ale keďže zajtra sú Vianoce (hip-hip-hurááá!) a my už máme stromčeky postavené, darčeky pobalené.. Budem sa nudiť, takže tu je možnosť, že napíšem ďalšiu jednodielovku (resp. ďalšiu časť A prečo nie?).. :)
"Keď sme dorazili domov, El bez jedného slova zamierila do spálne. Nechápavo som sa za ňou díval, no nasledoval ju. Sedela na posteli, kolená mala pritiahnuté k hrudi a dívala sa neprítomne pred seba.
'El, čo sa deje?' opýtal som sa napokon a prisadol si k nej. Neprekvapivo som ju objal okolo ramien a privinul k sebe. Ona sa však odtiahla, sadla si ku mne tvárou v tvár a s očami plnými strachu sa na mňa zadívala.
'Louis, musím ti niečo povedať,' zašepkala, pričom sa v jej očiach zračilo odhodlanie a neuniklo mi, že sa v nich zhromažďujú slzy.
'Počúvam,' pošepol som a priblížil sa k nej. Ani neviete, ako som sa v tej chvíli bál... Myslel som, že ma podviedla, že ma nemiluje, že sa so mnou chce rozísť-"
"Hlupáčik," zasmiala sa Eleanor a pohladila Louiho po líci. "Ako ti len také niečo mohlo napadnúť?"
"Vyzerala si všeliako," odvetil so smiechom Lou, no jeho úsmev v okamihu vystriedal vážny výraz, keď sa rozhodol pokračovať. "'El, čo sa ti stalo?' opýtal som sa ticho, keď nepokračovala.
'Je mi to trápne, Lou. Neviem ako to povedať,' šepla a ticho zavzlykala. Chytil som ju za ruku a palcom kreslil malé kruhy na chrbát jej dlane.
'Môžeš mi to povedať, nech to je čokoľvek,' ubezpečil som ju.
'Lou, znásilnili ma.'
'Č-čože?' Nedochádzal mi význam jej slov. Moju princeznú, moje dokonalé dievča znásilnili?!
'Počul si,' šepla. Bolo mi jasné, že to nechce zopakovať. Ani sa nečudujem.
'Povedala si to niekomu?' Pokrútila hlavou. 'A vieš kto to urobil?' Opäť ďalšie pokrútenie. 'Ach, Eleanor,' šepol som a privinul ju k sebe. Jej útlym telom začali otriasať vzlyky a zrútila sa mi do náručia. Pomaly mi všetko začalo pasovať. Pochopil som, prečo znova vracia, pochopil som, prečo si opäť ubližuje a dokonca som pochopil, prečo bola taká uzavretá do seba. Taktiež som pochopil jej, ako by som to nazval. Výbuch? Jednoducho, keď sa so mnou vymenila počas filmu. Pochopil som, že za všetkým týmto, za všetkou jej bolesťou, za všetkým jej strachom stál jeden jediný magor, ktorému mám dodnes chuť rozkopať hubu. Pretože mojej princeznej nikto ubližovať nebude."
"Všetko, čo si z tohto rozhovoru pamätám, je len tá nechutná veta, ktorej pocit ma na jazyku páli aj teraz a potom už len to, že som sa ráno zobudila v Louiho objatí. No keď vedel celú pravdu, bolo mi lepšie. Zo srdca mi padol balvan a ja som tušila, že od teraz to bude len lepšie. A nemýlila som sa," usmiala sa napokon šťastne Eleanor a zavŕtala sa do Louiho hrude.
"Ako obvykle," zasmial sa Lou. "Po tomto rozhovore sa všetko na dobré obrátilo, El sa začala opäť liečiť a bola v poriadku. Všetko bolo konečne v pohode, ničoho sme sa nebáli a boli sme spolu šťastní.. Čo ma privádza k jednej veci," pousmial sa Lou trochu nervózne, odtiahol sa od Eleanor a postavil sa ku gauču, na ktorom obaja sedeli. "Eleanor Jane Calderová. Prešli sme si spolu kadečím. Milujem ťa viac ako si ktokoľvek dokáže predstaviť a preto si trúfam vysloviť túto otázku. Vezmeš si ma?"
"Ó môj bože!" vykríkla Eleanor a vrhla sa Louimu okolo krku. "ÁNO!" smiala sa šťastne, pričom sa Louis usmieval od ucha k uchu a z vrecka na saku vytiahol krabičku potiahnutú čiernym zamatom.
"Dámy a páni, predstavujem vám Eleanor Jane Tomlinsonovú!" otočil sa Louis na publikum, ktoré v šoku zabudlo dýchať a na Eleanorin štíhly prst opatrne navliekol prsteň.
"Milujem ťa, Louis Tomlinson," vydýchla El a nežne ho pobozkala.
"Milujem ťa, Eleanor Tomlinsonová," usmial sa Louis a pritiahol Eleanor ešte bližšie k sebe...
