piatok 19. júla 2013

Všetko najlepšie, Hanka!

Ňo. Moja milovaná Hanka má dnes krásnych 15 (pri najbližšej príležitosti mi ukážeš občiansky, cmuk) a tak mi to samozrejme nedá aspoň nejako ju nepotešiť :3
Keď si predstavím, že už je to skoro rok, čo sme si prvýkrát písali.. Za ten rok sa zmenilo až príliš mnoho, no ty si zostala a dúfam, že ešte aspoň ďalší jeden zostaneš...  Úplne zbožňujem prvý moment ako si ma zbadala na živo keď som sa dotrepala do BA "Ty máš aký zlatý prízvuk!" moja <3 a prezerať fyzikálnu výstavu namiesto knižného veľtrhu, ktorý nevieme nájsť i keď bol tri metre od nás môžme len my :3 a nekonečné skajpíQy kde sa zo mňa smeješ, že Niall býva pod mojím stolom... džízas, vedela by som písať a písať :3
plus sa fakt neviem dočkať na 7., prisahám, že to budú tie najsamperfektnejšie meniny EVER!
Och, ešte jedna dôležitá vec na záver. ĽÚBIM ŤA<3


"Mmm, čo to tu tak vonia?" začul som za sebou rozospatý hlas a v okamihu zacítil ruky na mojom páse.
"Haroldove špeciálne palacinky, pre moju oslávenkyňu," usmial som sa a pootočil hlavu, aby som dostal sladký bozk. "Dobré ráno," zamrmlal som na jej perách.
"Dobré aj tebe," usmiala sa a vyhupsla na linku vedľa mňa. Cítil som, že na tvári mám ten priblblý úsmev, ktorý mám len pri nej, no nevadilo mi to. "Zbožňujem tvoje jamky v lícach," zachichotala sa zrazu.
"Fakt?"
"Mhm. Robia ťa takým... Nevinným," uškrnula sa.
"No, myslím, že obaja vieme, že práve nevinný nie som," žmurkol som na ňu afektovane, na čo sme obaja vybuchli smiechom. Po chvíli som mal všetko pripravené a pomaly som sa prisunul k nej, zatiaľ čo ona takmer automaticky obmotala nohy okolo môjho pása. "Všetko najlepšie," usmial som sa a nežne pritisol moje pery na tie jej. Neodpovedala, iba ma pobozkala späť. A úprimne, viac mi naozaj netrebalo. Na moje sklamanie sa však po (podľa môjho názoru až príliš krátkej) chvíli odtiahla, no ruky mala stále zapletené v mojich vlasoch.
"Čo tak raňajky?"
"Iste," zasmial som sa a podal jej tanier plný palaciniek. S chuťou sa do nich pustila a mne neostávalo nič iné, ako sa pridať.
"Som špinavá?" uškrnula sa po chvíli a našpúlila pery, keď som si ju prezrel od hlavy po päty a prikývol. "A kde?"
"Máš niečo na perách." V okamihu si oblízala pery a nechápavo sa na mňa dívala, keď som sa ticho smial.
"Nič tam nebolo, však."
"Nie. Ale bude." Nestihla vydať ani hláska, keď som ju obdaroval poriadnym narodeninovým bozkom. "Ľúbim ťa," zamrmlal som, keď som sa odtiahol.
"Aj ja teba," usmiala sa a pobozkala ma znova.
"Poď, teraz je čas na darčeky," uškrnul som sa a vzal ju do náručia.
"Ty si magor, Styles," chichotala sa a obdarovávala moju tvár malými božtekmi.
"Aj tak ma miluješ," zasmial som sa a nechal sa rozmaznávať. "Zatvor oči," oznámil som, keď sme stáli pred dverami do spálne a opatrne ju položil na zem. Prikývla a zatvorila oči, no ja som jej aj napriek tomu zastrel prípadný výhľad rukami. Počul som ju zamrnčať a tak mi bolo jasné, že sa chystala podvádzať. "Mňa neoklameš," uškrnul som sa a vtisol jej nežný bozk do vlasov.
"Poďme užžžžžž," zamrnčala.
"Vaše prianie je mi rozkazom, princezná." Pomaly som ju odviedol do izby, staviac sa pred nízku komodu. "Otvor oči," zamrmlal som jej do ucha, odťahujúc ruky z jej tváre, no nechal som ich na jej páse.
"Čo to je?" zamrmlala, keď dvihla do vzduchu obálku.
"Otvor to, nie?" zasmial som sa a oprel si bradu o jej plece.
"LETENKY DO PARÍŽA??? ZBLÁZNIL SI SA?" otočila sa ku mne s úsmevom od ucha k uchu.
"Nie, nezbláznil," zachechtal som sa a pritiahol ju bližšie. "Všetko najlepšie," usmial som sa a znova ju pobozkal.



nedeľa 7. júla 2013

The Day Before Yesterday 24

Po takmer dvoch mesiacoch ďalšia časť... Nebudem klamať, keď poviem, že stojí za prd.
Snažila som sa, no dopísala som ju práve teraz, tzn o piatej ráno (samozrejme po tom, ako som bola up all night). Písať v prvej osobe po takej dlhej dobe bolo.. Zaujímavé. Snáď som Vás nesklamala... Enjoy x


"Fakt musím bežať, láska," zamrmlal Harry do vášnivého bozku.
"A naozaj tu môžem ostať?" opýtala som sa ticho.
"Isteže," zasmial sa a vypol sprchu. Opatrne som vyliezla von, s Harrym v pätách, a začala sa sušiť. "Počkaj, pomôžem ti." V okamihu som cítila uterákom obalené veľké dlane na mojich bokoch, ako z môjho tela stierajú kvapky vody. Až priveľmi rýchlo som sa oddala jeho dotykom, ktoré však za krátky moment prestali. Spýtavo som sa otočila čelom k nemu a pri pohľade na jeho dokonalé telo mi doslova padla sánka.
"Zatvor ústa, zlato," zasmial sa a pohladil ma po líci. V okamihu som urobila tak ako povedal, no napriek tomu som od neho nedokázala odtrhnúť pohľad. Bez toho, aby som si to uvedomila som natiahla ruku a končekmi prstov obkresľovala kontúry jeho hrude. "Lannah…" zamumlal a chytil moje drobné ruky do svojich dlaní.
"Oh.. Prepáč," začervenala som sa a chcela svoje ruky odtiahnuť, no namiesto toho ma on pritiahol bližšie k sebe.
"Dokončíme to potom, neboj," žmurkol na mňa a vtisol mi bozk na pery. "Teraz už fakt, naozaj, vážne musím ísť," zasmial sa a ani som sa nenazdala a stála som sama. Mojim telom prešiel zvláštny záchev, niečo ako chlad. Keď sa nad tým zamyslím, naozaj bolo chladno… A bez tepla sálajúceho z jeho dokonalého tela som to cítila ešte viac. Rýchlo som sa zabalila do obrovskej osušky a vydala sa do spálne, zanechávajúc za sebou mokré stopy. Chvíľu som zizala na prázdnu posteľ a rozmýšľala čo ďalej, no napokon som sa na všetko vykašľala, nechala osušku skĺznuť z môjho tela a hodila sa do perín, vdychujúc všadeprítomnú Harryho vôňu.

"Lannah?" Čo to? "Lannah!" Prečo mi je ten nádherný hlas taký povedomý? A prečo na sebe cítim drsné, no zároveň milujúce ruky?
"Harry?" zamrmlala som.
"Hneď vedľa teba," zašeptalo čosi vedľa môjho ucha a privinulo ma to na svoju hruď. To ma v okamihu prebralo a ja som doširoka otvorila oči.
"Si späť!" vypískla som a pevne ho objala.
"V celej svojej kráse, princezná," zasmial sa a objatie mi opätoval. "Chýbala si mi," zašepkal mi do vlasov, kde v okamihu pristál aj jemný bozk.
"Aj ty mne," odvetila som tichúčko a zavŕtala sa do jeho objatia. Iba sa zasmial a ticho ma držal. Pri všetkej úprimnosti, nič viac som si želať nemohla. Iba ak… "Harry?" zatiahla som sladko a zadívala sa do jeho zelených očí.
"Áno?" opýtal sa a podozieravo si ma premeral.
"Vieš," začala som a prstom blúdila po jeho hrudi, "možno si si stihol všimnúť, že môj outfit sa od včerajšej noci nezmenil… No tvoj o dosť…"
"A tebe to vadí, pretože...?" uškrnul sa.
"No pretože to nie je fér, ja som nahá a ty jednoducho no nie si."
"Tak prečo to nezmeníš?" žmurkol na mňa a ľahol si na chrbát.
"Provokatér," zašomrala som s úsmevom a sadla si na neho obkročmo, pričom som sa 'nechtiac' obtrela o jeho citlivú partiu, na čo sa mu z hrdla vydral tichý ston.
"To mám po tebe," zamrmlal a pritiahol moje odhalené telo k tomu svojmu oblečenému. "Si nádherná, vieš o tom?" Namiesto odpovede na jeho zjavne rečnícku otázku som ho nežne pobozkala a pomaly začala rozopínať gombičky jeho košele, zatiaľ čo jeho ruky blúdili po mojom chrbte, až sa zastavili na zadočku. S úškrnom som sa na ňom zavrtela a hlavou mu naznačila, nech si vyzlečie košeľu. Ani na krátky moment nezaváhal a ja som pred očami mala jednu z najdokonalejších vecí na svete. S obdivom som začala po jeho tetovaniami posiatej hrudi prechádzať dlaňami a užívala si každý, čo i len najmenší, ston, ktorému sa podarilo ujsť z jeho hrdla.
"Si dokonalý," zamrmlala som s perami na jeho krku.
"Nie viac ako ty," šepol a pootočil hlavu, dávajúc mi tichý, nenápadný príkaz na rozmaznávanie jeho krku. Samozrejme, s radosťou som sa toho ujala a jeho hrdlo bolo do pár sekúnd obsypané nežnými bozkami, za ktoré som bola odvďačená tichými vzdychmi. Netrvalo mi veľmi dlho, kým som skĺzla nižšie a pohľadom si pýtala povolenie na vyzlečenie jeho nohavíc. Neprekvapivo ma neodmietol a tak sa predo mnou môj sexboh ocitol úplne nahý a dychvyrážajúco dokonalý…

sobota 6. júla 2013

Steph sa vracia

Keď sa tak dívam na štatistiky za posledných pár týždňov... Je mi do plaču. Áno, iste, viem. Môžem si za to sama. Priznávam, moja lenivosť nemá konca kraja.. No keď si spomeniem na všetky tie krásne momenty, ktoré som prežila práve vďaka Vám... Mám pocit, pocit, že sa Vám treba nejako odvďačiť... Nepredpokladám, že si toto prečíta veľa ľudí, no tí, ktorí si to predsa len prečítajú a možno sa aj pousmejú nad mojou sebaľútosťou.. Ďakujem. Ďakujem, že ste stále tu, že stále čakáte a snáď aj tešíte na nové časti. Už ma viac nebaví každý deň Vás sklamávať.
Dávam si "novoročný" záväzok.
Dnes večer/v noci čakajte novú časť TDBY. Plus, kým TDBY nedokončím, časti každý druhý/tretí deň (každý deň by som asi nezvládla, nebudeme si klamať).
No a v karte "jednodielovky" nájdete link na moju poslednú výbujku, ktorá je síce so Ziamom a ktorá je anglicky, no snáď Vás aspoň trochu poteší. Pravdu povediac, pri jej písaní som si uvedomila, ako veľmi mi toto všetko chýba..
A k novému začiatku patrí nový vzhľad, takže pred časťou bude aj to..
Takže sa tešte, začíname odznova :3
S láskou,
Stephanie xx