streda, 30. mája 2012

Výbujka č. 4 ;D

Nech sa páči, sľúbená výbujka. :D snáď sa bude páčiť. :D
btw, mám rozpísané ďalšie tri, takže sa tešte :DDD



Dnes je ten deň. Deň keď buď, alebo stratím. Konečne som sa odhodlal opýtať sa jej to.

"Ako vyzerám?" opýtal som sa nervózne.
"Vyzeráš dobre," pobúchal ma Liam po pleci.
"Prebehne to v pohode, neboj sa, braček," usmial sa na mňa Zayn a postrčil ma von z bytu.

Dobre, Niall, hlboký nádych, veď sa nič hrozné nedeje. Jednoducho ju berieš na večeru, tak ako mnohokrát predtým. Ale dnes to je iné! odvrkol som svojmu vnútornému hlasu.
"Ahoj, zlato," usmiala sa na mňa Y/N, keď otvorila dvere.
"Ahoj, vyzeráš úžasne," odvetil som a pobozkal ju. Zapýrila sa presne tak isto ako pred piatimi rokmi, keď som jej to povedal prvý raz. Stále som neveril, že to so mnou vydržala celý ten čas.
"Môžme vyraziť?" opýtal som sa, keď zamkýnala dvere. Prikývla a chytila ma za ruku. Usmial som sa a viedol ju do neďalekej reštaurácie.

Počas celej večere sme sa na seba dívali, akoby sme sa roky nevideli. V jej očiach sa každú chvíľu zračila túžba a ja som na tom nebol inak. Červené šaty odhaľujúce medzierku medzi prsiami mala zaviazané za krkom a moje prsty každú chvíľu cukali nedočkavosťou, aby mohli mašličku rozviazať. Y/N si to zrejme všimla a nohou mi prešla po rozkroku. Zalapal som po dychu a ona sa na mňa veselo uškrnula.
Pohľadom som ju začal vyzliekať a obom nám bolo jasné, kam smeruje tento večer.
"Ku tebe alebo ku mne?" opýtal som sa.
"K tebe," odpovedala a zahryzla si do pery.
Rýchlo som zaplatil a už nás nebolo. Domov sme takmer dobehli, pretože tá rastúca vášeň sa už nedala zvládať.
Len čo sa za nami zabuchli vchodové dvere, lačne sme sa na seba vrhli a naše jazyky sa mätali v neľútostnom súboji. Cítil som, ako sa môj kamarát chystá do pozoru, tak som sa od Y/N odtiahol a zobral ju na ruky. Cestou po schodoch si z nôh skopla ihličkové topánky. Uškrnul som sa na ňu a pohľad mi zablúdil k jej výstrihu.
"Niall!" okríkla ma so smiechom. Ospravedlňujúco som sa na ňu usmial a vošiel do izby. Položil som ju na zem a ona sa ku mne privinula. Nechápal som, no začal ju hladiť po chrbte.
"Ja som len chcela, aby si vedel, že ťa ľúbim," usmiala sa na mňa.
"Ja ťa milujem," odpovedal som a nežne ju pobozkal. To sa v nás oboch prebudila túžba a Y/N mi zaplietla ruky do vlasov. Kúsok som sa od nej odtiahol a konečne povolil mašličku za krkom. Šaty skĺzli na zem a ona predo mnou stála len v nohavičkách. Očami som hltal jej nahé telo a posunul ju k posteli.
Kým sme stáli, šikovne mi rozopla košeľu a tá spadla kúsok od jej šiat.
Ľahla si na posteľ a ja som zo seba rýchlo zhodil nohavice.
Prikryl som ju svojim telom a perami jej začal láskať bradavky. Ticho zavzdychala a rukami našla môjho kamaráta. Z hrdla sa mi vydral ston a perami som sa posúval stále nižšie, až som zavadil o lem nohavičiek. Pousmial som sa a bez opýtania ich stiahol dole.
Y/N nahlas zavzdychala, keď som jej jazykom prešiel po kiltorise. Ruky mi zaplietla do vlasov a jemne ma potiahla hore.
Prekvapene som na ňu pozrel ona mi len pošepkala do ucha: "Chcem ťa."
Viac mi nebolo treba. Stiahol som si boxerky a naťahoval sa po kondóm. Y/N si otrávene povzdychla a čakala.
"Nechceš?" opýtal som sa neveriaco. Zakrútila hlavou. S úľavou som si vydýchol a ešte nerozbalený kondóm zahodil za hlavu. Nepoužíval som ho rád, no kvôli Y/N som ho rešpektoval. Preto som sa potešil, keď ma ho zbavila.
Ešte raz som ju pobozkal a jemne do nej vnikol.
Nemávali sme divoký sex, obaja sme skôr preferovali jemné milovanie. A inak to nebolo ani teraz.
Pomaly som sa v nej pohyboval a navzájom sme si šepkali nejaké pekné slová.
Asi po 15 minútach sme obaja dosiahli vrchol.
"Zlatko?" oslovil som ju, keď ležala na mojej hrudi.
"Mhm?" nadvihla pohľad ku mne a oči sa jej smiali.
"Ja.. Počkaj chvíľu," zašepkal som a vyšiel z postele. Zmätene sa na mňa pozerala, kým som si obliekal boxerky.
Podišiel som k posteli, zhlboka sa nadýchol a začal som.
"Chcel som, aby táto chvíľa bola pre teba výnimočná, ale nie som si istý, či sa mi to podarilo," odmlčal som sa a zadíval sa jej do očí. Dívala sa na mňa a na perách jej pohrával úsmev.
Tak dobre Niall, ideš do toho, povedal som si v duchu a zhlboka sa nadýchol.
"Y/N. Milujem ťa viac ako čokoľvek iné. Vezmeš si ma?" pošepol som a z nohavíc som rýchlo vyhrabal krabičku s prsteňom.
"Niall... Áno," zašepkala a sadla si vedľa mňa.
"Milujem ťa, Y/N," šepol som a pobozkal ju...

Litánie

Baby! Ja som tak nenormálne šťastná! Dnes som sa bola zapísať na strednú a od radosti skáčem po plafón :)
asi vás to nezaujíma, ale musím sa pochváliť :D:D
takže to znamená, že dnešná časť bude buď sakra depkárska alebo komická :D:D teda keď
bude :D

btw, teraz k pointe príspevku :D
čo chcete teraz? :D stačí mi jeden koment :D
takže: Výbujka alebo časť?
možno budú obidvoje, ale čo chcete skôr? :D aby som vedela na čo sa teraz zamerať. :D
ďakujem za skoré odpovede. :D

utorok, 29. mája 2012

Another world 20

Keďže akosi strácam prehľad, dnes som si spätne prečítala všetky diely Another world :D a napočudovanie to nie je až také hrozné ako som čakala :D:D:D každopádne, konečne som v obraze a napadlo mi aj pár vecí, ktoré môžem písať :D takže sa máte na čo tešiť :D
inak, prepáčte, že je krátka, no dnes to nejak nešlo :D zajtra snáď viac :P
btw, včera boli dva mesiace, čo som začala písať :) ďakujem, že ste tu so mnou po celú tu dlhú dobu. :-*

Cheyenne
"Ahoj," zamávala som mu a vošla do domu.
"Konečne si doma," vyhŕkla mama. "No vrav, ako bolo?"
"Úžasne," usmiala som sa a jemne sa zapýrila.
"Pobozkal ťa?" opýtala sa s nadšeným úsmevom.
"Mami!" okríkla som ju so smiechom.
"Čo je? Chcem to vedieť!"
"Nie, nepobozkal," zasmiala som sa.
"Fajn. Si hladná?"
"Práve som bola na pikniku. Nie, nie som, ďakujem," uškrnula som sa a vybehla do izby. Tam som sa zvalila na moju novučičkú posteľ a dívala sa na kúsok sivej steny. Chcelo by to nejaký citát, pomyslela som si a spod postele vybrala laptop.
Najprv som sa prihlásila na twitter a skontrolovala či Shelby nie je online. Nebola. Pretočila som očami a zapla skype. Ani Hoshi nebola prihlásená, zrejme bude s Naokom. Nevadí, nech si užíva, usmiala som sa v duchu a klikla na weheartit.com. Stránka ako inak nesklamala a našla som nádherný citát, ktorý presne vystihoval moju situáciu. Zobrala som do ruky štetec, žltú farbu a postavila sa k stene. Opatrne som na nej urobila prvý ťah štetcom a asi po pol hodine sa tam skvel nápis: Sometimes, I tell myself that maybe I should just stop hoping (Niekedy si vravím, že by som jednoducho mala prestať dúfať).
Odstúpila som pár krokov, zadívala sa na svoje dielo, ticho si povzdychla a do očí sa mi začali drať slzy.
"No tak, Cheyenne, neplač. Je to hlúpe," pošepla som a nasilu sa usmiala. Nedá sa povedať, že by mi to pomohlo, práve naopak. Sadla som si k laptopu, pustila si pesničku (http://www.youtube.com/watch?v=ZQ7oqmikZDQ) a nechala slzám voľný priebeh.
Netrápilo ma, či ma v tej chvíli niekto uvidí. Netrápilo ma, či mi do izby vtrhnú rodičia a budú sa vypytovať čo Zayn urobil. Neprekvapilo by ma, keby hneď vedeli o čo ide. Poznajú ma až veľmi dobre. V tom som si opäť spomenula na Zayna a hlasno potiahla nosom. V spomienkach som sa zadívala do jeho nádherných očí, cítila som jeho dych na svojej tvári a počula tlkot jeho srdca, keď sme na sebe nespočetne veľa krát ležali. V tom  mi napadol ďalší citát, tak som si chrbtom ruky utrela líca, schytila štetec, paletu a začala maľovať. Keď som to mala hotové, padla som na posteľ a od nečakanej únavy zaspala...

Otvorila som oči a prvé čo som zbadala bol Zayn.
"Zayn!" vydýchla som a sadla si. No v tom som si uvedomila, že sa mi to iba snívalo a žiadny Zayn nikde nebol.
"Cheyenne!" zakričala mama zdola.
"Idem!" odkričala som a utekala k nej. "Čo sa deje?" opýtala som sa.
"Teraz som si uvedomila, že nemáš nič do školy. Žiadnu tašku, zošity ani nič. Musíme ísť nakupovať."
"Nemôžem ísť sama?"
"Nájdeš obchod?"
"Budem v to dúfať," uškrnula som sa.
"A prečo si nezavoláš Zayna?" opýtala sa. Zayn.
"Nemám ako," zasmiala som sa. V tom zazvonil zvonček.
"Mami, choď otvoriť. Veď pozri ako vyzerám," uškrnula som sa, keď ma pohľadom popohnala k dverám. Prehliadla si ma od hlavy po päty a s povzdychom išla otvoriť. Úprimne, vyzerala som ako strašidlo. Po včerajšku sa ani nečudujem, zasmiala som sa v duchu.
"Dobrý deň, teta," začula som povedomý chlapčenský hlas.
"Ahoj, poď ďalej," odpovedala mama a ja som rýchlo vybehla hore. Neviem síce, kto to je, no nemôžem sa tam ukázať takto. Rýchlo som sa umyla, vlasy si sčesala do vysokého copu a obliekla sa. Potichu som zišla dole a na sedačke sedel Zayn.
"Ach, ahoj," usmial sa, keď ma zbadal. Damn, zanadávala som v duchu a s úsmevom pribehla k nemu.
"Myslel som, či by sme dnes ešte nešli?" povedal a zakončil to ako otázku. Popri tom si hrýzol spodnú peru. Bože, bol taký rozkošný.
"Môžme. Ale len, ak pôjdeme do obchodného centra,"  zasmiala som sa.
"Tvoje prianie je mi rozkazom," zasmial sa. "Môžme ísť?" Prikývla som, rozlúčila sa s mamkou a vyrazili sme...

pondelok, 28. mája 2012

Another world 19

Tak a som späť :D konečne mám počítač, takže sa idem vrhnúť naplno do písania. :D
aj keď je moja múza už dva týždne kdesi na Maldivách a užíva si dovolenku... :D:D 
ale komu ju tu treba, ja si vystačím aj sama. :D
Viem, že vás zrejme nezaujímajú moje litánie, no potrebujem to zo seba dostať :D keď mám konečne dobrú náladu. :D kto by sa mi po včerajšku aj čudoval, keď som písala trojstranovú esej o samovraždách. -_- Vážne, to len ja si môžem vybrať takú depkárksku tému :D:D 
btw, práve som zistila, že píšem debiliny ;DDDD keďže Doniya je od Zayna staršia. :D jebac to, ja som spisovateľ, ja môžem. :D 
no ešte by som vás chcela poprosiť, ak máte nejaké nápady do story, píšte komenty :D
lebo vážne neviem čo písať, tak vás možno poteším ak budem písať niečo čo by ste uvítali. :) chápete ma, však? :D 
inak, táto časť mi príde dosť divná (alebo aspoň zo začiatku bola) :D:D ale tak uvidím, čo na to poviete vy. :D lebo musí sa to páčiť hlavne vám :)) 
a nakoniec...
ĎAKUJEM ZA 16,000 ZOBRAZENÍ!!
Keď som začínala písať, o takomto čísle sa mi ani len nesnívalo. Ďakujem krásne, ste úplne perfektné. A ja vás nadovšetko ľúúúúúúbim :-* 


Po asi hodine trápenia sa sme poskladali jeden veľký stan a nasáčkovali do neho 5 spacákov.
"Ja nebudem spať vedľa Nialla!" vyhŕkol Louis.
"Prečo?" zadíval sa na neho smutne blonďáčik.
"Niall, nerieš ho. Ja si ľahnem vedľa teba," usmial sa na neho Liam a objal ho okolo pliec. Niall sa na neho šťastne usmial a hneď bol pokojnejší.
"Ja budem spať v strede," prehlásil som.
"Oká, ja chcem byť na kraji," zašepkal Louis. Super, takže budem vedľa Harryho.
"Máš s tým problém?" štuchol ma Kučierka do pleca, keď zaregistroval môj nesúhlasný povzdych.
"Nie, len.. Proste.. Drž hormóny na uzde, aspoň dnes večer," zašomral som a išiel po nejaké jedlo, zatiaľ čo chalani hľadali gril.
Keď som sa vrátil, gril bol rozpálený a už sa čakalo len na mňa a špekáčiky.
"Mohol by si pozvať Chey," zamrmlal Louis.
"Pch, to tak určite. Nevie, že sme skupina a bolo by to divné. Vyhoď si to z hlavy," zašomral som a zadíval sa na klobásku, ktorá sa práve piekla.
"Neurobíme si nejaký ohník? Vieš, romantika," zasmial sa Harry a pritisol sa k Louisovi.
"Ja som za!" vykríkol Niall. "Donesiem gitaru," uškrnul sa a zašiel do domu. Pousmial som sa pri spomienke na podobné večery ako tento, keď sme vyšli z X-Factoru a sedeli pri Harryho chate. Z rozjímania ma vytrhla Doniya, ktorá si prisadla ku mne.
"Čo ty tu?" opýtal som sa šokovane.
"Zavolal som ju, sedela vnútri sama," usmial sa Liam.
"No veď v pohode," povedal som a objal ju okolo pliec. Bolo to naivné, no snažil som sa chalanom ukázať, že ju ani jeden z nich nebude baliť.
"Chalani, doniesol som nejaké péč-" kričal Niall, keď utekal k nám, no zarazil sa v polovici vety.
"Čo si to doniesol?" opýtala sa ho zo smiechom Doniya.
"N-nič," zakoktal a celý červený si sadol k Liamovi, ktorý sa len smial.
"Nialler, ty zvrhlík!" vykríkol Harry a dobre že nepukol smiechom. Chudáčik Ír sa takmer prepadol od hanby.
"Dobre, dosť," zatrhol zábavu Liam ako najzodpovednejší člen kapely.
"Daddy, nekaz srandu," buchol ho do pleca Lou.
"Sranda ako pre koho," zašomral Niall a s odutým výrazom sa pritisol k Liamovi, ktorý ho s úsmevom objal.
"Pre nás určite," rehlil sa Harry ako zmyslov zbavený.
"Tebe je čo?" opýtala sa ma ticho Doniya. Ach, pozná ma tak dokonale.
"Ale nič," usmial som sa falošne.
"Vieš, že ti to neverím, ale budiš. Aspoň nepokaz chalanom zábavu," šepla. Len som prikývol a dal jej jemný bozk do vlasov.
 "Ách, tá súrodenecká láska," usmial sa Liam.
"Je to niečo úžasné," prikývol Lou.
"Hlavne keď máte takú perfektnú sestru, ako je tá moja," usmial som sa.
"Awwww," vyhŕkli všetci naraz.
"Aj ja ťa ľúbim, braček," usmiala sa Doniya.
"A mňa neľúbiš?" opýtal sa Niall naoko sklamane.
"Samozrejme, že aj teba ľúbim," zasmiala sa a poslala mu vzdušnú pusu.
"A mňa ľúbiš?" opýtal sa Harry s úškrnom. Počkať. S úškrnom? Flirtovným úškrnom? Dopekla, Harold, čo som vravel!
"Ale hej," uškrnula sa.
"Ale mňa ľúbiš najviac," poznamenal som ochránarsky.
"To máš jasné," zasmiala sa, "ale inak ako týchto psychopatov."
"Hej!" vykríkol podráždene Liam.
"Prepáč," smiala sa. "Vieš ako som to myslela."
"Liam? Už nebude klobáska?" opýtal sa šeptom Niall. No keďže ten šepot mu nejak nešiel, všetci sme to počuli a vybuchli smiechom. Konečne sa mi vracala dobrá nálada. Ale so Cheyenne by to bolo ešte lepšie, povzdychol som si v duchu.
"Niall, ešte musíš vydržať," usmiala sa na neho Doniya. Prikývol a zadíval sa jej do očí. Prekvapivo, nevadilo mi to. Niall je dobrý chalan, Doniya by s ním bola šťastná. Zdalo sa mi to, alebo medzi nimi práve preleteli srdiečka? Dobre, Zayn, už preháňaš.
Rýchlo som sa postavil, vbehol do domu, zamkol sa v kúpeľni a zadíval sa na svoj odraz v zrkadle.
Čo sa so mnou deje? Je to kvôli Cheyenne? Je možné, že som sa do nej za taký krátky čas zaľúbil? Je to vôbec možné? Neviem, ale asi to tak bude. Myslím na ňu keď zaspávam, prvé čo ráno uvidím je jej úsmev, aj keď len ako moja myšlienka. Jednoducho je všade a ja si neviem pomôcť. Ale mám jej povedať pravdu? Alebo to ďalej tajiť? Ak ma odmietne? Bože, toto som ešte neriešil. Ale asi si to nechám pre seba, neprospelo by mi to a jej taktiež. Chce to jednoducho čas. A poradiť sa s Doniyou. A zrejme aj s chalanmi. Veď Boo vravel, že ju pozná, tak mi bude vedieť poradiť, nie? Dúfam v to.
Zhlboka som sa nadýchol, tvár si olial ľadovou vodou a usmial sa na svoj odraz.
"Si predsa Bradford Bad Boi, ty to zvládneš," zašepkal som povzbudzujúco a pobral sa za ostatnými.
Všetci sedeli pri ohníku, ktorý vyrobili počas mojej neprítomnosti. To som bol preč až tak dlho? Každopádne, zarazilo ma, že Doniya sedela tesne vedľa Nialla. Preglgol som a sadol si k nej.
Obdarila ma úsmevom a natiahla sa ku grilu po špekáčik, ktorý hneď dala Niallerovi. Poďakoval jej jeho anjelským úsmevom a pustil sa do jedenia. Doniya mu postrapatila vlasy a s úsmevom ho pozorovala.
"Ušlo mi niečo?" šepol som jej do ucha.
"Ech.. N-nie," povedala a ďalej ho sledovala.
"Môžeš  ísť so mnou?" opýtal som sa ticho. Prikývla a postavila sa. Namierila to k domu a ja som ju nasledoval.
"Páči sa ti?" vybafol som, keď sme boli z dohľadu.
"Kto?"
"Niall."
"Možno trošku."
"Doniya," povedal som a ukazováčikom jej nadvihol bradu.
"Dobre, tak sa mi páči. Ale čo z toho, keď pre neho som len tvoja sestra," šepla a v očiach sa jej zbierali slzy.
"Ale zlatíčko," pošepol som a pevne ju objal. "To nie je pravda. Vždy si bola viac. Už len to ako na teba pozerá. A myslíš, že by sa ťa pýtal, či ho ľúbiš, keby si sa mu nepáčila?" snažil som sa hrať na milého brata.
"Neviem," zafňukala.
"Pšššt," šepol som a hladil ju po vlasoch. "Už lepšie?" opýtal som sa po chvíli a pozrel jej do očí.
"Trochu," prikývla. "Ďakujem."
"Je to moja povinnosť," usmial som sa a viedol ju naspäť.
"Čo sa stalo?" spýtal sa Niall zmätene, keď si Doniya sadla na opačnú stranu ohniska. Zodvihol som obočie a pozrel na sestru.
"Nič," povedala a okuzľújuco sa usmiala, tak, ako to dokázala iba ona. No len ja som vedel, že za tým úsmevom sa skrýva bolesť a zároveň láska. Ten úsmev som totižto veľmi dobre poznal, používal som ho celý týždeň. Takže... Som zaľúbený do Cheyenne?

streda, 23. mája 2012

Another world 18

Zaynova sestra je Doniya, však? :D nechce sa mi to hľadať :D ak by som to mala zle, tak ma opravte :D:D ď. :D

"Čo je také vtipné?" opýtal som sa, keď sme vkročili do izby.
"Ale nič," zašomral Liam.
"Zoznám nás so Cheyenne!" vykríkol Harry.
"Ani náhodou!" skríkol som.
"Prečo nie?"
"Lebo."
"Racionálny dôvod?"
"A prečo áno?"
"Aby sme ti pomohli. Budeme vedieť lepšie radiť, keď ju budeme poznať."
"Za dva dni ju nespoznáš nejako dobre," podotkol som naštvano.
"Ani ty ju nepoznáš perfektne," uškrnul sa Harry.
"To je možné, ale-"
"To nie je možné, to je fakt. Pokračuj."
"Ale proste nie. Jednoducho vás s ňou nezoznámim."
"A my sa ťa vlastne nemusíme pýtať. Jednoducho ju nejako nájdeme."
"ZABUDNI!" skríkol som.
"Zayn, dýchaj," smial sa Harold. Zazeral som na neho a jemu sa po tvári rozlieval víťazoslávny úškrn.
"Na to ani nemysli," sykol som.
"Na čo?" usmial sa nevinne Harry. Ostaní len ticho sedeli a sledovali našu výmenu názorov.
"Ty vieš dobre na čo."
"Ach. Vieš predsa, že taký nie som."
"Si," pošepol Liam. Vďačne som na neho pozrel.
"Dobre, možno som," priznal Harry, "ale doma by som ti to neurobil."
"Každopádne, nezoznámim vás s ňou. Aspoň teraz nie. Nebolo by to dobré ako pre ňu, tak ani pre mňa."
"Zayn má pravdu," vošla Doniya do izby. Chcel som na ňu vybehnúť, prečo počúva naše rozhovory, no bol som ticho. Všimla si moje zaváhanie, no pokračovala.
"Ako som povedala, môj braček má pravdu. Neporospelo by to nikomu. Ak ho má rada, tak bude mať čo robiť, ked odíde. Zayn to tiež nebude mať ľahké a ak by vás s ňou zoznámil... Viete si predstaviť, koľko by vám fňukal? A to asi nechcete, však?" Všetci svorne prikývli. Tak to teda ďakujem, vážne.
"Ehm, Zayn?" prerušil to trápne ticho, ktoré nastalo Louis.
"No?"
"Cheyenne.. Ona. Nebývala kedysi v Londýne?"
"Myslím, že bývala. Prečo?"
"A bývala aj v Tokiu?"
"Áno."
"Asi.. Asi ju poznám."
"Ty ju ČO??"
"Asi ju poznám. Má dlhé hnedé vlasy a prenikavé zelené oči?"
"Áno."
"Tak to je ona. Kým bola v Londýne, boli sme celkom dobrí kamaráti. No potom sa presťahovala a my sme prerušili kontakty."
"A ako dobre ju poznáš?"
"Dosť dobre," odpovedal jednoducho.
"A čo teraz?" opýtal som sa zúfalo.
"Nič. Jednoducho odídete na turné a necháte to tak. Uvidíš, ako to bez nej zvládneš. Po turné jej to môžeš povedať," zamiešala sa do toho Doniya.
"Ach. Asi máš pravdu," zašomral som.
"Nie asi, ale určite," uškrnula sa a chalani jej, ako inak, dali za pravdu.
"Dobre. Potom.. Môžem ísť ešte cez víkend za ňou? Ale bez vás."
"Jasné. Ale nedaj na sebe nič znať," povedal Liam. Iba som prikývol.
"Chlapci, kde budete spať?" vtrhla do izby mama. "Ach, máte nejakú tajnú poradu?" opýtala sa zahanbene, keď nás videla všetkých na kope.
"Ale nie," povedal som a odvrátil pohľad. Spoznala by, že niečo nie je v poriadku.
"Nemohli by sme stanovať u vás na záhrade?" navrhol Lou.
"Jasné, prečo nie. Doniya so Zaynom skočia po stany, vy zatiaľ poďte po spacáky a deky," porozdeľovala moja mamička úlohy. Všetci sme prikývli a vybrali sa tam, kam povedala...

utorok, 22. mája 2012

Another world 17

Zase po storočnej odmlke časť :D
ako som už včera spomínala, posnažím sa vrátiť naspäť do starých koľají, t.j. časť každý deň. :) 
a hej, aby som nezabudla. :D 
túto časť venujem našej úžasnej Sany, lebo si to zaslúži :D a vyhrala to pri mojom twitcame :D ani už vlastne neviem začo, bola som v polospánku. :D
takže Sany, toto je špeciálne pre teba :) teším sa na piatok ;))  
Enjoy it :)

Už už som sa ju chystal pobozkať, keď mi zrazu zazvonil mobil.
"Bradford bad boi, ako vám pomôžem?" zodvihol som a uškrnul sa na Cheyenne.
"Ach, ahoj mami... Som na lúke so Chey- Oni čo?!... Pre kristove rany, nie!... Zabiješ ich ty alebo ja?.. Nie, nejdem domov... Čo? Prečo? Nie!.. Omg, dobre, fajn," zašomral som. "Budem musieť ísť," pošepol som.
"To je v poriadku," usmiala sa a posadila sa vedľa mňa. "Čo sa vlastne stalo?"
"Prišli moji- Ech, bratranci," zašomral som. Zabolelo, keď som jej musel klamať.
"Jasné, chápem," uškrnula sa.
"Poď, odprevadím ťa domov."
"To je v poriadku, utekaj za rodinou."
"V žiadnom prípade!" vykríkol som, možno až prirýchlo.
"Veď dobre, nekrič," zasmiala sa a začala skladať deku. Pomohol som jej zo zvyškom a vyrazili sme preč.
Po ceste som rozmýšľal, či by som ju mohol chytiť za ruku, no neriskoval som. Plus som si spomenul, že ju asi tak skoro neuvidím. Veď, dopekla, v pondelok odchádzame na turné a dnes je už piatok. Nieeeee! Ako to bez nej vydržím? A čo jej poviem, prečo som odišiel?
"Ďakujem za úžasný piknik," pošepla zrazu. Dopekla, to už sme tu? Ani som si to neuvedomil.
Tak, a teraz nastáva tá dojemná rozlúčka. Koľko ju neuvidím? Dva mesiace? Kto vie, čo si pomyslí, keď zmiznem. Zrejme to nechá tak, aj tak v pondelok nastupuje do školy. Nevšimne si, že som odišiel. Len čo s víkendom? Neviem, niečo vymyslím.
"Rado sa stalo," odpovedal som a objal ju. Možno naposledy.
"Ahoj," zamávala mi a zmizla v dome.
"Bože, Zayn, ty si taký idiot! IDIOT!" skríkol som a naštvane kopol do kameňa. Pár ľudí sa na mňa pohoršene pozrelo, no neriešil som to a pobral sa domov.

"Čaute, som doma!" vykríkol som, keď som otvoril dvere. Osudová chyba! Z obývačky sa na mňa vyrútil blonďavý Ír a hneď za ním kučeravý gadžo (ja si neviem pomôcť, ale Holmes Chapel je vážne dedina aj na naše pomery :D). Za nimi si v pohodičke vykračoval Liam.
"Hoj, Bad boi," usmial sa Liam.
"Alebo radšej Bed boi?" začal sa smiať Lou, ktorý stál vo dverách.
"Ha-ha," zašomral som a letmo objal Nialla a Harryho.
"Máš jej fotku?" opýtal sa Liam. Pokrútil som hlavou a smeroval do izby. Prečo ma vôbec neprekvapilo, keď išli všetci za mnou? Zvalil som sa na posteľ a díval sa na strop.
"Zase si bol s ňou?" šepol Louis a ľahol si vedľa mňa. Ostatní si posadali ku posteli.
"A bolo niečo?" spýtal sa Harry.
"Nie. Keď som ju chcel pobozkať, zavolala mama, že ste prišli."
"Typujem, že si ju bol odprevadiť domov?"
"Typuješ správne," zasmial som sa pochmúrne.
"A povedal si jej, čo k nej cítiš?"
"Nie. Neprospelo by to ani jednému z nás. V pondelok predsa odchádzame na turné a ona ani nevie, že som v nejakej skupine. Nevie kto som. Vlastne, nepozná ani One Direction."
"To je len bonus," povedal Harry.
"Podľa toho, z ktorej strany sa na to dívaš," zašomral Niall.
"Áno, Niall, my vieme, že ty chceš fanúšičku," zasmial sa Liam a postrapatil mu vlasy. Zasmial som sa a  posadil sa.
"Dáte si niečo?" opýtal som sa.
"Nie, už sme sa najedli," uškrnul sa Lou.
"Ja by som si dal," povedal ticho Niall. Zasmiali sme sa a spolu s blondiakom sme sa vybrali do kuchyne.
"Ahoj," povedal som a sadol si za stôl.
"Dáte si niečo?" usmiala sa na nás mamka.
"Máte ešte ten výborný koláč?" pozrel na ňu Niall. Zasmiala sa a naložila mu poriadny kus. Slušne poďakoval a pustil sa do jedenia. S úsmevom som ho pozoroval a pri tom rozmýšľal nad Cheyenne. Ako to bez nej zvládnem? Snáď mi chalani nejako poradia. Dúfam v to. Viem len jedno, že sa nesmie dozvedieť o One Direction. Netuším ako jej v tom zabránim, no kým som tu, nebude to vedieť.
"Si hladný?" vyrušila ma z dumania mamka.
"Ale nie," zavrtel som hlavou. Podišiel som ku chladničke a vybral si mlieko. Dal som si poriadny glg, počkal kým Niall doje a spolu sme sa vybrali naspäť do mojej izby, kde sa zvyšné 3/5 o dušu zabávali. Na čom, to vážne netuším...

pondelok, 21. mája 2012

Pardon

Ja som aká hrozná?
Koľko som nič nenapísala?
Týždeň?
Viac?
Zabiť ma. :D
Každopádne, zajtra bude časť, lebo som teraz začala, ale nestíham ju dopísať, keďže ma moji úžasní (irónia) rodičia vyháňajú od pc.
Takže zajtra už bude, mám to premyslené. :D
Ešte raz prepáčte za extra mega dlhú odmlku, pokúsim sa to už vrátiť do starých koľají. :))

pondelok, 14. mája 2012

Another world 16

Po 175645 rokoch ste sa dočkali časti. :D
Síce je oničom, ale aspoň niečo no...
bzw, nezabudnite, že v piatok (18.4.) o 20:00 robím Twitcam (opäť raz) :DD
to je asi všetko čo som mala na srdiečku dnes :) 

"Deti, poďte nám-" vtrhol do izby jej ocko. Zízal na nás dvoch a muselo to vyzerať všelijako.
"P-prepáčte," zakoktal.
"To je v pohode," usmiala sa Cheyenne, "len som spadla a Zayn ma zachytil." Dvihla sa zo mňa a podala mi ruku, aby som vstal. V tej chvíli som myslel, že niečo rozbijem. Bol som tak blízko! Tak strašne blízko, aby sa odohralo to, čo som si predstavoval už od prvej chvíle, čo som ju zbadal. S falošným úsmevom som sa vyšvihol na nohy a nasledoval Cheyenne a jej ocka dole do obývačky.
"Pomôžte nám preniesť ten stôl so stoličkami," povedala jej mamka, keď nás zbadala.
Prikývol som a pobral sa po stoličky. Cheyenne ma otrávene nasledovala a zobrala ďalšie dve. Rodičia preniesli stôl a my sme ešte zbehli po zvyšok. Vďakabohu sme to preniesli rýchlo a vybehli naspäť hore.
"Ja," začal som. "Už asi pôjdem." Dopekla, Zayn, čo robíš?! Prečo si ju niekam nepozval?
"Jasné," usmiala sa na mňa.
"Ozaj, nezájdeme niekam zajtra? Napríklad na piknik."
"Rada pôjdem," prikývla s úsmevom.
"Dobre. Tak ťa čakám zajtra o jednej pred tvojim domom," povedal som, objal ju a odišiel...

*Na ďalší deň*
It's time to get up in the morning...
"Niall, sklapni," zašomral som a pretiahol si prikrývku cez hlavu. Čakal som, že po mne začnú aj s Liamom a Louisom skákať, no nič sa nedialo. Pretočil som sa na bok a snažil sa nahmatať Harryho kučeravé vlasy, no namiesto toho som našiel len hodinky. Vystrčil som hlavu spod paplóna a pozrel na ciferník. 12:30! Do prdele, ja som zaspal!!
Rýchlo som vyskočil z postele a utekal do kúpeľne. Nemal som čas na sprchu, tak som na seba vykydal asi celú plechovku dežodorantu (viem, že správne to je inak, ale milujem to slovo ;D), vyčesal si vlasy a utekal sa obliecť.
K Cheyenne som dorazil celý zadychčaný. No stihol som to presne. Bolo 13:00 a ja som stál pri jej bránke.
"Zayn, poď ďalej!" zakričala na mňa jej mamka od dverí. Poďakoval som a vybral sa za ňou.
"Ponúknem ti niečo? Chey je za chvíľu dole," usmiala sa na mňa milo.
"Nie, ďakujem," odpovedal som a pohľad upieral na schody. V tom sa tam objavila.
 "Ahoj," usmiala sa a pribehla ku mne, aby ma objala.
"A-ahoj," vykoktal som. Iba sa usmievala a nič nehovorila.
"Ideme?" opýtal som sa po chvíli, keď som na ňu prestal zízať.
"Čakám na teba," zasmiala sa a rozlúčila sa s rodičmi.
"Takže kam?" opýtala sa, keď sme vyšli na ulicu.
"Len ma nasleduj," uškrnul som sa a vykročil smerom ku obchodu, kam som ešte včera zavolal, aby mi prichystali piknikový kôš, samozrejme aj s dekou.
"Bol si lenivý urobiť to sám?" opýtala sa so smiechom, keď som si vyzdvihol kôš.
"No a čo," zašomral som a vybral sa smerom do parku.

V tichosti ma nasledovala a keď som rozkladal deku dívala sa na mňa zdiaľky. Sadol som si a čakal. Ona len stála pri strome a uškŕňala sa na mňa.
"Nejdeš?" dvihol som obočie.
"Len ak ma chytíš," vyplazila mi jazyk. Tak ona sa chce hrať? Jou. Dvihol som sa a mieril si to k nej.
"Nechytíš ma!" zasmiala sa a utiekla preč. V duchu som sa zasmial a rozbehol sa za ňou. Už z diaľky som počul jej roztopašný smiech, no nemohol som ju nájsť. To je nevýhoda, keď sme tu boli sami.
"A mám ťa!" vybafol som za strom.
"Nie!" vykríkla a utekala smerom k deke. Dostal som ju presne tam, kam som chcel. Tak som sa teda opäť rozbehol za ňou a po chvíli naháňania ju zhodil na deku.
"A mám ťa!" zavrčal som a začal ju štekliť.
"Zayn! Prestaň!" kričala. Zrazu sa odtiahla. Pozrel som na ňu s otázkou v očiach. Čo som urobil? V tom som si všimol, že som jej nedopatrením vyhrnul tričko až tesne k okraju podprsenky. Pousmial som sa a ľahol si vedľa nej.
"Prepáč," zašepkal som.
"To je v pohode," usmiala sa.
"Tak ideme jesť?" uškrnula sa po chvíli a  posadila sa. S ťažkým povzdychom som si sadol vedľa nej a z košíka vyhrabal hrozno.
Vytrhla mi strapec z ruky a povedala: "Chytaj!" Nechápavo som na ňu zízal a ona mi ústami naznačila, že mi bude hádzať bobuľky. Zasmial som sa a otvoril ústa.  Chvíľu po mne hádzala hrozno, no ja som ju zastavil.
"Čo sa deje?" opýtala sa. Nič som nepovedal, len som sa zodvihol a utekal medzi stromy. Nechápavo sa na mňa dívala ale nešla za mnou. To je len dobre, usmial som sa v duchu a vrátil sa k nej.
"Smiem prosiť?" opýtal som sa jej a podal jej ruku.
"Nechápem?" povedala.
"Chcem si zatancovať," usmial som sa a chytil ju za ruku.
"Ale nemáme hudbu," namietala.
"Akože nie? A toto je čo?" opýtal som sa a zrazu sa spoza stromov ozvala hudba. (http://www.youtube.com/watch?v=F3EG4olrFjY&ob=av2e).
 "Ty si blázon," zasmiala sa no dvihla sa z deky. Urobil som pred ňou pukrlík (netuším ako sa to píše, no viete čo myslím, nie? :D) a pritiahol ju bližšie k sebe.
"Zayn, ja neviem tancovať," povedala, keď mi ruky položila okolo krku.
"Ani ja, nič si z toho nerob," zasmial som sa. Trochu sa uvoľnila a začali sme tancovať a skákať po celej lúke. Jednoducho sme sa bláznili. Po skončení pesničky sme sa obaja zadýchane zvalili na deku.
"Ty-nie-si-normálny," šepkala pomedzi zrýchlený dych.
"Ty-na-tom-nie-si-o-nič-lepšie," kontroloval som jej. Musela uznať, že mám pravdu. Nenápadne som sa k nej prisunul bližšie a chytil ju za ruku. Usmiala sa na mňa a spolu sme sledovali slnečnú oblohu...

nedeľa, 13. mája 2012

Twitcam č. 2

Takže baby.
Rozhodla som sa, že sa vám kúsok pokúsim vynahradiť celý tento týždeň bez časti a urobím opäť raz twitcam (ako už názov vraví :D)
Kedy?
Piatok (18.4.) o 20:00
Kde?
http://twitcam.livestream.com/9zvzr
Takže dúfam, že sa opäť raz niekto príde dívať na môj trápny ksicht. :D
A keďže už budem v pohode po prijímačkách a pravdepodobne budem mať dobrú náladu, tak si zatrsáme ako minule ;DD

sobota, 12. mája 2012

Prepáčte (opäť raz)

Časť nemám poňatia kedy pridám.
Dnes asi nie, pretože moja mamička si zmyslela, že ma už nepustí na pc.
Zajtra neviem ako to bude, pretože v pondelok mám prijímačky, takže sa zajtra zrejme budem učiť (vtip. :D nikdy sa neučím. :D ale budem sa tváriť, že niečo robím. :D).
Ale ak by sa mi podarilo časť napísať dnes do zošita, tak vám ju zajtra prepíšem :)
ale nesľubujem nič..
plus, v pondelok bude časť na 10000%, aj keby to mala byť posledná vec čo kedy urobím :D
to je asi všetko čo ma ťažilo na dušičke :)
Takže ešte raz prepáčte za dlhšiu odmlku. Ale mám pocit, že som potrebovala pauzu... ;)

utorok, 8. mája 2012

Twitcam

Tak baby, snáď ste si dnešný Twitcam užili :D
aj keď na úkor časti no :/ :D
len škoda, že potom na konci mi to párkrát padlo :(
sedela som tam asi dve hodiny, tak snáď to aspoň stálo za to :D
dokonca ste ma neviem akým zázrakom donútuli spievať, čo je vážne takmer nemožné :DD
snáď si to ešte niekedy zopkaujeme :))
ďakujem, že ste tam so mnou sedeli. :-* :)

PS: dobre, že zajtra píšeme kontrolnú prácu z fyziky a ja viem veľké ho**o, keď nie menej. :DDD

Twitcam

Takže, dnes o 19:00 sa budem opäť raz pokúšať o Twitcam :D
tu máte link :) http://twitcam.livestream.com/9x9ul
ak by ste ešte chceli, tu je link na môj TT, takže ma môžte follownúť :) https://twitter.com/#!/StepiBeadles
dúfam, že niekto príde :P
PS: ak máte nejaké otázky, či už ohľadom twitcamu alebo chcte v twitcame odpoveď, komenty sú k dispozícii :))

pondelok, 7. mája 2012

Another world 15

Jedna pripomienka na začiatok. Odlišuje sa to trochu od skutočnosti, keďže Zayn nevie plávať, ale potrebovala som, aby vedel, takže vie. :DD
Tehehe, pozrite, stihla som to :DD trošku kratšia, ale predsa. :D aspoň môžem pokojne spinkať. :) :D

Celé hodiny sme sa bláznili v bazéne a kúpalisko sa pomaly začalo vyprázdňovať.
Asi štyri hodiny po našom príchode sme boli v celom bazéne len my dvaja, no mne to nevadilo. A ako sa zdá, tak ani Cheyenne.
Sedela na okraji bazéna a nastavovala tvár posledným lúčom zapadajúceho slnka.
Potichu som priplával k nej a stiahol ju za nohy dole.
"Zayn!" stihla ešte zakričať a padla do vody. Rýchlo však vyplávala na hladinu a vyskočila na mňa.
"Toto si odpykáš!" zavrčala a objala ma pevnejšie okolo krku. Ak ten trest bude prebiehať tu a bude na mňa takto nalepená, nemám s tým najmenší problém, pomyslela som si.
Podchytil som ju pod kolenami a niesol ju von.
"Kam ideš?" opýtala sa hneď, ako som vyšiel z bazéna. Neodpovedal som a ďalej ju niesol. Pritisla sa ku mne ešte pevnejšie, pretože sa šmýkala dole. Ja som si to užíval plnými dúškami a odniesol ju na deku.
"Odchádzame?" opýtala sa sklesnuto.
"Mali by sme, za chvíľu zatvárajú," odpovedal som nemenej smutne.
Prikývla, zobrala si veci a išla sa prezliecť do šatne. Ja som zatiaľ zbalil deku a pobral sa za ňou. Čakal som na ňu asi 15 minút a celý ten čas som sa snažil upraviť si vlasy.

Cheyenne
Rýchlo som vbehla do šatne a postavila sa k zrkadlu.
"Nádych výdych, bejbs. Veď to nič nebolo. Len si sa viezla na jeho chrbte a držala ho okolo krku. A on ťa držal pod kolenami. A boli ste pri sebe tak strašne blízko," šepkala som a snažila sa upokojiť roztrasené ruky.
Rýchlo som sa obliekla do šiat a vlasy si sčesala do hladkého copu, nech nelietajú na všetky strany.
Pred zrkadlom som sa ešte párkrát prefackala a s úsmevom vyšla von, kde sa Zayn upravoval.
"Môžme ísť, nasrcísku?" ozvala som sa so smiechom. Trhlo ním a s úškrnom sa otočil ku mne.
"Ale iste," zasmial sa a chytil ma okolo pásu. Spolu sme išli až k môjmu domu, kde sa postavil predo mňa a hlboko sa mi zadíval do očí.
"Môžem prísť aj zajtra?" opýtal sa šeptom.
"I-iste," zakoktala som sa pri tom, ako sa mi jeho dych otrel o tvár.
"Ďakujem za dnešok," usmial sa ešte, dal mi pusu na líce a už ho nebolo.
Podvedome som si priložila ruku na miesto, ktorého sa dotkli jeho pery a s retardovaným úsmevom vykročila domov.
Rodičom som v rýchlosti pozdravila a utekala do izby, kde som sa zvalila na matrac.
"Wow," vzdychla som a vznášala sa kilometre nad zemou.
Ani neviem ako, no po chvíli som zaspala tak, ako som sa tam hodila. Oblečená s taškou na pleci...

Zayn
Ráno som sa zobudil a zistil som, že som stále v tom, v čom som bol na kúpalisku. S povzdychom som išiel do sprchy a uvažoval, čo na seba, keď dnes idem pomáhať s tým nábytkom.
Rozhodol som sa, že idem úplne obyčajne, teda tričko a rifle. Lenže. Aké tričko? Aké rifle? Louis má pravdu, niekedy som horší ako žena. Ale keď sa chcem zapáčiť. Ktovie, čo si pomyslela o tej puse na rozlúčku. Ách, kiežby som dokázal čítať myšlienky. Alebo keby mi dala aspoň malinký náznak toho, že ku mne cíti niečo podobné ako ja ku nej. No nechcel som jej to vyklopiť, hlavne nie teraz, tesne pred turné. Chalani s Donyiou majú pravdu, nezaslúži si to.
S povzdychom som sa obliekol, naraňajkoval a vyrazil k jej domu.
Zazvonil som pri bránke a tentokrát mi otvoril jej ocko.
"Ach, ahoj Zayn," pozdravil ma s úsmevom. "Nábytok ešte neprišiel, ale poď ďalej. Dáš si s nami raňajky?"
"Nie, ďakujem, nedávno som jedol," usmial som sa a nasledoval ho. Na gauči sedela Cheyenne a napchávala sa chlebíkom.
"Dobrú chuť," uškrnul som sa a sadol si vedľa nej.
"Ďakujem," zazubila sa. "Dáš si?" opýtala sa a nastrčila mi tanier. Zakrútil som hlavou a ona pokojne jedla ďalej.
O pár chvíľ neskôr sme začuli trúbenie.
"A. Nábytok dorazil. Zayn, prišiel si perfektne," zasmial sa jej ocko a vybehol von.
"Máš milého ocka," poznamenal som, keď sme sedeli v obývačke sami dvaja.
"Ako kedy," zasmiala sa a vstala z gauča. "Poď, pôjdeme to obzrieť," povedala, chytila ma za ruku a viedla von.
Pred domom stálo veľké nákladné auto a pri ňom stáli akýsi dvaja chlapíci spolu s tým chlapom, čo nám ukazoval nábytok. No na meno si nespomeniem.
"Toto hore, toto do kuchyne a toto nechajte vonku," rozdával príkazy Cheyennin ocko a chlapi sa pustili do práce. So Cheyenne sme ich mlčky sledovali a čakali, kedy hore donesú všetok nábytok do izby.
Keď sme sa konečne dočkali, Cheyenne zapla rádio a pustili sme sa do montovania.
Bola to ešte väčšia prča ako maľovanie. So šrubovákmi sme trsali po celej izbe a smiali sa ako malé deti. V tom však Cheyenne zakopla a spadla so mnou na zem. Ležal som pod ňou a díval sa do jej jasných zelených očí. Obaja sme ledva dýchali a v tom sa to stalo...

Výbujka č. 3 ;D

Chceli ste výbujku, máte ju mať. :D
Táto je trochu kratšia a odfláknutá, ale snáď sa bude aspoň trochu páčiť. :D

Zobudila som sa na horúci dych pri mojom uchu.
"Dobré ráno, princezná," zašepkal Harry a jeho kučery ma pošteklili na líci ako sa ku mne nahol, aby ma pobozkal.
Pomaly som otvorila oči a zbadala Harryho kukadlá v ktorých sa zračili diabolské ohníčky.
Ľahol si vedľa mňa a ja som si hlavu položila na jeho hruď. Vtom som si všimla, že sme obaja nahí. Uškrnula som sa pri spomienke na minulú noc a pohladila ho po tvári. Harry na mňa pozrel nadržaným pohľadom a drzo mi roztiahol nohy. Jazykom sa mi dobýval do úst, zatiaľ čo ma hladil na vnútornej strane stehien. Pootvorila som pery a umožnila mu, aby vkĺzlo jazykom dnu.
Zrazu som ucítila, ako do mňa drsne vnikol dvoma prstami a zalapala som po dychu. Prekvapilo ma však, že to vôbec nebolelo. Spýtavo som na neho pozrela a on sa na mňa zazubil a ukázal jamky v lícach.
"Nemohol som ti odolať, kým si spala, tak som si ťa predpripravil."
"Predpripravil?" nadvihla som obočie, "Ako predpripravil?"
"Mám ti to ukázať?" uškrnul sa Prikývla som a čakala.
Vytiahol zo mňa prsty a vášnivo ma pobozkal. Potom sa perami presunul na bradavky a na striedačku ich začal  žužlať.
Rukom zašiel do lona a dráždil mi kiltoris. Z hrdla sa mi drali stony, konečne som pochopila, prečo sa mi sníval ten úchylný sen.
"Harry, viac!" požiadala som ho. On sa usmial, zavrtel hlavou a pobozkal ma.
"Chcela si to vidieť, tak ti to ukazujem," uškrnul sa a pokračoval. Chytila som ruku, ktorú mal v mojom lone a snažila sa oddeliť aspoň jeden prst a prinútiť ho, aby do mňa vnikol. On sa len drsne zasmial a jeho mlsný jazýček ešte zvýšil obrátky na mojich bradavkách.
"Harry!" vykríkla som a prosila, nech do mňa vnikne, no on nereagoval a prstom mi stále dráždil kiltoris. Už som to dlhšie nevydržala, tak som sa začala uspokojovať sama. Vrazila som do seba rovno tri prsty a začala vzdychať ešte hlasnejšie.
Harry sa odo mňa prekvapene odtiahol a s údivom sledoval, ako si rukou hladím prsia. Kútikom oka som zazrela, ako sa jeho pýcha dvíha a on začal zrýchlene dýchať. Uškrnula som sa, prestala si láskať prsia a prsty som si olízala. Áno, provokovala som.
"Harry!" vykríkla som jeho meno, aj keď som sa k vrcholu doviedla sama. Harry to už nevydržal a vytiahol moju ruku.
Ani som sa nestihla opýtať, čo robí, keď do mňa prudko vnikol a obaja sme vykríkli od rozkoše.
Z hrdiel sa nám obom drali hlasné stony a Harry neprestával prirážať. Cítila som, že vyvrcholím druhýkrát, no Harry ma predbehol. Hneď po ňom som bola aj ja. Vyčerpaný sa hodil vedľa mňa a objal ma svojimi mocnými rukami.
"Najlepší budíček," zašepkala som a nežne ho uhryzla do krku...

Twitcam

Baby, zajtra by som sa možno znovu pokúsila o Twitcam ak by ste mali záujem. :D
takže keď chcete, napíšte mi do komentu čas, kedy by vám to približne vyhovovalo :)
ja sa to pokúsim akosi skĺbiť. :P
poprípade môžte písať aj otázky, na ktoré by som zajtra odpovedala. :)

ešte, prepáčte, že som dnes nepridala časť (ale ak chcete, môžem vám dať výbujku, tú mám napísanú. :D). Nebudem si vymýšľať výhovorky, prečo nie je. Jednoducho som lenivá a nechcelo sa mi. :D
dúfam, že ma chápete a aj napriek mojej lenivosti budete čítať ďalej :)

nedeľa, 6. mája 2012

Another world 14

Prepáčte, že časť nebola včera, ale cez deň sa mi nechcelo a večer u mňa bola kamoška, tak som nemohla písať. :) snáď nevadí :)

Začal som ju štekliť a popritom ju zhodil na zem.
"Zayn! Prestaň!" smiala sa.
"Žiadne také!" zavrčal som a stále ju šteklil až jej od smiechu tiekli slzy. Metala sa podo mnou a ja som si užíval, že som pri nej tak blízko, keďže som na nej sedel.
"Ešte budeš provokovať?" zasmial som sa a na chvíľu ju prestal štekliť.
Na tvári sa jej zjavil úškľabok a ona prikývla. Tak som sa na ňu znova vrhol, no nakoniec to skončilo tak, že ona sedela na mne a šteklila ma všade možne. Metal som sa ako ryba na suchu a ona si užívala svoju nadvládu.
"Budeš provokovať?" vrátila mi so smiechom moju vetu. Rýchlo som zavrtel hlavou a za pás ju stiahol dole.
Ležali sme vedľa seba na zemi a vedľa nás sa váľali štetce.
"Pokračujeme?" opýtala sa s úškrnom. Zotrel som si z tváre slzy smiechu a vyhupol sa na nohy. Cheyenne stále ležala a usmievala sa na mňa.
"Chcela si pokračovať," zasmial som sa.
"Veď môžeš," uškrnula sa a hľadela na mňa.
"Bez teba ma ani nehne," zahlásil som a ľahol si vedľa nej.
"Tak mi teda pomôž vstať," povedala a vystrela pred seba ruku. Prevrátil som oči, vyšvihol sa hore a zodvihol ju.
"Ďakujem," zazubila sa a do ruky schmatla štetec.
Konečne sme začali maľovať ako normálni ľudia a za dve hodiny sme boli hotoví.
"Fujha," povedala Cheyenne, keď zložila štetec. "Moja ruka asi odpadne."
"Ukáž sem," povedal som a chytil jej ruku. Začal som jej masírovať zápästie a ona sa na mňa celý čas usmievala. Cítil som, ako sa červenám.
"Lepšie?" zamrmlal som, keď som jej pustil ruku a ani na ňu nepozrel.
"Áno, ďakujem," povedala a vyšla na chodbu. Čo? Prečo ma tu necháva samého? Urobil som niečo zle? Povedal som niečo? Začínal som byť zúfalý, no rýchlo sa vrátila.
"Za pol hodinu bude obed, ostaneš, však?" usmiala sa na mňa.
"Iste," usmial som sa. "Prenesieme veci naspäť?" zmenil som tému. Prikývla a začali sme prenášať krabice. Matrac sme zatiaľ nechali na chodbe, nech veľmi nenapáchne.
Keď sme všetko poukladali do izby, s obrovským povzdychom sme sa hodili medzi krabice.
"Dievča, ty ma raz zničíš," povedal som.
"Ty si tu chcel prísť," vyplazila mi jazyk.
"Hej, ale keby som vedel, ako ma budeš týrať, tak neprídem."
"Vážne by si neprišiel?" pozrela na mňa pohľadom raneného šteňaťa.
"Ale vieš, že prišiel," usmial som sa rýchlo a objal ju okolo ramien.
"Deti, obed!" zakričala jej mamka zdola.
"No poď," uškrnula sa Cheyenne a potiahla ma za ruku. Zbehli sme po schodoch a usadili sa v jedálni.
Na stole už boli taniere s jedlom. Vážne som netušil, čo to je.
"Cheyenne," pošepol som a nahol sa k nej, "čo to je?"
"Halušky," odpovedala jednoducho a začala jesť.
"Hal- čo?"
"Halušky," zasmiala sa. "Neboj, je to výborné. Dobrú chuť."
"Dobrú," zamrmlal som a nenápadne oňuchal jedlo. Voňalo to tak divne, neznámo.
"Zayn, ak ti to nebude chutiť, tak ti urobím niečo iné," ozvala sa jej mamka.
"Ale nerobte si starosti, teta," usmial som sa a začal jesť. Ono to bolo vážne dobré!
Spadlo to do mňa a bol by som si pýtal aj dupľu, ale nechcel som byť za nevychovaného.
"Ďakujeme, bolo to výborné," povedala Cheyenne, keď sme dojedli a pobozkala svoju mamku na líce. Je normálne, keď žiarlim na jej mamu? Aj ja chcem pusu! Aspoň na to líce, keď nie viac.
"Ideš?" opýtala sa Cheyenne pobavene.
"Ech.. Hej," uškrnul som sa a išiel za ňou.

"Čo teraz?" opýtala sa, keď sme ležali na zemi.
"Poďme na kúpalisko, ešte to stíhame," napadlo mi. Samozrejme, malo to aj iné svoje výhody. Napríklad ju uvidím v plavkách.
"Keď sa mi podarí nájsť plavky, tak môžme," usmiala sa a postavila sa na nohy. Sledoval som ju ako sa prehrabovala v krabiciach.
"Heuréka!" skríkla, keď bola po pás strčená v jednej z krabíc. S úsmevom sa narovnala a v rukách držala akési kúsky látky.
"Idem si po plavky aj ja, buď za pol hodinu pred bránkou, dobre?" usmial som sa na ňu a vyšvihol sa na nohy. Rýchlo ma objala a ja som utekal domov.

Nezdržoval som sa vysvetľovaním kam idem, len som na seba rýchlo hodil plavky, do ruksaku zbalil deku, fľašu vody a utekal naspäť k Cheyenne.
Ona už stála pred bránkou a čakala na mňa. Pohľad na ňu mi vyrazil dych. Krátke ružové šaty bez ramienok a pod nimi žlté plavky, z ktorých trčala šnúrka zaviazaná okolo krku. Vyzerala nádherne. Vlastne ako vždy.
"Ahoj," pozdravila ma so žiarivým úsmevom, keď ma zbadala.
"Ahoj," opätoval som jej úsmev, "môžme vyraziť?"
"Iste. Ale musíš ma viesť, pretože nemám ani poňatia, kde tu je kúpalisko."
"Bude mi potešením ukázať ti to," žmurkol som a objal ju okolo pása.
Takto sme došli až na neďaleké kúpalisko, kde sme sa zložili pri bazénoch a utekali do vody...

Výbujka č. 2 ;D

Tu máte ďalšiu výbujku, vy perverzáčky ! :DD 
aj keď som ju sľúbila včera, ale bola som lenivá a nechcelo sa mi ju prepisovať. :D prepáčte :)
a že ja som nadržaná.. pch :DD


Stála si pri stole a čosi písala na papier, keď si zrazu ucítila Niallove ruky okolo svojho pásu a jeho pery prisaté na tvojom krku.
"Čo robíš?" vydýchla si prekvapene.
"Prepáč, nemohol som si pomôcť. Ale keď mňa tak strašne rajcuje tvoj zadok," pošepol ti do ucha a tebe prešiel mráz po chrbte.
Rýchlo si sa k nemu otočila čelom a prilepila sa na jeho pery.
"Bože," zašepkal, keď si mu rukou prešla po zväčšujúcej sa buli v nohaviciach.
"To by sa ti tak páčilo, čo?" zavrčala si hravo a strčila ruky pod jeho tričko.
Ticho vzdychol, keď si mu nechtom prešla po čiarke na chrbte.
"Dole," šepla si, keď si stiahol tebou vyhrnuté tričko naspäť.
"Najprv ty," zavrčal.
"Tak mi ho vyzleč," žmurkla si. Nenechal sa dlho prosiť a tvoje tielko skončilo kdesi v kúte.
"Si nádherná," zašepkal, keď si ťa obzeral. Len si sa usmiala a začala ho opäť bozkávať.

"Musím?" zafňukal, keď si mu vyťahovala tričko. Zavrtela si hlavou. "Nemusíš. Ale potom sa idem obliecť," usmiala si sa a vykĺzla z jeho objatia.
"Počkaj!" vykríkol S úškrnom si sa k nemu otočila a on si s povzdychom pretiahol tričko cez hlavu.
"Šťastná?" zašomral a natiahol k tebe ruky.
"Ani nie," usmiala si sa a rozopla mu opasok. To už nenamietal a dokonca ti s tým pomohol, keďže tvoje roztrasené prsty nedokázali rozopnúť obyčajný gombík. Spolu s nohavicami si mu stiahla aj boxerky, nebudeš to zbytočne odkladať, nie? Povzdychla si si, keď pred tebou stál v celej svojej kráse.
"Deje sa niečo?" zašepkal ti do ucha a začal ti ožužlávať ušný lalôčik. Veľmi dobre vedel, čo robí, za tých pár mesiacov už stihol objaviť všetky tvoje erotogénne zóny. Teda až na jednu.
"Preboha!" vykríkla si, keď ti jazykom prešiel po bradavke. Alebo teda, objavil všetky. Uškrnul sa a pohyb zopakoval. Vykríkla si jeho meno a bolo zjavné, že mu došlo, čo práve objavil. Začal ti dráždiť obidve bradavky súčasne a tým ťa privádzal na vrchol blaha. Už si skoro bola, keď zrazu prestal.
"Niall!" vykríkla si pobúrene.
"Čo sa deje, zlatíčko?" usmial sa na teba nevinne, no z očí mu šľahali diabolské plamienky.
"Prečo si prestal?!" osopila si sa na neho.
"Prestal s čím?"
"Netvár sa, že nevieš, o čom hovorím," zakňučala si a dúfala, že bude pokračovať. No on podišiel k tebe a pobozkal ťa.
"Chcem sa tebou trochu pokochať, tak mi nekaz radosť," zašomral a opäť sa do teba odtiahol.
"Niall," zafňukala si. No v tom ti hlavou prebleskol nápad. Chceš sa pozerať? Tak sleduj!
Oprela si sa o stôl a do úst si strčila dva prsty. Druhou rukou si si prešla cez krk, pomedzi prsia až si palec zavadila o nohavice. Prestala si si cmúľať palce a prešla si nimi po bradavke.
Niall zo seba vydal tichý ston a priblížil sa k tebe.
"Žiadne také," povedala si a odtlačila ho preč.
"Ale.. Ale," koktal.
"Chcel si sa pozerať, tak sa pozeraj," zasmiala si sa a pred jeho očami si dráždila bradavky. Videla si, ako sa jeho pýcha ešte zväčšila, tak si sa potmehúdsky usmiala a podišla k nemu. Rukami si mu prešla po hrudi a nechtami zavadila o jeho bradavku, kvôli čomu sa mu z hrdla vydral hlasný ston.
Usmiala si sa a prešla k jeho kamarátovi v pozore.
Jemne si mu olizla špičku a čakala Niallovu reakciu, ktorá sa dostavila rýchlo v podobe silného vzdychu. Uškrnula si sa a pomaly začala jazykom jazdiť po celej jeho dĺžke. Niall len stál a hlasno stonal.
"No tak, Y/N, viác," vydýchol a ty si zobrala do pusy polovicu jeho dĺžky. Rada si provokovala a Niall to veľmi dobre vedel. Preto to nenechal len tak a po chvíľke ťa vytiahol hore.
"Vieš o tom, že si ešte oblečená?" zamrmlal s perami pri tvojom uchu. Prikývla si.
"To nesmieme nechať len tak," zasmial sa zlovestne a pevne ťa chytil za zadok. V šoku si vydýchla, keď ťa posadil na stôl a doslova z teba strhol nohavice.
"Čo to tu máme," uškrnul sa, keď si všimol, že na sebe máš len čierne tangá, ktoré toho veľa nezakrývali.
Vrhol sa na tvoje pery a prstom ťa dráždil cez nohavičky. Po chvíli ho to prestalo baviť, stiahol ti nohavičky, roztiahol ti nohy a drsne do teba vnikol jazykom.
"Niall!" vykríkla si, keď do teba vrazil jeden prst a ihneď trafil bod-G. Hold, vedel čo má robiť.
"Snáď sa ti to nepáči," zavrčal a jeho teplý dych ťa pohladil na kiltorise, kde práve trénoval svoj jazyk a popri tom v tebe kmital dvoma prstami.
"Nialler!" vykríkla si a prehla sa v kŕči orgazmu. On sa usmial, pritisol sa ku tebe a začal ťa bozkávať.
Zrazu si cítila, ako do teba tvrdo vnikol. Zavrčala si rozkošou a od slasti privierala oči.
Niall prirážal stále rýchlejšie a prudšie, no stále sa ani len nepriblížil k vrcholu, za to ty si sa blížila už k druhému orgazmu.
Už si takmer bola, keď sa Niall odtiahol.
"Otoč sa," pošepol celý zadýchaný a ty si počúvla. Vedela si čo bude nasledovať. To najväčšie potešenie. Rýchlo si si ľahla na stôl tak, že si nohami stála pevne na zemi a rukami sa zakvačila o druhú stranu stola.
Niall do teba tvrdo vnikol, predsa len, nebál sa, že by ti mohol ublížiť, veď ste to teraz robili.
Začal prudko prirážať a každým prírazom triafal bod-G. Prirážal tak silno, až sa stôl posúval. Už ste takmer boli, keď zrazu. Nohy stola nevydržali ten nápor a vrchná doska s rachotom dopadla na zem. Niall ťa však včas zachytil a začal ti zo zadu masírovať prsia. Popri tom samozrejme neprestal prirážať, aj keď jemnejšie ako predtým. Videla si, ako strašne chce dôjsť na vrchol, no nedarí sa mu to.
"Nechaj to na mňa," usmiala si sa a kľakla si k jeho pýche.
Pomaly si ju zobrala do úst a postupne pridávala na tempe. Mala si v puse celú jeho dĺžku, Nialla si hladila po hrudi a on mal ruky zapletené v tvojich vlasoch. Zrazu si pod rukami zacítila zvláštny záchev a rýchlo sa odtiahla.
Niall vyvrcholil na trosky stola a obaja zničený ste klesli na podlahu a opreli sa o kuchynskú linku.
"Čo s tým stolom?" opýtala si sa po chvíli, keď si ležala v Niallovom lone a on sa zamyslene hral s tvojimi vlasmi.
"Zajtra pôjdeme kúpiť nový. Ale už nejaký odolnejší, čo povieš?" zasmial sa a spoločne sme sa vybrali do postele, ktorá vďakabohu držala pokope. Len ktovie, na ako dlho...

piatok, 4. mája 2012

Another world 13

Niečo som zo seba vypotila, ale nie je to žiadna sláva. :D
Snáď som tam nepopísala veľmi veľké bludy ako mám vo zvyku. :D
Enjoy it. :D

"Takže maľovať vravíš?" opýtal sa už asi osemdesiaty krát Louis. Prikývol som.
"Čierne tričko a tyrkysové rifle," povedal, ani som sa nemusel nič pýtať. Podišiel som ku skrini, vybral veci a ukázal ich na kameru.
"Myslíš tieto?"
"Presne. Padne na zadok," uškrnul sa Lou a zvyšok sa pridal.
"Ďakujem, chalani. Ešte mám drobnú otázku."
"Spusť," pokynul Liam.
"Mám jej povedať, čo k nej cítim? Pretože ak mi to opätuje, o týždeň odchádzam na turné a čo potom?" povedal som so zúfalstvom v hlase.
"Ešte si to nechaj pre seba, uvidíš, ako sa vyvinie situácia," povedal Harry.
"Dobre. To isté mi povedala Donyia," uškrnul som sa.
"Máme rovnaké zmýšľanie," zamrmlal Harry a zahryzol si do pery.
"Na to ani nemysli!" okríkol som ho.
"Veď dobre," zdvihol ruky.
"Bude bitká!" skríkol Niall a neviem odkiaľ vyhrabal čipsy. Ten chlapec je neskutočný.
"Nebude," poznamenal Louis, keď videl výraz mojej tváre.
"Uži si zajtrajšok, bejbs," usmial sa Liam a všetkým nám zaželal dobrú noc. Nechápal som, prečo tak skoro, no v pozadí sme ešte začuli Danielle a všetkým nám všetko bolo jasné.
"Ty máš kde El?" rýpol Niall do Louisa.
"Za chvíľu príde, neboj sa," uškrnul sa a vyplazil mu jazyk.
"A vy dvaja ako s holkami?" obrátil som sa na blonďavého Íra a kučeravého Angličana (také milé slovné spojenia. :P).
"Voľný ako vtáááák," zaspieval Niall.
"Nikde nikto," zasmial sa Harry.
"Aspoň ty snáď budeš mať šťastie," usmial sa Nialler.
"V to dúfam," vzdychol som a ľahol si na posteľ s laptopom na kolenách. Po chvíli sa rozlúčil Lou a nakoniec som si išiel ľahnúť aj ja. Predsa len, zajtra musím byť čulý...

*Ráno*
"DOPEKLA!" zanadával som, keď som vstal. Bolo pol jedenástej a za pol hodinu som mal byť u Cheyenne.
Rýchlo som sa obliekol, opláchol si tvár a začal stajlovať vlasy.
"Môžem to kašľať," zašomral som, nechal vlasy tak a trielil dole.
"Zlato, raňajky," zastavila ma mama v chodbe.
"Prepáč, mami, ale nestíham," povedal som, rýchlo ju objal a už ma nebolo. Celú cestu som takmer utekal a spomalil som tesne pred odbočkou k Cheyenninmu domu.
"Zayn, v pohode, to dáš," povedal som si a ležérnym krokom vykročil.
Bolo presne jedenásť, keď som zazvonil na bránke. Otvoriť mi prišla jej mamka.
"Dobré ráno," pozdravil som slušne.
"Ahoj, Zayn. Chey ešte spí, ale môžeš ísť za ňou hore," usmiala sa a viedla ma do domu. Poďakoval som sa a vybral sa do Cheyenninej izby. Ešte spí? Bože, určite bude nádherná, pomyslel som si.
Opatrne som otvoril dvere a mal som pravdu. Ležala rozvalená na matraci a vyzerala ako anjel. Len dokonalejšia a skutočná.
Podišiel som k nej a jemne ju pohladil po líci.
"Dobré ráno, Cheyenne," usmial som sa.
"Koľko je hodín?" zamrmlala v polospánku.
"Jedenásť," odpovedal som, aj keď si nie som istý, či to zaregistrovala.
"ČOŽE?!" vykríkla a prudko sa posadila.
"Ahoj, Zayn," povedala a vbehla do kúpeľne. Zízal som za ňou a začul som slabé "Počkať." Zrazu sa jej hlava objavila vo dverách.
"Zayn? Čo tu robíš?"
"Povedala si o jedenástej, tak som tu," usmial som sa a ľahol si na jej matrac. Bolo z neho cítiť jej jemnú vôňu.
"Ale ako si sa sem dostal?" nechápala.
"Tvoja mamka ma sem pustila," odvetil som.
"Ona nie je normálna," zašomrala. "Dobre, dám sa dokopy a hneď sa ti venujem, okej?" Prikývol som. Zabuchla dvere do kúpeľne a ja som počul ako pustila vodu. Tvár som si zavŕtal do jej vankúša a vdychoval jeho vôňu. Hmm, zrejme si umývala vlasy, vonia to nádherne. Kto vie, ako jej vlasy voňajú zblízka. A aké sú na dotyk. Začal som tam polemizovať s tvárou v jej vankúši a zrazu som ucítil jemný dotyk na krížoch. Prekvapene som sa prehodil na chrbát a nado mnou stála Cheyenne a usmievala sa.
"Fetuješ môj vankúš?" zasmiala sa.
"Prekukla si ma," odvetil som. "Tak, kde sú farby?" opýtal som sa. Zamračila sa a išla po ne.
Po chvíli sa vrátila aj s plechovkou a štetcami.
"Pomôžeš mi to odniesť do na chodbu?" povedala, keď vošla a ukázala na matrac a krabice.
Spoločnými silami sme to vytrepali von a pustili sa do maľovania.
"Čo robíš?!" vykríkla, keď som ju pofŕkal farbou.
"Fŕkam na teba farbu, nie je to vidieť?" smial som sa.
"Veď práve, preskočilo ti?" smiala sa a vrátila mi to.
"Mne nie. Ale tebe asi áno, keď si myslíš, že ma porazíš."
"Ja si to nemyslím, ja to viem."
"Niekto si tu trúfa. Toto ti len tak ľahko neprejde." Len čo som to dopovedal, odhodil som štetec a vrhol sa na ňu...

Rýchla otázka. :D

Ako už názov hovorí, mám na vás otázku. :D
chcete nejakú kratšiu časť písanú plánom X (písať prvé, čo mi napadne) teraz, alebo si radšej počkáte do nedele (resp. zajtrajška) na niečo dlhšie a poriadnejšie? :DD
komenty rýchlo prosím. :D aspoň jeden. :D *smutne koukám* :D

štvrtok, 3. mája 2012

Another world 12

Zayn
Už hodnú chvíľu som stál pod jej oknom, no stále tam bola tma. Chcel som to vzdať a ísť domov, keď tu zrazu. Spása. Zasvietilo sa. Skontroloval som si ruku v ktorej som mal plno malých kamienkov. Najprv som to chcel nechať tak, prišlo mi to až veľmi gýčové, no musel som ju vidieť. Tak som zobral kamienok číslo jedna, poťažkal ho v ruke a hodil do okna. Odrazil sa od podobločnice a dopadol predo mňa.
"Sakra," zanadával som ticho. Zobral som ďalší kamienok a opäť ho hodil do okna. Tentoraz som sa už trafil. No nič sa nedialo. Skúsil som ešte raz. Stále nič. Začínal som strácať nádej a povedal si, že ak sa nič nestane ešte tri kamienky, tak odídem. Už som si v ruke ťažkal kamienok, keď sa zrazu otvorilo okno a v ňom som zbadal to najkrajšie stvorenie na Zemi. Cheyenne. Stála tam, zabalená v uteráku a zvedavo na mňa hľadela.
"Ahoj," povedal som a dúfal, že si nevšimla moju nervozitu.

"Si ty normálny? Čo tu robíš?" vyhŕkla. Zabolelo to.
"Pekné privítanie," povedal som a pozrel do zeme.
"Ahoj, Zayn. Čo tu robíš?" Hneď to bolo lepšie.
"O koľkej mám zajtra prísť?" opýtal som sa a zazubil sa na ňu.
"To si sa sem trepal len kvôli tomu?" Prikývol som.
"O jedenástej," uškrnula sa.
"Dobre. Teším sa. Pa," usmial som sa, poslal jej vzdušnú pusu a chystal sa na odchod, keď mi zrazu napadla bláznivá myšlienka.
"Cheyenne," povedal som a ona na mňa nedočkavo pozrela.
"Ja.. Dobrú noc," povedal som tak ticho, že to ledva začula odišiel. Počas kráčania som sa ešte párkrát otočil a videl som, že sa za mnou díva. Skôr ako som odbočil za roh som jej zakýval.
"Ľúbim ťa, Cheyenne," zašepkal som do tmy a vydal sa domov.

Vošiel som dovnútra a tam ma už čakala mama.
"Kde si bol?" vybehla na mňa.
"Nikde," odpovedal som zjavne bez nálady.
"Bol si za Cheyenne, však?" opýtala sa a potiahla ma k sebe do kuchyne. Prikývol som a zvalil sa na stoličku.
"Mami? Ako si sa spoznala s ockom?" opýtal som sa a z chladničky si vybral pivo. Inokedy by mi to zarazila, no videla, že si potrebujem niečo dať.
"Robila som čašníčku v jednom bare, raz tam náhodou zavítal a odvtedy tam chodil stále. A tak sa to postupne nejako vyvinulo," pousmiala sa a sadla si oproti mne.
"A.. Ako ťa pozval na prvé rande?" vyzvedal som. Áno, priznávam, zbieral som inšpiráciu.
"Vlastne, doniesla som mu ku stolu kávu, on ma stiahol za ruku, posadil oproti sebe a to bolo prvé rande," zasmiala sa.
"O bože," zafňukal som. "A ako ti povedal, že sa mu páčiš?"
"V bare mi nechával milé lístočky a vyparil sa tesne pred tým, ako som prišla na smenu."
"To mi nepomôže. Mami, poraď mi," povedal som po chvíli. "Ak by si mala 17, ako by si chcela, aby ťa chalan pozval na rande?" Začala sa smiať.
"Neviem, zlatíčko, vtedy bola iná doba. Skús ísť za Donyiou," usmiala sa a pohladila ma po vlasoch. Mala pravdu. Ona mi aj tak nepomôže. Snaha by aj bola, ale nepoužil by som ani jeden z jej nápadov. Tak som sa s povzdychom dvihol zo stoličky, zahodil takmer dopité pivo a vybral sa po schodoch hore ku Donyinej izbe. Pred dverami som zaváhal a nakoniec zaklopal.
"Kto si a čo chceš?" začul som zvnútra.
"Tvoj milovaný braček potrebuje tvoju pomoc," odpovedal som. Čakal som na odpoveď, no neprichádzala. Už som chcel znova zaklopať, keď sa zrazu otvorili dvere.
"Poď ďalej," uškrnula sa a pokynula mi rukou, aby som vošiel. Počúvol som a zvalil sa na jej obrovskú posteľ. Ľahla si vedľa mňa a hlavu si podložila rukou, aby mi videla do tváre. Ja som sa díval na strop a rozmýšľal ako začať.
"Takže? Som samé ucho," usmiala sa a ľahla si normálne. Spolu sme zízali na strop a obidvaja čakali, čo poviem.
"Hovoril som ti o Cheyenne?" opýtal som sa. Zavrtela hlavou.
"Asi ti to budem musieť povedať od začiatku, keď chcem tvoju pomoc, však?" Prikývla a ľahla si na moju hruď tak ako za starých časoch. Bratsky som ju pohladil po vlasoch a pustil sa do rozprávania: "Takže, spoznali sme sa v parku na lavičke, hneď na prvý pohľad ma zaujala, má niečo, čo iné dievčatá nemajú. Potom som ju pozval na večeru, bolo nám úžasne a dnes som s ňou a jej rodičmi bol v Sheffielde nakupovať nábytok do ich nového domu, keďže sa len nedávno, presnejšie pred štyrmi dňami, prisťahovali. A zajtra idem k nim pomôcť maľovať. A tajne dúfam, že im budem môcť prísť pomôcť pozajtra s nábytkom."
"A teraz mi povedz niečo o Cheyenne," povedala po chvíli Donyia.
"Je úžasná. Perfektná. Nádherná. Budúci týždeň začne chodiť do školy, prisťahovala sa z Japonska, hovorí francúzsky, slovensky, japonsky, anglicky, taliansky a španielsky. Zbožňuje Green Day a nevie kto sú One Direction," povedal som a pri posledných slovách som sa zasmial, keď som si spomenul, ako si zo mňa v aute uťahovala.
"Asi ju máš vážne rád," povedala a ja som prikývol. "A ja ti mám pomôcť s..."
"Chcem ju pozvať na rande. Ale na také ozajstné."
"A myslíš, že je to dobrý nápad? V pondelok odchádzaš na turné, zblížiš sa s ňou a potom ju tu necháš?" Ako inak, zase mala pravdu.
"Vieš čo braček, nechaj si to prejsť hlavou a porozmýšľaj nad tým, čo som ti povedala. Potom mi príď povedať, čo si vydumal. Ak sa rozhodneš aj napriek tomu ju niekam pozvať, môžeš sa spoľahnúť, že ti s tým pomôžem," usmiala sa a dvihla sa.
"Ďakujem. Si tá najlepšia sestra," zasmial som sa a vtisol jej bozk na líce.
"Ja viem," zasmiala sa, "a teraz už padaj." Začal som sa smiať a vyšiel z izby. Prešiel som do kuchyne, zobral si tabuľku čokoládu a odobral sa do mojej svätyne spolu s laptopom a utekal sa prihlásiť na skype, aby som sa o všetkom mohol poradiť s mojimi kamarátmi, ktorí, ako som dúfal, opäť raz nesklamali...

Výbujka ;D

Takže tu máte moju poviedku na vyburovanie hormónov. ;D snáď sa bude páčiť. :D ešte že, nesúvisí to s časťami, je to úplne totálne od veci :D takže nezapájať si to do deja !! :D aj keď sa to miestami bude podobať, lebo tak vyšlo. ;D
PS: neperverzné povahy to radšej ani nečítajte.. :DD

Stáli sme čelom oproti sebe a Zayn na mňa "zaútočil" ťahom z karate. Urobila som rýchly výpad a on od prekvapenia nevydal ani hláska. Pritlačila som ho o stenu a povedala: "Zlatko, 7 rokov som žila v Japonsku, myslíš, že neovládam bojové umenia? Hravo ťa v tom porazím."
"V tom možno áno, ale v tomto určite nie," povedal a ruku mi strčil do nohavíc.
"Zayn!" vydýchla som, keď mi prstom prešiel po kiltorise.
"Páči sa ti to?" zavrčal. Iba som prikývla a čakala, čo pôjde ďalej.
"A čo hovoríš na toto?" uškrnul sa, ruku mi vsunul pod tričko a rozopol podprsenku. Pohladil ma po jej obvode až došiel k prsiam. Zašiel prstami pod podprsenku, masíroval ich a končekmi palcov mi prechádzal po zdurených bradavkách. Ani som si to neuvedomila a zrazu som tam pred ním stála len v rifliach. Automaticky som si rukami prekryla hrudník.
"Ale no tak," zašepkal a perami mi po sánke prešiel až k prsiam. "Môžem?" šepol a pomaly mi ťahal zápästia dole. Povolila som a on si moje ruky položil na pás a perami mi začal láskať prsia. Postupne som sa začala oddávať rozkoši, ktorú mi spôsoboval. No on sa zrazu odtiahol.
Prekvapene som na neho pozrela a on si medzi tým dal dole rifle a tričko, a tým mi odhalil pohľad na svoju dokonalú hruď. Zasmial sa a vrátil sa naspäť ku mne.
Chytil ma za zadok a ja som mu nohy obtočila okolo pása. Odlepil ma od steny a preniesol na posteľ. Tam mi opatrne vyzliekol rifle a perami blúdil po tele. Najprv ma vášnivo pobozkal, potom prešiel po líci až k uchu, kde mi jemne hrýzol ušný lalôčik. Rukami mi stále láskal prsia a perami sa pomaly posúval nižšie. Po krku, cez krčnú tepnu až k medzierke medzi prsiami. Tam na chvíľu zastavil a jazykom mi prešiel po dvorci. Ticho som vzdychla a cítila, ako mi pri tom zvuku stisol ľavý prsník. Ešte ma pohladil po bradavke a posúval sa nižšie cez bruško až k lemu nohavičiek.
"Môžem?" zamrmlal s perami na mojom podbrušku.
"Áno," zašepkala som. Pomaly mi stiahol nohavičky a pobozkal ma na podbrušku. Jemne mi roztiahol nohy a jazykom pohladil kiltoris. Od prekvapenia som zadržala dych.
"Deje sa niečo?" dvihol Zayn hlavu.
"N-nie," zašepkala som.
"Ak budeš chcieť, aby som prestal, povedz mi to. Dobre, zlatko?" opýtal sa a nežne ma pobozkal. Prikývla som. Milovala som jeho jemnosť. Vyzeral drsne, no v skutočnosti bol citlivý a nežný. Vedel, že mám zo svojho prvého sexu obavy a preto ma do ničoho nenútil. No dnes som sa cítila pripravená.
Perami mi prešiel po vnútornej strane stehna a pomaly mi začal jazykom kmitať na ohanbí. Nezmohla som sa na slovo, len som rýchlo dýchala. Pomaly do mňa vsunul jeden prst a ja som vykríkla.
"Prepáč, prepáč, láska. Veľmi to bolí?" hneď sa pýtal Zayn.
"Nie, nebolí. Pokračuj prosím." Prikývol a opatrne začal prstom chodiť dnu a von. Nemohla som si pomôcť a začala vzdychať.
Zaynovi sa to zjavne páčilo a zasunul do mňa ďalší prst. Vykríkla som od rozkoše a Zayna to povzbudilo k ďalšej činnosti. Kmital vo mne prstami, voľnou rukou hladil prsia a popritom ma bozkával. Cítila som, že ma za chvíľu privedie k vrcholu.
"Zayn.. Ja.. Už.." vzdychala som. Zrazu prestal.
"Čo robíš?!" vyhŕkla som.
"Veď si povedala, že-" nedokončil. Pritiahla som ho k sebe a povedala: "Zlato, pokračuj. Prosím." Zasmial sa a pokračoval presne tam, kde prestal.
"Zayn!" vykríkla som v extázi, on sa usmial a pobozkal ma.
"Páčilo sa ti to?" opýtal sa a pohladil ma po vlasoch. Prikývla som a nežne ho pobozkala.
"Zayn.. Som pripravená," pošepla som.
"A si si tým istá?" opýtal sa prekvapene.
"Na sto percent," usmiala som sa a perami našla tie jeho.
Prevalil sa na mňa a hladil ma po páse. Na chvíľu sa odtiahol, aby si dal dole boxerky. Jeho veľkosť ma ohromila. Naprázdno som preglgla a on na mňa pozrel s otázkou v očiach. Zakrútila som hlavou a podala mu kondóm. Nasadil si ho a ľahol si na mňa.
"Si si tým istá?"
"Už si sa to pýtal. Áno, som si tým istá," usmiala som sa a pohladila ho po vlasoch.
"Ale bude ťa to bolieť," zašomral so strachom v hlase.
"Zlatko, to prežijem. Raz by to aj tak prišlo. Neboj sa," pošepkala som a pobozkala ho.
Zhlboka som sa nadýchla a on do mňa vošiel len špičkou. Čakala som, no on si ľahol vedľa mňa.
"Láska, ja to nedokážem. Bude ťa to bolieť, ja ti nechcem spôsobiť bolesť," povedal a v očiach sa mu zaleskli slzy strachu.
"Ale miláčik. Neboj sa. Ak to bude bolieť, tak ti to poviem," šepla som a snažila sa ho upokojiť. Nie je čudné, že má z môjho prvého sexu väčšie obavy ako ja?
"Určite to povieš?" zadíval sa na mňa skúmavo.
"Neboj, poviem," usmiala som sa a on si ľahol naspäť na mňa a jemne ma pobozkal.
"Milujem ťa," pošepol a pomaly do mňa vnikol. Zahryzla som si do pery, aby som nevykríkla od bolesti. Neprekvapilo ma to, vedela som, že prvýkrát to bude bolieť.
Zayn sa vo mne pomaly začal pohybovať a bolesť rýchlo vystriedala rozkoš. Keď uvidel, že si to užívam, opatrne začal prirážať a vzdychať spolu so mnou. Po asi 15 minútach sme obaja naraz vyvrcholili a Zayn si ľahol vedľa mňa.
"Ďakujem, láska. Milujem ťa," zašepkala som a v spoločnom objatí sme zaspali...

streda, 2. mája 2012

Another world 11

Prepáčte, že som vám včera nič nepridala, ale konečne som si užívala slniečko a celý deň som nebola doma. :) snáď to chápete. :)
a druhá vec. Na nete som našla blog s "výbujkami" (poviedky na vyburovanie hormónov) :DD tzn. perverznosti a úchylnosti. ;D a tak nejak sa mi to zapáčilo a niečo som napísala aj ja.. :D chcete to tu potom vidieť? :D koment prosím. :D

"A teraz farbýýý!" vykríkla som, keď sme nasadali do auta. Nábytok nám privezú pozajtra, aby sme stihli vymaľovať.
"Akú to chceš farbu?" opýtala sa mama.
"Žltú!" povedala som a rozžiarili sa mi očká. "Ale jednu stenu chcem voľnú, tam budem kresliť sivou."
"Nevymýšľaš?" povedal ocko pobavene.
"Nie," protestovala som.
"Zayn, prídeš pomôcť maľovať?" otočili sa rodičia na Zayna.
"Ak vám nebudem prekážať, tak veľmi rád," zazubil sa.
"Ale kdeže, aspoň budeme mať menej práce," zasmial sa ocko.
"Takže vám len o to ide?" smial sa Zayn.
"Nie, neboj sa," smiala sa mama, "sme radi, že si Chey našla nejakého kamaráta."
"Som rád, že som ním práve ja," žmurkol na mňa. Rodičia sa usmiali a ďalej nás neriešili.
"Sme tu," povedal ocko a vyrušil ma z úvah nad tým, aký je Zayn úžasný.
Vystúpili sme z auta a vybrali sa do ďalšieho obchodu. Farby nám nerobili veľký problém, keďže sme si ich vybrali dopredu, už ich len nájsť. Nakúpili sme za necelú hodinku a pobrali sme sa naspäť do Bradfodu.
Dorazili sme domov o štvrtej a mamka ešte pozvala Zayna na neskorý obed. Samozrejme neodmietol a tak sme sa nasáčkovali do jedálne.
"Keď chcete, vezmite si jedlo hore," povedala mamka.
"Mami, mám tam len matrac a krabice," oponovala som.
"Mne to nevadí pokiaľ ide len o to," usmial sa Zayn. Nahlas som si povzdychla a viedla ho do izby.
"Prepáč, že to tu vyzerá ako vyzerá, ale možno si si stihol všimnúť, že nábytok príde až pozajtra," zasmiala som sa zahanbene.
"V pohode, sťahovanie nie je žiadna sláva," usmial sa a sadol si pod okno. Oprel sa o stenu a s pobaveným úsmevom sledoval ako si snažím nájsť nejaké pohodlné miesto na sedenie, keďže to moje si zabral on. A ja, slušne vychované dievča (Japonsko robí svoje), som ho ako správny hostiteľ som nemohla vyhodiť svoju návštevu.
"Čo prosím ťa robíš?" pýtal sa so smiechom, keď som sa asi dvadsiaty ôsmy raz postavila a pokrútila.
"Snažím sa pohodlne si sadnúť," odvrkla som.
"Tak poď sem," usmial sa a stiahol ma do svojho lona.
"Ďakujem, to je vážne pohodlnejšie," povedala som ironicky.
"Teraz si ma zranila," povedal vážnym hlasom.
"Ale no, Zaynie, snáď sa nebudeš urážať," zasmiala som sa a pohladila ho po vlasoch ako malé dieťa.
"Nebudem, ale niečo za to chcem," žmurkol na mňa.
"Áno? A čo také?" Našpúlil pery a priložil si na ne prst. Že som sa vôbec obťažovala pýtať. Povzdychla som si a išla mu dať pusu, keď zrazu do izby vtrhla mama.
"Zayn, prišla- Och, prepáčte."
"To je v pohode," zasmiala som sa a Zayn na mňa vražedne zazrel. Mykla som plecom a zišla z neho dole.
"Prišla tvoja mama," usmiala sa mamka a odišla z izby.
"Bože, trapas," zašomral Zayn. "Zajtra sa vidíme?" opýtal sa už nahlas.
"Jasné, teším sa," usmiala som sa a objala ho.
"Nič viac?" odul spodnú peru.
"Možno nabudúce," zasmiala som sa a vyprevadila ho do chodby. Tam som mu ešte zakývala a vyšla naspäť do izby.
"Zlatko, prepáč, ak som vás vyrušila," prišla za mnou mama.
"Ale v pohode," usmiala som sa.
"To sa mi uľavilo," zasmiala sa a vyšla z izby. Hodila som sa na matrac a dívala sa do blba. Zajtra budem mať vymaľované, potešila som sa. A uvidíš Zayna, povedal tichý hlások v mojej hlave. Usmiala som sa a vynoril sa mi obraz jeho nádherných očí. A tie pery. Hmm.. Kiežby som ich mohla niekedy pobozkať. Možno raz... Dobre, dosť, stačí mozog! Sklapni!
S povzdychom som sa postavila z matraca a zamierila do kúpeľne. Vliezla som do sprchy a nechala teplú vodu nech mi steká po tele. Konečne som sa po dlhej dobe uvoľnila a nechala sa omámiť vôňou sprchového gélu. Keď som bola dostatočne zrelaxovaná, zastavila som vodu a zabalila sa do uteráku. Bosými nohami som ťapkala po podlahe v izbe a sadla si na matrac. Zrazu som začula tiché ťuknutie. Nevenovala som tomu pozornosť, myslela som, že sa mi to iba zdalo. No potom sa to začalo zintenzívňovať a mne to nedalo, tak som sa postavila a išla za zvukom. Uši ma doviedli k oknu a zbadala som kamienok ako narazil do podobločnice. Otvorila som okno a dole stál Zayn s plnou hrsťou malých kamienkov.
"Ahoj," usmial sa.
"Si ty normálny? Čo tu robíš?"
"Pekné privítanie," sklonil sklamane hlavu. Povzdychla som si.
"Ahoj, Zayn. Čo tu robíš?" opýtala som sa.
"O koľkej mám zajtra prísť?"
"To si sa sem trepal len kvôli tomu?" smiala som sa. Prikývol.
"O jedenástej," uškrnula som sa.
"Dobre. Teším sa. Pa," usmial sa, poslal mi vzdušnú pusu a zvrtol sa na odchod.
"Cheyenne," povedal zrazu a ja som na neho nedočkavo pozrela.
"Ja.. Dobrú noc," usmial sa a odišiel. Chvíľu som sa za ním dívala a videla som ako sa párkrát otočil. Skôr ako zašiel za roh mi ešte zakýval.
"Ľúbim ťa, Zayn," zašepkala som a zatvorila okno...