utorok 28. augusta 2012

Another world 49

"Aké bolo rande?" pýtala sa Doniya, keď som jej šišatú hlavu zbadala na obrazovke svojho laptopu.
"Rande bolo fajn," pošepla som a dívala sa do neznáma.
"A? Pobozkal ťa? Alebo niečo viac?"
"Nie, sme kamaráti."
"Ako to, dopekla, myslíš, že ste kamaráti?!" rozhodila nechápavo rukami.
"Jednoducho sme sa zhodli na tom, že by nám to neklapalo," odvetila som pokojne.
"Ale prečo?"
"Lebo to tak obaja cítime."
"Ale prečo ťa potom pozval?!"
"Pretože Mike do neho hustil."
"A prečo si s ním niekam chcela ísť ty?"
"Lebo mi bol sympatický."
"Ja si môžem nohy dolámať, aby som ti zohnala perfetkný outfit a všetko okolo toho, a vy ste KAMARÁTI?!"
"Tak prepáč, že ľúbim tvojho brata!" vykríkla som s nervami v koncoch a z očí sa mi pustil vodopád sĺz.
"To je teraz jedno! Počkaj, čože?" zasekla sa Doniya.
"Nič," zamrmlala som.
"Ja som to počula. Och, Cheyenne, zlatíčko, ja som taká šťastná, že si si to konečne priznala!" vypískla a začala sa usmievať od ucha k uchu. Okamžite ju prestalo zaujímať, že s Lukom som len kamarátka.
Chvíľu si tam vykecávala o tom, aký z nás bude pekný pár a ja som bola stratená vo svojich myšlienkach. Rozmýšľala som, prečo sa Zayn ani neozve, keď som ho tak "namotala", ako vraví Doniya. Alebo prečo o sebe nedá aspoň vedieť. Alebo kde vlastne je.
"Hej! Vnímaš ma?!" opýtala sa Doniya a ja som precitla.
"Samozrejme."
"Čo som sa teda pýtala?"
"Či ťa vnímam."
"To predtým, ty trúba."
"Ech, neviem?"
"Či poznáš One Direction!"
"Niečo mi to hovorí, ocko ich mal fotiť. Prečo?"
"Lebo mám dva lístky na ich sobotňajší koncert v Sheffielde. Pôjdeš so mnou, však?" opýtala sa a vykúzlila psie oči, aké vie len ona.
"Neviem. Načo? Ani ich nepoznám. Vezmi Saafu, poteší sa."
"Ona nechce ísť. A ja chcem ísť s tebou!"
"Ale no ták, Doniya."
"Žiadne ale! Proste pôjdeš."
"Ale veď ich ani nepoznám, neviem čo sú zač!"
"To nevadí, zabavíme sa."
"O tom pochybujem-"
"Ver mi."
"Fajn. Kedy to je?"
"Proste povedz rodičom, že zajtra a v sobotu prespíš u mňa. Môžeš im spomenúť aj ten koncert."
"A keď ma nepustia?"
"O to sa nebojím. Takže pôjdeš?"
"Keď inak nedáš."
"Cheyenne, ja ťa zbožňujem!"
"Zrazu..."
"Vždy som ťa zbožňovala," oponovala mi Doniya s úsmevom.
"Áno, jasné," zasmiala som sa ironicky, no keď som zbadala jej odutý pohľad, musela som sa usmiať. Konečne úprimne.
"Hneď je to lepšie. Tak sa bež opýtať rodičov, či ťa pustia," povedala a prstom ukázala na dvere. Len som si povzdychla a zišla do obývačky, kde rodičia pozerali akýsi seriál plný suchého britského humoru.
"Mami? Môžem ísť zajtra na dve noci ku Doniyi?"
"Jasné. A čo vám to tak zrazu napadlo?"
"Chce ma zobrať na koncert nejakých One Direction, vraj má dva voľné lístky."
"Ach tak. Pokojne choď," usmiala sa na mňa.
"Fajn. A ocko?"
"Áno, zlatko?" obrátil pohľad od telky na mňa.
"Nemal si tú One Direction fotiť?" opýtala som sa.
"Mal, ale nakoniec sa to zrušilo."
"Dobre vedieť. Idem teda povedať Doniyi, že môžem ísť," usmiala som sa, obom im vtisla bozk na líce a vrátila sa do izby.
"Tak čo?" pýtala sa Doniya ihneď.
"Vraj môžem."
"Tak rýchlo? Myslela som, že to bude horšie."
"Veria mi," zazubila som sa.
"To je super. Neviem sa dočkať! Zajtra prídem k tebe a vyberieme niečo, čo si oblečieš! Potom pomôžeš aj ty mne," zaštebotala a div nevyskočila z kože.
"Ak inak nedáš."
"Máš pravdu, nedám," zasmiala sa. "Teraz utekám, o jedenástej som u teba."
"A čo škola?" opýtala som sa, keďže až teraz mi doťuklo, že je len štvrtok.
"Zajtra je predsa sviatok, nikam sa nejde," zasmiala sa, zakývala mi a už jej nebolo.

štvrtok 23. augusta 2012

Another world 48

Konečne čááááááááááááááááááásť :D:D:D:D
po neskutočnej dobe, ale predsa. :D
keďže do konca prázdnin zostávajú cca dva týždne a moja múza je kdesi na dovolenke, nepočítajte s viac ako dvoma časťami do začiatku školského roka.. mrzí ma to, ale nič s tým neviem urobiť.. :( 
ďalej, ďakujem za všetky komentáre k poslednému príspevku, dojali ste ma ♥ 
a tak. :) užite si časť (aj keď je kratšia, ale chcela som vám urobiť radosť :)) a nezabúdajte, že vás stále ľúbim. ♥

Taxíkom sme sa odviezli až ku kinu, kde Luke kúpil lístky na film spolu s popcornom a viedol ma do sály. Akonáhle sme sa usadili na svoje miesta, spustili sa reklamy a ja som sa snažila usadiť čo najpohodlnejšie.
Počas filmu sme zvádzali boj o opierku ruky a medzitým došlo aj na náhodné dotyky rúk. Napríklad vo vedierku od popcornu alebo keď mi Luke položil dlaň na koleno namiesto toho, aby ju vložil do vedierka.
Keď film skončil, Luke ma ako pravý gentleman pozval na večeru a ja som to spolu s mojimi vyhrávajúcimi muzikantami v žalúdku jednoducho nemohla odmietnuť.

"Neverím!" smial sa Luke. "Naozaj si mu povedala, že si lezbička?"
"Ako ti vravím," uškrnula som sa, "čo iné som podľa teba mala robiť? Nepáčil sa mi a bol neskutočne dotieravý."
"Byť na jeho mieste, tak si trieskam hlavu o stenu, prečo musí byť taká kočka na ženy."
"Bola som na dievčatá, nie na ženy," podotkla som ignorujúc jeho skrytý pokus o flirt, a obaja sme sa opäť rozosmiali.
"Prepáč, prepáč. A teraz si na chlapcov či na mužov?" opýtal sa a premeriaval si ma pohľadom.
"Niečo medzi," usmiala som sa a opätovala mu pohľad, na čo sa sladko začervenal.
"Ermmm, ospravedlníš ma?" opýtal sa zjavne v rozpakoch a po mojom kývnutí vykročil ku toaletám.
V tom všetko vyplávalo na povrch. Všetky spomienky a pocity, ktoré som cítila, keď som bola so Zaynom. V tej chvíli mi z očí vyhŕkli slzy.
"Č-čo sa stalo?" opýtal sa preľaknuto Luke, keď zbadal slzy trblietajúce sa na mojich lícach.
"Ja... Musím ti niečo povedať," šepla som raztraseným hlasom a pomaly vstala od stola. Luke naň hodil bankovku a vybral sa za mnou smerom na ulicu.
"Počúvam," šepol a chytil ma za obe ruky, pričom mi skúmavo hľadel do očí.
"Luke," vydýchla som a v rýchlosti rozmýšľala, čo mu vlastne chcem povedať. "Vieš.. Ja.. Vraví sa mi to ťažko a nechcem raniť tvoje city, no myslím, že budeme len kamaráti." Čakala som všeličo, od sĺz až po hnev, no Lukova reakcia ma zarazila. On sa usmial, pevne ma objal a do ucha mi pošepol: "To som rád. Chcel som ti to povedať už po kine, no nenazbieral som na to odvahu. Zrejme máš dôvod, prečo nechceš riešiť nič viac ako kamarátstvo."
"N-nevadí ti to?" opýtala som sa nechápavo.
"Ale kdeže," usmial sa a o krok odo mňa odstúpil. "Ako som už vravel, povedala si to za mňa."
"Prečo si ma potom pozval von?"
"Mike do mňa celý čas hustil, že sa ti páčim, tak som chcel vedieť, či by to fungovalo. No zjavne nie."
"Prepáč, Luke," šepla som a letmo ho objala.
"To je v pohode, aspoň sme si užili večer, nie?" S úsmevom som súhlasila. "Takže kamaráti?" opýtal sa po chvíli.
"Kamaráti," šepla som a dala mu bozk na líce.
"So Zaynom ti to určite vijde," zasmial sa, keď sme sa obaja vybrali rovnakým smerom preč.
"Čože?!"
"No, nechci mi povedať, že sa ti nepáči," zasmial sa.
"Ech.. Ale ako o ňom vieš?"
"Párkrát som vás videl spolu v meste a to ako si sa na neho dívala.. Bolo to inak ako sa dívaš na ostatných chalanov."
"Tak asi máš pravdu."
"Ale nechodíte spolu, nie?" pýtal sa so záujmom.
"Nie, nechodíme," uškrnula som sa no priala si, aby som mohla odpovedať kladne.
"Ale chcela by si, však?"
"Čo sú to za otázky?!" oborila som sa na neho, no šklbalo mi kútikmi úst.
"Pýtam sa ťa ako kamarát," bránil sa ihneď.
"Áno, áno," pritakala som s iróniou v hlase.
"Len mi nechci povedať, že by si s ním nechcela nič mať."
"To som ani nepovedala."
"Tak to ani neskúšaj, aj tak by som ti to neveril."
Boli by sme sa naťahovali ešte dlhú dobu, no už sme boli pri mojom dome.
"Takže..." začal Luke a zadíval sa mi do očí.
"Táák..." zopakovala som rovnakým tónom a snažila sa vyhnúť tomuto trápnemu lúčeniu.
"Ďakujem za dnešný večer," odhodlal sa nakoniec Luke. "A netráp sa tým, že to neskončilo tak, ako to Doniya s Mikom plánovali. Mám ťa rád, Cheyenne," usmial sa na mňa, vtisol mi bozk na líce a skôr ako som stihla čokoľvek povedať odišiel preč.

utorok 7. augusta 2012

Na známosť sa všetkým dáva mimoriadne jeblá správa! ;D

Takže. :D
Časť nebola roky rokúce.. a tak skoro ani nebude.
Dôvod je opäť raz jednoduchý.
Moja "úžasná" mamička mi práve oznámila, že ideme na týždeň ku babke, kde (neprekvapivo) nie je net. Teda, nie že by som už skôr nevedela, že ideme ku babke, ale bolo mi povedané, že v piatok sa vraciam domov. Lenže mamička zmenila plány. -_-
Takže týmto sa chcem ospravedlniť za nepridávanie častí.. Plus mám spisovateľký blok :(

Ďalej, síce od veci, ale idem sa chváliť :D
Konečne mám doma CD Up All Night, k tomu mi už došlo aj DVDčko a keď sa vrátim domov, idem si dať vyrobiť tričko z ich menami (a rodičov nech roztrhne od zlosti, idgaf). uhuhuhuuuu :D
dobre, stačí :D

Ďalšia vec, ktorá ma ťaží.
Vždy ma vychvaľujete do neba a ja mám pocit, že si to vôbec nezaslúžim.
Teda, teší ma to, ani si neviete predstaviť ako :)
ale tak teda k tej veci. :D
Chcem pripomienky! Akékoľvek! A objektívnu kritiku.
Musí byť podľa vás niečo, čo sa dá vylepšiť.
Alebo aspoň nejaké nápady, čo by ste v story chceli.
Či už dejovú líniu, zápletku alebo nejakú udalosť. Čokoľvek!
Proste, teší ma, že sa vám story páči ale tak no..
Takže keď sa vrátim domov z väzenia, čakám pod týmto článkom nápady, konštruktívnu kritiku a ÚPRIMNÝ názor, čo si o celej story myslíte.
Teším sa na každý jeden komentár, ktorý mi tu zanecháte.

A na záver, pamätajte, že vás ľúbim ako Louis svoje pásiky, Harry mačičky, Zayn zrkadlá, Liam Toy Story a Niall svoje Nando's!! ♥ ♥ :-******
S láskou zdeptaná Stephanie (ktorá ma dnes meniny, teheheheee, samochvála a narcizmus smrdííí :D:D:D) 

streda 1. augusta 2012

Another world 47

30,500 ZOBRAZENÍ ??? JA ZEMREM.
KOKOS
WOW
o tomto sa mi ani nesnívalo.
ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, ĎAKUJEM !!
Neskutočne veľa to pre mňa znamená. :)

niekedy síce vážne pochybujem, či si zaslúžim všetky tie zobrazenia a DOKONALÉ komentáre, ktoré ma neraz dohnali k slzám radosti a ktoré sú dôvodom, prečo stále píšem.
Takže ešte raz ďakujem a prinášam ďalšiu časť :) 


Cheyenne
"Čaute, som doma!" zakričala som na plnú hubu, keď som za sebou zabuchla vchodové dvere.
"Ahoj, zlatíčko," pozdravil ma ocko z obývačky a vzápätí aj mamka z kuchyne, kam som sa ihneď vybrala za známou vôňou.
"Hmmm, budeme mať halušky?" opýtala som sa so žiariacimi očkami a div mi netiekli sliny.
"Ako môžeš cítiť, tak áno," zachichotala sa moja rodička a ďalej kuchtila.
"Tak to si pochutnám. Pri tom referáte, do ktorého sa idem pustiť, mi určite vyhladne," zasmiala som sa, mamke venovala letmý bozk na líce a vybehla do izby.
"Tak poďte ku mne, vy šialené dejiny ruskej literatúry," povzdychla som si a pustila sa do práce.
Ku podivu to nebolo až také hrozné, ako som čakala, takže som to mala hotové ani nie za hodinu. Už len to dať do odovzdania hodnej pohody a môžem si dať sprchu a-
"Cheyenne, večera je na stole!" prerušil ma z úvah mamkin krik.
"Už idem!" zvolala som a v okamihu sa rútila po schodoch do kuchyne.
"Jedlo! Jedlo! Jedlo!" skandovala som, keď som si sadala za stôl.
"Niekedy sa správaš ako malé dieťa," poznamenal ocko.
"Po kom tak môžem byť?" opýtala som sa so smiechom, za čo som si vyslúžila nie veľmi pekný pohľad od rodičov.
 Keď sme dojedli, rýchlosťou blesku som vybehla do izby, aby som ten referát dorobila čo najskôr a mala pokoj. Toto sa mi nezvyklo stávať, väčšinou som sa so všetkým šmantlala.. No čo už, ľudia sa menia...

*pár dní neskôr*
A je to tu! Moje prvé rande! Som neskutočne nadšená, aj keď netuším, čo mám od toho očakávať. No v každom prípade-
"Pohni si!" zakričala Doniya a vytrhla ma z môjho vnútorného monológu.
"Už už! Veď nehorí!"
"Horí! Za hodinu je tu, a ty ešte nemáš urobený ani make-up, ani vlasy!"
"Máš čááás," povedala som a vytrepala sa z kúpeľne, kde som sa súkala do dlho pripraveného outfitu.
"Sadaj," poručila Doniya a ja som sa ako poslušný psík zvalila na stoličku. Začala mi žehliť a česať vlasy, až konečne boli podľa jej predstáv.
"Takto je to perfektné," pousmiala sa a vybrala svoj kufrík s make-upom. Čo je nejaká vizážistka alebo čo? 
"Som zvedavá, či aj ja teba budem takto parádiť, keď pôjdeš na rande s Niallom," podotkla som, keď mi na tvár nanášala púder.
"Nie, nebudeš," zaštebotala mi do tváre a prehrabovala sa v akejsi taštičke.
"Ešte ako dlho?" zašomrala som, keď vybrala riasenku.
"Už si mohla byť, keby si sa nešmantlala." Nič som jej na to nepovedala a ďalej sa nechala týrať.
Zrazu zazvonil zvonček.
"Myslíš...?" opýtala som sa prestrašene Doniye a ona pokrčila plecami. 
"Idem sa pozrieť," oznámila mi šeptom a ticho zišla po schodoch. "Už je tu!" sykla, keď celá zadýchaná vošla do izby.
"Do prdele! Čo teraz?" pýtala som sa s obavami.
"Počkaj, dám ti riasenku, na pery lesk a môžeš ísť," povedala a dokončila môj make-up.
"Choď a uži si to," šepla, keď sme stáli na schodoch. "Ja to tu dám dokopy a zamknem, kľúče budeš mať v záhrade pod trpaslíkom so zelenou čiapkou," zasmiala sa, objala ma a ja som sa vydala otvoriť dvere.
"Ahoj, vyzeráš úžasne," usmial sa Luke, keď ma zbadal.
"Ďakujem, ty tiež nevyzeráš zle," opätovala som mu objatie a pri tom si spomenula, ako som to prvý raz povedala Zaynovi. Ktovie, čo teraz robí, pomyslela som si.
"Môžme vyraziť?" opýtal sa Luke a nastavil mi ruku. S radosťou som ju priala a nasadla do taxíka čakajúceho na ulici.