sobota, 28. júla 2012

Another world 46

Ahahaháá, túto časť venujem mojej blaváčke Hanke :)* ty už vieš prečo ;) :D
by the waaaaay, na ďalšej časti sa dokonca už pracuje. :D hej, nudila som sa o piatej ráno, čo vám poviem :D:D Enjoy! :)


Zayn
"Čo robíš?" šepol Harry, ktorý sa nebadateľne vplížil do mojej izby. Teda mojej ako mojej. Našej spoločnej izby. A tiež sa musí nechať, že to nebolo až také nebadané, keďže jeho prítomnosť som zaregistroval asi pred hodinou, no venoval som tomu minimum svojej pozornosti. Alebo lepšie, nevenoval som tomu pozornosť vôbec.
"Hm?" opýtal som sa, pretože som si nebol istý, či otázka ozaj zaznela.
"Pýtam sa, čo robíš," objasnil mi Harry s úškrnom.
"Nič," odvetil som a pokrčil plecami.
"Aha, takže už hodinu sedíš za stolom, s kúskom papiera a v ruke žmolíš pero, pretože nerobíš nič?"
"To už hodina?" čudoval som sa. Prikývol.
"Takže čo robíš?"
"Ako môžeš vidieť, nič."
"A čo sa snažíš robiť?"
"Vlastne ani neviem."
"Dokonca. Fajn, ja ťa tu nechám. Ak sa budeš nudiť, sme v Niallovej izbe, príď tam," usmial sa na mňa a odišiel.
To tu vážne sedím už hodinu? A nenapísal som ani mäkké fň. Aj tak vlastne neviem, načo píšem ten list. Síce, keď sa nad tým zamyslím, potrebujem to zo seba dostať a v nejakom paralelnom vesmíre to môžem dať adresátovi. Len teraz.. Potrebujem niečo, ako začať.
Zdvihol som sa zo stoličky. Díval sa von oknom. Upravil kvety v sklenenej váze.
Nič mi nenapadá.
Uložil som knihy podľa abecedného poradia. Pobalil Harryho bordel. Umyl si zuby.
Nič mi nenapadá.
Už som takmer na konci zo silami.
Cheyennin úsmev. Cheyennine oči. Cheyennine vlasy. Cheyennin smiech.
"Ach," povzdychol som si a hodil sa na posteľ. V tom ma do hlavy kopla spásna múza a ja som spod periny vyskočil ako zajac, keď zacíti čerstvú mrkvu.
"Drahá Cheyenne," začal som písať. Preboha, nie, to je hrozné, vynadal som si v duchu. Čo takto "Milá Cheyenne"? Svätá matka Nando's, to je ešte horšie! Proste oslovenie vynechám, to je toho.
Už veľmi dlho ti chcem povedať, čo k tebe cítim.. PRE KRISTOVE RANY! Hrôza.
Tak inak. Cheyenne, ani si nedokážeš predstaviť, čo teraz prežívam... 
Po 15 minútach som mal napísaný list. Ani neviem ako. No spadol mo zo srdca balvan a ja som sa s čistým svedomím vybral za chalanmi. Predtým som však list odložil do hlbín môjho kufra a keď som zbadal, že mojich vecí rapídne ubúda, moje srdce zaplesalo. Už beží druhý týždeň turné, čo znamená, že ju o chvíľu uvidím aj naživo, nie len cez webku (pozn. autora - časť 40, ak by si niekto potreboval spomenúť :)). Zdalo sa mi to, alebo za ten týždeň fakt opeknela? Aj keď, to už asi ani nie je možné.
"Zayn?" ozvalo sa spoza dverí.
"Je otvorené," povedal som a rýchlo zaklapol kufor. Otočil som sa za hlasom a z dverí vytŕčala Liamova hlava.
"Ideme si pozrieť Vzoprieť sa obrom, pridáš sa?" usmial sa na mňa a vošiel do prítmia izby.
"Vieš, že hej," prikývol som s úškrnom a nasledoval ho do vedľajšej izby, alebo teda skôr apartmánu. 

"Tak to bolo perfetkné!" vyhŕkol Niall, keď skončil film a my ostatní sme len horlivo pritakali.
"Deti! Do šatne!" zakričal z predsiene Paul a my sme takmer zinfarktovali.
"Nie sme deti!" zajačal Louis a Harry ho so smiechom objal.
"Ale vážne, ženy," začal Liam, za čo si od všetkých vyslúžil dosť.. No, proste odporný pohľad typu Prepichnem-ťa-svojim-mikrofónom. "Mali by sme ísť dole. Nezabúdajte, už len pár koncertov a ideme-"
"DOMOOOOOOOOV!!" prerušil som ho vreskotom a vyskočil ako neriadená strela.
"No, Zayn nám názorne predviedol, ako veľmi sa teší na Cheyenne, teraz pôjdeme?" opýtal sa Liam s úškrnom. Zvyšok prikývol a pridali sa ku mojej maličkosti, ktorá netrpezlivo stepovala pred dverami.

"Zayn? Zayn! ZAYN!!" vrieskal ktosi. "Na pódium! OKAMŽITE!!" jačal Paul.
"Poškaj, umyjem ši žuby!" povedal som, rýchlo odhodil zubnú kefku, vypláchol si ústa a utekal za zvyškom kapely. Už som len počul ako Paul šomre, že raz ho ten môj rituál zabije.
"AHOOOOOOJ, BRISTOOOOOL!!!" zavrieskali sme všetci zborovo a šou sa mohla začať.
Všetko bolo ako zvyčajne, Harrymu sme počas jeho sóla takmer privodili mŕtvicu, fanúšikovia sa bavili a my všetci sme žiarili šťastím. Dokonca aj ja, pretože som dostal úžasný nápad.
"My heart's a stereo, it beats for you, so listen close..." začal spievať Niall svoju pesničku a zatiaľ čo sme mu dopomáhali s našim oh-oooh-oh, ja som v hlave spriadal plány.
"Teheheeee, toto boli Stereo Hearts v podaní Nialla a zemiakov!" zakričal Lou do mikrofónu, na čo dav vybuchol smiechom. "A teraz vám zaspieva Zayn I gotta-"
"No," prerušil som Louisa s úsmevom. "Trochu som si pozmenil repertoár, takže dnes vám zaspievam čosi iné. Snáď sa vám to bude páčiť," usmial som sa na fanúšičku v prednom rade a zotrval na nej pohľadom, pretože mi neskutočne pripomínala Cheyenne. Dnes je to už asi piata. Značí to niečo, keď v každom dievčati vidím Chey?

štvrtok, 26. júla 2012

Another world 45

Strašne trápny mi príde ten začiatok :D a vlastne celá časť :D divne je napísaná. :D no čo už, snáď prežijete :D a prepáčte za ten divný preklad, ale snažila som sa! :D a dva riadky sú nepreložené, pretože som ich preložiť nedokázala :D:D

Doniya
"Toto je super! Len to tielko k tomu neladí," pokrčila som nosom, keď sa mi ukázala Cheyenne asi v piatom outfite.
"No, iné už nemám, len tie, čo si videla," odvetila a zvalila sa na posteľ.
"Pôjdeme ku mne, niečo mám," uškrnula som sa a z postele ju dvihla.
"A čo topánky?"
"Aj to mám."
"Dobre, idem sa prezliecť a môžme vyraziť," zazubila sa a zmizla v kúpeľni.

"Čaute, som doma!" skríkla som, keď sme so Chey vstúpili do predsiene. "Poď, ideme rovno hore," potiahla som ju a vykročili sme do mojej izby.
"Hráš?" opýtala sa, keď som zatvárala dvere.
"Hm?"
"Či hráš, máš tu gitaru."
"Ach, hej, mám také trápne pokusy," uškrnula som sa a gitaru odložila.
"To si tu nespala, že bola ledabolo hodená na ustlanej posteli?" zasmiala sa.
"Vstala som príliš skoro, tak som si ešte zahrala," odvetila som a vybrala sa k šatníku. "Na, skús toto," hodila som jej tielko a hrabala sa na dne hľadajúc červené baleríny.
"Zahraj niečo," povedala zrazu.
"Čo to?"
"Zahraj mi niečo," zopakovala so smiechom.
"Musím?" zamrnčala som. Prikývla. Len som si povzdychla, vytiahla gitaru a sadla si na posteľ. Vedela som, že nemá zmysel protestovať, aj tak by ma nakoniec prehovorila. Zhlboka som sa nadýchla a začala hrať:

(Môžete si to pustiť, aspoň to bude krajšie :) http://www.youtube.com/watch?v=_8dJFzFPzQA)
Sparks fly (Iskry lietajú)
It's like electricity (je to ako elektrina)
I might die (môžem umrieť)
When I forget how to breath (keď zabudnem ako dýchať)
You get closer and there's nowhere (podídeš bližšie a nie je miesto)
In this world I'd rather be (na tomto svete, kde by som bola radšej)
Time stops (čas sa zastaví)
Like everything around me (ako všetko okolo mňa)
It's frozen (je zmrazený)
And nothing matters but these (a na ničom nezáleží, ale týchto)
Few moments when you open (pár momentov keď otvoríš)
My mind to things I've never seen (moju myseľ veciam, ktoré som nikdy nevidela)

Cause when I'm kissin u my senses come alive (pretože keď ťa pobozkám, všetky moje pocity ožívajú)
Almost like the puzlle piece I've been trying to find (takmer ako kúsky puzzle, ktoré som sa snažila násjť)
Falls right into place (padajú presne na miesto)
You're all that it takes (si všetko, na čom záleží)
My doubts fade away when I'm kissin u (Moje pochybnosti zmiznú, keď ťa pobozkám)
When I'm kissin u it all starts making sense (Keď ťa pobozkám, všetko začne dávať zmysel)
And all the qustions I've been asking in my head (A všetky otázky, ktoré som si kládla v hlave)
Like are you the one (akoby si ty bol ten)
Should I really trust (mala by som veriť)
Crystal clear it becomes when I'm kissing u (stáva sa to krištáľovo priezračným, keď ťa pobozkám)

Past loves (minulé lásky)
They never got very far (nikdy nezašli tak ďaleko)
Walls up 
Made sure I guarded my heart 
And I promised I wouldn't do this (a ja som sľúbila, že to neurobím)
Til I knew it's right for me (kým nebudem vedieť, či to je pre mňa správne)
But no one (ale nikto)
No guy that I met before (žiadny chlapec, ktorého som predtým stretla)
Could make me (nedokázal, aby som sa)
Fell so right and secure (cítia tak správne a isto)
And have you noticed I lose my focus (a všimol si si, že som stratila svoju pozornosť)
And the world around me disappears (a svet okolo mňa mizne)


Cause when I'm kissin u my senses come alive (pretože keď ťa pobozkám, všetky moje pocity ožívajú)
Almost like the puzlle piece I've been trying to find (takmer ako kúsky puzzle, ktoré som sa snažila násjť)
Falls right into place (padajú presne na miesto)
You're all that it takes (si všetko, na čom záleží)
My doubts fade away when I'm kissin u (Moje pochybnosti zmiznú, keď ťa pobozkám)
When I'm kissin u it all starts making sense (Keď ťa pobozkám, všetko začne dávať zmysel)
And all the qustions I've been asking in my head (A všetky otázky, ktoré som si kládla v hlave)
Like are you the one (akoby si ty bol ten)
Should I really trust (mala by som veriť)
Crystal clear it becomes when I'm kissing u (stáva sa to krištáľovo priezračným, keď ťa pobozkám)

I've never felt nothing like this (nikdy som necítila nič ako toto)
You making me open up (nútiš ma otvoriť sa)
No point in even trying to fight this (nemá zmysel proti tomu bojovať)
It kinda feels like it's love (trochu to cítiť, ako by to bola láska)


Cause when I'm kissin u my senses come alive (pretože keď ťa pobozkám, všetky moje pocity ožívajú)
Almost like the puzlle piece I've been trying to find (takmer ako kúsky puzzle, ktoré som sa snažila násjť)
Falls right into place (padajú presne na miesto)
You're all that it takes (si všetko, na čom záleží)
My doubts fade away when I'm kissin u (Moje pochybnosti zmiznú, keď ťa pobozkám)
When I'm kissin u it all starts making sense (Keď ťa pobozkám, všetko začne dávať zmysel)
And all the qustions I've been asking in my head (A všetky otázky, ktoré som si kládla v hlave)
Like are you the one (akoby si ty bol ten)
Should I really trust (mala by som veriť)
Crystal clear it becomes when I'm kissing u (stáva sa to krištáľovo priezračným, keď ťa pobozkám)

"To bolo o Niallovi, že?" opýtala sa Cheyenne s úsmevom, keď som gitaru položila vedľa seba.
"Áno, prečo?"
"Tak milo si sa pri tom usmievala," zasmiala sa. "Teraz si idem vyskúšať to tielko a pôjdem domov. Ten referát z angliny ma zabije," uškrnula sa a vybrala sa do mojej kúpeľne.
"Ako doma!" zakričala som jej a ona sa rozosmiala. 
"Veď ako inak," zasmiala sa a vzápätí bola naspäť už v konečnom outfite.
"Konečne! Takto to je super!" vykríkla som a prihnala sa k nej.
"Som rada. Mám tvoj súhlas, takže Luke spadne do kolien?" zazubila sa a išla sa opäť prezliecť.
"Ako inak," odvetila som s úškrnom a pomaly ju vyprevadila domov. Dobre, že mi pripomenula ten referát, bola by som zabudla, povedala som si v duchu, rozlúčila sa so Chey a pálila naspäť do izby, aby som vyrušila môjho milovaného bračeka z nič nerobenia. Musí predsa poskytnúť svojej mladšej sestre svoje znalosti, no nie?

piatok, 20. júla 2012

Another world 44

Keďže so Cheyenne sme si prešli už takmer dva týžde toho, čo je Zayn na turné, trochu sa vrátime v čase a pozrieme sa, ako to celé vníma on. Enjoy, ladies. :}

Zayn
Prvý koncert za nami a mne už chýba Cheyenne. A to sme tu len prvý deň, čo budem robiť ešte celé tri týždne? Hold, nejako to budem musieť zvládnuť, nič iné mi neostáva.
"Zase uvažuješ nad Cheyenne?" opýtal sa Liam a pobúchal ma po pleci. Nenašiel som v sebe silu odpovedať, tak som len prikývol.
"Viem ako sa cítiš," povedal po chvíli. "Aj mne chýba Danielle."
"Ale to je iné," pokrútil som hlavou. "Ty s ňou aspoň môžeš volať a niekedy príde za tebou. Ja jej nemôžem ani napísať, ani zavolať, nie to, aby ešte prišla za mnou."
"To zvládneš, Zayn. My ti pomôžeme zabudnúť a tie tri týždne zbehnú ako voda."
"To mi je jasné, ale..."
"Aké ale?"
"Vieš, ona mne chýba, ale čo keď nechýbam ja jej? Prídem domov, celý natešený, že ju znova uvidím a ona sa mi ledva pozdraví."
"O to by som sa veľmi nebál," upokojoval ma Liam. "V najhoršom prípade môžeš poprosiť Louisa, aby sa jej ozval a nenápadne sa povypytoval."
"Nie je to síce zlý nápad, no nie som si celkom istý, či chcem vedieť, ak by si na mňa ani nespomenula."
"Za skúšku nič nedáš a aspoň budeš vedieť ako na tom si."
"Fajn, asi máš pravdu, pôjdem za Louisom. A Liam?" zastavil som ho, keď sa poberal na odchod, "ak by som chcel urobiť niečo také ako doma... Zastav ma, to je jedno ako. Len mi to nedovoľ urobiť znova." Prikývol a v tom sa mu rozvibroval mobil. S úsmevom ho vybral z vrecka dúfajúc, že mu volá Danielle. No súdiac podľa jeho pohľadu to asi nebola ona.
"Ahoj, Doniya... Áno, je tu aj Zayn... Pfuu, tak to vážne netuším. Dám ti ho, dobre?" povedal a podával mi mobil, pričom rukou naznačoval, že ma Doniya zabije.
"Ahoj, sestrička."
"No ahoj braček! Kde do pekla máš mobil?! Volala som ti asi stokrát a ty sa neuráčiš zodvihnúť!!"
"Čo také vážne sa deje, že si mi toľko volala?"
"Fajn, už keď s tebou hovorím, poviem ti to, ale bola by som radšej, ak by som nebola taká vytočená."
"Zaaayn!" vtrhol zrazu do miestnosti Niall a ja som si len rýchlo priložil prst na ústa, čím som mu naznačil, že má držať hubu.
"Kto tam je?" pýtala sa Doniya na druhej strane mobilu.
"Niall," odpovedal som a Ír na mňa ihneď upriamil svoju pozornosť.
"S kým voláš?" opýtal sa šeptom.
"S Doniyou," odpovedal som a jemu sa ihneď rozžiarili oči. "Doniya? Keď ti dám Nialla, upokojíš sa a povieš mi, čo sa stalo?"
"Yup, daj mi ho," odvetila a ja som počul, ako sa usmieva.
"Ahoj, láska," povedal Niall ihneď, ako si mobil priložil k uchu. Chvíľu sa tam chichotal, čosi mrmlal a snažil sa, aby som nič nezachytil. Pravdu povediac, ani som sa o to nepokúšal, stavím sa, že to boli len také tie precukrované rečičky. A tie ja fakt nemusím, aspoň teraz určite nie.
"Dobre, už ti ho dávam. Ľúbim ťa, chýbaš mi. Pa," povedal Niall s blaženým úsmevom a podal mi mobil.
"Už lepšie?" opýtal som sa.
"Ako sa to vezme," odvetila.
"Takže mi už môžeš povedať, čo sa stalo?"
"Ach, toto. Dobre, ale sadni si."
"Fáájn, sedím," povedal som nechápavo a pohodlne sa usadil na gauč.
"No... Tak.. Kde by som začala-"
"Skús na začiatku."
"Fakt super. Takže, ide o to, že Cheyenne-"
"Čo sa stalo?!" vykríkol som nedávajúc jej šancu dopovedať vetu.
"Ak ma necháš rozprávať, tak ti to poviem."
"Dobre, prepáč, pokračuj."
"No, takže, Cheyenne a ja... Chodí so mnou do triedy."
"ČOŽE?! A TO MI HOVORÍŠ LEN TAK?"
"Zayn. Pokoj. Nekrič na mňa," povedala tichým hlasom.
"Prepáč, ja len.. Bože. Hovorila o mne? Niečo? Hocičo? Vie, že sme súrodenci? Už vie o One Direction? Ste kamarátky? S kým sedí? Čo na ňu vravia chalani? Balil ju niekto? Môžem ju niekedy vidieť?"
"Zayn! Pokoj, sakra!" okríkla ma so smiechom.
"Je tu niečo vtipné?" zašomral som a s povzdychom sa hodil na gauč.
"Ty," zasmiala sa.
"Tak už mi odpovieš?"
"Ešte o nej dokopy nič neviem, teraz bude len druhá hodina. No na niečo viem odpovedať..."
"Spusti!"
"Dobre, dobre. Sedí so mnou-"
"Vďaka ti, vďaka. Pokračuj."
"Nevie, že sme súrodenci. Teda myslím. Nemohla som sa s ňou skamarátiť za pol hodinu, ale myslím, že budeme kamarátky. Chalani sú z nej totálne mimo, zatiaľ ju balil Ben-"
"Veď má dievča?" obrátil som to na otázku.
"To hej, ale zaflirtuje si rád. Veď vieš, že sa riadi heslom 'Nikdy nevieš, či motyka nevystrelí.'," zasmiala sa. "A potom ju celkom balil Mike." Pri jeho mene som zavrčal. Bože, toho chalana tak strašne nemám rád. Presne od vtedy, ako zlomil srdce Doniyi. 
"Drž ju od neho ďalej," šepol som zronene. Nechcel som, aby Cheyenne skončila ako moja sestra. Aj keď s ňou ja možno nikdy nič nebudem mať, nemusí mať zlomené srdce. Ona si to nezaslúži.
"Dobre, musím utekať do triedy, nechala som tam Cheyenne samú, tak snáď sa jej nič nestalo. Maj sa, braček. Chýbaš mi. Odkáž Niallkovi, že ho ľúbim!"
"Aj ty mne chýbaš. Dobre, odkážem mu to. Ale aj mňa ľúbiš, však?" opýtal som sa s úsmevom. Niall s mojou sestričkou tvorili nádherný pár.
"Jasné, že aj teba ľúbim. Pozdrav chalanov, ahoj," povedala ešte a ostalo ticho. 
"Zayn, makaj, máme fotenie!" zakričal na mňa z chodby Paul. 
"Už idem!" povedal som, telefón strčil do vrecka a vykročil za svojou prácou, ktorá ma napĺňala. No nie natoľko, aby som svoje myšlienky dokázal odpútať od Cheyenne. 

utorok, 17. júla 2012

Another world 43

Teheheee, dočkali ste sa po 56787654 rokoch (opäť raz) :D ale keď mne to ABSOLÚTNE nepáli. :D no nič. :D
Ľúbite ma?
Hocikto?
Nie?
Nevadí.
:D
Enjoy! :-*

Zadíval sa mi do očí a nebezpečne sa ku mne približoval, keď v tom zrazu vybuchol smiechom.
"Ale som vás dal!" smial sa, až mu tiekli slzy. "Nemyslel som to vážne, zlatko," hovoril a stále sa neprestal smiať.
"Čo chceš, aby si mu to nepovedal?" opýtala sa Doniya otrávene. To by ma zaujímalo, čo také strašné jej urobil.
"Nechcem nič," povedal no zarazil sa a pozorne si nás prehliadol od hlavy po päty, pri čom si olízal spodnú peru. "Možno tak sladký bozk od obidvoch."
"To mu to radšej povedz," odfrkla Doniya a ja som radšej mlčala, aby som nepovedala niečo, čo budem neskôr ľutovať.
"Ale nie. To by som našej krásnej Cheyenne neurobil. Pomôžem vám."
"Pomôžeš?" opýtala sa neveriacky Doniya, "ty vieš čo to je?"
"Nepochybuj o mne, zlato-"
"Nevolaj. Ma. Zlato," zavrčala.
"Dobre, prepáč, zla- Ehm, Doniya. Ale pomôžem vám."
"Ako?"
"Budem do Luka hustiť, že nie je Chey ľahostajný a nech ju niekam pozve, že ho isto iste neodmietne. A poznáte ma, v tomto mi ľuďia veria."
"Za skúšku nič nedáme," povzdychla Doniya.
"Teším sa na nový párik," uškrnul sa Mike a nechal nás tam.
"Ja ho raz zabijem," zavrčala Doniya po chvíli.
"Čo také strašné ti urobil, že ho tak nenávidíš?"
"To radšej nechci vedieť," povedala a ťahala ma na ďalšiu hodinu. 

"Čože? To vážne urobil?" smiala som sa na celé kolo, keď mi cez prestávku Luke rozprávala príhodu o tom, ako jeho malý brat hodil mamu do potoka.
"Tak ako ti vravím," usmieval sa svojim nádherným úsmevom. Po chvíli som sa konečne upokojila a zadívala sa pozorne na Luka. Hlavu mal sklonenú a hrýzol si spodnú peru, akoby nad niečim úporne premýšľal.
"Vieš," začal po chvíli a obrátil svoj pohľad ku mne. "Myslel som, či by si.. Teda či náhodou.. Proste.. Dopekla. No, či by si so mnou niekedy nechcela ísť niekam von."
"Ako rande?"
"Ak to tak chceš nazvať, tak ako rande," povedal a popritom sa červenal.
"Jasné, pôjdem veľmi rada," usmiala som sa milo.
"Vážne?" Prikývla som. "Hm, čo tak kino vo štvrtok večer?"
"Dobre, kde sa stretneme?"
"Prídem po teba, len mi povedz kde bývaš."
"To presne neviem."
"Nevieš, kde bývaš?" rozosmial sa.
"Viem, jasné, že viem, len nepoznám adresu. Ale opýtam sa Doniye, počkaj," povedala som a utekala k nej, keď zrazu zazvonilo.
"Povieš mi ju potom," usmial sa Luke a tak ako ja si sadol na svoje miesto. 
"Doniya?" šepla som, keď si sadala vedľa mňa.
"Hm?"
"Kde bývam?" 
"Čože?" vybuchla smiechom a všetci na ňu hodili spýtavý pohľad. "To nemyslíš vážne!"
"Myslím, smrteľne."
"Načo ti to bude teraz?"
"To ti potom vysvetlím," uškrnula som sa.
"Ah, fajn. Ček," povedala, vytrhla kúsok papiera a naškrabala naň moju adresu. 
"Ďakujem, si zlatíčko," objala som ju okolo pliec, keď mi s povzdychom podala papierik.  
"Slečna Briscoe, poďte k tabuli, vypočítate nám jeden príklad," povedal profesor, ktorého meno som si ešte nestihla zapamätať, no viem toľko, že nás učí fyziku. Povzdychla som si, rýchlo schovala papierik do dlane a po ceste k tabuli ho nenápadne hodila na Lukovu lavicu. 

"Takže načo ti bola tá adresa?" opýtala sa Doniya, keď profesor Schram (cha, konečne viem jeho meno!) odišiel z triedy.
"Sľúb, že ma nezadusíš a nezačneš kričať." Prikývla. "Luke ma pozval na rande!"
"Ááááááá, Cheyenne, to je perfektné!!" skríkla a silno ma objala.
"Do-niy-a," šepla som úplne bez dychu.
"Prepáč, nechala som sa uniesť," zachichotala sa a ťahala ma von z triedy. "Spusť! Kedy a ako ťa pozval, kam a kedy idete?" vychrlila a z tváre jej neschádzal potešený úsmev.
"Pozval ma pred hodinou, jednoducho sa ma opýtal, či by som s ním niekam nešla. A ideme vo štvrtok do kina."
"Kino? Divné. Zayn by to určite neurobil, vymyslel by niečo lepšie," mrmlala si Doniya, no potom akoby sa prebudila a pozrela na mňa. "To si užijete! Outfit máš, takže no."
"O tom som chcela hovoriť. No, vieš... Nechcem ísť v tých lodičkách. Bude to vyzerať divne, keď budem vyššia ako on a to v tých topánkach budem."
"Takže ďalšie nákupy?" rozžiarili sa jej oči.
"Nie, som švorc," zasmiala som sa a mykla plecami.
"Tak už niečo vyberieme buď u teba alebo u mňa. No teraz sa vráťme do triedy, lebo ešte príde Cobbová a bude zle."
"Cobbová je...."
"Zemepisárka," pretočila očami a ťahala ma do triedy.  

piatok, 13. júla 2012

Another world 42

Pfu, tak s touto časťou som si pobojovala :D píšem ju už od pondelka, chápete to? Od pondelka! :D tak si ju užite poriadne, lebo ďalšia je v nedohľadne -_- :D
Ale keby nechodím domov o jedenástej večer a nevstávam o jednej poobede, tak by sa mi možno aj chcelo písať, len akosi to proste zo mňa nelezie.. :D

"Prečo si im povedala, že sme obe zadané?"
"Videla som na tebe, že sa ti ani jeden z nich nepáči, tak načo ich zbytočne naťahovať?" zasmiala sa a uskrla si z čokolády.
"To hej," zasmiala som sa. Kým sme pili čokoládu, rozoberali sme všetko možné, od Zayna, cez Luka až po Nialla. Teda jedným slovom, riešili sme chalanov. Všakovakých. Ale veď to by sme neboli my.
"Inak, napadlo mi," začala som po chvíli, "tie lodičky si budem môcť obuť do školy?"
"Dopekla! To mi vôbec nenapadlo! V tom prípade musíme donútiť Luka, aby ťa niekam pozval," uškrnula sa na mňa Doniya a ja som červenajúc sa prikývla.
"A ako to chceš urobiť?"
"Hmm, čo ja viem. Jednoducho mu musíš dať pocit, že by ti nevadilo, ak by ťa niekam pozval," dumala Doniya a ja som nahodila nechápavý výraz. "Preboha, Cheyenne, to si nikdy nebalila chalana?!"
"Úprimne? Nie."
"Tak potom ako si dokázala namotať môjho brata tak ako si ho namotala?"
"Ja som ho namotala?" opýtala sa šokovane.
"Veď doma takmer o ničom inom nerozprával. A nechceš sa vykašľať na Luka a zbaliť Zayna?"
"Aj by som, ale on-"
"Prestaň! Je z teba hotový! Takže?"
"Keď ja neviem. So Zaynom sme sa pohádali a nemyslím, že by ho to trápilo." Doniya sa nadychovala, že niečo povie, no ja som ju zastavila mávnutím ruky. "A aj tak tu nie je," dodala som a smutne sa usmiala.
"Takže ideme zbaliť Luka!" povedala a poslala mi povzbudzujúci úsmev.  
"Ako rozkážete," zasmiala som sa. 
Pomaly sme zaplatili a vybrali sa ku mne. Doniya mi silou mocou chcela pomôcť vybrať outfit na pondelok, aby si ma Luke všimol.


"Eňo ňuňo!" skríkla konečne asi po hodine môjho prezliekania sa. Skončila som pri čiernych nohaviciach, sivom svetríku a conversami od Louisa, ktorých farba ladila s potlačou na svetri.
"Teraz Luke padne do kolien. A niekam ťa určite pozve! Len sa musíš trochu posnažiť, pusa," zasmiala sa,  keď bola na odchode. Len som prikývla a objala ju.
"Zajtra o pol ôsmej ťa čakám pred školou!" zakričala ešte od bránky a zmizla v slabom svetle pouličných lámp.  


"Dobré ráno!" zakričala Doniya, keď sme v pondelok ráno vošli do triedy.
"Ránko, Doniya, ahoj, Cheyenne," usmiala sa na nás Liz a pribehla nás objať.
"Dnes si sa akosi vyfintila, Chey," žmurkol na mňa Mike, keď som prechádzala okolo neho. "Snáď nie kvôli mne."
"Neboj sa, to nehrozí," uškrnula som sa a sadla si na stoličku.
"Čo že to máme za hodinu?" naklonila sa ku mne Doniya.
"Netuším. Ben? Aká je teraz hodina?"
"Matika," zasmial sa a venoval mi žiarivý úsmev.
"Matika," posunula som to Doniyi a ona ma štuchla do pleca.
"Počula som," pretočila očami ako vysvetlenie štuchnutia. Chcela som jej niečo výstižné odvrknúť, no v tom do triedy vrazila profesorka Sturbová a ja som sa neodvážila ceknúť. Nie že by teda bola neviem aká hrozivá alebo čo, len proste... Je to profesorka a som tu ešte len druhý týždeň, nebudem si predsa robiť problémy, nie?
Asi v polovici hodiny sa mi začínalo driemať, matika nebola moja silná stránka a Sturbová je jednoducho nudná. V tom som si všimla, ako mi Doniya podsúva akýsi papierik. Prekvapene som sa na ňu zadívala a ona na mňa s nič nevraviacim úškrnom žmurkla.
Zayn jačí ako žena, stálo na papieriku. V okamihu ako mi oči preleteli po texte som vybuchla smiechom, no ihneď som si ústa zapchala dlaňou.
"Cheyenne, Doniya!" okríkla nás profesorka. "Nechcete nám povedať, na čom sa tak dobre bavíte?"
"Nie, pani profesorka," odvetila Doniya, "no ďakujeme za opýtanie." Celá trieda vybuchla do smiechu, len v tvári profesorky sa zračil najprv šok a vzápätí zlosť.
"Slečna Maliková! Do riaditeľne!"
"Pani profesorka, to nie je jej chyba," zastala som sa jej.
"Chcete sa k nej pridať, slečna Briscoe?"
"S radosťou," usmiala som sa a spolu s Doniyou sme vypochodovali z triedy. Akonáhle sa za nami zabuchli dvere, vybuchli sme smiechom.
"Ty nie si normálna!" oborila sa na mňa Doniya, zatiaľ čo si z líc utierala slzy smiechu.
"No a? Nenechám ťa v tom," uškrnula som sa a pomalým krokom sme sa vybrali ku riaditeľni, kde sme mali počkať Sturbovú.
"V každom prípade," šepla Doniya, keď sme sedeli neďaleko dverí riaditeľovej kancelárie, "aspoň nemusíme sedieť na tej nudnej hodine." Len som sa ticho zasmiala a spoločne sme tupo zízali na bielu stenu oproti nám.
"Vieš," prerušila po chvíli ticho Doniya, "som veľm rada, že si sa sem prisťahovala. Lepšiu kamarátku som si nemohla prijať."
"Awww, zlatíčko. Aj ja som za teba strašne vďačná," usmiala som sa a jej slová mi nahnali do očí slzy.
"Preboha, Cheyenne, prečo plačeš?" preľakla sa Doniya.
"Dojala si ma," šepla som s úsmevom. Len sa uvoľnene zasmiala a pevne ma objala.
"Zayn by bol na nás hrdý," podotkla.
"Prečo?"
"Zotreli sme Sturbovú. Jeho životný cieľ," zasmiala sa a v tom zazvonilo.
"Budeš mať u rodičov veľké problémy?" opýtala som sa.
"Ale kdeže, chodia tu bežne. Len sa bojím, čo povedia tí tvoji."
"To prežijú."
"Ako myslíš," uškrnula sa a v tom sme zbadali profesorku Sturbovú ako sa náhli smerom k nám.

"Takže čo sa stalo tentoraz?" počuli sme milý hlas riaditeľa, keď Sturbová vošla do kancelárie.
"Nech vám to povedia samé," povedala namosúrene a pokynula rukou, aby sme vošli. Keď nás riaditeľ zbadal, nebadane sa na nás usmial.
"Dobrý deň, slečna Maliková," privítal ju, "dávno sme sa nevideli."
"To viete, brat odišiel až teraz, takže som nemala dôvod vyčíňať," uškrnula sa a on sa zasmial.
"A slečna Briscoe, ak sa nemýlim," otočil sa na mňa, "tak skoro som vás tu nečakal. No keďže ste tu so slečnou Malikovou, zrejme vás tu ešte uvidím." Len čo to dopovedal, vybuchol do smiechu. Ja som sa nechápavo dívala raz na neho a raz na Doniyu, ktorej tiež šklbalo kútikmi úst. Zdalo sa, že jediný, komu tu nie je do smiechu, bola profesorka Sturbová.
"Dobre teda, pani profesorka, čo presne sa stalo, že vo svojej kancelárii hostím také pohľadné mladé dámy."
"Odvrávali," povedala nahnevane.
"Ale za to ste ich predsa nemuseli hneď posielať ku mne."
"Tiež narušovali hlučným smiechom vyučovací proces."
"Ale to sa predsa občas stane každému. Nesmiete život brať až tak vážne, pani kolegyňa," odvetil a potom nás s úsmevom vyprevadil z kancelárie. Surbová na nás ešte raz naštvane zazrela a odobrala sa kade ľahšie.
"BANG!" skríkla Doniya, až sa na ňu pár študentov nechápavo zahľadelo.
"No poď, ideme zbaliť Luka," povedala napokon a ťahala ma do triedy.
"Ale čo som to začul?" ozvalo sa za našimi chrbtami. Šokovane sme sa otočili a tam stál vysmiaty Mike.
"N-nič," koktala Doniya a ja som myslela, že sa prepadnem pod zem.
"Ja viem čo som počul, zlatíčko," zasmial sa Mike a podišiel bližšie. "Takže tu máme kurvičku?" zadíval sa na mňa. "Najprv si začne s Malikom, potom laškuje s nejakým pakom čo ani nie je odtiaľ, dva dni na to balí mňa a teraz vyštartuje po Lukovi? Nezdáš sa dievča."
"Ale to nie je-" začala som, no priložil mi prst na ústa, čím mi zabránil rozprávať. Zadíval sa mi do očí a nebezpečne sa ku mne približoval, keď v tom zrazu...

pondelok, 9. júla 2012

Niallove Nando's má prosbu.

Baby! Mám na vás jednu prosbu! Ale šikovne! 
Ktorá je vaša najobľúbenejšia časť celkovo z týchto dvoch poviedok? 
Stačí len povedať o čom bola a ja si ju nájdem. :) prosím si komenty, silno to potrebujem čo najskôr :) alebo aspoň povedzte, ktorý príbeh sa vám páči viac, či Everything about you s Niallom alebo Another world so Zaynom :)
predom veľmi ďakujem :))*  

Another world 41

"A tak žili šťastne, až kým princ nezačal rozmýšľať vecou v nohaviciach." :DDDDD náučné, ale nepoužiteľné :/ :D
btw, časti budú trochu nezáživné, pretože neviem moc o čom písať.. :D ale mám to ďalej trochu premyslené, takže snáď to už potom pôjde :)
ĎAKUJEM ZA NESKUTOČNÝCH 25,500 !!! MILUJEM VÁS !! <3<3<3 
  
"A tak žili šťastne, až kým slnko svietilo a voda sa liala. Koniec," zašepkala som, prikryla Saffu a opatrne sa vrátila do Doniynej izby.
"Doniya?" šepla som, keď som opatrne otvorila dvere.
"Dobre, Zayn. Ahahahaaaaa, áno, jasné, čau," smiala sa Doniya a zakývala do kamery. Len som sa uškrnula a keď som si bola istá, že hovor skončil, vrhla som sa vedľa nej na posteľ.
Ešte chvíľu sme sa rozprávali o všetkom možnom a nakoniec sme zaspali vedľa seba...

"Dobréé ráánooo," zazívala som na plné ústa, keď som rozlepila oči.
"Aj tebe," uškrnula sa Doniya. "Ako si sa vyspala?"
"Výborne," odvetila som s úsmevom.
"Nie si hladná?"
"Nie, ďakujem."
"Dobre, ale nie že potom povieš, že som ti nedala jesť!"
"Neboj sa, ústa mám, tak si popýtam," zasmiala som sa a Doniya sa pridala. 
"Len aby! Každopádne, čo budeme robiť dnes?"
"Nevravela si, že potrebuješ nové rifle?"
"Takže nákupy?"
"Keď to nazveš takto.."
"A najeme sa v centre. Bože, žena, ty máš perfektné nápady."
"Viem, počúvam to dosť často," zasmiala som sa a vyhupla sa z postele. "Kedy vlastne chceš ísť?"
"Čo ti ja viem? Dáme sa dokopy, zjeme nejaké tie raňajky a vyrazíme."
"Fajn. By the way, asi budem potrebovať nové topánky," uškrnula som sa.
"Takže dvojité nákupy? K tomu potrebné? No čo lepšie môže byť?!"
"Véééľa vecí. No momentálne asi nič," uškrnula som sa a vyhupla sa z postele. Doniya sa len prevalila na bok a zavrela oči.
"Vstávaj, ty lenivec!" zhúkla som jej do ucha, aby sa prebrala, a stiahla z nej prikrývku.
"Nebuď nenormálna," zašomrala, no šklbalo jej kútikmi úst. V tomto sú si so Zaynom podobní.  


"Nemám v nich veľký zadok?" pýtala sa Doniya, keď si skúšala asi sté rifle a obzerala sa v zrkadle. 
"Nemáš, neboj. Tieto sú perfektné," usmiala som sa.
"Myslíš?"
"Viem. Berieš ich?"
"Mám."
"Že váhaš!"
"Tak ich beriem. A potom ideme na topánkýýýý!!" skríkla a zatiahla záves na kabínke, aby sa mohla prezliecť.
Ako Doniya povedala, tak sme aj urobili. Rýchlo zaplatila nohavice a už uháňala do najbližšieho obchodu s obuvou, so mnou v pätách.
"Ozaj, chceš lodičky, conversy, alebo čo?"
"Lodičky," usmiala som sa.
"Uu, koho chceš očariť? Môj brat nie je doma," zasmiala sa a ja som jej vyplazila jazyk. "Tak sa priznaj, kvôli komu zháňaš tie lodičky?" Iba som sa začervenala, pozrela do zeme a bola ticho.
"LUKE!" vykríkla zrazu a ja som sa strhla. "Tebe sa páči Luke!" kričala a popritom sa smiala.
"Pšt, nie tak nahlas!" zahriakla som ju a bola som červenšia ako dobre zrelá paradajka.
"Tebe sa vážne páči?" zazrela na mňa s prižmúrenými viečkami.
"Možno trošku," priznala som.
"Okej, ideme kúpiť lodičky! Luke Warrick, máš sa na čo tešiť!" uchechtla sa a za ruku ma ťahala k polici s topánkami, ktorých opätky boli také veľké, až sa mi zatočila hlava.
"Nechceš k tomu aj nový outfit?" opýtala sa, keď som si skúšala asi štvrtý pár topánok. "Nudím sa a chcem ti pomôcť," objasnila mi svoju stupídnu otázku.
"Hm.. Nejaké tie šaty ma nezabijú," uškrnula som sa napokon. 
"Super! Takže najprv nájdeme šaty, tak je?" opýtala sa a žiarila ako slniečko. So smiechom som prikývla a vybrali sme sa do najbližšieho butiku.

"Som so sebou vážne spokojná," vydýchla Doniya, keď sme asi po dvoch hodinách behania v obchodnom centre odpadli do kaviarne na čokoládu.
"Nechápem," zasmiala som sa.
"Bože, Chey, zapni mozog," tľapla mi po čele. "Mám nové rifle, ty máš nový perfektný outfit a keď z teba Luke nepadne na zadok, tak je buď slepý, alebo hlúpy, alebo proste debil," zasmiala sa a na lyžičku nabrala kúsok šľahačky. 
"Zase nepreháňaj."
"Ja a preháňať? Prosím ťa, kde žiješ?! Čo ma vôbec nepoznáš?!" hovorila naoko dotknuto.
"V Bradforde, tam žijem,"  odvetila som a to už sme sa obe smiali na celé kolo a nechtiac na seba upriamili pozornosť.
"Čaute, kočky. Už po nákupoch?" podišli k nám dvaja chalani, mohli mať tak 19.
"Konečne áno," odvetila Doniya s úškrnom.
"Inak ja som Alex," predstavil sa ten vyšší, ktorý k nám prehovoril. "A toto je David," ukázal na svojho spoločníka.
"Teší nás, ja som Doniya a toto je Cheyenne."
"Aké nezvyčajné mená," usmial sa David.
"To sa o vás povedať nedá," uškrnula som sa na neho. 
"Tak nám tuto s Davidom napadlo, či by sme sa k vám nemohli pripojiť?" Spýtavo som sa zahľadela na Doniyu a ona nepatrne prikývla. Vďakabohu, že sme si už rozumeli aj bez slov.
"Jasné, posaďte sa," usmiala sa a pokynula im rukou na stoličky vedľa nás.  
"Takže," začal Alex, "ste odtiaľ?"
"Nie," povedali sme s DOniyou naraz.
"A odkiaľ teda?" opýtal sa s David s neskrývaným záujmom.
"Tak trochu zo všadiaľ," povedala som mu presne to čo Zaynovi, keď sme sa spoznali. "A nie, nemienim to vysvetľovať," uškrnula som sa, keď sa Alex nadychoval, že čosi povie. Spustil plecia a zadíval sa na Doniyu. V tom začala hrať akási tanečná pesnička. Chalani sa okamžite postavili a podali nám ruky, aby sme si zatancovali.
"Prepáčte páni," povedala Doniya, "ale sme zadané."
"Vážne?" povedali naraz sklesnuto. Doniya prikývla a ja som jej príklad horlivo nasledovala. No veď čo, malé klamstvo nikoho nezabije a aj tak sa mi ani jeden z nich nepáčil.
"Tak to potom prepáčte, že sme otravovali. Bolo nám potešením vás spoznať," rozlúčili sa elegantne a odcupkali preč. 

štvrtok, 5. júla 2012

Another world 40

Naspäť do deja, tzn. pokračovanie 38. časti. :D po 15456454515645615196 rokoch znova opäť. :D mám spisovateľský blok, toť vsio. :D plus nižšie to máte lepšie vysvetlené :D
snáď vás tie prechody medzi časmi veľmi nemýlia :/ sľubujem, že už to bude dobré.  
Btw, neviem ako to teraz bude celkovo s časťami, pretože najlepšie sa mi píše večer a celý júl po večeroch brigádujem takže neviem ako to vymyslím. Ale v každom prípade sa budem snažiť, aby boli aspoň tri časti za týždeň. Snáď sa nenahneváte :( 

Cheyenne
"Nie!" kričala Doniya. "Nevyžehlíš mi vlasy!"
"Ale no ták, sweetheart, prosím," prosíkala som so smiechom.
"Nie!"
"Dooooniyáááá."
"Dobre," povzdychla si napokon. "Že si to ty. Ale len pre tentokrát!"
"Ďakujem!" vykríkla som a silno ju objala.
"Máš tu aspoň žehličku?" opýtala sa napokon a bolo na nej jasne vidieť, že si želá, aby som ju nemala.
"To si píš," uškrnula som sa a otvorila svoju tašku, kde som mala všetko potrebné na noc.
"Musím?" zašomrala, keď som do rúk brala podľa nej pekelný nástroj a s úškrnom sa blížila k jej vlasom.
"Prežila si ten film, prežiješ aj toto," odvetila som a opatrne prežehlila prvý prameň.
Takto som pokračovala asi pol hodinu, kým Doniyne vlasy neboli úplne rovné.
"Tak, čo na to vravíš?" opýtala som sa, keď stála pred zrkadlom, a hrdo som vypela hruď.
"Na počudovanie... Nevyzerám zle."
"No vidíš! Teraz by si sa mala odfotiť a ukázať to Zaynovi."
"Nie, zabil by ma," zasmiala sa.
"Prečo by mal?"
"Neviem."
"Ty si taký pošuk."
"Po tebe," zasmiala sa a poslala mi vzdušnú pusu, ktorú som jej samozrejme opätovala.
"Poďme mu zavolať!" zvýskla zrazu a vrhla sa k počítaču.
"Komu chceš volať?"
"Zaynovi."
"Načo, preboha?"
"Aby videl moje sexy vlásky, nie je to jasné?"
"A nebude spať?"
"O tom silno pochybujem."
"Ale ja sa na hovore nezúčastním," oznámila som.
"Prečo nie?"
"Načo?"
"No na to. Poď, vyžehlila si mi vlasy, tak budeš tu pri mne."
"Bože, Doniya," zašomrala som a zvalila sa vedľa nej, na jej ultra mega pohodlnú posteľ.
"Ty máš z pekla šťastie!" vyhŕkla po chvíli. Nadvihla som obočie, ako že nechápem.
"Nie je prihlásený," odvetila.
"Vďaka za to," zašomrala som a vnútri som cítila, ako mi padol kameň zo srdca. No zároveň mi to prišlo ľúto, predsa len som ho mohla vidieť.
"Neboj, uvidíš ho nabudúce," povedala zrazu Doniya akoby mi vedela čítať myšlienky. Alebo som bola tak ľahko predvídateľná?
"Zaynie!" vykríkla a ja som už len videla, ako vytáča jeho meno na skype. Doprdele, načo sa prihlasoval?! nadávala som v duchu. 
SexyMuffin: Čo chceš?  :D zablikal text v okienku a Zayn položil hovor.
Sunshine: Chcem sa ti ukázať, debile. :(
SexyMuffin: Ako ukázať? :D Zase si sa zmaľovala? :D
Sunshine: Nie! :D Chey mi vyžehlila vlasy. :( :D
SexyMuffin: Cheyenne? Hmm.. Ideme volať, nie? :D stihla som ešte prečítať a už sa rozblikalo okienko a rozoznela sa tá sexy zvučka.
"Nie!" stihla som ešte syknúť a Doniya to zodvihla. Našťastie som sa stihla drbnúť na zem a Zayn ma nezbadal, dúfam teda.
"Hmm, vyzeráš dobre," počula som z reproduktorov.
"Ďakujem. A ty čo, že nemáš nagélované vlasy?"
"Vieš ako sa mi teraz chce," zasmial sa a mne sa podlomili kolená. Ach, koľké šťastie, že ležím.
"Ale no, si narcis, musí sa ti chcieť."
"Pšt! Nie som narcis!" zasmial sa a Doniya s ním.
"Dobže, bro. Ja už budem končiť, len som sa ti chcela pochváliť aká som sexy a že som krajšia ako ty," zasmiala sa a sprisahanecky na mňa žmurkla. Vďakabohu, že ma nespomínala a nevolala hore.
"By the way, Cheyenne ťa pozdravuje."
"Že aj ja ju."
"Chey, braček môj ťa pozdravuje," otočila sa ku mne s úsmevom. Zabijem ju.
"ZAYNER!" počula som zrazu niečí vreskot na druhej strane linky.
"Ahoj, Niall," usmiala sa Doniya a rozžiarili sa jej oči.
"Zlatíčko!" vykríkol hlas a ja som už len počula Zaynov smiech a nejaké plesnutie. Niall vylepil Zaynovi? Možné to celkom je, zasmiala som sa v duchu.
"Prečo biješ môjho brata?!" osopila sa na neho Doniya so smiechom a ja som mala potrebu vidieť Niallov výraz, tak som sa k nej vyhupla a vzápätí to oľutovala, keďže sa na mňa z obrazovky usmieval Zayn.
"A-ahoj," vykoktala som a opätovala mu úsmev.
"Ahoj," prehodil nenútene.
"Ako, ehm," zamiešal sa do toho akýsi blonďáčik, ak správne typujem, tak Niall. "Chcel by som sa porozprávať s Doniyou porozprávať... Takže ak by ste boli takí láskaví a nechali nás osamote," dopovedal, pretože zjavne mu došlo, že ani ja a ani Zayn sme to zo začiatku nepochopili.
S povzdychom som sa dvihla z postele a namierila si to dole do kuchyne, kde som stretla malú Saffu.
"Cheyenne?" pozrela na mňa roztomilo svojimi veľkými kukadlami.
"Áno?" usmiala som sa a čupla si k nej.
"Som smädná, ale nedosiahnem na mlieko, podáš mi ho prosím?" Iba som prikývla, otvorila chladničku a podala jej fľašu s mliekom.
"Ďakujem," usmiala sa, keď som jej podávala fľašu, a ukázala vybitý predný zúbok.
"A Cheyenne?" zastavila ma, keď som sa zbierala na odchod.
"Áno?"
"Bojím sa spať sama v izbe, pôjdeš so mnou?"
"Ale samozrejme. Len to povieme Doniyi, dobre?" usmiala som sa na ňu a videla ju do izby, kde prebývala jej staršia sestra.


"Doniya?" opatrne som nakukla cez dvere jej izby.
"Hm?" odvetila a ani sa neobťažovala zodvihnúť pohľad od obrazovky, kde sa promenádoval polonahý Niall.
"Idem si ľahnúť k Saffe, tak ma nehľadaj, dobrú" povedala som, tichučko zaklapla dvere a nasledovala som Saffu ťapkujúcu po studenej podlahe.
"Máš peknú izbičku," pošepla som, keď za mnou zatvorila dvere do svojho kráľovstva.
"Ďakujem," zaškerila sa a zvalila sa na posteľ s Barbie bielizňou. V rámčeku na nočnom stolíku mala fotku Doniye a Zayna, aké rozkošné.
"Povieš mi rozprávku?" zaťahala ma za rukáv, aby som si sadla.
"S radosťou. Takže.. Kde bolo tam bolo, bola raz jedna malá princezná menom..."