sobota 30. júna 2012

Rozbitý blázon má otázku.

Takže. :D
moja otázka znie. Máte skype? :D:D:D
napadlo mi, že by sme niekedy mohli skupinovo volať, bola by to väčšia sranda ako twitcam. :D
či ? :D
napíšte mi do koment čo si o tom myslíte, či sa vám to páči a či by ste prišli. :)
mučos grasias. :D

teraz sa ešte iste pýtate, prečo rozbitý blázon. :D
či? :D
no nevadí, ja vám to aj tak poviem, keďže z toho istého dôvodu dnes zrejme nebude časť. :D
no, ehm. :D takže. :D keďže včera bol koniec roka a ja som deviatačka, musela som sa rozlúčiť s mojimi dokonalými spolužiakmi a tak nejak sme si urobili rozlúčku a tak nejak sme sa rozjebali totálne. :D:D:D:D
nebudem sa tu o tom moc rozpisovať, lebo no. :D
proste chápete :D

okik, to je asi všetko čo som chcela. :D
pác a pusu :-** :D

štvrtok 28. júna 2012

Another world 39

Takže, tu je tá "dlho očakávaná" časť (ktorá zrejme nikomu nechýbala) :D výnimočne pridávam aj poslednú vetu predpredchádzajúcej časti, aby to bolo trochu viac také :D viac v tom :D ten koniec :DDDD vôbec to nie je také isté ako posledná časť Everything about you, kdeže :DD ale čo už. :D 
btw, zajtra časť nebude, ideme sa sundať poriadne ;D
a nezabúdajte, že ma ľúbite ^_^ :D

Niall
"Čaute," usmial sa na nás a v tom všetkých zarazila moja reakcia, dokonca aj mňa samého.
Podišiel som k nemu a jednu mu vrazil. Normálne, päsťovku do zubov, až takmer spadol.
"NIALL!" vykríkol Liam a rýchlo mi chytil ruky.
"ZOŠALEL SI SA?!" vrieskal Harry a spolu s Louisom pribehol k Zaynovi.
"Prečo?" nechápal Louis. Pokrčil som plecami.
"Mám pocit, že viem," šepol Zayn a trel si boľavú sánku, na ktorej bude mať určite dobrú modrinu. Chalani na čele so mnou sa na neho prekvapene zadívali. Ani ja sám som poriadne nevedel, prečo som to urobil, tak ako to môže vedieť on?
"Kvôli.. Doniyi.. Ublížil... Som... Jej.. Tým," hovoril s ťažkosťami a pobral sa do kuchyne po ľad, kam sme ho ako husičky nasledovali. 
"Zayn, prečo si to vlastne urobil?" šepol po chvíli Liam.
"Ani vlastne neviem. Bol to akýsi skrat," povedal a zadíval sa na rany na predlaktí.
"A ty Niall? Prečo si mu vrazil?" 
"Neviem. Skrat," uškrnul som sa. "Ale Zayn má pravdu, ublížil tým Doniyi a to ma naštvalo," priznal som napokon.
"Bože, chalani, vy ste takí magori," zasmial sa Louis, "ale aj tak vás ľúbim."
"Aj my teba, Mrkvička!" povedali sme všetci zborovo a nasledovalo hromadné objatie, ktoré som tak strašne miloval.
"Dobré ráno," zazívala čerstvo zobudená Doniya za našimi chrbtami, až sme sa všetci strhli.
"ZAYN!" vypískla, keď ho zbadala a vrhla sa mu okolo krku.
"Au," zasypel, keď ho pobozkala na sánku presne na miesto, kde som mu vrazil.
"Čo sa stalo?" zadívala sa na neho skúmavo.
"V nemocnici bol divný nočný stolík, a vieš predsa, že spím ako retard, tak som sa tresol," zasmial sa a silno ju objal.
"Dobré ránko," usmial som sa po chvíli a pritiahol ju k sebe.
"Ech, chápem, ľúbite sa, ale ako fakt. Lízať sa tu nemusíte," zašomral Harry.
"Ani sme sa nechystali," odpovedal som, "no keď ti to tak chýba.." Ihneď ako som dopovedal som sa prisal na Doniyne pery a ona sa popod bozk usmievala.
"Dobréééé," zašomral Harry a skočil do Louisovej náruče.
"Neboj sa, Curly," šepkal Lou upokojujúco, "aj teba raz bude niekto ľúbiť."
"Ja som myslel, že mňa ľúbiš ty," šepol hraným plačom.
"Samozrejme, že ťa ľúbim! Snáď si nepochyboval!" okríkol ho Lou a postrapatil mu vlasy.
"O tebe nikdy!" bránil sa Harry a vtisol mu mľaskavý bozk na líce.  

"Dobre ľudia, treba sa ísť pobaliť," povedal Liam po výdatných raňajkách.
"Daddy Direction sa nezaprie," zašepkal Louis Harrymu, no so zámerom, aby to všetci počuli.
"Vieš, to by mala byť tvoja starosť, si tu najstarší," uškrnul sa na neho Liam.
"Forever Young!" vykríkol Louis naštvane a hodil po ňom lyžičku.
"NIAAAAAL!!" vrieskal Liam a vrhol sa mi okolo krku.
"Pokoj, pokladík, je to len lyžička," smial sa Harry a podával mi lyžicu.
"Ty si už úplne dementný?!" oboril som sa naňho. "Vypadni s tou lyžicou niekam!"
"Ďakujem, zachránil si mi život!" pousmial sa Liam a sadol si naspäť na svoje miesto.
"Ach, ako ja ľutujem Paula," povzdychla si Doniya s úškrnom na perách.
"Teraz by sme ťa mali začať štekliť, no Niall by nás nenechal," zašomral Louis.
"Akože nie? Na ňu!" skríkol som a chytil jej ruky, aby sa nemohla brániť.
"Nie! Chalani! Prestaňte!" kričala a metala sa pod troma pármi rúk. Ja som jej držal ruky a Zayn nohy. Chúďa, moje zlatíčko, pomyslel som si a vybuchol do smiechu, keď som zbadal, že jej od smiechu tečú slzy.
"Dobre, stačí!" okríkol nás celý červený Liam.
"Poď ku mne," zasmial som sa a natiahol k Doniyi ruku.
"Ani náhodou! K tebe už nejdem, ty zradca!" 
"Prosím?" usmial som sa nevinne a nahodil psí pohľad. Ešte chvíľu na mňa zazerala, no potom to vzdala a posadila sa mi do lona, kde sa okamžite začala vrtieť.
"Potvora," zasyčal som jej do ucha, aby to nepočuli ostatní. Aj keď si myslím, že im tak isto ako mne došlo, o čo sa Doniya pokúša.
"A ty si zradca," šepla späť a pobozkala ma na špičku nosa, potom sa prestala vrtieť.
Hi, we're One Direction! This is the most annoying ringtone ever!  ozvalo sa na celú kuchyňu.
"Áno, Paul?" zodvihol Liam svoj mobil. "Dobre, budeme tam... Áno, sme zbalený... Aj najedený... Dobre, pošlem ich na záchod.. Prečo by ti mali očúrať auto?!... Preboha, Paul. Ja viem, že sa správajú ako malé deti, žijem s nimi, no nepocikávajú sa. Teda aspoň o tom neviem.. Ako prepáč! Staráš sa len o štyri deti, hej?! Ja som samostatný!!.. Nesprávam sa ako decko!.. FAJN! MAJ SA! Bééé!" 
"Preboha, Liam," rozosmiala sa Doniya na celé kolo a my samozrejme s ňou.
"Čo sa toľko chcete?!" okríkol nás. "Baliť sa! Za hodinu musíme byť na letisku! A ty, Doniya, ak sa nemýlim, čo určite nie, keďže som neomylný, máš byť za necelú hodinu v škole, je tak?" 
"Do prdele, škola!" vykríkla Doniya a utekala hore.
"Na čo čakáte?! Berte si z nej príklad! Makajte pobaliť sa! Šupito!" komandoval nás Daddy a my sme si nedovolili odporovať. 

"Máte všetko?" pýtal sa už po tisícikrát Liam.
"Áno, Daddy," zvolali sme zborovo.
"Fajn, rozlúčiť sa s Doniyou a padáme na letisko."
"Ahoj, Doniya," povedal Harry a pevne ju objal.
"Maj sa, Doniya. Neboj, na Zayna dáme pozor," usmial sa Liam a tiež ju objal.
"Servusky, Doniya," zasmial sa Lou. "Maj sa tu dobre, nepodpáľ dom a užívaj si školu. Ach, ako dobre, že tam už nechodím." Louis ju so smiechom objal a pobral sa do auta za Harrym a Liamom, aby sme sa mohli v pokoji rozlúčiť ako ja, tak aj Zayn.
"Maj sa, sestrička," šepol a pevne ju objal. "Budeš mi chýbať."
"Aj ty mne, braček," zašepkala a v očiach sa jej zaleskli slzy. Zayn sa na ňu usmial, pohladil ju po líci a zmizol v aute s ostatnými.
"Tak," šepol som a chytil ju za ruky.
"Už teraz mi chýbaš," šepla a prisala sa na moje pery.
"Sú to len tri týzdne," zašepkal som a potláčal plač.
"To zvládneme, zlatíčko."
"Viem. Ľúbim ťa," šepol som a medzi bozkami ju silno objal.
"Aj ja teba," zašepkala ešte a poslednýkrát mi zakývala. Potom sme sa už vybrali smerom na letisko, každý stratený vo vlastných myšlienkach...

utorok 26. júna 2012

Another world 38

 Aby ste sa dostali naspäť do deja - Another world 35 :3

Cheyenne
"Tak spusť," povedala Doniya ihneď, ako sa spustili titulky.
"A čo to chceš vedieť?" pýtala som sa naoko nechápavo. 
"Kto sa ti páči?"
"Čo presne chceš vedieť?"
"Aspoň meno." 
"Zayn."
"Priezvisko?"
"Neviem."
"Bože, ty si ťululum. Máš aspoň jeho číslo alebo twitter, facebook..?"
"Nope."
"Jeminky, čo ja s tebou budem robiť? Dievča, to musíš pýtať ako prvé! Ale dobre, viac sa pýtať nebudem, je zjavné, že mi to nechceš povedať," zamrmlala a zadívala sa do zeme.
"Nie že by som ti to nechcela povedať, ale nechcem o tom celkovo rozprávať. Proste sme sa pohádali a tak.."
"Ech, dobre. Počúvaj, teraz to nechám tak, ale v piatok prídeš ku mne, urobíme si malú pyžamovú žúrku a VŠETKO mi povieš. Platí?"
"Platí."
"Malíček na to!" zasmiala sa a vystrčila ruku. Pregúľala som panenky, no malíček jej podala a žúrka bola spečatená.
"Nezavoláme aj nejakých chalanov?" opýtala som sa napokon.

"Malú p-y-ž-a-m-o-v-ú žúrku. Žiadny chalani. Ž-I-A-D-N-Y!" 
"Dobre, veď na mňa nemusíš kričať."
"Nekričím, len vysvetľujem," zasmiala sa. "Potrebovala by som nové rifle, pomôžeš mi nejaké vybrať?"
"S radosťou, mademoiselle," uškrnula som sa a už sme boli na ceste k prvému obchodu.
   Rifle sme našli asi po hodine chodenia a spolu s natešenou Doniyou som sa vybrala domov. Ešte som zvedavá, ako presvedčím rodičov, aby ma k nej pustili. Snáď budú mať dobrú náladu...

*v piatok*
"Tak som tu, máš všetko?" opýtala sa Doniya, keď som sa lúčila s mamkou.
"Pyžamo, časopisy, šminky a žehličku. Zabudla som niečo?" vyratúvala som a kráčala cez záhradu von s Doniyou v pätách. 
"Malo by to byť všetko, fajn. Tadiaľ," povedala, keď za sebou zatvorila bránku na záhrade. S úsmevom som ju nasledovala a celú cestu k nej sme pretrkotali a ja som sa psychicky pripravovala na to, ako jej dopodrobna vylíčim všetko o Zaynovi. Čo sa rodičov týka, prekvapivo rýchlo súhlasili, ani ich nebolo treba presviedčať. Možno to je aj tým, že sa s Doniyou v utorok rozprávali. Ale to už neriešim, podstatné je, že som teraz tu a smerujem na žúrku. Síce pyžamovú, ale stále je to žúrka.

"Nech sa páči, tu bývam," povedala Doniya, keď sme zastali pred neveľkým domom neďaleko toho môjho. Viedla ma do vnútra, kde to už na prvý pohľad bolo útulné.
"Mami, sme tu!" zakričala a vyzula si svoje nové Conversy, ktoré som jej včera pomáhala vybrať.
 "Ahojte," podišla k nám žena v stredných rokoch, "rada ťa spoznávam, Cheyenne."
"Aj ja vás," usmiala som sa a prijala podávanú ruku.
"Cíť sa tu ako doma."
"Ďakujem."
"Ty si Cheyenne?" pribehlo ku mne asi 9 ročné dievčatko a podávalo mi drobnú rúčku.
"Áno, to som ja," usmiala som sa na ňu.
"Ja som Safaa," uškrnula sa a objala ma.
"Ahoj, ja som Waliyha," usmialo sa na mňa asi 20 ročné dievča, ktoré sa veľmi ponášalo na Doniyu.
"Teší ma," usmiala som sa a opätovala jej objatie.
"Fajn, zoznámenie máme za sebou, ideme," zasmiala sa Doniya a viedla ma cez chodbu ku schodom, no ja som sa zastavila pri fotkách v rámčekoch a neskrývane ich prezerala.
"Nehovorila si, že máš súrodencov," prehodila som mimo reči.
"Nepýtala si sa," zasmiala sa. V tom mi čosi vyrazilo dych. Fotka.
"T-toto je-"
"Môj brat," doplnila ma.
"Ó. Môj. Bože," šepla som.
"Čo sa stalo?"
"Zayn?"
"Áno, prečo?"
"To je on."

"Kto on?"
"Ten. Čo som ti o ňom hovorila."
"Takže ty si tá Cheyenne!" vykríkla zrazu.
"TÁ Cheyenne?" nechápala som.
"Zayn o tebe neustále básnil, vďakabohu že-" nedokončila.
"Vďakabohu, že čo?" dožadovala som sa pokračovania.
"Ale nič, poď, ideme do izby," zamrmlala nervózne a ťahala ma po schodoch hore. 
"Je doma?" opýtala som sa, keď za nami boli bezpečne zatvorené dvere.
"Nie," povedala rýchlo, akoby sa niečo snažila zakryť. "Chceš niečo na pitie?" opýtala sa zrazu.
"Áno, dám si," odpovedala som zmetene. Nič som nechápala. Doniya vybehla z izby a ak som predpokladala správne, išla do kuchyne. Nechápavo som sa zadívala na dvere, pomaly si zložila tašku a sadla si na posteľ prekrytou zelenkastou dekou.
"Som tu," usmiala sa a takmr vletela do izby.
"Nechcem byť otravná, alebo sa hrať na stalkera, ale kde chodí Zayn do školy?"
"Tam kde aj my."
"A ako je možné, že som ho ešte nestretla?"
"No.. Vieš.. On.. Išiel na nejaký výlet alebo čo to."
"To nevieš presne?"
"Je to môj starší brat, samozrejme, že to neviem presne, netrápi ma to," zasmiala sa. "Tak, aký film si pozrieme na začiatok? Mám aj popcorn," uškrnula sa a zo zásuvky vytiahla laptop.
"Čo tam máš?"
"Hm. The Devil Inside?"
"Fajn, prezlečiem sa do pyžama už teraz, alebo..?"
"Teraz, teraz. Zatiaľ nájdem ten film." Prikývla som a zohla sa k taške. Keď som sa dvihla, laptop sa práve zapol a mne sa naskytol pohľad na Doniynu tapetu. Bol tam nepochybne Zayn a nejaký blonďáčik.
"To je ten tvoj chalan?" opýtala som sa.
Strhla sa. "Ech. Áno."
"Musíš byť, rada, že spolu vychádzajú tak dobre, lebo pokiaľ viem, tak starší bratia svoje mladšie sestry ochraňujú."
"To aj Zayn mňa, ale Nialla pozná už dlhšiu dobu, tak mu to až tak nevadilo," usmiala sa. "Vždy lepšie ako Harry," zašomrala a nebola som si istá, či to naozaj povedala, tak som to nechala tak.

pondelok 25. júna 2012

Another world 37

Neviem, čím to je, no z Niallovho pohľadu sa mi píše tak perfektne :D je to až neskutočné, ako rada píšem veci z jeho uhla :D jujky :D preto ho asi milujem :D my little cutie leprechaun 
A nehnevajte sa, že je zase taká krátka, ale dnes som ešte chcela rýchlo jednu napísať a potrebovala som ten môj milovaný napínavý koniec :3 :D  

Niall
"Čautééé, sme domáá!!" skríkol som na celý dom a Doniya na mňa škaredo pozrela. Len som sa zasmial a pobozkal ju na líce.
"Nevraveli ste, že ostávate so Zaynom?" opýtal sa prekvapený Liam, ktorý sa zijavil na chodbe.
"Vraveli, ale poslal nás domov spať."
"Doniya, zlatíčko, zabrali sme si s Harrym a Liamom hosťovské izby, dobre?" pribehol k nám Louis s úsmevom na tvári.
"Veď ako inak, rodičia sa vrátia až zajtra ráno, keď budete odchádzať, takže pohoda."
"A ehm, kde budem spať ja?" opýtal som sa neisto.
"So mnou, ty hlupáčik. Či chceš byť na gauči?"
"Nie, nie, nie. S tebou," usmial som sa a pritiahol si ju za pás bližšie k sebe.
"Chcete niečo jesť?" pribehol Harry  do obývačky, kde sme sa medzi tým presunuli. Ako odpoveď mi zaškvŕkalo v bruchu a všetci sa rozosmiali, len mne do smiechu nebolo.
"Uvaril som špagety, však si dáte?" opýtal sa Harry.
"Jasné," zasmiala sa Doniya a dvihla ma, aby sme došli do kuchyne, kde sme usadili za stôl.
   "Tak ako vám chutí?" pýtal sa netrpezlio Curly Head, keď sme zjedli prvé sústo.
"Je to výborné, Harry," pochválila ho Doniya, "vlastne ako vždy." Harry sa len hrdo pobúchal po hrudi a na môj názor sa nepýtal. Veď aj načo. Vždy mu poviem to isté: 'Jedlo ako jedlo.'

"Dobre, banda, ja si idem ľahnúť, dnešok bol vyčerpávajúci," oznámil Liam, keď sme si sadli do obývačky.
"My si tiež ideme ľahnúť," povedal Louis a zodvihol Harryho z gauča. "Viete, ešte máme niečo na práci," usmial sa nezbedne.
"Dobrú noc," povedali sme s Doniyou zborovo.
"A nech vás blšky štípu celú noc!" zakričal ešte zo schodov Louis a ostalo ticho.
"Čo teraz?" šepol som a pritiahol si Doniyu do lona.
"Čo by s rád?" usmiala sa na mňa drzo.
"Hmm. Teba," zasmial som sa a pobozkal ju.
"N-nie," šepla a odtiahla sa odo mňa. Ja som si ju však pritiahol naspäť.
"Dobre. Ale držať ťa môžem, či ani to nie?"
"Môžeš," uškrnula sa a jemne ma pobozkala na líce a dodala mi pocit, že jej na mne záleží.
"Nechceš si ísť ľahnúť?" opýtal som sa po chvíli. "Predsa, ako povedal Liam, dnešok bol vyčerpávajúci."
"Máš pravdu. Vstávame, blondie," zasmiala sa, vyšvihla sa na nohy a ja som jej príklad nasledoval, no s tým rozdielom, že som si ju zobral do náruče a vyniesol do izby. Videl som na nej, že ledva drží otvorené oči, tak som ju len uložil do postele, vyzliekol jej rifle a tričko a prikryl ju dekou. Seba som vyzliekol tiež a vliezol si k nej pod deku.
"Ľúbim ťa," šepol som a pevne ju objal.
"Aj ja teba. Dobrú noc," šepla späť a privinula sa ku mne. 

Keď som sa ráno zobudil, Doniya ešte spala. Zadíval som sa na hodinky a zistil, že je len šesť hodín, no za hodinu nám každopádne treba vstávať, tak som sa opatrne postavil z postele a smeroval dole do kuchyne, kde už sedel Liam.
"'bré," pozdravil som a nalial čaj do dvoch šálok - jeden pre mňa a jeden pre Doniyu.
"Dobré. Za pol hoďku tu je Zayn," šepol a pozrel sa na dno svojej šálky, v ktorej mal nepochybne silnú kávu, akú zvykne piť len vo veľmi stresových situáciach.
"Idem zobudiť aj ostatných?"
"Nie, ešte ich nechaj." Sadol som si vedľa neho, keď dole zbehli Louis s Harrym.
"RÁNKO!!" skríkol Louis a zobral šálku, v ktorej bol čaj pre Doniyu.
"HEJ! To je Doniyin čaj!"
"Prepáč," dvihol ruky v obrannom geste a položil šálku naspäť. V tom zazvonil zvonček.
"Zayn," šepli sme všetci naraz a utekali otvoriť. A naozaj. Vo dverách stál náš zlý chlapec s úsmevom na perách.
"Čaute," usmial sa na nás a v tom všetkých zarazila moja reakcia, dokonca aj mňa samého.
Podišiel som k nemu a... 

Another world 36

Takže, trochu sa vrátime v čase a zistíme, čo sa dialo so Zaynom ďalej. Ak sa potrebujete dostať do kontextu, nadväzujem na časť 31 :)
btw, ja som tiež dobrý retard. :D raz poslovenčujem ženské priezviská a raz nie. :D no nič, pohoda. :D:D:D 
a hej ozaj. :D teraz  neviem prečo, ale vždy mi vychádzajú akési kratšie časti, tak snáď nevadí :) viete, ja len nechcem prebiehať z deja do deja veľmi, aby ste neboli zmetené so mnou na čele :D  

Doniya
"Dobre, tak sa tu držte," povedal Louis a spolu s Harrym a Liamom odišli k nám domov.
"Nechápem toho magora. Prečo to urobil?" šepla som a Niall ma len pevne objal.
"To nechápe nikto, zlatíčko." Zhlboka som si povzdychla a nevedela som nájsť slová, ktoré by vyjadrovali, ako sa v tej chvíli cítim, tak som sa len nechávala utešovať v Niallovom pevnom objatí.
"Ľúbim ťa," zašepkala som napokon.
"Aj ja teba," šepol späť a vtisol mi bozk do vlasov. Usmiala som sa do jeho košeľe a opatrne ho potisla k lavičke, aby sme si mohli sadnúť. Našťastie ma okamžite pochopil a staiahol ma do svojho lona, kde som sa cítila neskutočne bezpečne.
"Takže takto sa človek cíti, keď je zamilovaný," zamrmlal Niall a mala som pocit, že som to nemala počuť, tak som len dvihla hlavu a nežne ho pobozkala na jeho dokonalo krojené jemné pery.
"Slečna Maliková," ozvalo sa zrazu a ja som vyskočila, až Niallom myklo, no ihneď sa postavil za mňa a objal ma okolo pása. Bola som mu vážne vďačná za to, že tu so mnou ostal a bol mi oporou.
"Áno?"
"Váš brat sa prebral, môžete ho ísť navštíviť," povedal doktor a ukázal nám Zaynovu izbu. S Niallom sme prikývli a vybrali sa za tým mojim zmagoreným bratom.
"Cheyenne?" šepol Zayn ticho, keď sme mlčky vkročili do izby.
"Nie, to som ja, Doniya," pošepkala som a chytila ho za ruku.
"Ach. Čo sa stalo?"
"No, ech, mal si zatmenie mozgu, a tak nejak.. No.. ešte ti to vysvetlíme. Jednoducho si v nemocnici-" spustil Niall a stále ma objímal okolo pása.
"Ale čo turné?" prerušil ho Zayn.
"Neboj sa, ráno ťa pustia domov," zašepkala som a stisla mu ruku. Stisk mi opätoval a zadíval sa Niallovi do očí.
"A čo Cheyenne?" opýtal sa napokon.
"Nevie o tomto. Aspoň teda myslím. Ale Louis by jej to nepovedal, tým som si istý."
"To je dobre. Len jej to nevravte, fajn?"
"Ako povieš," usmiala som sa silene. "Donesieme ti niečo?"
"Nie, netreba," uškrnul sa a zaškvŕkalo mu v bruchu. "Alebo žeby?"
"Skočím ti po jedlo," povedal Niall a už ho nebolo. Ja som si zatiaľ s ťažkým povzdychom prisadla k Zaynovi a zadívala sa mu do očí.
"Zayn, prečo si to urobil?" Pokrčil plecami, tak som pokračovala. "Tak som sa o teba bála! Dočista ti zadrbalo?! Mohol si sa zabiť."
"Zlatko, nechaj to tak. Už mi je lepšie a sľubujem, že to nikdy viac neurobím. Veríš mi?"
"V tvojom momentálnom citovom rozpoložení? Nie. Ale pokúsim sa."
"Ľúbim ťa, sestrička," usmial sa a dvihol ku mne ruky.
"Aj ja ťa ľúbim, ty môj zmagorený braček," zasmiala som sa a pevne ho objala.
Takto sme sedeli až kým sa nevrátil Niall s jedlom. Zayn sa do toho s chuťou pustil a my sme sa na neho s úsmevom dívali.
"Zabudol som na spôsoby," zasmial sa po chvíli. "Nedáte si?"
Pokrútila som hlavou: "Nie som hladná."
"Láska, takmer celý deň si nič nejedla, vezmi si niečo," pošepol mi Niall do ucha a natiahol sa po kúsok chleba. 
"Nie som hladná, vážne."
"Niall, čo sa deje?" opýtal sa znepokojene Zayn a prebodával nás pohľadom.
"Tvoja sestra od rána nič nejedla."
"Doniya! Musíš jesť! Na, vezmi si," povedal a podal mi hamburger, z ktorého práve odhryzol.
"Len pokojne jedz. Tu je chlieb," uškrnula som sa a natiahla ruku k Niallovi. On len pokrútil hlavou, sadol si na stoličku a stiahol si ma do lona. 
"Budem ťa kŕmiť, bejby," zasmial sa a priložil mi chlieb k ústam. Zayn sa nadychoval, že niečo povie, no blonďáčik ho zastavil: "Máš pocit, že by inak jedla? Ja teda nie." Zayn mu to potvrdil kývnutím hlavy a ďalej sa napchával. Vyzeralo, že ho celý ten cirkus totálne vyšťavil. Ale môže si za to sám.
"Niall, choďte sa domov vyspať. Prídete zajtra," šepol Zayn a odtlačil stolík s tanierom.
"Ako rozkážeš."
"Ale-" 
"Žiadne ale, Doniya. Ideš sa domov vyspať!"
"Fajn," zašomrala som a pevne ho objala. Napokon ho ešte objal Niall a vyrazili sme naspäť domov.   

nedeľa 24. júna 2012

Stále by sa to len pýtalo, zašomrala korytnačka a preplávala cez lagúnu.

Dobre, ok, tie názvy.. :D:D:D jednoducho mi ide karta :D:D:D
ale čo je podstatou. :D
mám otázočku :D
mini mini mini otázočku :D
ale chcem rýchle rýchle odpovede :D:D
takže :D
CHCETE, ABY SOM PÍSALA AJ ZO ZAYNOVHO A DONIYNHO POHĽADU ?  
viete, ako to prežíva Zayn na turné a plus by ste zistili, ako skončilo to zatmenie mozgu čo mal, keď zo seba zrobil magora a dorezal sa :D:D ale to by som dala z Doniynho pohľadu a plynulo sa dopracovala ku zoznámeni so Cheyenne, ale to je teraz tak 15 :D:D:D
taktiež by som medzi Cheyennine a Doniyne časti vsúvala časti Zaynove, kde by som písala to, čo som vyššie spomínala, teda ako sa cíti na turné.
takže chchcete? :D
prosím, prosím, pekne prosím, smutně koukám, aspoň jeden komentárik k tomu tu a vrhnem sa na ďalšiu časť :D
mučos grasias seňoritas :P :D:D:D

sobota 23. júna 2012

Another world 35

OMG to už je toľko hodín? O.o že sa vôbec čudujem, keď som vstávala o jednej :D:D:D ok, dobre, koniec kecania. :D 
do pyskoch! :D teraz som si to uvedomila! :D na začiatku je riaditeľ a včera v časti bola riaditeľka. :D nevadí, idem ju prepísať na zástupkyňu. :D:D už nevadí, stalo sa :D
a tak, čo vravíte na nový vzhľad? :D

"Fajn, čo teraz?" spýtala sa Doniya, keď sme vybehli zo školy.
"Neviem, ty si tu domáca, vymysli niečo."
"Zase ja. Prečo vždy všetko ja?" mrmlala a kútiky jej cukali do úsmevu.
"No tak, zlatko, to bude dobré," hovorila som a snažila sa zadržať smiech. Neúspešne. Obe naraz sme vybuchli do neskutočného rehotu a nejakým zázrakom došli na zastávku autobusu.
"Dobre,  pôjdeme do kina. Ale zajtra vymýšľaš program ty."
"Rozkaz, šéfe," uškrnula som sa a zasalutovala.
"Servúúúús, dámy," vykríkol Mike, vtisol sa medzi nás a obe chytil za pás. "Kam ste sa vybrali?"
"S tebou nikde," zasmiali sme sa.
"To bolelo," zašomral a vytrčil gamby (omg :DDDDDD nie, proste sa zatváril smutne :DDD).
"Ježiši, Mike. Nechceš ísť s nami?" opýtala sa Doniya a pretočila očami, no nezdalo sa, že by sa bola bránila, ak by išiel s nami.
"Len ak sa mi obe pekne ospravedlníte," povedal a ústa nastavil tak, aby sme mu mohli dať pusu. Obe sme sa zasmiali a naraz mu vtisli pusu na líce.
"Hneď je to lepšie," zasmial sa. "Takže kam to ideme?" 
"Do kina."
"Film aký?"
"Titanic, 3D."

"Dobre, majte sa. Peknú zábavu," zasmial sa a utekal kade ľahšie.
"Vážne ideme na Titanic?" zadívala som sa na Doniyu, ktorá umierala smiechom.
"Nie, samozrejme, že nie. Ideme na-"
"Tak potom prečo si....?"
"Aby nešiel s nami, nebolo to jasné?"
"Že mi to nedošlo. Takže na čo ideme?"
"Snow White And The Huntsman," odpovedala.
"To je ten film s Kristen Stewart?!" vykríkol Ben a zjavil sa vedľa nás. 
"Aj ty chceš ísť s nami?" opýtala sa Doniya, no už viac potešene, ako keď tu bol Mike.
"Rád by som, no musím utekať po svoju babu, dnes oslavujeme výročie, viete," začervenal sa.
"Chápeme," usmiala som sa. "Tak si to poriadne užite," povedala som a rozlúčili sme sa s ním.
"Ešte nech sem dôjde Luke a niekomu vykrútim krk," zasmiala sa Doniya a viedla ma ku práve prichádzajúcemu autobusu.
"Dva ku Cineworld Cinemas," povedala Doniya a podávala vodičovi peniaze, za čo jej dal lístky.
"Koľko ti idem?" opýtala som sa, keď sme si sadli.
"Nič. Zaplatíš si lístok do kina a kúpiš popcorn," zasmiala sa. "A hej, ešte by si mala zbehnúť za Sparksom, nech ti dá študentskú kartu na autobus."
"Sparks?"
"Riaditeľ,"  upresnila mi Doniya ja som prikývla.
"Dobre, vystupujeme," povedala po chvíli.
"Nejako rýchlo, nie?"
"Nie je to veľmi ďaleko, ale nechcelo sa mi chodiť," zasmiala sa a smerovala si to k budove, kde sa, ako som právne predpovedala,  nachádzalo kino.
Keď sme mali kúpené všetko potrebné k filmu, usadili sme sa na svoje miesta a čakali na reklamy.
"Inak, ozaj, máš chalana?" opýtala sa zrazu Doniya.
"Prečo sa pýtaš?"
"Pretože ma to zaujíma."
"Nemám, ani som nikdy nemala."
"To fakt?" čudovala sa. Len som prikývla.
"A čo ty? Máš niekoho?" Jemne sa začervenala a prikývla.
"Vážne? Hovor! Ako sa volá? Koľko má rokov? Ako vyzerá? Je odtiaľ? Predstavíš mi ho niekedy?"
"Spomaľ, zlato," zasmiala sa. "Volá sa Niall, má 18 a je dokonalý," usmiala sa zamilovane.
"Pokračuj," popohnala som ju. 
"Je vlastne Ír a ak tu najbližšie príde, tak vás zoznámim."
"Ešte si mi nepovedala, ako vyzerá. Nemáš jeho fotku?"
"Fotku nemám, ale môžem ti ho popísať."
"No? Šup-šup!"
"Skľudni hormón," zasmiala sa, "má nádherné modré oči, blond vlasy, rovnátka a je úžasný."
"Wow," to bolo jediné, na čo som sa v tej chvíli zmohla.
"A tebe sa aspoň niekto páči?"
"No, niekto by tu bol.."
"Kto? Hovor! Meno? Možno ho poznám," súrila ma, no v tom začal film. Perfektné, aspoň sa tomu vyhne. Prinajlepšom na to zabudne. Alebo chcem, aby to vedela? 

piatok 22. júna 2012

Another world 34

Nehovorila som prevčerom, že zmením vzhľad blogu? :D ech, ale som ja lenivá. :D dnes sa k tomu už zrejme nedokopem :D:D ale zajtra by som už mohla :D:D:D
tie fotky čo ste chceli a ktoré som sľúbila, som pridala pred pár minútami, pretože nechcem, aby boli na stránke hneď prvé, keď zapnem blog :D:D:D
a ešte. :D 
ĎAKUJEM !! 22 000 zobrazení !! Ste perfektné ! Ľúbim vás! :-**** 

Po troch hodinách strávených s tými bláznivými ľudmi v jednej miestnosti som mala vážne pocit, že si s nimi budem výborne rozumieť.
"Cheyenne! Nemáš pero?" zakričal na mňa Luke, zelenooký chalan s havraními vlasmi.
"Chytaj!" odkričala som mu a hodila mu pero.
"Díkes," zasmial sa a poslal mi vzdušnú pusu. Akože som ju chytila a jednu mu poslala tiež. Tak ako ja ju chytil a obaja sme vybuchli do smiechu.
"Je zlatý, nie?" zasmiala sa Doniya.
"To hej," uškrnula som sa a pohľadom zaletela k Mikovi, ktorý sa rozprával s Tracy, celkom milou ryšavkou, sediacou dve lavice predo mnou.
"Ale, ale," zasmiala sa Doniya, "tebe sa páči Mike."
"Nié."
"Áno! Vidím ti to na očiach!"
"Nepáči sa mi! Len mi príde sexy," zasmiala som sa.
"Aj to je niečo. Inak, stále po tebe pokukuje."
"Myslíš?"
"Viem. Ale dám ti kamarátsku radu. Dávaj si na neho pozor, veľmi dobre si uvedomuje, že na neho baby letia a tak povediac to zneužíva. Aj keď tu je možnosť, že by sa zmenil, no úprimne o tom pochybujem."
"Keď to vravíš ty, tak to tak bude," usmiala som sa na ňu.
"To som rada. Ozaj, makajme už, lebo Kinslerka nás zabije," zasmiala sa a mierila ku dverám.
"Kto je Kinslerka?"
"Kinslerová, profesorka biológie. Nie je zlá, práve naopak, len.. Proste nestrpí nedochvíľnosť."
"Tak to ma asi nebude mať rada," skonštatovala som s úsmevom a nasledovala ju do laboratória, kde už sedeli takmer všetci spolužiaci.
"Ozaj, zlatko, ešte ti musím povedať, že na bioške nebudem sedieť s tebou, pretože Kinslerka nám na začiatku roka priradzovala partnerov," povedala Doniya so smutným výrazom.
"To je v pohode, ty za to nemôžeš," usmiala som sa a mierila do zadnej lavice, keď ma zrazu niekto schmatol za ruku.
"Nemám partnera, budeš so mnou," zasmial sa ten, čo ma potiahol.
"Preboha, Mike!" okríkla som ho. "Chceš sa ma zbaviť?! Skoro som zinfarktovala!"
"Prepáč," potláčal smiech.
"Stalo sa. Ale nabudúce si to odpusti."
"Ako rozkážete, princezná. Teraz si sadni ku mne."
"Ako povieš," zasmiala som sa s ním a zvalila sa na stoličku vedľa neho.
"Dobrý deň, žiaci," vkročila do triedy žena stredného veku, predpokladám, že to bola profesorka Kinslerová.
"O-ou. Kto čo urobil, že tu prišla zástupkyňa?" spýtal sa ticho Mike a ja som len pokrčila plecami. Taktiež som si vydýchla, že ma nebude učiť biošku. V tom do triedy vkročila mladá žena, s dlhými červenými vlasmi, popod ktoré jej presvitalo tetovanie na krku. Proísm, nech to je profesorka, modlikala som sa v duchu.
"Dobrý deň, pani zástupkyňa," pozdravila mladá žena, "deje sa niečo?"
"Dobrý deň, slečna Kinslerová." Yes! "Nedeje sa nič, len som vám prišla oznámiť, že som našla zvyšných žiakov na výmenný pobyt. Chcela som vám to oznámiť v kabinete, no nezastihla som vás tam, tak som prišla sem," vysvetľovala zástupkyňa, zatiaľ čo ja som v duchu jasala, že mám takú sympatickú učiteľku. Biológiu nenávidím, no keď tá profka bude taká, ako vraví Doniya, možno si ju aj obľúbim.
Keď zástupkyňa odišla, slečna Kinslerová sa usadila za katedru a skúmavo sa rozhliadla po triede. V tom pohľad upriamlia na mňa.
"Á, slečne Briscoe, mám pravdu?" zasmiala sa uvoľnene.
"Áno," usmiala som sa a prišla k nej.
"Ako vidím, partnera si si už našla, takže mám o starosť menej. Aspoň mi teda dovoľ privítať ťa tu medzi nami," usmiala sa a objala ma. Jej chovanie ma zarazilo, no aspoň mi dodávala pocit, že bude normálna. Po zoznámení sa ma poslala sadnúť a postavila sa pred triedu.
"Takže, žiaci. Viete, ako som vám spomínala, že neznášam, keď ma volajú priezviskom. Od teraz chcem, aby ste ma volali Cher. Je to moje krstné meno. Ale pred vedením ani slovo, a vykať mi budete naďalej. Len ma neoslovujte slečna, pani a tobôž nie profesorka. Chapandos?" zasmiala sa a my sme všetci prikývli. Potom sa pustila do vysvetľovania nového učiva a čuduj sa svete, mala tak zaujímavý výklad, že ma ani raz neťahalo naspánok.
No jedna vec, čo mi vadila, by tu bola. A to Mikeove pohľady. Neustále sa na mňa díval. Spočiatku mi to celkom lichotilo, no po čase to začalo byť otravné. Ale tak, čo mu na to poviem? Mike, nezízaj na mňa? Nie, to by som vyzerala ako paranoidná, a to ja nie som. Ale pri ňom asi začnem byť. Nevadí, uvidíme, ako to pôjde časom...

Retardovaná veverička na výlete v Poľsku, zasmial sa ježko a napichol sa na jablko.

Ten názov si nevšímajte, prišiel mi vtipný :D:D:D
no, takže tu sú tie fotky, čo som vám predvčerom sľúbila. :D
snáď aj napriek nim budete naďalej pokojne spávať. :D

 Tu som s mojim úžasným spolužiakom Robkom :)*
btw, pamätáte si ešte na Roba z Everything about you? Áno? No, tak tá postava je písaná podľa neho. Vtedy som ešte síce nevedela, či spolu budeme v triede aj na strednej, no teraz je to už na 100%, že budeme spolužiaci ďalšie 4 roky... :D ja sa toho chlapca asi nikdy nezbavím, aj keď nie že by mi to trikrát vadilo. :3 :D


 Hen tu, elita. :D najsamsuper deviataci na Tomášikovej :D 
plus úloha pre vás. :D skúste na fotke nájsť moju triednu :D a áno, je tam. :D:D 


 Samozrejme sme si nemohli odpustiť fotku s duck-face o zrkadlo na hotelovom wecku. :D takto sa to robí :DDD


 Asi moja najnormálnejša fotka so Saškou :P aj tak vyzerám ako retardovaný škrečok -_-


 V Krakowe pri soche draka :P 
faces 1500 :D:D:D zabili sme to najviac :D 


 A tu, dámy a páni, najväčší retard :D:D ale musím sa pochváliť, že som bola v Starsbucks coffee. :D už mi tam ku šťastiu chýbal len Niall a boli by sme ako Lou a El :) :D
btw, je to fotené v Galerii Krakowianskej (vážne netuším ako sa to píše) niekde v centre Krakowa. :D je to niečo ako v KE Optima krížená s Auparkom, len asi 6x väčšie :D:D:D 


 Tu vyzerám ako najväčší retard pod slnkom, no aspoň som tu s Peťkom a Jankom :)**


 Polovica triednej elity, ako sme sa nazvali :D:D:D:D
taká autobusovská momentka na ceste domov :P 


 Ujo nám to vzadu kazí, no 9.C sa nenechá a dodrbe si to sama. :D
za zmienku stoja dvaja chalani úplne naľavo (Maťko & Peťko), ktorý mi vždy pripomenú Niama :D ale nie sú spolu zlatučkí? :) 


 Ďalšia fotka s Robkom :) táto je už lepšia, aspoň mi tu nevidno ksicht :D:D


 Odveci, ale poznáte Jordana Jansena? :D ja som na ňom závislá a na jednej pumpe stál autobus s jeho menom, tak sa nedalo nevyfotiť to. :D:D


 Ešte taká jedna umelecká, fotená na prvej cikpauze :D:D:D


 A na záver ešte jedna trochu "umelecká" z Osvienčimu - Auschwitz
je to koncentrák, ak by niekto nevedel..
Na fotke sú okuliare niektorích väzňov, ktorí sa z veľkou pravdepodobnosťou z koncentráku už nevrátili, no to už je iný príbeh.. 

streda 20. júna 2012

Another world 33

Sladká vôňa blogu! :D
Máte ma späť :D ani neviete, ako strašne ste mi chýbali. :))
Ale musím skromne povedať, že som si výlet nadmieru užila, keďže som spala v jednej posteli s najkrajším chalanom na škole, ktorý sa neskutočne podobá na Zayna. :D:D ale nechcem sa chváliť, to len tak na okraj :D:D:D:D:D
Ako ste si iste už všimli, mám výbornú náladu, čo sa v mojom citovom rozpoložení fakt cení :D:D
No, ale to je teraz jedno. :D 
Dnes sa pohrám so vzhľadom blogu, aj keď to možno pár ľuďom (presnejšie 7) bude vadiť, ale tak ste rozhodli v ankete :P ale dúfam, že ma neopustíte. :D
Tiež mi tak napadlo, či by ste si nechceli pozrieť nejaké z tých lepších fotiek z môjho výletu, som  ochotná hodiť ich sem, ale len ak by ste chceli :)) (na to čakám komenty :D) niektoré z vás by taktiež konečne zistili, ako vyzerá ten retardovaný škrečok čo vám píše poviedky. :D
ako tak pozerám, nejako som sa ropísala. :D:D:D 
to je asi všetko čo som potrebovala a chcela povedať. :))
ľúbim vááááás :-* 



V tom momente sa všetky oči upreli na mňa.
"Á, slečna Briscoe," prehodil s úsmevom chlapík stojaci pri katedre. "Veľmi ma teší, som váš nový profesor angličtiny, pán Fiset," predstavil sa. "Taktiež som váš triedny a toto sú vaši spolužiaci," ukázal na žiakov. Iba som sa usmiala a on mi rukou pokynu, aby som podišla k nemu.
"Takže, ľudia," zasmial sa, "toto je vaša nová spolužiačka. Cheyenne ak sa nemýlim." Zvedavo sa na mňa zahľadel a ja som s úsmevom prikývla. "Takže, Cheyenne. Povedz nám v rýchlosti niečo o sebe," usmial sa. Rýchlo som sa rozhliadla po triede a hľadala nejakú podporu. V tom som si všimla hnedovlasé dievča sediace takmer vzadu, ako mi ukazuje zdvihnuté prsty. Sedela sama, takže ak všetko vyjde podľa plánov, budem sedieť s ňou, pomyslela som si.
"Takže. Volám sa Cheyenne, prišla som z Tokia, aj keď obaja rodičia sú pôvodom z Európy. Hm.. Neviem, čo by som ešte povedala," zasmiala som sa zahanbene.
"Dobre, Cheyenne, to stačilo," usmial sa milo pán Fiset. "Alebo počkaj ešte. Trieda, máte na Cheyenne nejakú otázku. Vyberiem možno takých dvoch alebo troch, trochu si zvoľníme hodinu," zasmial sa.
"Cheyenne!" vykríkol pekný chalan zo zadnej lavice. "Si veľmi pekná, budeš so mnou chodiť?" "Ben!" okríkol ho pán Fiset, no ja som sa len smiala. "Nikdy nehovor nikdy!" odkričala som mu naspäť.
"Nejaká normálna otázka?" 
"Ako to, že vieš tak dobre anglicky?" opýtalo sa celkom milo vyzerajúce dievča.
"Pár mesiacov som bývala v Londýne, takže som sa niečo priučila. Tiež sme dosť multikultúrna rodina, takže jazyky potrebujeme."
"Kde presne bývaš?" opýtal sa opäť Ben, ak sa nemýlim.
"Úprimne? Netuším. Viem len toľko, že v Bradforde." Hanba mi. Bývam tu týždeň a vlastne ani neviem kde? Huh, budem to musieť napraviť. Všetci sa rozosmiali a tak ma pán Fiset konečne oslobodil a poslal sadnúť. Zamierila som si to priamo k mojej podpore. Keď ma zbadala, milo sa usmiala a bolo jej jasné, že mierim k nej.
"Ahoj, máš tu voľné?" opýtala som sa.
"Ahoj, samozrejme," usmiala sa a zložila zo stoličky svoju tašku.
"Ďakujem. Inak, som Cheyenne, ale to si asi stihla zaregistrovať," zasmiala som sa ticho.
"Áno, to stihla. Ja som Doniya, teší ma," usmiala sa a objala ma. Strhla som sa, no tiež ma to potešilo, tak som jej objatie opätovala.
"Okej, dievčatá. Vidím, že z vás budú dobré kamarátky, ale teraz ma, prosím, nechajte vysvetliť nové učivo, fajn?" zasmial sa pán Fiset.
"Áno, pán profesor," zahlásili sme zborovo a vybuchli do smiechu. Ale len takého polsekundového, potom sme sa krotili. Aj keď no.. Nedá sa povedať, že by nám po tvári netiekli slzy. To je výhoda sedenia vzadu. Po chvíli sme sa ako tak upokojili a konečne začali vnímať výklad.
"Takže, čítal niekto Búrlivé výšiny od Jane Austenovej? Pochybujem," zasmial sa pán Fiset, no moja ruka vystrelila hore.
"Cheyenne, ty si to čítala?" opýtal sa prekvapene a od Doniye som počula to isté, len šeptom.
"Áno."
"Wow, pokrok, prvý človek, ktorý dobrovoľne číta povinné čítanie," zasmial sa. "A páčilo sa ti to?"
"Iste. Začiatok bol nudný, no prehrýzla som sa cez to a celkovo to je perfektná kniha," uškrnula som sa. 
"Tak to ma teší. Teraz si mi nasadila chrobáka do hlavy. Aké sú tvoje obľúbené tituly?"
"Hm. Ťažká otázka. Ale jeden z mojich najobľúbenejších je Twilight sága, tú by som dokázala čítať stále dokola."
"A máš niečo, nejakú jednodielovku, ktorú by si odporučila aj ostatním?"
"Väčšinou čítam dievčenské romány, takže všetkým asi nie-"
"Tak aspoň niečo dievčatám," zasmial sa a ja som s úsmevom prikývla.
"Tak jednoznačne Púštny kvet od Waris Dirieovej alebo Ľahká ako vták od Marliese Aroldovej."
"To prvé poznám, videla si aj film?"
"Áno, ale kniha je lepšia. Vo filme je vynechaných pár scén, ktoré robili knihu veľmi pútavou."
"A čo je tá druhá kniha? Ešte som o nej nepočul."
"Je to vlastne príbeh jednej anorektičky," odpovedala som jednoducho a nemienila to ďalej rozoberať.
"Ach, fajn. Dobre sme si pokecali," zasmial sa. "Teraz si všetci otvoríte zošity a zapíšete si tam, aj za uši, že o dva týždne chcem mať tu na stole od každého zošit s vašim názorom na Búrlivé výšiny. Potom si z obsahu napíšeme nejakú písomečku. A chcem, aby ste si to všetci do jedného prečítali. Áno, aj ty, Mike!" pozrel na chalana sediaceho po mojej pravej ruke, ktorý vyzeral tak.. Rebelovsky. No vyžarovalo z neho niečo roztomilé, čo ma akýmsi spôsobom priťahovalo.
"Mikovi sa asi páčiš," šepla mi Doniya. 
"Ktorý je Mike?" šepla som. 
"Ten vedľa teba." Otočila som sa a naše pohľady sa stretli. Mal tie najkrajšie oči na svete. Teda  až druhé. Nie, tretie. Štvrté. Dobre, tak nemal až také pekné oči. Zrazu zazvonilo, pán Fiset odišiel a spustilo sa šialenstvo.
"Ahoj, ja som Mike," usmial sa na mňa a podal mi ruku. S úsmevom som ju prijala a on ma ihneď objal. Už ma to nezaskočilo tak ako pri Doniyi. Možno je to tým, že voňal tak úžasne, tak mužne, tak ako Zayn. Vážne, kde je? Nechodí do školy? Chodí vôbec tu? Uvidíme, možno ho stretnem. Nechajme sa prekvapiť.
"Ahoj, ja som Liz," objalo ma dievča, ktoré sa pýtalo, odkiaľ viem tak dobre anglicky. Objatie som jej so všetkou samozrejmosťou opätovala a postupne sa objala so zvyškom triedy. Bude mi síce trvať zapamätať si všetky mená, no vytipovala som si pár ľudí, ktorí vyzerajú byť v pohode. Mám však pocit, že si budem rozumieť so všetkými. Dúfam, že to však neostane len pri tom pocite, ale bude to tak aj naozaj...

nedeľa 17. júna 2012

Another world 32

Na začiatok. Pozrite, aké krásne číselko označujúce počet zobrazení stránky som stihla :3
Ďalej. Pripomínam, že zajtra ani v utorok časť nebude, keďže idem na školský výlet do Poľska :))
inak, táto časť je nenormálne odveci :D:D:D a kratšia, ale nestíhala som moc :((
toť vsio čo som mala na srdci :) 

Cheyenne
Keď Louis odišiel, pomohla som mamke s riadom a pomaly vyšla do izby.
Vyzliekla som si šaty a hodila na seba obyčajné rozťahané tričko, ktoré mi pripomínalo Tokio. Dostala som ho od Hoshi a Kohany na 16. narodeniny. Páni, to vtedy bola žúrka. Škoda, že tam nemohol byť aj Louis a Zayn. To by to len roztočili, usmiala som sa v duchu a hodila sa na posteľ. Zazdalo sa mi to, alebo vankúš bol vážne cítiť Zaynovym parfémom? Asi mám už halucinácie, ako veľmi mi chýba. Ale čo už, zrejme to muselo prísť. Ako vravievala babička: "Ak by ste si boli súdení, tak by to vyšlo."
Spod postele som po chvíli vytiahla laptop a preniesla tam všetky fotky z foťáku. Dobre som sa pri tom nasmiala, hlavne pri spoločných fotkách. Tiež sa musí nechať, že Louis fotí tak neskutočne, že dokonca aj ja, škreta roka, na nich vyzerám celkom dobre. Zopár tých krajších som vybrala a zavesila ich na facebook. Najbližšie, keď Lou príde, musím sa ho opýtať na meno, aby si ich pozrel aj on.
Neskôr som si pustila akýsi film, no už si ani nespomínam na názov, nie to ešte dej, také to bolo nudné. Asi po pol hodine sa mi pri imaginárnom Zaynovi podarilo zaspať...

Summer has come and passed.. The innocent can never last..
Pomaly som otvorila oči za sprievodu zvukov gitary. Do riti, pondelok, nová škola!
V okamihu som vyskočila z postele a utekala do kúpeľne, kde som sa umyla, namaľovala a bežala naspäť do izby, aby som si mohla obliecť tie perfektné šaty od Louisa.
Ako maratónec som zbehla dole do kuchyne, zhltla raňajky a šprintovala do školy, ktorú som si už stihla aspoň zvonku ako tak obzrieť.
Tak, a sme tu, pomyslela som si, keď som kráčala po plnej chodbe smerom k riaditeľni.
Dobre, Cheyenne, hlboký nádych, zvládneš to,  pomyslela som si a vošla do riaditeľne. Samozrejme som nezabudla na spôsoby a pred vstupom do miestnosti som zaklopala.
"Dobrý deň," pozdravila som a nenápadne sa obzerala všade navôkol.
"Och, slečna Briscoe, ak sa nemýlim?" privítal ma postarší muž v obleku. Len som prikývla a sadla si na ponúkanú stoličku.
"Vítam vás na našej škole, slečna," usmial sa na mňa milo. "Tu máte plán školy a váš rozvrh. Váš prvý dnešný učiteľ je pán Fiset, bude vás vyučovať angličtinu. Už vás iste očakáva, taktiež ako zvyšok učiteľského zboru. Takže, ešte raz vám prajem veľa šťastia a snáď sa vám tu bude páčiť. A ozaj, ak by ste niečo potrebovali, slečna Briscoe, pokojne sa obráťte na mňa, som vám k dispozícii," usmial sa na mňa milo a s podávanými papiermi ma vyprevadil zo svojej kancelárie.
Chvíľu som blúdila po škole až som konečne našla to, čo som hľadala.
Trieda číslo 54. Zhlboka som sa nadýchla, opatrne zaklopala a vošla dovnútra...

sobota 16. júna 2012

Another world 31

Trochu kratšia, ale nevedela som, čo mám písať a nechcela som dávať Cheyenne úplne mimo kontextu. :) takže tak :) 
btw, ľúbim vás ako Niall svoje Nando's !  

Louis
Keď sme prišli do nemocnice, Doniya s Niallom sedeli na chodbe v tuhom objatí.
"Kde je Zayn?" opýtal sa okamžite Liam.
"Na izbe, prebral sa po ceste sem. Zrejme si ho tu nechajú na noc a pustia domov," šepol Niall a ešte tuhšie objal Doniyu. Ja som si k nej sadol z druhej strany a tiež ju objal. Harry stál obďaleč a mlčky sa díval na stenu. Vôbec netušil čo sa deje, nechápal to. Teda chápal, ale mal z toho traumu.
"Dúfam, že Zayn bude môcť koncertovať," povedal ticho Liam. Chcel som ho okríknuť, že už vážne myslí len na koncerty, no uvedomil som si, že by to nikomu z nás neprospelo a Zayna by tiež ranilo, ak by na tých koncertoch nemohol byť.
"Rodina pána Malika?" vyšiel z dverí doktor v bielom plášti. Doniya okamžite vyskočila a Niall za ňou.
"Áno, som jeho sestra," povedala ticho. Doktor sa skúmavo zahľadel na Nialla, no usúdil, že Doniya to bez neho nezvládne a spustil. Ja som nemal šancu ho počuť, tak som aspoň ticho sedel a čakal. Medzitým si ku mne prisadol Harry.
"Chápeš to?" šepol. Len som pokrútil hlavou. "Prečo to urobil?" pýtal sa.
"Kvôli Cheyenne,"  odpovedal som automaticky a on sa na mňa prekvapene pozrel.
"Kvôli Cheyenne?" zopakoval nechápavo.
"Povedal som mu, že sa do neho zaľúbila-"
"A kvôli tomu sa dorezal? Magor."
"A tiež som mu povedal, že sa kvôli nemu trápila a plakala kvôli nemu."
"Tak potom to už chápem. On ju asi veľmi ľúbi, však?" opýtal sa Harry a ja som sa cítil, akoby som bol jeho otec a musel mu vysvetliť, prečo sa jeho mačička už nevráti domov. Objal som ho a preniesol: "Viac ako si dokážeme predstaviť."
Liam si k nám mlčky prisadol a opäť začal omieľať svoje "Nimi ma znenávidí." Len som si povzdychol a nechal ho tak, veď oni si to už vysvetlia, aj tak mňa počúvať nebude.
"Zajtra pôjde domov," pribehol k nám Niall s úsmevom.
"Ja tu zostanem," šepla Doniya.
"Ostávam s tebou," povedal Niall a stisol jej ruku. Ona sa na neho vďačne usmiala a pritúlila sa k nemu.
"Počkať počkať vy dvaja. Teraz je to od témy, ale vy ste spolu? Čo mi ušlo?" opýtal som sa zarazene. Všetci štyria svorne prikývli.
"Zayn sa nepoteší," šepol som.
"Zayn to vie," upokojoval ma Liam.
"Ako to berie?"
"Povedal, že vždy lepšie Niall, ako Harry alebo nejaký debil odtiaľto." Len som s úsmevom prikývol a objal Harryho, ktorého sa to dotklo.
"No tak, Hazza, pochop," povedal Liam a zadržiaval pri tom smiech. "Ani ja by som mojim sestrám nedovolil randiť s tebou. S Niallom alebo Zaynom skôr, ale s tebou? Aby si im zlomil srdce? Pch, nie," zasmial sa a Harrymu už došlo, že to myslí v dobrom, pretože si všetci uvedomujeme, aký je.
"Donesieme vám veci," povedal Liam a postavil sa na odchod.
"Nič nám netreba," pokrútila Doniya hlavou.
"Ako myslíš. Ak by ste niečo potrebovali, zavolajte."
"Dobre, tak sa tu držte," šepol som, oboch ich objal a spolu s Liamom a Harrym sa pobral k autu.

piatok 15. júna 2012

Another world 30

Louis
"Kde je Doniya?" skríkol som.
"Išla niekde s Niallom," šepol Harry a zhrozene sa díval na Zayna. Odvrátil som od Harryho pohľad a zadíval sa tam, kam sa díval aj on. Zarazene som sa díval na dorezanú ruku.
"Zayn," šepol som a kľakol si k nemu.
"Harry, volaj záchranku!" okríkol ho Liam a priložil ucho k Zaynovej hrudi. Díval som sa na neho so zatajeným dychom. Liamova tvár sa po chvíľke uvoľnila.
"Žije, srdce bije len trochu pomalšie ako by malo," skonštatoval a začal prehľadávať izbu s cieľom nájsť niečo, čím by mohol zastaviť krv.
"Záchranka je na ceste," zavzlykal Harry stojaci vo dverách.
"Volaj Niallovi, nech sa okamžite vrátia," prikázal Liam a ani na neho nepozrel.
"Je to moja vina," šepol som. Ja za to môžem. Nemal som mu povedať, že kvôli nemu Cheyenne plakala. Viem predsa aký je, keď ide o niekoho, na kom mu záleží. Som hlúpy, hlúpy idiot.
"Prečo by to mala byť tvoja vina?" šepol Liam a podišiel k Zaynovej ruke.
"Nemal som mu hovoriť, že kvôli nemu Cheyenne plakala," zatiahol som a chytil Zayna za ruku aj keď som si bol vedomý toho, že to necíti.
"Hovorí, že sa vrátia tak za hodinku," vošiel Harry do izby s mobilom stále pri uchu.
"Daj mi ho," zasyčal Liam a vytrhol mu mobil z ruky. V tom momente som sa začal báť o Niallove psychické zdravie. Som zvedavý, ako zvládne to, že na neho kričí Liam.
"KURVA, NIALL, POHNITE SI!!! ZAYN SA DOREZAL, JE V BEZVEDOMÍ!" vrieskal do telefónu.
"Za toto ma Nimi znenávidí," zašepkal znepokojene a vrátil sa naspäť k Zaynovi.

Niall
Prechádzal som sa s Doniyou po parku a štebotali sme o všetkom možnom. V tom nás vyrušilo zvonenie mobilu. Ospravedlňujúco som sa na ňu usmial a zodvihol. Keď som videl, že to je Harry, dal som ho na repráčik.
"Ahoj, Harry."
"Niall, musíte sa vrátiť," povedal zaplakaným hlasom. Hej, jasné, srandu si rob z niekoho iného.
"Dobre, za hodinku sme doma," odpovedal som a pritiahol Doniyu bližšie k sebe..
"Niall, je to vážne," šepkal. Počul som, ako kamsi vošiel a povedal, že sa vrátime za hodinu. Začul som ako Liam zasyčal: "Daj mi ho." Už ma prechádzal smiech a zadíval som sa na moje a Doniyné prepletené prsty. V tom telefón dostal do ruky niekto iný ako Harry.
"KURVA, NIALL, POHNITE SI!!! ZAYN SA DOREZAL, JE V BEZVEDOMÍ!" vrieskal Liam a vzápätí zložil. Prečo na mňa kričí? pomyslel som si a v krku sa mi robila guča. Veď vie, ako to nenávidím. Pozrel som sa na Doniyu a keď som videl v jej očiach slzy, došiel mi význam Liamových slov.
Zayn sa dorezal. Zayn je v bezvedomí. Kurva! S Doniyou sme sa na seba bezmocne pozreli a v okamihu sme sa robehli naspäť domov.
Kým sme tam dobehli, pri bránke stála sanitka.
Doniya sa vytrhla z môjho stisku a utekala dnu. Ja som bezmyšlienkovo nasledoval jej príklad. Utekali sme do Zaynovej izby a to čo sme videli ma totálne ohromilo.
Na posteli sedel Harry, ktorý sa pozeral neprítomne pred seba a po lícach mu stekali slzy. Vedľa neho sedel Liam pohupujúci sa dopredu a dozadu a čosi si mrmlal. Louis sedel vedľa neho, držal ho okolo ramien a niečo mu šepkal. V tom sa Doniya vrhla na zem ku záchranárom, ktorý čupeli pri Zaynovi. Pozrel som sa dole a videl len Zaynovu zakrvavenú ruku. Do očí sa mi zbiehali slzy a bezmocne som sa spustil vedľa Harryho, ktorý akoby si ani neuvedomoval, čo sa okolo neho deje. Všimol som si slzy lesknúce sa na Liamových lícach, tak som sa započúval do slov, čo mu šepkal Louis.
"Neboj sa, odpustí ti to. Pochopí, že si bol v strese, nebude sa na teba hnevať."
"Nimi ma znenávidí. Nimi ma znenávidí," šepkal Liam dokolečka.
Postavil som sa a čupol si k nemu.
"Zlato, to je v pohode," zašepkal som.
"Nie je, kričal som na teba," šepol. Stisol som mu ruky a zadíval sa mu do očí.
"Limi, bol si nervózny, to sa stáva. Ja ti odpúšťam a stále ťa mám rovnako rád," šepol som a objal ho. Pod mojim dotykom sa trochu uvoľnil a zadíval sa na zem, kde ležal Zayn. S Louisom sme nasledovali jeho príklad a dívali sa, ako Zayna nakladali na nosidlá.
Doniya sa celá triasla a vzlykala Zaynovo meno. Okamžite som ju objal a nežne pobozkal.
"Zlatíčko, to bude dobré," tíšil som ju.
"Ste príbuzní?" opýtal sa záchranár.
"Ona je jeho sestra," povedal som a opäť ju pohladil po vlasoch.
"Môžte ísť s nami?" opýtal sa. Iba som prikývol, Doniyu zobral na ruky a počkal, nech záchranári vyjdú, aby som ich mohol nasledovať.
"Kto z vás je schopný šoférovať?" otočil som sa na chalanov. Louis len prikývol, zodvihol Liama, ktorý dokázal stáť na nohách a podoprel Harryho.
Všetci piati sme nasledovali záchranárov, s Doniyou sme nastúpili do sanitky a ona celú cestu do nemocnice držala Zayna za ruku. Ja som ju len objímal a tíšil, aby prestala plakať. Viem, že to muselo byť ťažké, no ona je silná a zvládne to. Aspoň kvôli Zaynovi, pomyslel som si a v tom sa Zayn prebral...

Another world 29

Zayn
"Nemôže sa kvôli mne trápiť! Nemôže!" vykríkol som a vytrhol sa z Louisovho objatia.
Utekal som do izby a matne som vnímal, že ktosi uteká za mnou. Akonáhle som sa ocitol v bezpečí izby, zabuchol som za sebou dvere a zamkol ich. Počul som, ako na ne Louis trieska a volá raz na chalanov a raz na mňa. Pousmial som sa nad absurdnosťou tejto situácie a pomaly pristúpil k nočnému stolíku, kde bolo presne to, v čo som dúfal. Spod kôpky fotiek som vytiahol maličkú krabičku a v nej žiletku. Opatrne som ju rozbalil a namieril ju proti oknu.
Taký malý kúsok kovu a koľko problémov môže urobiť, usmial som sa v duchu a sadol si na zem do stredu izby.
Z vrecka som vytiahol mobil a pozorne sa zadíval na fotku, ktorá sa mi skvela na pozadí.
Bola tam Cheyenne, ako sedela na lúke, vietor jej rozfukoval dlhé hnedé vlasy a na tvári jej pohrával pre ňu typický okúzľujúci úsmev. Chcel som si ju zapamätať takto, ako usmiate dievča, ktoré nič netrápi. Opäť som sa usmial, žiletkou si prešiel po zápästí a šepol jej meno. Akoby ma mohla počuť. Zadíval som sa na svoju ruku, kde po ťahu neostalo absolútne nič. Zamračil som sa na žiletku a opäť ju potiahol cez zápästie. Znova žiadny výsledok. Tentokrát som to skúsil znovu, no už silnejšie. Konečne! pomyslel som si, keď som zbadal kvapku krvi.
"Ešte trochu," šepol som a ten zákerný pohyb zopakoval. Zase bez výsledku. Kurva, to som až taký neschopný?! Zopakoval som to ešte párkrát a konečne sa mi to podarilo. Cez zápestie sa mi tiahli štyri dlhé zárezy. Nepáčilo sa mi to, tak som pridal ešte jeden. A ďalší. A znova. A posledný. A ešte raz. Nakoniec mi ruku zdobilo celkovo desať rán. S úsmevom som sa díval na krv, ktorá mi stekala po ruke a dopadala na zem. Pomaly som si ľahol a nechal sa unášať bolesťou. V hlave som si vytvoril zvuk dopadania krvi na zem a celý čas sa pri tom usmieval.
Jediná vec, ktorú som mal v mysli, bola ona. Krásna a dokonalá Cheyenne.
Opäť som schmatol žiletku a urobil ďalší zárez. Ale teraz už vážne posledný.
Nemal som totiž v pláne zabiť sa, to fakt nie. Len som zo seba potreboval všetko dostať a možno byť chvíľu v bezvedomí.
Pomaly sa mi začalo zahmlievať pred očami, matne som počul hlasy pri dverách, cítil krv stekajúcu po mojej ruke, cez dlaň, ku končekom prstov až na zem.
Po chvíli som nevidel nič, len Cheyenne.
"ZAYN!" začul som a upadol do šťastného bezvedomia...

Another world 28

Ďalšia krátka. :D ide o napínavý koniec :3 vyžívam sa v tom ^_^

Harry sa vrhol predo mňa a chytil ho za ruku. V okamihu pribehol aj Liam a chytil Zayna z druhej strany.
"Asi to už vie," šepol som a nechápavo sa díval Zaynovi do očí.
"Čo si.. Ty si.. Prečo si.. Louis," kričal Zayn, no každou vyslovenou hláskou jeho hlas slabol a menil sa z naštvaného na zronený. Keď vyslovil moje meno, prehol sa v kŕči a rozplakal sa.
"Zayn," šepol som a sadol si k nemu na zem.
"Zayn," pošepli všetci a sadli si k nám. Opatrne som ho objal okolo ramien a čakal, že sa okamžite odtiahne, no on sa len celý triasol pod prívalom sĺz.
"Louis," zašepkal medzi vzlykmi.
"Chalani, necháte nás?" povedal som ticho a pozrel každému do tváre. Mlčky prikývli a odišli.
"Zayn, čo sa stalo?" zašepkal som a nadvihol mu tvár. Zadíval som sa mu do uplakaných očí a takmer som v nich videl Cheyenne.
"Ja.. Videl som.. Čo ste robili," pošepol a ešte viac sa rozplakal.
"Zayn, čo si videl?"
"Ty si v jej izbe.. Hodil si sa na posteľ.. A ona.. Ona skočila na teba," šepkal a spustil ďalší príval sĺz.
"Počkaj. Ty si myslíš, že sme sa bozkávali a vyspali sa spolu?" Prikývol.
"Hlupáčik, ja mám predsa Eleanor, nikdy by som ju nepodviedol. Vieš predsa, že ju milujem najviac na svete."
"Ale vyzeralo to tak."
"Zaynie, so Chey sme len kamaráti a ona ľúbi teba," šepol som. Zarazene sa na mňa pozrel.
"Ona ma čo?"
"To som asi nemal povedať. No už keď je to vonku. Zaľúbila sa do teba."
"Ako si na to prišiel?"
"Videl som to na nej, počul som spôsob, akým o tebe rozprávala, povedala mi to a plakala. A ona kvôli obyčajným debilom neplače."
"Ona kvôli mne plakala?" opýtal sa zronene. Prikývol som a čakal.
"Čo som za hlupáka!" skríkol. "Nemôže sa kvôli mne trápiť! Nemôže!" Vytrhol sa z môjho objatia.
"Chalani!" zakričal som a rozbehol sa za ním. Videl som len, ako sa zabuchol v izbe. Márne som sa pokúšal otvoriť dvere, márne som prosil, odpovede som sa nedočkal. Začínal som sa báť.
"Chalani!" vriskal som a stále búchal na dvere v nádeji, že mi Zayn otvorí a všetko bude v poriadku.
"Kurva, chalani!" zjapal som na celý dom so strachom a bol som vďačný, že okrem nás tu nikto nebol.
"Čo sa deje?" vyvliekol sa za mnou pomaly Liam.
"Zayn," šepol som a on okamžite pochopil.
"Utekaj po Harryho," povedal a postavil sa ku dverám. Utekal som dole a zhora som len počul tiché Liamovo naliehanie, aby otvoril dvere.
Harry sedel v obývačke a hypnotizoval prsia Megan Fox.
"Harold!" skríkol som mu do ucha a on na mňa zagánil.
"Čo sa deje?" opýtal sa spomalene, keď zbadal strach v mojich očiach.
"Zayn," pošepol som a tiež to pochopil tak rýchlo, ako Liam. Okamžite vyskočil a so mnou v pätách utekal hore.
"Zayn!" zakričal a trieskal na dvere.
"Nebude nás počúvať," skonštatoval Liam zronene.
"Musíme-"
"UHNITE!" skríkol som a vrazil do dverí. Zopakoval som to asi dvakrát a podarilo sa mi ich vylomiť. To čo sme videli nás všetkých paralyzovalo.
"ZAYN!" skríkli sme všetci a naraz sa vrhli k jeho bezvládnemu telu ležiacemu na podlahe v kaluži krvi.

Another world 27

Baby, môžte/môžme oslavovať! :D moje črevo sa ZREJME vrátilo a tak som sa rozhodla, že Zayna dotiahnem dokonca, takže to typujem na takých ďalších aspoň 20 častí. :D keď nie viac. :D 
táto časť je trochu kratšia, ale snažila som sa o napínavý koniec, tak snáď sa mi to podarilo. ;D 
btw, ĎAKUJEM neskutočne, veľmi strašne moc! Blog má už vyše 20 000 zobrazení a ja sa na to číselko neviem vynadívať :D
ešte raz ďakujem a teraz prajem pekné čítanie :P  

"Tuto sa takto postav, hlavu zakloň, ruku si daj k pásu!" hučal do mňa Louis. "ÚSMEV!" zazjapal a urobil prvú fotku.
"Teraz sa postav normálne a rukou si prehrabni vlasy. Nie, nie! Druhú nechaj pri tele!" navigoval ma. Opäť zvrieskol, že sa mám usmiať a odfotil ma. Takto to pokračovalo asi pol hodinu a ja som sa cítila ako profesionálna modelka.
"Dobre, už dosť!" okríkla som ho, keď sa chystal znova ma dirigovať. "Teraz chcem spoločné fotky!"
"Ako si rozkážeš," zasmial sa a podišiel ku mne.
"CHEESE!" zvrieskol mi do ucha a odfotil nás.
"DO PRDELE, TOMLINSON, NEZJAP MI DO UCHA!" okríkla som ho so smiechom.
"SORRY, BRISCOE, BUDEM SA SNAŽIŤ!" odkričal mi naspäť. Zaujíma ho vôbec, že stojí asi tri centimetre odo mňa?
"Dobre, koniec vrieskania. Poďme sa fotiť," povedala som ako tak pokojne, keď sme sa konečne prestali smiať.
Urobili sme si asi 150 spoločných fotiek a potom som ešte ja fotila Louisa.
"Tak ako vážne, keď si z toho tu nevyberieme aspoň jednu vhodnú fotku na profilovú, tak sme nie normálny," zasmiala som sa, keď sme sedeli pod stromom v záhrade a prezerali si fotky.
"Tiež tvrdím. Yay, tá je podarená," zasmial sa Lou a ukázal na našu spoločnú fotku, kde sme robili duck-face.
"Hej, hlavne ten tvoj sexy pohľad," zasmiala som sa.
"Deti, večera!" zakričala mamka do záhrady.
"A čo máme?" odkričala som jej späť a dvihla Louisa so zeme, pretože on nebol schopný postaviť sa.
"Kuracinu a k tomu mrkvový šalát."
"MRKVA!" vykríkol Lou a utekal do kuchyne. Len som sa zasmiala a išla za ním.
Kým som sa tam dotrepala, on už sedel za stolom a lačne sa díval na misku so šalátom.
Sadla som si oproti nemu a tým mu zakryla výhľad. Hodil na mňa vražedný pohľad, no rýchlo ho to prešlo, pretože mamka pred neho postavila jedlo vrátane toho šalátu.
"Louis, snáď ti bude chutiť. Ten šalát som robila špeciálne kvôli tebe," zasmiala sa mamka, keď si sadala vedľa ocka, ktorý medzi tým všetkým prišiel z obývačky.
"Ďakujem, pani Briscoe, to je od vás milé," usmial sa na ňu.
Už mu na to nič nepovedala a začali sme jesť.
Keď sme dojedli, Louis sa rozlúčil so slovami, že kamarát ho bude určite hľadať a že bude mať čo vysvetľovať. Išla som s ním až k dverám, predsa len, dávno som ho nevidela a chcela som sa s ním poriadne rozlúčiť, ktovie, kedy sa znovu stretneme.
"Na ako dlho tu si?" opýtala som sa vo dverách.
"V pondelok odchádzam," povedal ticho.
"Ach. A kedy sa tu opäť ukážeš?"

Louis
"V pondelok odchádzam," šepol som.
"Ach. A kedy sa tu opäť ukážeš?" A čo teraz? O tri týždne máme koncert v Sheffielde, to by som sa tu mohol zastaviť, nie?
"Asi tak o tri týždne. Prídem ťa navštíviť, neboj sa," uistil som ju, objal sa s ňou na rozlúčku a vyrazil smerom k Zaynovmu domu.

"Kde si, kurva, bol?!" vybafol Harry, keď som prišiel 'domov'.
"Pamätáš, ako Zayn hovoril o Cheyenne a ja som vravel, že ju asi poznám?" Prikývol. "No tak s ňou."
"Ty si nenormálny?! Zayn ťa zabije, keď to zistí!"
"Keď zistím čo?" vošiel do obývačky Zayn s úsmevom na tvári. V okamihu ako ma zbadal mu úsmev zmizol a v tvári sa mu striedali farby.
"TY!" skríkol a vrhol sa na mňa.

štvrtok 14. júna 2012

Výbujky

Ako už názov napovedá, tento článok sa moc nebude týkať častí.
Ide tu o moje výbujky, ktoré, ako sa zdá, ste si obľúbili, čomu sa ja len teším. :D
Lenže.
Niekedy potrebujem tento blog posunúť ďalej ľuďom, ktorí by.. Jednoducho nemali o mojich výbujkách vedieť. :D
Preto všetky už napísané výbujky prehodím na nový blog (link na konci článku) a odtiaľto ich zmažem. :)
výbujky taktiež nebudem pridávať pravidelne, pretože nie sú mojím zameraním, skôr je to len taká bokovka. Skrátka sa aj ja potrebujem niekde vybúriť a keďže neviem, aké vekové osadenstvo mi to tu číta, nechcem si robiť problémy s "úradmi" a tak :D:D
Chápete nie? :D
a ak by ste náhodou niektorá písali výbujky tiež, a nemali ich kam poslať, pokojne mi ich pošlite na mail (pri linku dole) a ja ich uverejním na vyššie spomínanom blogu :P
a nakoniec predsa len aj k častiam. :D dnes nebude, pretože som sa babrala s novým blogom. :D ale zajtra sa pokúsim dve :))
snáď som napísala všetko čo som chcela a potrebovala. :D
s láskou vaša pervezná Stephanie. :-*

mail: onedpervfanfict@gmail.com
stránka/blog: www.onedpervfanfict.blogspot.com

streda 13. júna 2012

Another world 26

A ďalšia. :D bože, som ja úžasná. :D asi sa mi vracia črevo. :3 zrejme sa bojí, aby som ho v Poľsku nepredala. :D
FEEL LIKE A SUPERHERO! ;DDD

"Kde si bola tak dlho?" vybehla na mňa mamka, keď sme sa vrátili.
"Prepáčte, že ideme neskoro, zdržal som ju," usmial sa ospravedlňujúco Louis a na mamku to zabralo. No potom ma zbadala.
"Preboha! Čo si toľko kupovala?!"
"No.. Vieš.. Veci do školy.. A tak," šepla som a dívala sa do zeme.
"Conversy sú veci do školy?" zvyšovala hlas mama.
"Pani Briscoe-" začal Louis, no ona ho zastavila mávnutím ruky.
"Louis, choď do mojej izby," pošepla som. Počúval a už ho nebolo.
"Tie peniaze si mala na veci do školy, nie na debiliny!" kričala mama.
"Ale mami. Ja som si veci do školy kúpila," bránila som sa. "A z tých peňazí mi nič nezvýšilo."
"Bodaj by aj hej, keď kupuješ somariny," nadávala a pohľadom fľochla na tašky.
"Ale to nie ja," zašepkala som. Zarazila sa.
"Louis?" šepla a ja som len prikývla "To si mohla povedať hneď."
"Chcela som, nepustila si nás k slovu."
"Ale prečo si to neodmietla?"
"Mami, nepoznáš ho? Myslíš, že by ma počúval?"
"To máš pravdu. Ale musí tu ostať aspoň na večeru, keď ťa obdarúva ako keby ste spolu chodili." Zarazila sa. "Alebo mi niečo ušlo?"
"Nie, neboj sa," vybuchla som do smiechu, na čo pribehol Louis.
"Čo sa stalo?" opýtal sa a kútikmi úst mu šklbalo. Čo už, vraj mám nákazlivý smiech.
"Len moja mamička si myslí, že my dvaja spolu chodíme," šepkala som prerývane pomedzi smiech.
"To fakt?" vyprskol Louis a skláňal sa v kŕčoch smiechu.
"Vy dvaja, čo tu je také vtipné?" vyklonila sa mamka z kuchyne.
"Ale nič," zasmiala som sa a štuchla Louisa pod rebrá, na čo sa začal pučiť ešte viac.
"Louis, upokoj sa," šepla som mu do ucha a prstom mu zmyselne prešla po krku. Okamžite sa prestal smiať.
"Vedela som, že to zaberie," zasmiala som sa a on ma tresol po čele. Ale len tak kamarátsky, žiadne týranie ani nič.
"Louis, ostaneš na večeru?" vykukla mamka z kuchyne. "Ale, na čo sa to pýtam. Nemôžeš odmietnuť," pokrútila hlavou nad tým, aká je vtipná a vrátila sa k vareniu. S Louisom sme si vybavili pobavené pohľady a začali sa smiať.
"Počul si. Ostávaš na večeru," zasmiala som a vybehla do izby.
"Kde máš zrkadlovku?" opýtal sa a začal sa mi prehrabávať v krabiciach s nevybalenými vecami.
"Niekde tam," ukázala som neurčito smerom k miestu kde stál a otvorila poloprázdnu skriňu, v ktorej boli len tie veci, čo som už tu mala na sebe. Úprimne, bolo toho žalostne málo.
Jééj, aha, toto tričko som mala, keď som spoznala Zayna. A aha, toto, keď sme tancovali na lúke.
"Čo sa deje, Cheyenne?" podišiel ku mne Louis a položil mi ruky na pás.
"Nič, čo by sa malo diať?" opýtala som sa nechápavo.
"Prečo plačeš?" Ja plačem?
"Neplačem," zamračila som sa.
"A čo je toto?" prešiel mi prstom po líci a zotrel z neho slzu.
"Ou. Tak potom plačem," zasmiala som sa a vrátila sa ku taškám.
"Zayn?" šepol. Prikývla som.
"On sa uvedomí a všetko bude v pohode," usmial sa a dal mi pusu na líce.
"V to dúfam," zašepkala som plačlivo a pevne ho objala.
 Po chvíli sa odo mňa odtiahol a zadíval sa mi do očí.
"Zlato, pamätaj, že žiadny chalan si nezaslúži tvoje slzy. Môže byť akokoľvek úžasný, ale nikdy kvôli nemu neplač."
"Dobre," pokúsila som sa o úsmev, "ideme fotiť?"
"Že váhaš! Obleč sa, ja zatiaľ nájdem foťák." Prikývla som a podišla ku taškám. Vybrala som šaty, opatrne ich rozprestrela na posteli a obdivovala ich. Musí sa nechať, že Louis má vážne dobrý vkus.
"Viem, sú krásne, ale už sa obleč," zasmial sa Lou.
"Rozkaz, pane," zasmiala som sa a pretiahla si tričko cez hlavu. Nemala som pred ním žiadne zábrany, predsa len, už ma takto videl a to nie raz...
 "Mám to!" skríkol a obrátil pohľad ku mne. Keď ma zbadal, rýchlo sklonil hlavu a hypnotizoval špičky topánok.
"Prepáč," šepla som a rýchlo sa obliekla.
"To je v pohode, len.. Som to nečakal," zasmial sa trochu nervózne a obdivne si ma popri tom prezeral.
"Ideme sa fotiť!" vykríkol zrazu, schmatol ma za ruku a utekal do záhrady...

Another world 25

Opäť po sto rokoch časť. :D ja už na to nemám nervy, idem na plán X. Snáď sa vám to aj tak bude páčiť. ;) 
btw, mne sa táto časť (vlastne ako skoro všetky ostatné) moc nepáči, takže očakávam kritku. :3 S láskou vaša vymletá Stephanie. :] x

Louis
"Vezmeš aj toho kamaráta, za ktorým si prišiel?" Pch, to tak určite. Ešte aby ma Zayn zabil. Budem mať dosť čo vysvetľovať kde som bol, nie to ešte keď zistí, že som bol so Chey.
"To nie je veľmi dobrý nápad."
"Prečo nie?" opýtala sa. Vykukol som  na ňu spod ofiny a videl, ako sa na mňa díva psím pohľadom.
"Prestaň!" okríkol som ju. "Vieš, že ti pri tom vždy vyjdem v ústrety!" Rýchlo som si zakryl tvár rukami a snažil sa nedívať.
"Viem, preto to robím," zasmiala sa a začala mi ruky sťahovať z tváre. Bolo to presne ako za starých čias.
"Nie, nevezmem ho. Briscoe, upokoj sa, dnes ti to nepomôže," povedal som rozhodne a popritom sa smial. Vyšvihol som sa z postele a Cheyenne otrávene nasledovala môj príklad.
"Fajn. Ale pozývaš." Akoby to nebolo samozrejmé, som gentleman, na to si už mohla zvyknúť. Pozrel som na ňu a ona si išla skrotiť vlasy.
"Dobre, len si pohni," zasmial som sa a pomalým krokom zišiel dole, kde v obývačke sedela Cheyennina mamka.
"Idete niekam?" zastavila ma s úsmevom.
"Áno, pozývam ju na zmrzlinu," opätoval som jej úsmev.
"Ako za starých čias?" opýtala sa so smiechom.
"Trafili ste to presne," zasmial som sa a postavil sa k dverám.
"Hurá!" vyhŕkol som, keď Chey zbehla zo schodov.
"Ale veď som tam nebola až tak dlho," zvraštila obočie.
"Nie, len som myslel, že ošediviem. To keď toto budeš robiť aj Zaynovi, tak sa zošalie."
"Keď čo?!" No. Do. Prdele.
"Ale nič. Ideme?" snažil som sa zakryť menší - alebo väčší? - prešľap. Pozorne sa na mňa zadívala, no prikývla a vyrazili sme.

"Si si istá, že sa dostaneš naspäť?" smial som sa, keď sme odchádzali od cukrárne.
"Veľmi vtipné, Tomlinson," vyplazila mi jazyk. Išiel som sa na ňu vrhnúť, keď som zbadal chalanov.
"Nejdeme sa prejsť?" opýtal som sa nervózne a ťahal ju opačným smerom.
"Lou, kam ideš?" pýtala sa vystrašne.
"Ech, len tak tu," hovoril som zmätene.
"Koho si tam zbadal?" opýtala sa a vykukla za roh.
"Nikoho!" vybafol som a vtiahol ju naspäť do uličky, do ktorej sme medzi tým zašli.
"Zlato, dúfam, že vieš, kde sme, lebo inak sa nedostanem domov," zasmiala sa na oko uvoľnene, no bola nervózna. Vedel som to.
"Ale iste," uškrnul som sa a vyšiel von, pretože som si bol istý, že chalani odišli.
Nemýlil som sa, nikde po nich nebolo ani stopy, tak som zamieril k najbližšej lavičke.
"Inak, Louis?" šepla po chvíli ticha Chey.
"Áno?"
"Potrebujem si nakúpiť veci do školy. Pôvodne som bola so- No, proste ty vieš. Lenže sme sa pohádali a ja nič nemáš. Tak som myslela, či nepôjdeš so mnou?" zatiahla to na konci do otázky. Uvoľnene som sa zasmial a bez otáľania súhlasil.

Cheyenne
"Tašku máme, zošity aj perá máme," vyratúvala som, zatiaľ čo sa na mňa Louis uškŕňal. "Zabudla som na niečo?" opýtala som sa podozrievavo. Prikývol, no nevravel nič. "Veď všetko mám. Čo mi chýba?" nechápala som, keď som opäť všetko prerátala.
"Preboha, bejbs! Čo sa s tebou porobilo?! Veď nemáš outfit!" zasmial sa a ťapol mi po čele. Ach, jasné, som s Louisom, že mi to hneď nenapadlo. Vždy bol posadnutý dobrým štýlom. No na druhú stranu, vždy som bola oblečená podľa najnovších trendov, teda pokiaľ som bývala v Londýne.
"Že mi to nenapadlo," zašomrala som a potláčala smiech.
"Tak na čo ešte čakáme?! Ideme nakupovááááááť!" skríkol Louis a už ho nebolo.
"Cheyenne! Kde trčíš?!" vrátil sa asi po pol minúte.
"Len, Lou. Vieš. Nane financie," zasmiala som sa pochmúrne.
"To nerieš, platím."
"To ani náhodou!"
"Neprotestuj," povedal jednoducho a ťahal ma do najbližšieho obchodu.
 Po asi dvoch hodinách som mala na pondelok kompletný outfit. Od modrých Conversiek, cez bielo-modré šaty až po doplnky a tašku v rovnakej farbe, akej boli topánky.

"Už si šťastný?" opýtala som sa a celá zmorená padla na lavičku neďaleko centra.
"Skoro," uškrnul sa. Zamračila som sa a pripravovala si reč, ako ho odmietnem, keď ma bude chcieť zatiahnuť naspäť do obchodov.
"Úsmev!" skríkol, hodil sa vedľa mňa a zamieril na nás foľákom. Automaticky som sa usmiala a Louis to cvakol.
"Trochu života, dievčá," zašomral. "A znova!" Tak sme celý postup zopakovali asi trikrát, až kým nebol spokojný s výslednou fotkou.
"Čo teraz?"
"Ty sa pýtaš, čo teraz?" pozrel na mňa nechápavo. Prikývla som.
"Ideme k tebe a fotiť sa. Potrebuješ novú profilovku, tým som si istý, a mne to tiež nebude na škodu."
"No, to hej," priznala som.
"Vyrážame!" zahučal ako vláčik a vybral sa smerom k môjmu domu. Nechápala som, ako sa zorientoval, no predsa len, je to Louis, pri ňom ma už takmer nič neprekvapí... 

nedeľa 10. júna 2012

Another world 24

Cheyenne
"Dobré ráno, miláčik," šepla som, keď ma slnečné lúče pošteklili na viečkach.
"Aj tebe, láska," začula som milý hlas a pocítila vo vlasoch niečie pery. Dvihla som hlavu a môj šiesty zmysel sa neplietol, ležala som vedľa Zayna, pritisnutá k nemu najviac ako bolo možné.
"Ďakujem za dnešnú noc," usmial sa a nežne ma pobozkal. "Ľúbim ťa, Cheyenne," šepol a zadíval sa mi do očí, pri čom som mala pocit, že mi vidí až na dno duše.
"Aj ja  ťa ľúbim, Zayn," šepla som späť a bruškami prstov pohládzala líniu jeho tetovania, ktoré sa mu skvelo na odhalenej hrudi.
V tom mnou prešiel zvláštny záchev a ja som sa prebudila.
"Cheyenne!" začula som.
Otvorila som oči a videla Louisove modré okále ako na mňa skúmavo hľadia.
"Čo sa stalo?" opýtala som sa nechápavo.
"Rozprával som a ty si zaspala," zasmial sa úľavou a bolo jasné, že si o mňa robil starosti.
"Aha. Si dosť nepohodlný," zašomrala som a prudko sa posadila, až sa mi zatočilo v hlave.
"Tak to pekne ďakujem," zašomral a odul spodnú peru.
"Netrucuj," zasmiala som sa a buchla ho po hrudi.
"Budem!" odul sa a prevalil sa na bok.
"Fajn. Chceš niečo jesť?" opýtala som sa nezaujato a dvihla sa z postele.
"Mrkvu," odpovedal a ani na mňa nepozrel.
Zbehla som dole do kuchyne, vybavila jeho objednávku a sebe som urobila čokoládový koktail.
Keď som sa vrátila do izby, Lou ležal na mojej posteli s mojim mobilom v ruke.
"Čo si myslíš, že robíš, Tomlinson?!" vykríkla som so smiechom.
"Pozerám si tvoje fotky," odpovedal, "s tým chalanom si zlatá. Ako že sa volá?"
"Zayn," pretisla som jeho meno pomedzi zuby, ako by to bola nejaká nadávka.
"To je ten, čo si mi o ňom rozprávala?" Prikývla som.
"Hmm.. Hmmmmm.."
"Čo toľko hmkáš?" zamračila som sa a vytrhla mu mobil z ruky.
"Ale nič. Nejdeme na zmrzlinu?"
"Vezmeš aj toho kamaráta, za ktorým si prišiel?"
"To nie je dobrý nápad," ošíval sa.
"Prečo nie?" opýtala som sa a zadívala sa na neho šteňacími očami.
"Prestaň! Vieš, že ti pri tom vždy vyjdem v ústrety!" okríkol ma a zakryl si tvár rukami.
"Viem, preto to robím," uškrnula som sa a ťahala mu ruky preč z tváre.
"Nie, nevezmem ho. Briscoe, upokoj sa, dnes ti to nepomôže," zasmial sa a vstal z postele.
"Fajn. Ale pozývaš," zašomrala som a išla sa učesať.
"Dobre, len si pohni," uchechtol sa a bežal dole. Pretočila som očami a išla za ním, veď nakoniec, čo iné mi ostávalo?

A teraz, výnimočne litánie na záver. :D:D nezabíjajte ma za ten úvod, ale riadim sa heslom: "Keď nevieš, čo písať, jebni tam sen." :DDDDD takže toť. :D 
btw, toto video: http://www.youtube.com/watch?v=tl5K_E1MQwM najmocnejšie :3 :D
a potom ho skús nemilovať :) :D 
takže, ďalšia časť možno utorok :P 
poďme sa zježíííííť :-** :D 

Litánie

Takže. :D
Prečo opäť litánie? :D lebo je toho toľko čo vám chcem povedať. :)
Chcela som to napísať k časti, ale je toho toľko, že by to asi bolo dlhšie ako samotná časť. :D
čo sa častí týka, dnes bude určite, v pondelok nebude, v utorok neviem ako budem stíhať. Potom zase nebude budúci pondelok ani utorok (to je 18. & 19. jún), keďže idem na školský výlet a nebudem mať prístup na pc, nie to ešte net. :D
Taktiež som rozmýšľala, že odvelím Zayna na turné a dám si pauzu.. Nechcem sa vyhovárať na črevo, to už je otrepané, ale ja vážne neviem čo mám písať. :D uvidím, či toho utečenca (chápte básnické črevo) nenájdem náhodou v Poľsku.
Každopádne, ak by som to ukončila niekedy teraz, vrátila by som sa ku Niallovi a Stephanie. A po čase by som dopísala aj Zayna a Cheyenne. Ale ešte nepredbiehajme, neviem, ako to vymyslím. :D
Ďalej.
Prečo nebola časť včera? No, v prvom rade som celý deň bola na košickom zraze Directioneriek, bolo to vážne niečo neskutočné. :) btw, bol tam niekto z vás? :)
A potom u  mňa spala kamoška, aby ma doučila tú skaranú chémiu, keďže z nej budem skúšaná, ide mi o známku a nemôžem dostať na vysvedčení trojku, inak ma nevezmú na strednú (nemôžem mať totiž dvojstupňový rozdiel a na polroka som neviem akým zázrakom mala za jedna).
To je asi všetko čo sa častí týka.
Potom.
Počúvla som vaše rady a začala som počúvať Cher Lloyd.. Tá holka je úžasná!
Plus som si pustila aj Eda a tak ďalej a tak ďalej.. :D aspoň mám niečo, pri čom môžem písať bez toho, aby som si musela spievať. :D teda, už ani to moc nie. :D ale vždy lepšie ako chalani, to by som nenapísala ani pol slova, možno tak v prestávkach medzi pesničkami. :D
A to už je asi všetko čo som dnes mala na srdci. 
Teraz sa idem vrhnúť na časť a tajne dúfať, že to bude aspoň trochu dobré. 
Takže, ďakujem, že ste si to prečítali až dokonca a ak by ste mali akúkoľvek otázku, smerujte ju do komentu (resp. píšte na fb alebo TT), veľmi rada odpoviem :))
s láskou vaša zježená a pošahaná Stephanie. :-* 

utorok 5. júna 2012

Problém

Ok, baby, ďalšia časť? Budúci týždeň.
Prečo? Pretože môj "úžasný" otecko mi dal zaracha.
Toť vsio. Nechápačka.
Nemám čo dodať.
Lúčim sa.
See ya v pondelok ;)

Another world 23

Baby? Mám od veci otázku alebo skôr prosbu. :D poradíte mi niektorá nejakého interpreta, to je jedno či kapela alebo spevák/speváčka, čo by som mohla počúvať? :D hocičo, okrem 1D, Justina a Ollyho Mursa. :D tých už mám napočúvaných. :D a nemuselo by to byť nič slovenské, keďže potom by som sa veľmi sústredila na text, a to nemní dobre :D takže ak niečo také poznáte, píšte mi do komentu. :D nemám totiž čo počúvať pri písaní. :D predom ďakujem. :D


Zayn
"Klameš! Vieš, že nie si bezvýznamný! A teraz ma nechaj!" zakričala a utekala preč.
"Cheyenne!" kričal som za ňou, no bez odozvy. "Kurva, Cheyenne, poď sem!!!" vrieskal som na plné pľúca, no jej ani nenapadlo otočiť sa.
Fajn. Toto si posral, chlapče, povedal som si v duchu. A myslíš, že bez teba to neviem?! odvrkol som svojmu vnútornému hlasu. Čo teraz? vravelo moje druhé ja.
"Neviem, ty si to posral, vymysli niečo," zavrčal som a až po chvíli mi došlo, že sa bavím sám zo sebou.
Ale počkať. Čo povedala? Že nie som bezvýznamný? Ako to mám brať? Božéééé. Zayn, ty si taký debil, ale taký strašný debil! nadával som si v duchu. Ale dobre, nadávaním nič nevyriešim. Musím ju ísť pohľadať.
Vybral som sa smerom k jej domu a cestu som si strihol cez park. Mieril som k našej lavičke, keď som ju zbadal. Sedela tam, tvár v dlaniach a celé telo sa jej natriasalo pod prívalom sĺz, ktoré som však nemal šancu zahliadnuť. Prešľapoval som na mieste a zvažoval možnosť ísť za ňou a ospravedlniť sa jej, no v tom sa tam z čista jasna zjavil Louis.
Videl som, ako sa pri nej pristavil a napäto som čakal, čo sa bude diať. Cheyenne opatrne zdvihla hlavu a keď zbadala, že to je Louis, vrhla sa mu okolo krku. Ako strašne som mu v tej chvíli závidel. Čo by som dal za to, aby sa takto vrhla okolo krku mne. Potichu som podišiel bližšie a chcel počúvať, no bál som sa podísť príliš blízko, lebo by ma zbadali. Tak som stál obďaleč a videl, ako si Lou sadol na lavičku. Snažil som sa aspoň odčítať z pier, no to mi tiež nejako nešlo. Chcel som sa otočiť a ísť domov, no v tom sa Cheyenne postavila a ja som sa nedokázal pohnúť. Posunul som sa iba kúsoček za strom a ďalej napäto sledoval situáciu.
Louis pretočil očami, bolo to vidieť aj z tej diaľky, čosi zašomral a popri tom sa vyšvihol na nohy. Cheyenne sa začala smiať a ja som opäť spadol do fantazírovania o jej nádhernom úsmeve. Tí dvaja sa tam chvíľu naťahovali, no napokon ju Louis chytil okolo pása a mierili k jej domu.
Dal som im menší náskok a pomaly išiel za nimi. Nemýlil som sa, išli k nej. Ó Bože. Čo tam budú robiť? Veď Louis chodí s Eleanor! Podviedol by ju? A čo Cheyenne? Azda som si márne namýšľal, že by aspoň z malej časti mohla ku mne cítiť to čo ja k nej?
Spolu vošli do domu a zabuchli dvere. Ostal som tam stáť a zízal nemo pred seba.
Fajn, čo teraz? Počkám takých 15 minút, potom pôjdem k nim a uvidím, čo je vo veci.
Ako som povedal, tak som urobil. No aby som si skrátil čakanie, nebadane som obišiel dom a postavil sa pod Cheyennin balkón. Po chvíli som zbadal Louisa a zdalo sa mi, že sa hodil na posteľ. Hneď za ním tam bola Cheyenne a vyzeralo to, ako by sa na neho vrhla. Podišiel som bližšie a počul som tlmený smiech.
Nie, čo tam robia? zafňukal som v duchu a potláčal slzy, ktoré sa mi hromadil pod viečkami.
Dýchaj, Zayn, hlavne pokojne, poúčal som sa v duchu. Zhlboka som sa nadýchol a prešiel naspäť pred dom, kde som si sadol na obrubník a v tichu čakal.
Po hodnej chvíli som sa odhodlal a skontroloval sa v zrkadle. Pohľad na mňa ma zarazil. Oči som mal červené a opuchnuté, akoby som celú noc nespal a pri ohybe nosa sa mi skvela slza. Slza z lásky.
"Dobre. Hlavne pokojne," šepkal som, zotrel si slzu a vykročil k dverám. Opatrne som zaklopal a čakal. Ani neviem čo som od toho očakával. Možno, že mi otvorí Cheyenne, vrhne sa mi okolo krku a obaja začneme plakať, ako nás to mrzí. Alebo, že mi otvorí Cheyenne a opäť zabuchne dvere pred nosom. Alebo, že mi otvorí ona a vypočuje ma. Alebo.. Dobre, jednoducho som dúfal, že mi otvorí ona. No nestalo sa tak.
Otvorili sa dvere a v nich som zbadal jej mamku.
"Dobrý deň, teta," slušne som začal, "je Cheyenne doma?" Pch, akoby som to nevedel. Laškuje s Louisom. S mojím najlepším kamarátom, ktorý je 9 mesiacov šťastne zadaný.
"Áno, je. Ale myslela som, že ste boli spolu," povedala a skúmavo sa na mňa zahľadela. A dopekla, zabudol som, že nás videla ako odchádzame.
"No.. To viete..." koktal som.
"Pohádali ste sa?" opýtala sa. Prikývol som. Čo viac som mohol urobiť.
"Ach, Zayn," zašomrala. "Aj by som ti ju zavolala, ale prišiel jej kamarát. Ale keď chceš, môžeš ísť za nimi, sú hore v izbe." Toto bolo pokušenie. Ísť za nimi a načapať ich ktovie pri čom prinajhoršom nechať sa vykopnúť, alebo odísť a nič nevedieť. Po úpornom premýšľaní som sa rozhodol, že to nechám tak a prídem, až keď sa Louis vráti domov.
"Nie, ďakujem. Ja už teda pôjdem domov," usmial som sa strojene a otočil sa na odchod.
"Zayn, počkaj," povedala mamka. Netrpezlivo som sa otočil. "Mám jej niečo odkázať? Alebo povedať, že si tu bol?"
"To nie je potrebné. A ešte raz ďakujem. Majte sa," pozdravil som a odišiel.