A reason for a life 3

Wow, už tretia časť? :O ja som jaký pán :D:D:D ale nie no, jk. :D
ech, jedna vec.. :D viem, že Eleanor je jedináčik a pravdepodobne nemá žiadnu kamarátku s menom Meredith... :D sooo.. that's what I did. :D (and than I animated it. :D)
by the way, už ste počuli ROCK ME & THEY DON'T KNOW ABOUT US & KISS YOU ? :D nie je to 10000% ale malI by to byť pesničky z Take Me Home..... :D & Snáď tie linky ešte fungujú. :D
ENJOYYYY :3


"Teraz aby som to prerozprávala ja, mám pravdu?" zasmiala sa El po chvíli a Louis len prikývol.  "'Maddie! Maddie! MADDIE! Neuveríš čo sa mi stalo!' dobehla som domov a už od dverí som vrieskala.
'Nejááč,' odvrkla Maddie, ktorá ležala na gauči s obkladom na hlave a dívala sa na akýsi stupídny program.
'Nejačím, ja len.. NEUVERÍŠ!!!' kričala som ďalej a hopkala dokolečka okolo nej.
'Pozri, El. Si moja mladšia sestra a ja ťa milujem, ale mám opicu tak ma nechaj na pokoji! Zavolaj Meredith, alebo choď k nej a teš sa s ňou,' zafrflala Maddie a ani na mňa nepozrela.
'Okay. Fajn. Maj sa. Vidíme sa zajtra,' odfrkla som a vybehla von.
'Dovolali ste sa úžasnej Meredith. Nemá na vás čas, po pípnutí zanechajte odkaz. Pííííp,' ozvalo sa na druhej strane linky.
'Mere, nehraj debila! Neuveríš, čo sa mi stalo!' vypískla som.
'No čo?' opýtala sa rovnako nadšene.
'Musím ti to povedať osobne!'
'Tak poď ku mne, som sama.'
'A myslíš, že kam mám namierené?'
'Uh, ku mne?' zasmiala sa.
'Bingo! Šikovná Meredith,' zasmiala som sa s ňou.
'Dobre, čakám ťa za päť minút. Vieš, kde nájdeš kľúč,' povedala a ja som takmer počula ako sa uškŕňa. Boli sme najlepšie kamarátky prakticky od narodenia, no nebudem to rozvíjať. Takže, keď som došla k jej domu, automaticky som sa zohla a spod kvetináča vytiahla kľúč, ktorým som si odomkla.
'Meredith, máš návštevu!' skríkla som, keď som za sebou zatvárala dvere a mierila si to rovno do obývačky, odkiaľ sa ozývala telka.
'HOVOR!' vybafla bez pozdravu.
'No, dnes som išla kúpiť darček pre Mattyho a neuveríš, koho som stretla!'
'Neviem. Mattyho a jeho kamarátov?'
'Prosím ťa, Mere, máš pocit, že by som takto vystrájala?' pokrútila som neveriacky hlavou nad zmýšľaním svojej kamarátky.
'Máš pravdu. Nejačala by si tak... Takže hovor!!!'
'Poznáš tú skupinu, One Direction?' začala som opatrne a zaslúžila som si pohľad typu toto-nemyslíš-vážne-veď-vieš-že-ich-milujem.
'Akoby si to nevedela,' pokrútila hlavou tentoraz Meredith a čakala čo jej poviem.
'Narazilasomdolouihomámjehočísloapozvalmavoooon!!!' vysypala som a dúfala, že mi rozumela. No, mýlila som sa.
'Ešte raz a pomaly. Upokoj sa El,' zasmiala sa šokovane Meredith a chytila ma za obe ruky. Prikývla som, zhlboka sa nadýcha a zopakovala: 'Narazila. Som. Do-'
'Nie som pomocná škola ani debil, povedz to normálne,' pretočila Mere očami a zadržiavala smiech. Len som zafrflala čosi typu nechaj-ma-dohovoriť-krávo a zopakovala jej to: 'Narazila som do Louiho Tomlinsona, mám jeho číslo a pozval ma von.'
'El, zlato, prvý apríl už bol,' zamrmlala a sklamane mi pustila ruky.
'Ale ja to myslím vážne,' odvrkla som a zadívala sa na telku.
'Nemáš dôkaz,' odvetila pokojne a ďalej sledovala ten istý bezpointový seriál ako moja sestra.
-I WANT YOU TO HIT THE PEDAL HEAVY METAL SHOW ME YOU CARE- (je to nová pesnička, viem a čo! :D) rozoznelo sa na celý dom moje zvonenie. S nezáujmom som pozrela na meno volajúceho a srdce mi skoro vyskočilo z hrude.
'Mere, Mere! Volá mi Louis!' zvrieskla som a Meredith takmer zinfarktovala.
'Louis je SuperCarrot?' rozosmiala sa a ja som prikývla. 'Tak na čo čakáš?! DVIHNI TO!' skríkla. Rýchlo som prikývla, zhlboka sa nadýchla a čo najpokonejšie a najnezaujatejšie preniesla: 'Haló?' Počula som akýsi chichot a vyrazenie dychu, no neriešila som to. Rýchlo som hovor dala nahlas, aby to počula aj Meredith, ktorá takmer umrela, keď počula Louiho hlas.
'IDEŠ. NA. RANDE. S. LOUIM. TOMLINSONOM!!' skríkla Meredith, keď som ukončila hovor s Louim.
'Ja viem!' kričala som a obe sme začali bláznivo tancovať, vrieskať a jednoducho sme sa tešili."
"Pôsobivé," zasmial sa Louis, keď sa Eleanor odmlčala a usmievala pri spomienke na daný moment.
"Vďaka," opätovala mu úsmev a nežne sa na seba dívali.


mám pocit, že táto časť nie je až taká mätúca ako tie predchádzajúce.. :)
takže, čo si o tom myslíte? :P 

A reason for a life 2

Ugh, taký divný pocit písať pri názve poviedky také nízke číslo -_- :D

ale no nič.. :D

takže... ako si môžte všimnúť, mám vcelku dobrú náladu (bodaj by nie, veď ostáva už len sedem dnííííííííííí (zasvätený ma pochopiáá :D)), takže to aj tak vyzerá.. :D

ozaj, rozhodla som sa, že budem pokračovať a ostávam pri tej tretej osobe..

Myslím, že si na to po čase zvyknete. Je totižto možné, že vás to pletie, pretože nie ste zvyknuté na takýto štýl písania, hlavne nie u mňa.. :D no ja vám verím, vy to dáte :3 a ak niečo nechápete, tak sa smelo pýtajte, či už na twitteri alebo v komentoch, veľmi rada odpoviem :)

okay, to je asi všetko.. 

ENJOY!

 "Tak ty určite nie," zasmial sa Louis, narážajúc na Eleanor a jej slabosť pre jeho osobu.
"Ako vidíš, neodmietla som ťa. Preto tu teraz sedíme," zasmiala sa El. Louis sa len uškrnul a radšej pokračoval ďalej.
"'Vážne by si išla?' opýtal som sa v tej chvíli šokovane. Ona len prikývla a oslepila ma svojim úsmevom, ktorý mi totálne pretrhol niť myšlienok. 'Uh, tak mi daj svoje číslo, zavolám ti,' usmial som sa po chvíli a podával jej svoj mobil, aby sme si vymenili tie čísla. Ako sa len uložím? rozmýšľal som v duchu nad otázkou života a smrti. Aspoň vtedy mi to tak pripadalo."
"Otázka života a smrti? Vážne? A to si sa dostal k takému menu?" rozosmiala sa Eleanor a Louis, teraz už červený ako paradajka, sklopil pohľad na zem. "Zlatko, prečo nepovieš, pod akým menom ťa v mojom mobile nájdu?" podpichla ho so smiechom El.
"SuperCarrot," pípol Louis nesmelo.
"Ako? Nepočula som," zasmiala sa znova El.
"Áno, jasné," zamrmlal Louis. "Počula si to veľmi dobre. A teraz ma nechaj pokračovať. Takže, keď som po chvíli rozmýšľania uložil svoje číslo, rozlúčila sa so mnou a chcela odísť, no ja som ju zastavil a-"
"Zastavil? Skoro si mi znova zlomil ruku! Ale ako vraví, keď som bola na odchode, zastavil ma a skôr ako som stihla čokoľvek povedať ma nemotorne objal a odkráčal preč. Nemohla som si pomôcť - a myslím si to dodnes - bolo to neskutočne milé. Vlastne, je to jedna z vecí, ktorou si ma získal."
"Vážne?" opýtal sa nadšene Louis. Eleanor len prikývla a obaja sa v tej istej chvíli natiahli k tomu druhému, aby sa mohli nežne pobozkať.
"Keď som prišiel domov, prvé čo som urobil bolo, že som po byte začal tancovať ako totálny retard a kričať: 'Mám číslo na najkrajšie dievča pod Slnkom a pôjde so mnou von!' Harry sa na mňa nechápavo díval a zavolal Liama, pretože, ako tvrdí, myslel si, že som zdrogovaný alebo čosi podobné.
'Tomlinson je zamilovaný!' skríkol Niall, keď sa všetci nahrnuli do môjho a Harryho bytu.
'Nie som!' bránil som sa, no nikto mi neveril. Dokonca ani môj vnútorný hlas.
'Zavolaj jej!' popohnal ma Zayn, netrpezlivo sa krútiaci na gauči.
'Mám?' opýtal som sa neisto. Všetci svorne prikývli.
'Na to predsa čaká, nie?' usmial sa Liam a tak mi neostalo nič iné, ako vytočiť Eleanorine číslo a čakať. Na moje prekvapenie a radosť chalanov to zdvihla hneď po štvrtom zazvonení.
'Haló?' ozvalo sa na druhej strane a ja som stratil reč. Takmer som zložil, no Harry rýchlo zareagoval a štuchol ma do rebier, až som takmer vykríkol.
'Erm, ahoj. Tu je Louis. Louis Tomlinson,' predniesol som a chalani na mňa pozreli pohľadom typu načisto-mu-preskočilo.
'Áno, viem,' zasmiala sa a čakala čo poviem.
'Uh, vieš, napadlo mi... Teda to už vieš... Ale... Och... No... Čo robíš zajtra večer?' dostal som zo seba napokon.
'Počkaj, pozriem sa do diára,' odvetila vážne a ja som naprázdno preglgol. 'Som voľná,' oznámila a ja som si z čela utrel imaginárny pot.
'Tak už nie si,' oznámil som. 'Ty. Ja. Zajtra. O siedmej. Pizzéria v centre. Platí?' vysypal som a dúfal, že mi rozumela.
'Jasné, budem tam,' odvetila. 'Maj sa, SuperCarrot,'  zasmiala sa ešte a zložila.
'Tak?' vybehla na mňa štvorica netrpezlivých chalanov.
'Súhlasila!' vypískol som a opäť spustil oslavné tančeky."
"Nevedela som, že si bol až taký nadšený," zasmiala sa šokovane Eleanor.
"Bol som do teba zbláznený už od momentu, ako som ťa zbadal," šepol Louis a nežne ju pobozkal.

prepáčte, že je kratšia, ale som na totálku vymletá -_- 
komentíQy potešia :3 :D 

Divné myšlienky, aka netuším ako ďalej.

Takže.
Viaceré ste mi napísali, že ARFAL moc nechápete, alebo že ste teda zmätené.
Vážne netuším, čo s tým. Možno to nie je písané úplne najjednoduchšie, no nie je to zas až tak zložité.. Či?
V každom prípade, rozmýšľam nad tým, že sa na tú poviedku slušne povedané vybodnem a začala by som písať niečo iné.. Napríklad pokračovanie k EAY alebo novú poviedku..
Čo myslíte?
Oplatí sa v tomto vôbec pokračovať?
Lebo ja už fakt neviem.. Nechcem, aby ste sa v tom strácali, no inak to stratí to svoje čaro.. A nie je to ani tak tým uhlom pohľadu, pretože tá tretia tam sedí najlepšie, nech sa na to dívam ako chcem.. Plus s ňou mám určité plány, takže to meniť nebudem...
Teraz je osud celého ARFAL len a len vo vašich rukách...
Rozhodnite to.
Pokračovať alebo nie?

A reason for a life 1

Tákže, prvá časť je na svete :)
tešíte sa? :D
kto ešte nečítal prológ, nájdete ho presne TU. :)
akosi ste mi zatrhli tretiu osobu, no túto časť v nej napíšem, aby ste videli, ako často sa tam tá tretia osoba bude vyskytovať.. potom možno zmeníte názor :P
plus je pravdepodobné, že to tak či tak budem písať v tej tretej osobe.. sedí to tam viac...
by the way, ako to tak čítam, možno vás to bude miasť.. takže pre istotu som to trochu graficky upravila, aby to bolo jednoduchšie pochopiteľné..
okey, takže, užite si to :)
a čakám komenty, sweeties! :3

"'Baby, your pants are too low and you're unaware, the way your boxers peek out, it's not hard to stare, and when you smile at the ground, my heart beats so fast. You don't know-oh-oh, you don't know I'd tap that ass,' spievala som si s WMYB vypeckovanou v slúdchlách cestou na autobus. Možno sa divíte čo sú to za slová, no directionerkou som bola už dlhú dobu, a tak mi nerobilo žiadny problém meniť texty a robiť si z chalanov srandu, napriek faktu, že sme sa nikdy nestretli."

"Počkaj, počkaj," prerušil ju Lou, "ty si si zo mňa robila srandu?" El so smiechom prikývla a uškŕňajúc sa sledovala jeho naoko nahnevanú tvár.

"A ako si si z nás robila srandu?" vypytoval sa.

"Nooo, vieš, directionerské veci, to nepochopíš," odvetila.

"Čo tým chceš povedať, že to nepochopím? Je to o nás, tak by som to mal chápať, nemyslíš?" vyčítal jej Louis so smiechom.

"Dobre, tak asi máš pravdu-"

"Asi?" oboril sa na ňu, "určite!"

"Fajn, tak máš pravdu. Ale tie vtipy nebudeme rozoberať tu, prišli sme sem kvôli niečomu inému."

"To síce áno, ale povedz mi aspoň jeden, prosííím."

"Aj by som ti nejaký povedala, ale žiaden mi momentálne nenapadá, prepáč, láska."

"V poriadku," povzdychol si. "Ale večer sa tomu nevyhneš, to ti je dúfam jasné. Pokračuj," prikázal napokon a Eleanor sa zasmiala.

"Pripomeň mi, kde som skončila."

"Zatiaľ len spievaš What Makes You Beautiful cestou na bus," objasnil so smiechom a s láskyplným pohľadom ju pohladil po líci.

"Ah, jasné. Takže ako povedal Louis, smerovala som na zastávku, aby som došla do centra kúpiť niečo pre môjho malého bračeka."

"Teraz trochu ja," prerušil ju opäť Lou s úsmevom. El iba prikývla a povzbudzujúco sa na neho usmiala.

"V tom čase už bolo po X-Factore a ja som sa bezcieľne prechádzal ulicami Londýna. Začul som tiché pospevovanie, no keďže som nemal potuchy odkiaľ pochádza, neriešil som to a kráčal ďalej. Zabočil som na vedľajšiu ulicu, keď som do niekoho zrazu narazil."

"Hej, dosť to vtedy bolelo, keďže len pár dní pred tým mi dávali dole sádru z ruky, za ktorú si ma potiahol, aby som sa nezdrbala na zem," zasmiala sa.

"Vážne? To si mi nepovedala."

"Načo? Bola som tebou tak očarená, že som na bolesť úplne zabudla," zasmiala sa Eleanor a Louis jej potešene pritisol svoje pery na líce, pričom sa ona slabo začervenala.

"Takže, ako som povedal, do niekoho som narazil a keď som chcel začať nadávať zbadal som to najkrajšie stvorenie na zemi," dokončil s úsmevom a opäť pozrel na Eleanor, ktorá sa usmievala a skúmala ich prepletené prsty. "'Ahoj. Prepáč, že som do teba narazil, nevšimol som si ťa,' prehlásil som a rýchlo jej podával ruku.

'Uh, to je v pohode, nedávala som pozor,' odvetila a s úsmevom sa zodvihla, pričom sa na mňa stále nepozrela. Musím sa priznať, že už v tej chvíli mi nebola ľahostajná a to som ešte nevedel, ako veľmi mi na nej bude záležať," zasmial sa Louis a pokračoval v rozprávaní. "'Čo počúvaš?' opýtal som sa so záujmom, keď som videl, že v ruke žmolí mobil so slúchadlami.

'One Direction, ale to asi nebudeš-' V tom momente sa na mňa konečne pozrela a stratila reč."

"Nefandi, si Tomlinson!" okríkla ho Eleanor so smiechom.

"Ale no tak. Priznaj, že si ostala v šoku!"

"To nepopieram," zasmiala sa El a pokynula mu, aby pokračoval.

"'Ty- ty- si- L-louis-' šepkala šokovane a mne to na tvári vyčarilo ešte väčší úsmev.

'V celej svojej kráse, srdiečko,' zasmial som sa. 'Nebudeš kričať, však nie?' opýtal som sa po chvíli v celku vystrašene, keďže nereagovala. Ona však len pokrútila hlavou a ďalej sa na mňa dívala. To už som nebol vo svojej koži."

"Vtedy to bolo totálne mega!" vypískla El. "Mal si sa vidieť!" smiala sa Eleanor.

"No haha," zasmial sa Louis ironicky.

"Ide o to," začala El, "že vo chvíli, keď si o mne myslel, že som totálny blázon, som sa s výkrikom 'Mal si sa vidieť!' rozrehotala na celé kolo."

"Hej, a ja som z teba skoro zinfarktoval," zašomral Louis.

"To na tom bolo najlepšie! Ale aj tak ma miluješ," uškrnula sa.

"Ani nevieš ako," šepol jej do ucha a bolo jasne vidieť, ako jej z jeho hlasu na rukách nabehli zimomriavky.

"Aby som nestrácal čas," predniesol Louis a nadýchol sa, aby mohol v ich príbehu pokračovať. "Keď sa začala smiať, v okamihu som vedel, že toto dievča len tak nenechám odísť.

'Ako sa vlastne voláš?' opýtal som sa, keď sa ako tak upokojila.

'Som Eleanor,' usmiala sa na mňa a podala mi ruku, no ja som ju namiesto toho zovrel vo vrúcnom objatí.

'A ja som Louis, ale to už asi vieš,' zasmial som sa, keď sa odo mňa odtiahla.

'Hej, hej, viem,' uškrnula sa.

'Napadlo mi... Erm.. Ja viem, že sa poznáme presne 56 sekúnd, ale nechcela by si niekedy niekam zájsť?' opýtal som sa a dodnes sa čudujem, kde sa vo mne tá odvaha nabrala. Dnes by som na to nemal gule."

"A mne neosatávalo nič iné, ako súhlasiť," vmiešala sa do jeho monológu Eleanor. "Veď kto by odmietol samotného Tomlinsona?"

so, that's it. :D nevedela som, ako to zakončiť, alebo čo tam ešte dopísať, takže takto.. :D

čo si o tom zatiaľ myslíte? :)

Nápad/návrh.. Nazvite to, ako chcete. :D

So. :D
napadlo mi...
Čo keby som začala písať nejakú poviedku (samozrejme fanfiction) na pokračovanie, ktorá by však bola v podstate bezpointová, teda žiadna poriadna zápletka, len úžasný, šťastný, bezproblémový život... :D
čo vy na to? :P
chápete, vylepšilo by to náladu mne a možno aj vám. :3
samozrejme, popritom by som písala aj normálnu poviedku (momentálne A reason for a life), toto by slúžilo len na také odreagovanie.. :)
takže, čakám komenty a hodím sem aj anketku...

btw, prvú časť ARFAL nečakajte skôr ako zajtra.. :)

toť vsio, takže čakám komentíQy.. :D
plus si môžte typnúť, o kom by tá poviedka bola (aj keď si myslím, že to je všetkým jasné... :D:D)

much love, sweethearts! xx

Stephanie ide na výléééét :D

Takže. :D
áno, idem na výlet !! :D
teším sa. :D
iste sa vám teraz v hlave preháňa otázka: Čo tej Steph už čisto straší? Čo my s tým, že ona niekam ide?
Tak ja vám poviem, čo vy s tým! :D
napadlo mi...
keďže na ten výlet idem do Bratislavy..
a budem mať takmer celú sobotu (tj. 10.11.) voľnú...
či je tu niekto, kto má despotickú túžbu sa so mnou stretnúť.. :D
vážne, viete, ak by ste si so mnou chceli pokecať zoči-voči, tak ja vám to veľmi rada splním. :)
a konečne mám možnosť dostať sa do BA (hej no, nikdy som tam nebola :D bez všetkej irónie, fakt som tam nebola :D) tak by som sa s niekym veľmi rada stretla.. a viem, že pár vás je aj z BA, či sa mýlim? :)

takže ak máte záujem o (geez, toto je dzivé a namyslené zároveň :D) "meet & greet" :DDD tak kričte do komentu :) plus môžte pridať aj iné mestá, kam mám zavítať :)

A reason for a life - prológ

Takže... Akosi som bez toho písania nedokázala vydržať, tak vám prinášam prológ k novej poviedke.. :)
čakám komentáre, čo si o tom zatiaľ myslíte :))
by the way, nemyslíte, že to bude lepšie z pohľadu tej tretej osoby? Aj tak sa tam nebude vyskytovať často.. Mám pocit, že sa to tam bude viac hodiť... 
Ešte chcem upozorniť, že nič z toho, čo budete v tejto poviedke čítať sa na 99% nestalo, takže to neberte vážne. Je to len a len moja fantázia.
áno, viem, je to až príliš krátke, no je to prológ... :)
btw, tie ktoré ste čítali Búrlivé výšiny si časom možno všimnete, že to je písané podobným štýlom.. :) viete, taký menší experiment z mojej strany. :D som zvedavá, ako to pôjde :P
ale teraz už, užite si tých pár viet :) 


A REASON FOR A LIFE

"Keď som ťa uvidel, zamiloval som sa. A ty si sa usmiala, pretože si to vedela." - William Shakespere  

"Ľúbim ťa," šepol Lou a nežne ma pobozkal. Najprv na pery a potom mi jemne prešiel palcom po jazvách na zápästí.

"Aj ja teba," odvetila som po chvíli a venovala mu jeden z úsmevov, ktoré, ako vraví, tak strašne zbožňuje.

"Neurobíme si pekný večer?" šepol mi do ucha a a jeho dych ma pošteklil na krku. "Harry je celý týždeň preč," usmial sa na mňa zvodne.

"Rada. Ale nemyslíš, že by sme najprv mali rozpovedať svoj príbeh?"

"Myslíš to, ako sme sa spoznali až do teraz?"

"Šikovný, presne to som myslela," zasmiala som sa a dala mu letmú pusu na líce.

"Začneš ty alebo ja?"

"Môžem ja. Ak by si chcel niečo doplniť tak krič," zasmiala som sa a on sa pridal. Zhlboka som sa nadýchla a spustila.

"Náš príbeh sa začal takmer pred dvoma rokmi..."

 

Absolútne, totálne ich milujem :)

aj to je jeden z dôvodov, prečo je táto poviedka práve o nich :3 

Another world - epilóg

Pravdepodobne jeden z najdlhších epilógov aký kedy kto videl :D je to trochu veľmi poodsekované, keďže som tam dávala len dôležité medzníky, ale inak by z toho bol milión ďalších častí, a to nikto z nás nechce :D

„Zayn, no tak,“ šepkal Liam. „Ja chápem, že ti Cheyenne chýba, ale skús sa aspoň trochu usmiať, kvôli directionerkám. Veď vieš, ako nenávidia, keď si smutný,“ tíšil ma ďalej. S povzdychom som si z tváre zotrel slzy a pretrel si oči, čo však spôsobilo len únik ďalších sĺz.
„Och, Zayn,“ šepol Niall a pevne ma objal. Pomaly ma to upokojovalo, veď nie nadarmo sa vraví, že náš blondiačik dáva najlepšie objatia. V tom som si však spomenul na Cheyenne a to, ako zvykla ležať v mojom náručí, ako som ju mal pri sebe, ako som ju mohol kedykoľvek pobozkať a ona mi moje bozky opätovala... To však spustilo ďalšie slzy a bol som tam, kde na začiatku.
„Zaynie, je to už viac ako mesiac. No tak,“ šepol Niall, no nepomohlo to. Skôr tým docielil presný opak. Chápete to?! Už viac ako mesiac, posratý mesiac, prežívam strasti tohto sveta bez nej. Čudujem sa, že ešte žijem. Aj keď pravdou je, že moja duša odišla s ňou a viem, že všetkým okolo mňa to je jasné...

♥♥♥

„Vitajte v Tokiu, páni,“ usmialo sa na nás mladé dievča, ktoré malo byť našou sprievodkyňou po celé dva týždne nášho pobytu v Japonsku. Ak mám byť úprimný, v kútiku duše som dúfal, že sa mi aspoň na sekundu podarí vidieť jej tvár...

♥♥♥

„Zaynie, počkaj ma tu, hneď som naspäť,“ usmial sa na mňa Liam a odbehol na toaletu. Tak som tam len trápne postával a čakal. V tom sa však stalo to, v čo som dúfal celých 13 dní.
„CHEYENNE!“ skríkol som tak, ako mi len pľúca stačili, ale zjavne ma nepočula. „Cheyenne!“ zakričal som znova, no už som nič nenechal na náhodu a rozbehol sa za ňou. Čert ber Liama, pochopí to. „Cheyenne!“ kričal som a konečne bol pri nej. Chytil som ju za rameno, no v okamihu ako sa ku mne otočila ma čakalo nemilé prekvapenie. Nebola to ona.
„Prepáčte,“ zamrmlal som a pomalým krokom sa vracal naspäť, keď som ju zbadal znova.
„Cheyenne!“ skríkol som a rozbehol sa k nej. Otočila sa za mojím hlasom a na tvári sa jej usadil prekvapený výraz, ktorý však v okamihu nahradil šťastný úsmev.
„Zayn!“ vypískla a dobehla ku mne. V okamihu sa vrhla do môjho objatia a ja som sa takmer rozplakal od šťastia.
„Tak strašne mi chýbaš,“ pošepol som jej do ucha a pevne ju objímal.
„Nie viac ako ty mne,“ šepla a ja som cítil, ako mi jej slzy máčajú tričko.
„Cheyenne, milujem ťa.“ Možno to nebolo najvhodnejšie, no musel som jej to povedať. Potreboval som, aby to vedela, aby vedela, že moje city k nej sa za tie takmer tri mesiace vôbec nezmenili.
„Milujem ťa, Zayn. Veľmi,“ šepla, pohliadla mi do očí a naše pery sa spojili v dlhom bozku plnom lásky, bolesti, smútku a citu...

♥♥♥

„Mami, oci, aha, kto prišiel!“ skríkla natešene, keď sme vkročili do jej bytu. Nevychádzal som z údivu, bolo to tak odlišné od ich domu v Bradforde, až sa mi nad tým pozastavoval rozum.
„Zayn!“ potešila sa jej mamka, keď ma zbadala stáť vedľa Cheyenne, žmoliac jej drobnú ruku.
„Dobrý,“ pozdravil som slušne.
„Rada ťa zase vidím, poď ďalej, posaď sa,“ usmievala sa ako slniečko na hnoji a ťahala nás do veľkej obývačky s presklenou stenou, cez ktorú bolo nádherne vidieť osvetlené centrum Tokia.

„Uh, mami?“ zamrmlala Chey, keď sme sedeli v obývačke a popíjali jablkový džús.
„Áno, srdiečko?“
„Vieš, je tu jedna vec... O ktorej by som sa chcela porozprávať,“ šepla a stisla mi ruku.
„Mám ísť po ocka?“ opýtala sa ticho a zrejme šípila nejakú veľkú vec. Ak mám byť úprimný, tiež som nevedel, o čo Cheyenne ide.
„Asi radšej áno,“ pošepla a slabo sa usmiala. Jej mamka len prikývla, dvihla sa z gauča odkráčala preč z obývačky.
„Zlatko, čo chceš urobiť?“ šepol som a perami jej prešiel po krku.
„Chcem sa presťahovať do Anglicka. Kúpiť si byt v Londýne, alebo ísť na univerzitu,“ povedala a zadívala sa mi do očí, akoby v nich hľadala odpoveď.
„Alebo môžeš prísť bývať k nám. Alebo ísť s nami na tour. Napríklad ako stylistka, lebo cit na to máš,“ usmial som sa na moje dievča a nežne ju pobozkal.
„Mohla by som?“ opýtala sa šokovane, no v očiach mala iskričky radosti.
„Iste. Doniya by sa neskutočne potešila a o sebe nevravím. Alebo-“ šepol som a zadíval sa jej do očí. „Alebo sa nasťahuj ku mne. V Londýne mám byt a ak mám byť úprimný, bývať sám nie je žiadna výhra. Plus by som bol najšťastnejší človek na svete,“ pousmial som sa a ona mi vtisla rýchly bozk na líce, keďže do obývačky vkročili jej rodičia.
„Myslíš to vážne?“ pošepla mi ešte.
„Smrteľne,“ odvetil som s úsmevom a palcom jej hladil chrbát ruky.
„Takže, čo také vážne nám chceš povedať?“ usmial sa na nás jej ocko.
„No.. Viete.. Mám už 18 a... Chcem ísť späť do Anglicka,“ vysypala zo seba Chey.
„Si si tým istá?“ opýtala sa jej mamka, no vôbec nevyzerala prekvapene. Cheyenne len prikývla a od nervozity mi takmer rozdrvila všetky kostičky v ruke. Tuším v nej prestávam mať cit.
„Ako si povedala, máš 18 a my ti v tom nemôžeme zabrániť. Ak mám byť úprimný, na tento moment sme čakali odo dňa, keď si na torte sfúkla 18 sviečok,“ zasmial sa jej ocko.
„To myslíš vážne?“ opýtala sa šokovane Chey. Rodičia so smiechom prikývli a nežne sa nás dívali.
„Chey, zlato, my s tým nemáme žiadny problém, len kde budeš bývať?“ opýtala sa napokon jej mamka.
„Bude bývať u mňa,“ prehlásil som skôr ako Cheyenne stihla čokoľvek povedať. Jej rodičia sa na mňa prekvapene zadívali, no na tvári sa im obom rozlial blažený úsmev.
„V tom prípade, nič ťa tu už nedrží, dcérka,“ pousmial sa jej ocko a ja som si bol istý, že som v jeho očiach zbadal slzy.
„ĎAKUJEM!“ vypískla Chey a obom sa im vrhla okolo krku. S pobaveným úsmevom som ju pozoroval, no potom pribehla ku mne a pevne ma objala.
„Ďakujem,“ pošepla s úsmevom, chytila mi tvár do dlaní a láskyplne ma pobozkala. Prekvapene som jej bozk opätoval, a keď sa odo mňa odtiahla zistil som, že sme v miestnosti úplne sami.
„Tak poď, miláčik, musíš sa pobaliť, aby sme mohli čím skôr odísť,“ usmial som sa a Chey ma už za ruku viedla do izby, ktorá bude za pár dní nahradená izbou inou. Izbou, o ktorú sa budem deliť s tým najdokonalejším stvorením na svete...

Na záver celej poviedky sa chcem poďakovať Hanke, Sany, Annie, Laure, Peti a mnohým mnohým ďalším, ktorí ste mi zanechávali absolútne dokonalé komenty, ktoré ma posúvali vpred.
Tiež sa chcem poďakovať všetkým, ktorí ste túto story čítali, pretože aj vďaka vám vznikla.
Ďakujem vám za všetku podporu, ktorú ste mi dodávali či už správami na facebook a twitteri alebo komentármi a zobrazeniami.

Všetkým vám, ktorí ste kedy navštívili tento blog patrí jedno obrovské ďakujem.
Bez vás by som nebola nikde, naozaj.

S láskou,
Stephanie xx

Bradford Bad Boi, yo! ღ

Prepáčte, že až dnes, no skôr sa nedalo :)
btw, epilóg bude za pár minút :3
P.S.: neoslintajte si klávesnicu, aj keď to bude veľmi ťažké... :D

HOPE YOU'LL ENJOY :3 

 

It's time to... OZNÁMENIE! ;D

Takže. :D
Zajtra odchádzam na víkend ku babke, takže moja aktivita sa bude rovnať nule...
Ale ja vás veľmi ľúbim, tak som dnes na matike začala písať epilóg k Another World, ktorý pridám v nedeľu... Však sa tešíte? :D

Rozmýšľala som nad ďalšou poviedkou..
Priznávam, mám už napísaný prológ aj začiatok prvej časti :D
No chcem vedieť váš názor, či má byť rozprávač jedna z postáv (tak ako bol AW & EAY) alebo ako tretia osoba.. (povedal toto, pozrela tam, pobozkala ho... Chápete, nie?)
Odpovede čakám v komentoch :)
Čo sa tej poviedky týka, nepoviem o kom bude, no zistíte to už v prológu :D
No jedna vec, ktorú vám však môžem povedať, je jej názov a to A reason for a life.
Celkom dobré, nie? :D
Je tu ale menší háčik...
Potrebujem si k tomu naštudovať pár vecí, aby bol príbeh autentickejší..
Neviem ako dlho mi to bude trvať, možno pár dní, možno týždňov, možno mesiac... Uvidím.. Každopádne vás však budem o všetkom informovať :P
Kto vie, možno začnem písať už cez prázdniny :D

Takže, nezabudnite:

• epilóg k AW v nedeľu;
• zanechať komentár o rozprávačovi;
• užívať si života. :))

Toť myslím vsio :)
a ozaj, dnes (najneskôr zajtra ráno) sem hodím ten sľubovaný príspevok so Zaynovymi ňuňatými fotkami :3

Another world 70

Sooo, posledná časť.. (ak veľmi pekne poprosíte, tak pouvažujem nad epilógom)
Tešíte sa? Ja neskutočne :DD  
Ale! Nastáva otázka.... 
Budete chcieť ďalšiu story? :3 


Týždne plynuli a náš vzťah so Cheyenne bol stále taký krásny ako na začiatku.
S chalanmi sme stihli týždňové turné po Írsku a pár koncertov v Londýne, na ktorých s nami boli aj Doniya a Chey.
Harry sa dal dokopy s Bellou, Danielle sa vrátila z turné, Eleanor úspešne doštudovala a tak sme celé dni behali po výletoch. Či už v pároch alebo všetci desiati.
Práve prebiehal posledný týždeň školských prázdnin a ja som mal stále divnejší pocit, že Chey mi niečo tají.

"Dobré ráno, zlatíčko," zamrmlal som jej do ucha, keď sa zobudila. Do očí sa mi opäť nahrnuli spomienky na predchádzajúcu noc, ktoré boli až neskutočné podobné tej úplne prvej.
"Dobré ráno," pousmiala sa a vášnivo ma pobozkala. Presne tak, ako mala vo zvyku.
"Chce sa ti vstávať?" opýtal som sa s úsmevom.
"Ani náhodou," zasmiala sa a pritúlila sa ešte bližšie ku mne. Vôbec mi to neprekážalo, tak som ju objal okolo ramien a bruškami prstov čmáral nezmyselné tvary po jej nahej pokožke na chrbte.
"To šteklí!" šepla zadržiavajúc smiech.
"Prepáč," zasmial som sa a prsty presunul na jej boky, kde som vedel, že to bude štekliť ešte viac.
"Zayn, prestaň!" vypískla a chytila ma za ruku. Okamžite som to využil a preplietol naše prsty.
"Si hrozný!"
"Aj tak ma miluješ," uškrnul som sa a vtisol jej bozk do vlasov, ktoré voňali po jahodách, vlastne ako vždy.
"No neviem, neviem," zašomrala a odvrátila odo mňa pohľad. Naoko zhrozene som zalapal po dychu a jej tvár pritiahol k tej svojej.
"Zopakuj to!" zavrčal som a díval sa jej priamo do očí.
"A nezopakujem!" odvrkla a vyplazila mi jazyk.
"Veď ty počkaj!" Len čo som to dopovedal, prevalil som ju na chrbát a sadol si na jej nohy. Pri pohľade na jej nahé telo bezbranne ležiace podo mnou sa mi na chvíľu zastavil dych aj myslenie, no rýchlo som sa spamätal a sklonil sa k jej krku, ktorý som začal obsypávať drobnými bozkami. Pomaly som sa blížil až k jej prsiam a keď som na ne umiestnil prvý z bozkov, ticho zastonala a svoje prsty mi vplietla do vlasov. S úsmevom som pokrútil hlavou, chytil jej ruky a prišpendlil ich nad jej hlavu. Teraz bola mojim väzňom.
"Zayn," zavzdychala ticho, keď som jej perami prešiel po podbrušku.
"Áno?" zašepkal som a bol si vedomý toho, že môj dych pocítila presne na tých miestach, na ktorých mala.
"Pre-prestaň," vydala zo seba ťažko. Slabo som sa zasmial, jemne ju pobozkal na vnútornú stranu stehna a s perami priloženými na citlivej pokožke toho miesta som zašepkal: "Priznaj, že ma miluješ."
"Milujem ťa, Zayn. Ty to vieš," pousmiala sa a ja som sa vytiahol naspäť hore, aby som ju mohol pobozkať.
"IT'S TIME TO GET UUUP!!!" ozval sa rev z druhej strany dverí. Nevýhoda, keď spíme u nás a chalani sú všetci nasáčkovaní v našich zvyšných izbách. V momente sa dvere rozvalili a dnu vtrhol Harry a Louis. Lou si našu, ehm, polohu všimol ako prvý a okamžite zakryl Harrymu oči.
"HEJ! JA TO CHCEM VIDIEŤ!" vrieskal Curly.
"Na to si príliš mladý!" odvetil mu so smiechom Lou a ťahal ho von. Kým za sebou zavrel dvere, naznačil nám perami, aby sme sa nenechali rušiť. So Chey sme vybuchli do smiechu a po asi 20 minútach sa rozhodli, že je na čase vstávať...


(Bez reptania si to pusťte, ak teda chcete, aby toto [šípka dole :D:D:D], malo tú správnu energiu. :D)


"Doniya! Preboha, čo sa stalo?!" kričal som, keď som zbadal svoju sestru s tvárou v dlaniach a jej telo sa natriasa pod prívalom vzlykov. Chalani odišli preč a Chey dnes musela ostať doma pomáhať.
"Ja... Ja... Nemôžem!" vyhŕkla a zrútila sa mi do náručia.
"Stalo sa niečo? Je to kvôli Niallovi?! Ten smrad sa s tebou rozišiel?!" hovoril som a každým slovom som začínal byť viac a viac naštvaný.
"N-nie," zavzlykala a tvár zaborila do mojej hrude. Kolísal som ju dopredu-dozadu a hladil ju po chrbte.
"Poď si ľahnúť, zlato. Nech sa stalo čokoľvek, bude lepšie," šepol som s úsmevom a pomohol jej na nohy. Po schodoch som ju takmer vyniesol a donútil ju ľahnúť si do postele.
Ako správny brat som jej do postele doniesol zmrzlinu a potichu sa vytratil do svojej izby.
Všimol som si, ako mi z pod vankúša vytŕča akýsi papier a tak som k nemu zvedavo pribehol.
Po podrobnejšom preskúmaní som zistil, že to je obálka, no nemal som ani najmenšie tušenie od koho by mohla byť. Opatrne, aby som neporušil jej obsah, som ju otvoril a začal čítať. Už pri prvom slove sa mi do očí nahrnuli slzy a ja som vedel, že je zle.

Drahý Zayn, 
keď čítaš tento list, ja sedím v lietadle a letím do Tokia. Áno, čítaš správne. Sťahujem sa naspäť. Zaslúžiš si, aby som ti to povedala do očí, no nedokázala by som to. Príliš Ťa milujem na to, aby som sa dokázala dívať na Tvoje trápenie. 
Chcem, aby si vedel, že nech sa deje čokoľvek, nikdy na Teba nezabudnem a moje srdce ostalo pri Tebe. 
Milujem Ťa viac, ako si dokážeš predstaviť.
Mrzí ma, že sa tom všetko dozvedáš práve takto. Nie je to odo mňa fér, viem, no inak by som to nedokázala.
S láskou, 
  Tvoja Cheyenne

P.S.: Vrátim sa. Možno...

 

---THE END---

Another world 69

69 hehe :3

 :DDDD 
na začiatok sa vám chcem poďakovať za všetky dokonalé komentáre, ktoré ste mi zanechali pri poslednej časti :)) veľmi, veľmi, veľmi si ich vážim :) viem, neodpovedala som ani na jeden, no sú tak dokonalé, že strácam slová :) no vedzte, že som si všetky prečítala (a nie raz) :) avšak jedno slovo mi napadá, ktoré si zaslúžite.. Je to veľké, tučné, obrovské ĎAKUJEM! 
Bez vás by som nebola nikde, bez vás by tento blog nefungoval a bez vás by som zrejme nebola taká, aká som.. takže ešte raz vám ďakujem :) veľmi si cením, čo všetko pre mňa robíte, a aj keď si to asi neuvedomujete, je toho naozaj veľa a ja som za to neskutočne vďačná.. :)
btw, včera som sľúbila vysvetlenie, prečo nebola časť.. Ono to je dosť zložité, no pointou je, že zrejme bolo niečo vo vzduchu a celý deň sme si s rodičmi skákali do vlasov, z čoho som mala náladu hlboko pod bodom mrazu a nemala som najmenšiu chuť písať..  


Keď som sa ráno zobudil, prvé čo som zbadal bolo Cheyennino nádherné (nahé) telo prepletené s tým  mojim. Usmial som sa pri spomienke na minulú noc a odhrnul prameň vlasov zo Cheyenninej pokojnej tváre, aby som si ju poriadne prezrel. Plné poodchýlené pery, ktorých kútiky boli skrútené do nežného úsmevu sa spolu s dlhými riasami vynímali na jej bledej, oválnej tvári. Neovládol som úsmev pri predstave, že toto stvorenie, toto prenádherné stvorenie je moje a z nejakých nevysvetliteľných dôvodov ma miluje. V tom sa z jej úst vydral tichý povzdych, v ktorom som rozoznal svoje meno a pomaly zatrepotala viečkami, kým svoje krásne zelené oči uprela na mňa.
"Dobré ráno, princezná," usmial som sa a pobozkal ju.
"Dobré ráno," usmiala sa na mňa a hlavu položila na moju hruď. Automaticky som ju objal okolo ramien a v tichosti sme si užívali vzájomnú blízkosť. Netuším, nad čím v tej chvíli premýšľala, no mne v hlave rezonovala jediná vec: spomienka na minulú noc a to, že sa to stalo s človekom, ktorého milujem.
"Nad čím premýšľaš?" prerušila ticho šeptom Cheyenne a jej prsty blúdili po mojej hrudi, čo mi spôsobovalo zimomriavky.
"Čím som si ťa zaslúžil," odpovedal som prosto. Neveriaco sa na mňa zadívala a ja som sa k nej s úsmevom natiahol, aby som naše pery mohol spojiť v bozku.

"Mami, oci, som doma!" skríkol som a z nôh si skopol čižmy.
"Ahoj, synček," zasmial sa otec a pobúchal ma po pleci. "Počul som, že so Cheyenne tvoríte pár," usmial sa hrdo a ja som sklonil svoju paradajkovo červenú tvár.
"Ahoj!" pribehla ku mne mamka a poriadne, ako sa na správneho rodiča patrí, ma vystískala. "Cheyenne nie je s tebou?"
"Práve o tom som sa chcel porozprávať," usmial som sa nervózne. "Ozaj, kde sú chalani?"
"Doniya išla von s Niallom a zvyšok netuším. No skôr ako večer sa nevrátia."
"Fajn," povzdychol som si.
"Tak von s tým, synak, čo ťa trápi?" uškrnul sa otec a pokynul mi, aby som ho nasledoval do obývačky. Mamka išla rovno za mnou, takže som sa nebál, že by som svoje pocity musel pred rodičmi vysvetľovať viackrát, ako bolo potrebné.
"No... Takže... Ide o to, že... No, ako by som... Ech... Chcem vám ju predstaviť oficiálne, ako moju priateľku." Tak, a je to von.
"Ale veď to je úžasné!" vypískla mamka a ja som si z čela zotrel pomyselný pot.
"Mohla by prísť dnes na skoršiu večeru, čo vy na to?" navrhol ocko a mamka div neskákala nadšením.
"Tak ja jej zavolám," zamrmlal som, no bol som šťastný ako blcha, aj keď to tak možno nevyzeralo.
"Zisti, čo môžem uvariť," prikázala mi mamka a s ockom v pätách takmer odtancovala do kuchyne.

"Prosím?" ozval sa jemný hlas na druhej strane linky.
"Ahoj, zlatko, tu je Zayn," oznámil som s úsmevom.
"Ach, ahoj. Čo potrebuješ?"
"Ja len... Či by si... No... Dnes neprišla na skoršiu večeru s mojimi rodičmi?" zatiahol som prosbu na konci do otázky. Prosím, povedz áno, povedz ánooo, modlil som sa v duchu.
"T-to myslíš vážne?" Prikývol som, no vzápätí si uvedomil, že ma nevidí.
"Smrteľne," odvetil som a stále čakal na reakciu.
"Fajn, počkaj... Mamíí?" skríkla a ja som si rýchlosti odtiahol mobil z ucha, no rýchlo ho priložil naspäť, aby mi neušiel ani kúsok rozhovoru. Bolo mi to však prd platné, keďže sa rozprávali akousi rečou, ktorej som absolútne nerozumel.
"Prídem," pošepla napokon.
"Naozaj?" vydýchol som šťastne a div nezačal tancovať jeden z Niallových divných oslavných tančekov.
"Áno. Prídeš po mňa?"
"Samozrejme," odvetil som a akosi sa nedokázal prestať usmievať.
"Dobre.. A o koľkej?"
"O piatej?"
"Platí. Ľúbim ťa, Zayn, pa," zasmiala sa a skôr než som stihol čokoľvek odpovedať, zložila. Takže teraz musím vybaviť ešte jednu vec...
"Zayn, ak to nie je stav života a smrti, tak si ma neželaj!" vynadala mi namiesto pozdravu Doniya.
"Ahoj, Doniya, aj ja ťa rád počujem," zasmial som sa. "Potrebujem poradiť. Cheyenne k nám dnes ide na večeru a ja potrebujem povedať mamke, čo má uvariť."
"Ah, jasné. V tom prípade máš odpustené," zasmiala sa a ja som začul mľaskavý zvuk. Poznámka pre mňa: požiadať Nialla, aby nebozkával moju mladšiu sestru, keď s ňou telefonujem.
"Rizotom nič nepokazí. Polievku si môže odpustiť a ak sa jej chce robiť dezert, tak niečo s čokoládou alebo banánmi," vyratúvala Doniya a ja som sa to snažil rýchlo zapisovať.
"Takže rizoto, bez polievky a čokoládovo-banánový dezert?" zopakoval som.
"Áno, presne tak. Musím utekať, maj sáá," zaspievala a už som počul len tón oznamujúci koniec hovoru. Čo je dnes so všetkými, že mi tak kruto skladajú?!
"Máš to?" strčila mamka hlavu do mojej izby. "Bože, uprac si tu kúsok!"
"Mám to," odvetil som s kyslým úškrnom. "Bez polievky, rizoto a ak chceš nejaký dezert, tak buď s čokoládou alebo banánmi," vyratúval som a mamka prikyvovala.
"Dobre. O koľkej?"
"O piatej idem po ňu."
"To sa stíha," zasmiala sa uvoľnene a už jej nebolo. S hlbokým povzdychom som sa postavil z postele, aby som sa pozrel na hodiny a skoro ma zrazil infarkt. 15:00!! Dopekla, dopekla, nestíhááááááám!
Rýchlo som utekal do kúpeľne, kde som sa osprchoval, nastajloval si vlasy a ešte rýchlejšie utekal naspäť do izby, kde nastal asi najväčší problém. Čo na seba?!
"Louu, no táák, dvihni to," šepkal som nervózne stepujúc pred skriňou len v boxerkách.
"Superman hlási príjem!" ozvalo sa na druhej strane linky.
"ČO SI MÁM OBLIECŤ?!"
"A kam sa chystáš?"
"Cheyenne k nám ide na večeru!"
"Dobre, pokoj. Nádych, výdych. Nie ty, Harry! Pokračuj! Daj si čierne rifle a nejakú košeľu, no nie príliš spoločenskú. Choď do našej izby a zober si tú Harryho tmavozelenú," konštatoval Louis a ja som len počul tlmené "Hej!" a chichot.
"Ok, dobre. Ďakujem, si poklad, Tomlinson!"
"Aj sa tak trblietam?" potešil sa.
"Samozrejme," zasmial som sa nervózne a rýchlo zložil. Ha, bod pre mňa! Nestihol mi zložiť.

"Mamí! Idem po Chey, za pol hodinu sme naspäť!" zakričal som, kým som si obúval čižmy.
"Dobre, stíham to!" Len som sa zasmial a vyrazil.
Bolo presne 17:00, keď sa objavila vo dverách. Pohľad na ňu mi, opäť raz, vyrazil dych. Bola neskonalo nádherná.
"Ahoj," šepla tíško.
"Si nádherná," odvetil som namiesto pozdravu a ukázal jej, aby sa otočila okolo vlastnej osi.
"Môže byť?" opýtala sa nervózne.
"Samozrejme," usmial som sa a pritiahol ju k sebe, aby som mohol znova ochutnať chuť jej sladkých pier, ktorých som sa nedokázal nabažiť.
Pomalým krokom sme teda vyrazili a po ceste sa zhovárali o všeličom možnom, no vždy sme skončili pri jednej téme. A to pri tej, že som sa Chey snažil upokojiť.
"Budú ťa zbožňovať," pošepol som jej, keď sme stáli pred dverami.
"Si si tým istý?" opýtala sa nervózne.
"Na sto percent," odvetil som a zatiahol ju dovnútra.

Večera prebehla bez najmenších problémov, všetci sme sa výborne bavili a čo je najhlavnejšie, rodičia si Chey zamilovali ešte viac, ako som čakal.
"Lepšiu priateľku pre nášho syna sme si ani nemohli prijať," usmieval sa ocko, keď sme stáli na prahu dverí a Cheyenne sa lúčila s mojimi rodičmi.
"Sme veľmi radi, že sme ťa mohli spoznať, Cheyenne," povedala mamka a objala ju. Chey jej kupodivu objatie bez zaváhania opätovala a mojej mamičke z tváre neschádzal úsmev.
"Tak sa maj, Cheyenne, pozdravuj doma," rozlúčil sa s ňou ešte ocko a my sme mohli vyraziť.
"Takže?" zasmial som sa, keď sme išli ruka v ruke po ulici.
"Výborne," zasmiala sa uvoľnene a vtisla mi bozk na líce. Ja som však zastavil, pritiahol ju k sebe a poriadne ju pobozkal. Cítil som, ako sa usmieva, tak som ju nežne pohladil po tvári a oddelil od seba naše pery.
"Milujem ťa, Cheyenne."
"Milujem ťa, Zayn," usmiala sa a opäť spojila naše pery...

Another world 68

Pri písaní tejto časti som sa škerila tak, ako ešte nikdy :D takmer celý čas som sa usmievala ako Niall, keď dostane Nando's, takže si ma asi viete predstaviť :D

btw, je to niečo medzi výbujkou a normálnou časťou, takže no... :D 

snáď sa to bude aspoň trochu páčiť aj vám :)

"DONIYA!" skríkla som na celý dom, kým Zayn vybehol do svojej izby.

"Ako doma," smial sa Louis, ktorý prešiel okolo mňa. Iba som sa na neho zazubila a nervózne podupkávala nohou čakajúc na svoju spomalenú kamošku.

"Áno?"

"Potrebujem ťa. V nákupnom centre. Teraz," objasnila som.

"Zayn ide na noc k vám a rodičov nemáš doma?" typla si. Prikývla som a hrýzla si spodnú peru. 

"Pomôžeš mi?" opýtala som sa a pozrela na ňu psími očami.

"Že váhaš!" uškrnula sa a obúvala si čierne Conversy. "Nialler!" skríkla. Čože? Nie! 

"Áno?" prihnal sa k nám blondiačik s neprekvapivo plnými ústami a úsmevom na tvári.

"Idem von so Cheyenne, tak nám nevyjedz chladničku," zasmiala sa Doniya, vtisla mu bozk na líce a ťahala ma preč. "Ozaj, odkáž Zaynovi, že za tri hodiny sme späť!" zakričala ešte a už nás nebolo.

"Čo tak toto?" vybrala Doniya zo stojana červené podväzky.

"Eww, nie. Moc výstredné," pokrčila som nosom.

"A toto?" vytiahla tentoraz čierne spodné prádlo, ktoré by sa hodilo skôr do pornofilmu ako do spálne na prvú spoločne strávenú noc.

"Doniyáá," povzdychla som si so smiechom.

"Robím si z teba prdel," zasmiala sa a hrabala ďalej.

"A toto?" ozvala som sa po chvíľke vyťahujúc svetlomodrú čipkovanú podprsenku spolu s pasujúcimi nohavičkami.

"Zamiluje sa ešte viac, ako je," usmiala sa na mňa.

"Takže je to dobré?"

"Jasné," uškrnula sa a vybrali sme sa ku pokladni, aby som mohla zaplatiť dnešný úlovok.

  "Ešte by sa zišli nejaké šaty. Chce ma predstaviť vašim. Ale oficiálne, ako jeho dievča," oznámila som, keď sme sedeli v kaviarni a napchávali sa zmrzlinou.

"Videla som jedny, ktoré ti pôjdu ako uliate!" usmiala sa na mňa Doniya a už ma ťahala preč.

"Sme doma!" skríkli sme obe naraz, keď sme vkročili do domu Malikovcov. Medzi tým sme boli u mňa, aby som si mohla obliecť nové prádlo a byť plne pripravená na dnešný večer.

"Konečne!" prihnal sa k nám Niall s úsmevom na tvári a strhol Doniyu do svojho objatia. Ja som tam len tak trápne stála a dívala sa do zeme. 

"A ty čo tak sama?" podišiel ku mne Harry.

"Boh vie, kde mi zdrhol chlap," zasmiala som sa.

"Tak poď sem," pousmial sa a uväznil ma v objatí. Zahihňala som sa, no objatie mu napokon opätovala.

"STYLES! RUKY PREČ Z MÔJHO DIEVČAŤA!" vykríkol Zayn.

"Pokoj, len som ju objal," zasmial sa Harry a skôr ako odišiel, čapol ma po zadku. Ten chlapec sa zahráva s ohňom. No môže ďakovať Bohu, že to Zayn nevidel.

"Čo ste robili tak dlho?" šepol mi do ucha Zayn, keď ma bezpečne držal vo svojom náručí.

"Dlho? Necelé tri hodiny," zasmiala som sa.

"Pre mňa to je dlho," prehlásil a pobozkal ma. 

"Vezmite si izbu!" vykríkol Lou a zakryl oči sebe aj Harrymu.

"Vypadneme odtiaľto?" pošepol Zayn a cukalo mu kútikmi úst. Iba som prikývla a čakala, kým si obuje svoje čižmičky, ktoré som na ňom tak veľmi milovala. 

"Vidíme sa zajtra! Doniya, pozdrav odo mňa rodičov!" dodal ešte a v momente som sa ocitla na chladnej bradfordskej ulici.

(tu nastáva čas na pustenie si pesničky, do čoho vás nebudem nútiť, no s ňou je to lepšie :D a keďže som sa nevedela rozhodnúť, dávam vám na výber dve alternatívy :P s oboma to bude fajn :)) Hunter Hayes - Wanted & The Afters - Ocean Wide btw, do komentáru mi môžte napísať, ktorú ste si vybrali :)) 

"Tákže," predniesla som trápne, keď sme stáli v predsieni nášho domu. "Čo budeme robiť?"

"Ja by som o niečom vedel," šepol Zayn a objal ma zozadu.

"Myslíš na to isté ako ja?" usmiala som sa koketne.

"Ak myslíš na pozeranie High School Musical, tak áno," rozosmial sa. Toto nemôže myslieť vážne!

"Um. Iste. Jasné. High School Musical," prikyvovala som neveriacky hlavou. Zayn sa len uchechtol a vybral sa do obývačky. S povzdychom som teda kráčala do kuchyne, kde som začala pripravovať niečo drobné na jedenie. V tom som však na páse pocítila Zaynove svalnaté ruky.

"Hádam si nemyslíš, že som sa naozaj chcel dívať na ten nezáživný film," pošepol mi do ucha a jeho teplý dych sa otrel o celú moju tvár, zatiaľ čo mi pery pritlačil na krk. S neveriacim úsmevom som sa k nemu otočila čelom a zadívala sa mu do očí. Pohliadol na mňa, ticho sa zasmial a nežne ma pobozkal. Najprv jemný bozk sa však po krátkej chvíli premenil na vášnivú hru jazykov. 

"Milujem ťa, Cheyenne," šepol mi do úst, chytil ma za zadok a vysadil na kuchynskú linku. Nohy som mu obmotala okolo pásu, čím som si ho pritiahla ešte bližšie k sebe.

"Milujem ťa, Zayn," pošepla som s úsmevom, keď som ucítila jeho dlhé prsty, ako blúdia pod mojim tričkom.

"Tu nie," vydala som zo seba zťažka. Zayn sa len uchechtol, no veľkolepo ma vzal na ruky a odniesol do mojej izby, kde ma opatrne, akoby som bola zo skla, položil na posteľ. Trochu sa odo mňa odtiahol, čomu som vôbec nepochopila, no došlo mi to, keď sa v okamihu obe naše tričká váľali kdesi v kúte izby. Zayn mi pomaly stiahol nohavice a popritom moje nohy obdarovával nežnými božtekmi. Keď sa už po zemi váľal aj zvyšok nášho oblečenia, okrem spodného prádla, Zayn sa ku mne sklonil a nežne ma pobozkal, pričom ma hladil na chrbte. Ja som samozrejme nemohla zaostávať a končekmi prstov som obkresľovala líniu jeho tetovaní. V tom sa však odo mňa Zayn odtiahol a zadíval sa mi do očí.

"Si taká nádherná," šepol s úsmevom. Zahryzla som si do pery, sklopila pohľad a začervenala sa. Čo iné som mohla robiť, keď som ležala len v spodnom prádle pred tým najdokonalejším chlapcom na svete? Zayn sa sladko zasmial a opäť sa ku mne sklonil, aby mi venoval ďalší z nežných bozkov.

"Ako sa rozopína táto somarina?" zavrčal ticho, keď sa mi snažil rozopnúť podprsenku. Pousmiala som sa nad jeho zamračenou tvárou, chytila mu dlane a rozopli sme ju spolu. 

"Takže takto," uškrnul sa a sklonil sa k mojim prsiam, ktoré mi začal obsypávať drobnými bozkami. Nemohla som si pomôcť a tak z mojich úst vyšiel prvý tichý ston, nasledovaný mnohými ďalšími.

"Si pripravená, láska?" šepol Zayn, keď sme už boli obaja v Adamovom rúchu.

"Ako nikdy," usmiala som sa a pritiahla jeho tvár k tej svojej.

"Len... Chcem ti povedať... Tento moment... Deje sa raz za život.. A.. Ja som rád, že sa to stane s tebou," pošepkal a nežne ma pobozkal. 

"Och, Zayn," pousmiala som sa. 

"Pššt, nič nevrav," usmial sa a priložil mi na pery prst.

"Si si tým istá?" 

"Som si istá tebou," odvetila som. On sa usmial, jemne ma pobozkal a v tom sa naše telá stali jedným... 

Another world 67

Litánie

So.. :D
na začiatok chcem dodať niečo ku koncu AW66.. NESPALI SPOLU!! :D
dobre, to by sme mali. :D
ďalej budem od veci, no ja z toho mám dosť. :D idem si tak po obchode okolo drogérie a čo nevidím.. Nápis nad regálom "zdravá výživa" (alebo také niečo) a pod tým kondómy a lubrikačné gély. :DDDDD položilo ma to. :D:D
a ehm, DRŽALA SOM V RUKÁCH BELIEVE!! Surovo, kruto, držala som to v rukééé (fangirling)
a späť k téme.. :D
Viete ako neskutočne ma tešia vaše komenty? Pochybujem :D no neprestávajte v komentovaní :3 ste jedny z mála ľudí, čo mi vyčaria úsmev na tvári a pokiaľ nechcete depresívne časti (ktorým sa za taký mesiac-dva-tri aj tak nevyhnete) tak komentujte ďalej a veľáá :D btw, Annie, máš pravdu, teší to veľmi :3 & dojala si ma mojim menom uvedeným ako prvým ! <3
ozaj, stále čakám ďalšie návrhy ku Help meeeh :)  
za túto časť sa môžte poďakovať Annie. :) keby mi nenapísala takú milú správu, časť by dnes nebola.. 
takže, Annie, táto časť je špeciálne pre teba! :* 
okej, to je všetko I guess, prinášam časť :) xx

Another world 67

"Zayn?" šepla som po hodnej chvíli, keď sme ležali v tichu prerušovanom len našimi občasnými bozkami.
"Áno?"
"Mala by som ísť domov."
"Nechoď," pošepkal a vtisol mi bozk na líce.
"Vieš, že nechcem, no rodičia sa o mňa budú báť."
"Tak im zavolaj, že ostaneš ešte jednu noc."
"Fajn. Ale aj tak si budem musieť ísť pre čisté veci," povzdychla som si a posadila sa na kraj postele.
"Kam si myslíš, že ideš?" zavrčal Zayn a stiahol ma naspäť k nemu.
"Erm, zavolať rodičom?"
"Bezo mňa ani na krok!" Rozosmiala som sa, vtisla mu bozk na pery a vyšvihla sa na rovné nohy.
"Ale no ták," zamraučal a smutne na mňa pozrel.
"Nie. Idem domov."
"Pôjdem s tebou," ponúkol sa.
"Keď sa ti chce," uškrnula som sa a začala po izbe zbierať svoje veci. Na to, že som tu bola jednu noc toho mám dosť veľa.
"S tebou aj na koniec sveta!" prehlásil so smiechom, no na očiach mu bolo vidno, že to myslí vážne.
"Ako povieš, ty môj hrdina," usmiala som sa a vrhla sa mu okolo krku. Okamžite mi ruky obmotal okolo pása a prisal sa na moje pery.

"Chalani - a Doniya - ideme ku Cheyenne, za dve hodinky sme naspäť," skríkol v predsieni Zayn a gentlemansky mi podržal otvorené dvere.
"Ďakujem," pousmiala som sa a vyšla von.
"Pre moju princeznú čokoľvek," usmial sa na mňa Zayn a vzal ma za ruku.
Po pätnástich minútach chôdze sme stáli pri mojom dome.
"Ozaj, dnes večer sa vracajú moji rodičia domov," poznamenal Zayn len tak mimochodom.
"A to mi vravíš len tak?! Potom radšej ostanem doma, určite budeš chcieť stráviť nejaký čas s nimi."
"Nad tým ani neuvažuj! Ideš so mnou! Taktiež ťa chcem predstaviť, ako to najnádhernejšie dievča, aké kedy videli," pousmial sa a zatiaľ čo som sa červenala, on ľahko otrel svoje pery o tie moje. (pozn.: ak si dobre pamätám, Chey sa už pozná so Zaynovymi rodičmi, no len ako Doniyina kamarátka, takže teraz to bude trochu iné, kapiš? :D)
"Predstaviť ma im? Bože!" zalapala som po chvíli, keď mi došiel význam jeho slov.
"Je s tým nejaký problém?"
"Čo ak ma nebudú mať radi?"
"Budú ťa milovať. Tak ako ja," usmial sa.
"Keď myslíš," povzdychla som si a odomkla dvere.
"Viem to." Nič som nepovedala, len som pokrútila hlavou a vkĺzla do kuchyne.
"Mami! Oci! Som doma!" skríkla som. Žiadna odpoveď.
"Nie sú doma?" opýtal sa Zayn a objal ma zo zadu okolo pása.
"Neviem. Asi nie. No mali by byť," odvetila som a prešla ku kuchynskej linke, na ktorej som zaregistrovala malý papierik.
Zlatko, išli sme s ockom navštíviť starých priateľov do Londýna. Vrátime sa až zajtra, takže ak chceš, môžeš ísť spať k Doniyi alebo niekoho pozvať k sebe, to nechávame na tebe. Máš našu  plnú dôveru, srdiečko.
Ľúbime ťa,
Mamka & Ocko xx
'xx'? To si mohli fakt odpustiť, pretočila som v hlave očami a lístok schovala do zadného vrecka nohavíc.
"Tak?" šepol Zayn, ktorý ma celý čas objímal.
"Neviem," odvetila som úprimne a otočila sa k nemu čelom.
"Mohol by som dnes prespať u teba?"
"Ak chceš. A čo tvoji rodičia?"
"Tých si necháme na neskôr. Takže tu môžem ostať?" potešil sa a v očiach mu tancovali iskričky radosti.
"Iste," zasmiala som sa a nežne ho pobozkala.
"Tak na čo ešte čakáme? Ideme ku nám, vezmem si veci a dnešok si užijeme!" zvýskol.
"Um.. Zlatko, ešte som chcela ísť s Doniyou na chvíľu von. Vieš, dávno sme sa nerozprávali a všetko," usmiala som sa, no skutočnosť bola iná. Teda nie úplne, len z časti. Potrebovala som Doniyu, aby mi pomohla vybrať nové spodné prádlo. Myslím, že aj slepému-hluchému by bolo jasné, k čomu dnes v noci dôjde.
"Ja pôjdem s vami," ponúkol sa až príliš ochotne.
"Nie!"
"Prečo? Chcete ma ohovárať?"
"Také niečo," zasmiala som sa a ťahala ho naspäť k nemu.

Another world 66

Túto časť venujem Tebe, Blaváčka moja. ♥ uži si ju, keď si na ňu tak dlho čakala :3
btw, prepáčte, že mi to tak trvalo, no nič nestíham.. časom to snáď bude lepšie :)
ďalej, potešili by ma ďalšie návrhy/komentáre k Help meeeh :)
čo sa týka komentárov celkovo, je to jedna z mála vecí, ktoré mi vyčaria úsmev na tvári, takže ak chcete mať pekné časti, komentujte :D :3 
ešte, od Sašky som odpozerala nápad a napadlo mi, čo tak založiť blogu fanpage na fb? :P what ya think? (^_^)
that's all, I guess.. 
Enjoy! xx


"Preboha, veď ste celí mokrí!" zhrozila sa Doniya, keď sme vkročili do predsiene.
"Prekvapuje ťa to?" zasmial sa Harry a vyslal mi veľavravný úsmev. Volal Belle.
"To je fakt," poznamenala Doniya a prihnala sa k nám. "Zayn, makaj sa prezliecť, pretože nemám záujem umývať celú chodbu. Chey, ty poď so mnou, dám ti suché veci," rozkázala a nikto si nedovolil protestovať.
"Správaš sa, akoby si tu bola najstaršia, zlato," zasmial sa Niall a objal ju okolo pása.
"To nie je moja chyba, že tí starší sú nezodpovední."
"Hej!" skríkli sme všetci naraz.
"Odvolaj to!" jačal Louis.
"Nie," pokrútila hlavou a s úškrnom medzi nami prebehovala pohľadom.
"D-doniya, k-kašli n-na n-n-ich," vysúkala spomedzi drkotajúcich zubov Cheyenne.
"Ou, jasné, prepáč," zasmiala sa a už ich nebolo.
"Tomlinson! K nohe!" skríkol som a Louis okamžite pribehol s vyplazeným jazykom.
"Hav-hav!"
 "Ty si taký magor," zasmial som sa.
"Hav hav, hav hav hav?" štekal ďalej.
"Potrebujem od teba poradiť," odvetil som so smiechom.
"Hav hav haaaaav!"
"Neviem, čo si mám obliecť."
"Veď si doma," nechápal Niall.
"Ale je tu Cheyenne," pretočil očami Harry.
"Ozaj, ako ste na tom vlastne vy dvaja?" opýtal sa Liam.
"Chodíme spolu," oznámil som hrdo.
"A to hovoríš len tak?!" okríkli ma 4 hlasy naraz. Iba som sa nevinne usmial a pokrčil plecami.
"Hej, a Harry?" predniesol som.
"Uhm?"
"Volal si Belle?" Prikývol. "A?"
"Počkať, počkať. Čo? Aká Bella?" zamiešal sa do toho Louis.
"To dievča, u ktorého som minule prespal," objasnil som nie veľmi šťastne. Stále ma totiž ťažili výčitky svedomia.
"Ach tak," povzdychol si Liam a ďalej obzeral svojho Buzza rakeťáka.
"Takže? Hovor!" popohnal som kučeravého chlapca drkotajúc zubami.
"Pozval som ju zajtra večer von.. A súhlasila!" vypískol napokon šťastne, ako keď dieťa dostane svoju obľúbenú hračku.
"A ty sa teraz makaj prezliecť, pretože inak ten víkendový koncert neodohráme!" prikázal mi Liam a ja som zamrzol.
"Čo? Aký koncert?!"

Cheyenne
"Tak hovor, čo sa stalo!" vybafla Doniya ihneď, ako sa za nami zavreli dvere izby.
"Noo.. Tak opýtal sa ma, či chcem byť jeho dievča," pousmiala som sa a v hlave mi vyskočil obraz Zaynovych krásnych očí.
"A čo si mu na to povedala?"
"Nič."
"ČOŽE?!"
"Pokoj, Doniya," rozosmiala som sa. "Opýtala som sa, či mu toto bude stačiť ako odpoveď a pobozkala ho."
"Awwwwww. Cheyenne, ja som taká šťastná! Moja najlepšia kamarátka a môj najlepší brat sú spolu!"
"Zlato, Zayn je tvoj jediný brat," zasmiala som sa.
"Nekaz mi radosť," odfrkla a roztvorila dvere skrine. "Na!" povedala a do rúk mi strčila čierne legíny s voľným svetrom.
"Ďakujem, si zlatíčko," zašvitorila som a začala zo seba zvliekať mokré veci.
"Doniya, kde máme-" vtrhol do izby Zayn. "Nedívam sa!" skríkol a sklopil pohľad. S Doniyou sme sa rozosmiali a Zayn sa červenal ešte viac ako doposiaľ. Rýchlo som si obliekla sveter, podišla k nemu a chytila mu tvár do dlaní. Zodvihol pohľad a hlboko sa mi zadíval do očí.
"Raz určite," šepla som a vtisla mu nežný bozk na pery.
"Neviem sa toho dňa dočkať," usmial sa, pohladil ma po tvári a odišiel preč. S prihlúplym úsmevom som sa za ním dívala (musím uznať, že má fakt dobrý zadok) a nevedomky si zahryzla do pery.
"Júúúúú! Akí ste len rozkošní!" vypískla Doniya. To tvoj brat, pomyslela som si. No napokon som len s úsmevom prikývla a dokončila prezliekanie.
Pomalým krokom sme sa strepali do obývačky, kde bolo na gauči rozvalené plné zloženie One Direction spolu s dvojlitrovou fľašou koly a troma balíčkami čipsov.
"Miesto pre dámy?" odfrkla Doniya. Louis vybuchol smiechom a kúskami čipsov ofŕkal obrazovku.
"Fuj, ty prasa!" okríkol ho Niall.
"Neviem kto tu na posedenie zožral krabicu pizze!" skríkol Lou.
"No tak, Lou, musíš uznať, že to je menej nechutné ako opľuť telku," zasmial sa Zayn.
"Ty buď so svojim pásikom horčice vo vlasoch radšej ticho!"
"HEJ!"
"No tak, chalani, pokoj," snažil sa ich utíšiť Liam, no nefungovalo to.
"Sklapni!" okríkli ho Lou, Zayn a Niall naraz.
"Ach bože. Prečo ja?" zabedákal Liam a radšej odišiel do kuchyne.
"TY! Aký máš problém s mojimi vlasmi?!" vybehol Zayn na Louiho.
"Peasant please, Zayn, nerieš vždy tie svoje vlasy," zamiešal sa do debaty Harry, zatiaľ čo sme sa na nich s Doniyou mlčky dívali.
"Dobre, chlapci, to stačí," zatrhla stupňujúcu sa hádku Doniya, ktorá v okamihu ako to vyslovila, podišla k Niallovi a ťahala ho preč. Prišlo mi to ako dobrý nápad, tak som schmatla za ruku Zayna a odviedla ho do jeho izby.
"Prepáč, to si nemala vidieť," šepol, keď som zatvorila dvere a pevne ma objal.
"To je v pohode, zlato," usmiala som sa a pobozkala ho na líce. "Takéto hádky sú bežné?" pýtala som sa.
"Takmer na dennom poriadku," priznal s kyslým úškrnom. "No nevydrží nám to dlho. Po piatich minútach je už všetko v pohode."
"Tak v to dúfam. Nechcem sa na vás pozerať, ako sa hádate," pošepla som a stále ho objímala.
"Chápem to," usmial sa a nežne ma pobozkal.
Pomaly mi rukami začal blúdiť po chrbte a malými krôčikmi sme sa posúvali k posteli.
"Milujem ťa, Cheyenne," šepol, keď ma zvalil na stále neustlanú posteľ neoddeľujúc od seba naše pery.
"Milujem ťa, Zayn," usmiala som sa a prstami vkĺzla do jeho vždy perfektne upravených vlasov.
"Zayníku?" zaťukal na dvere Lou.
"Ignoruj ho," pošepol Zayn a bozkami sa presunul na môj krk.
"Neodíde," šepla som a premáhala sa, aby mi z úst nevyšiel ston.
"Máš pravdu," povzdychol si, pobozkal ma a odčuchtal sa k dverám, v ktorých sa objavila Louiho šišatá hlava.
"Ouuu, prepáčte," zasmial sa, keď ma zbadal ležať na posteli a uvedomil si značne zničený Zaynov účes.
"Čo potrebuješ?" odfrkol Zayn.
"Je mi to ľúto, Zayníku! Tú horčicu som  nemyslel vážne!"
"Aw, Mrkvák môj, ja som tiež nechcel uraziť Kevina!" vyhŕkol Zayn a už sa objímali.
"Ehm, Tomlinson, nekradni mi priateľa," zasmiala som sa.
"Niekto je tu žiarlivýýýý," zasmial sa Lou.
"Nie som!"
"Mňa neoklameš, zlato," odvetil a vytancoval z izby.
"Žiarliš?" šepol s tým neskutočne rozkošným úsmevom Zayn a podišiel ku mne. Pokrútila som hlavou. "Na Louiho nemusíš žiarliť," zasmial sa jemne a pokračoval v nedokončenej práci...

Ladies & gentlemans, carrots & mirrors, food & pussies, and also adorable puppy-human hybrids, toto gif.ko ma zabilo.

Help meeeh

Tákže. :D
Blázon (chápte tým mňa) sa rozhodol...
tururururuuuu...
chvíľka napätia....
ram pa pa pam
ďalšie bubny..
takže rozhodla som sa...
ok, už je to tu...
fu.
Prihlásiť sa do literárnej súťaže.. :D
viem, znie to šialene. :D
no potrebujem si dokázať, že možno predsa len nie som až taká neschopná..
a čo chcem od vás?
potrebujem poradiť, o čom mám písať..
je to na prózu, maximálne 3 A4...
a nechcem im tam poslať nejakú výbujku alebo celkovo fan fiction.. :D
takže ak by ste mali akékoľvek nápady, o čom by som mohla písať, uvítam ich :) postačí mi len pointa príbehu, resp. akési zauzlenie :)
vážne by ste mi veľmi pomohli :))
predom ďakujem za každý aj maličký nápad :))
a chcem ešte podotknúť, že ste jediní ľudia, ktorí o tomto mojom pláne/rozhodnutí vedia :) nechystám sa to povedať nikomu v škole (ani svojej najlepšej kamarátke) a ani rodičom.. Tí sa to dozvedia, až keď budem mať poviedku napísanú.... :3

Ľúbim vás,
Stephanie xoxo