Ahoj, ešte stále žijem

Yup, je to tak.. Zanedbávam to tu nenormálne, ale to nie je to čo som chcela.
Už iste viete, že ak poviem "zmením sa" tak sa nezmením.
Čo je síce na prd ale moja sebavôľa je.. chápete.
Napadlo mi, že by som sa aspoň ozvala, napísala čo je nové a tak.
Fajn, nové nič nie je, stále závisláčim na chatzy a stále som lenivá písať.
A teraz k písaniu (woopwoop).
TDBY s najväčšou pravdepodobnosťou nedopíšem. Posledných pár častí stojí za veľký s#!t a tak no. Ale skončilo by to šťastne (; I keď možno sa k tomu niekedy raz vrátim, who knows.
Čo sa týka A prečo nie?, k pokračovaniu by som sa veľmi rada dokopala, pretože to nie je až také špatné, buďme úprimní. Ale kedy a ako, to netuším.
Rozmýšľam nad jednodielovkami, takže možno sa ich niekedy dožijete/me.
A tak no.
Žijem, dýcham, hnijem  a myslím na vás.
Ďakujem každému, kto si toto prečíta, cením si to a snáď sa jedného dňa spamätám, polepším  (get real, Steph) a vrátim. A bude nám fajn ako keď som písala EAY (aaach, časti každý deň, to boli časy).
Ozaj, ak by o moje písanie bol super duper mega obrovský záujem, raz za uhorský rok napíšem výbujku a hádžem ju sem, plus som sa stala adminkou na Larry fanpage, kde prekladám fluffy oneshoty..
Toť vsio.
Snáď sa počujeme/vidíme čo najskôr.
S láskou,
Stephanie xx

Všetko najlepšie, Hanka!

Ňo. Moja milovaná Hanka má dnes krásnych 15 (pri najbližšej príležitosti mi ukážeš občiansky, cmuk) a tak mi to samozrejme nedá aspoň nejako ju nepotešiť :3
Keď si predstavím, že už je to skoro rok, čo sme si prvýkrát písali.. Za ten rok sa zmenilo až príliš mnoho, no ty si zostala a dúfam, že ešte aspoň ďalší jeden zostaneš...  Úplne zbožňujem prvý moment ako si ma zbadala na živo keď som sa dotrepala do BA "Ty máš aký zlatý prízvuk!" moja <3 a prezerať fyzikálnu výstavu namiesto knižného veľtrhu, ktorý nevieme nájsť i keď bol tri metre od nás môžme len my :3 a nekonečné skajpíQy kde sa zo mňa smeješ, že Niall býva pod mojím stolom... džízas, vedela by som písať a písať :3
plus sa fakt neviem dočkať na 7., prisahám, že to budú tie najsamperfektnejšie meniny EVER!
Och, ešte jedna dôležitá vec na záver. ĽÚBIM ŤA<3


"Mmm, čo to tu tak vonia?" začul som za sebou rozospatý hlas a v okamihu zacítil ruky na mojom páse.
"Haroldove špeciálne palacinky, pre moju oslávenkyňu," usmial som sa a pootočil hlavu, aby som dostal sladký bozk. "Dobré ráno," zamrmlal som na jej perách.
"Dobré aj tebe," usmiala sa a vyhupsla na linku vedľa mňa. Cítil som, že na tvári mám ten priblblý úsmev, ktorý mám len pri nej, no nevadilo mi to. "Zbožňujem tvoje jamky v lícach," zachichotala sa zrazu.
"Fakt?"
"Mhm. Robia ťa takým... Nevinným," uškrnula sa.
"No, myslím, že obaja vieme, že práve nevinný nie som," žmurkol som na ňu afektovane, na čo sme obaja vybuchli smiechom. Po chvíli som mal všetko pripravené a pomaly som sa prisunul k nej, zatiaľ čo ona takmer automaticky obmotala nohy okolo môjho pása. "Všetko najlepšie," usmial som sa a nežne pritisol moje pery na tie jej. Neodpovedala, iba ma pobozkala späť. A úprimne, viac mi naozaj netrebalo. Na moje sklamanie sa však po (podľa môjho názoru až príliš krátkej) chvíli odtiahla, no ruky mala stále zapletené v mojich vlasoch.
"Čo tak raňajky?"
"Iste," zasmial som sa a podal jej tanier plný palaciniek. S chuťou sa do nich pustila a mne neostávalo nič iné, ako sa pridať.
"Som špinavá?" uškrnula sa po chvíli a našpúlila pery, keď som si ju prezrel od hlavy po päty a prikývol. "A kde?"
"Máš niečo na perách." V okamihu si oblízala pery a nechápavo sa na mňa dívala, keď som sa ticho smial.
"Nič tam nebolo, však."
"Nie. Ale bude." Nestihla vydať ani hláska, keď som ju obdaroval poriadnym narodeninovým bozkom. "Ľúbim ťa," zamrmlal som, keď som sa odtiahol.
"Aj ja teba," usmiala sa a pobozkala ma znova.
"Poď, teraz je čas na darčeky," uškrnul som sa a vzal ju do náručia.
"Ty si magor, Styles," chichotala sa a obdarovávala moju tvár malými božtekmi.
"Aj tak ma miluješ," zasmial som sa a nechal sa rozmaznávať. "Zatvor oči," oznámil som, keď sme stáli pred dverami do spálne a opatrne ju položil na zem. Prikývla a zatvorila oči, no ja som jej aj napriek tomu zastrel prípadný výhľad rukami. Počul som ju zamrnčať a tak mi bolo jasné, že sa chystala podvádzať. "Mňa neoklameš," uškrnul som sa a vtisol jej nežný bozk do vlasov.
"Poďme užžžžžž," zamrnčala.
"Vaše prianie je mi rozkazom, princezná." Pomaly som ju odviedol do izby, staviac sa pred nízku komodu. "Otvor oči," zamrmlal som jej do ucha, odťahujúc ruky z jej tváre, no nechal som ich na jej páse.
"Čo to je?" zamrmlala, keď dvihla do vzduchu obálku.
"Otvor to, nie?" zasmial som sa a oprel si bradu o jej plece.
"LETENKY DO PARÍŽA??? ZBLÁZNIL SI SA?" otočila sa ku mne s úsmevom od ucha k uchu.
"Nie, nezbláznil," zachechtal som sa a pritiahol ju bližšie. "Všetko najlepšie," usmial som sa a znova ju pobozkal.

The Day Before Yesterday 24

Po takmer dvoch mesiacoch ďalšia časť... Nebudem klamať, keď poviem, že stojí za prd.
Snažila som sa, no dopísala som ju práve teraz, tzn o piatej ráno (samozrejme po tom, ako som bola up all night). Písať v prvej osobe po takej dlhej dobe bolo.. Zaujímavé. Snáď som Vás nesklamala... Enjoy x


"Fakt musím bežať, láska," zamrmlal Harry do vášnivého bozku.
"A naozaj tu môžem ostať?" opýtala som sa ticho.
"Isteže," zasmial sa a vypol sprchu. Opatrne som vyliezla von, s Harrym v pätách, a začala sa sušiť. "Počkaj, pomôžem ti." V okamihu som cítila uterákom obalené veľké dlane na mojich bokoch, ako z môjho tela stierajú kvapky vody. Až priveľmi rýchlo som sa oddala jeho dotykom, ktoré však za krátky moment prestali. Spýtavo som sa otočila čelom k nemu a pri pohľade na jeho dokonalé telo mi doslova padla sánka.
"Zatvor ústa, zlato," zasmial sa a pohladil ma po líci. V okamihu som urobila tak ako povedal, no napriek tomu som od neho nedokázala odtrhnúť pohľad. Bez toho, aby som si to uvedomila som natiahla ruku a končekmi prstov obkresľovala kontúry jeho hrude. "Lannah…" zamumlal a chytil moje drobné ruky do svojich dlaní.
"Oh.. Prepáč," začervenala som sa a chcela svoje ruky odtiahnuť, no namiesto toho ma on pritiahol bližšie k sebe.
"Dokončíme to potom, neboj," žmurkol na mňa a vtisol mi bozk na pery. "Teraz už fakt, naozaj, vážne musím ísť," zasmial sa a ani som sa nenazdala a stála som sama. Mojim telom prešiel zvláštny záchev, niečo ako chlad. Keď sa nad tým zamyslím, naozaj bolo chladno… A bez tepla sálajúceho z jeho dokonalého tela som to cítila ešte viac. Rýchlo som sa zabalila do obrovskej osušky a vydala sa do spálne, zanechávajúc za sebou mokré stopy. Chvíľu som zizala na prázdnu posteľ a rozmýšľala čo ďalej, no napokon som sa na všetko vykašľala, nechala osušku skĺznuť z môjho tela a hodila sa do perín, vdychujúc všadeprítomnú Harryho vôňu.

"Lannah?" Čo to? "Lannah!" Prečo mi je ten nádherný hlas taký povedomý? A prečo na sebe cítim drsné, no zároveň milujúce ruky?
"Harry?" zamrmlala som.
"Hneď vedľa teba," zašeptalo čosi vedľa môjho ucha a privinulo ma to na svoju hruď. To ma v okamihu prebralo a ja som doširoka otvorila oči.
"Si späť!" vypískla som a pevne ho objala.
"V celej svojej kráse, princezná," zasmial sa a objatie mi opätoval. "Chýbala si mi," zašepkal mi do vlasov, kde v okamihu pristál aj jemný bozk.
"Aj ty mne," odvetila som tichúčko a zavŕtala sa do jeho objatia. Iba sa zasmial a ticho ma držal. Pri všetkej úprimnosti, nič viac som si želať nemohla. Iba ak… "Harry?" zatiahla som sladko a zadívala sa do jeho zelených očí.
"Áno?" opýtal sa a podozieravo si ma premeral.
"Vieš," začala som a prstom blúdila po jeho hrudi, "možno si si stihol všimnúť, že môj outfit sa od včerajšej noci nezmenil… No tvoj o dosť…"
"A tebe to vadí, pretože...?" uškrnul sa.
"No pretože to nie je fér, ja som nahá a ty jednoducho no nie si."
"Tak prečo to nezmeníš?" žmurkol na mňa a ľahol si na chrbát.
"Provokatér," zašomrala som s úsmevom a sadla si na neho obkročmo, pričom som sa 'nechtiac' obtrela o jeho citlivú partiu, na čo sa mu z hrdla vydral tichý ston.
"To mám po tebe," zamrmlal a pritiahol moje odhalené telo k tomu svojmu oblečenému. "Si nádherná, vieš o tom?" Namiesto odpovede na jeho zjavne rečnícku otázku som ho nežne pobozkala a pomaly začala rozopínať gombičky jeho košele, zatiaľ čo jeho ruky blúdili po mojom chrbte, až sa zastavili na zadočku. S úškrnom som sa na ňom zavrtela a hlavou mu naznačila, nech si vyzlečie košeľu. Ani na krátky moment nezaváhal a ja som pred očami mala jednu z najdokonalejších vecí na svete. S obdivom som začala po jeho tetovaniami posiatej hrudi prechádzať dlaňami a užívala si každý, čo i len najmenší, ston, ktorému sa podarilo ujsť z jeho hrdla.
"Si dokonalý," zamrmlala som s perami na jeho krku.
"Nie viac ako ty," šepol a pootočil hlavu, dávajúc mi tichý, nenápadný príkaz na rozmaznávanie jeho krku. Samozrejme, s radosťou som sa toho ujala a jeho hrdlo bolo do pár sekúnd obsypané nežnými bozkami, za ktoré som bola odvďačená tichými vzdychmi. Netrvalo mi veľmi dlho, kým som skĺzla nižšie a pohľadom si pýtala povolenie na vyzlečenie jeho nohavíc. Neprekvapivo ma neodmietol a tak sa predo mnou môj sexboh ocitol úplne nahý a dychvyrážajúco dokonalý…

Steph sa vracia

Keď sa tak dívam na štatistiky za posledných pár týždňov... Je mi do plaču. Áno, iste, viem. Môžem si za to sama. Priznávam, moja lenivosť nemá konca kraja.. No keď si spomeniem na všetky tie krásne momenty, ktoré som prežila práve vďaka Vám... Mám pocit, pocit, že sa Vám treba nejako odvďačiť... Nepredpokladám, že si toto prečíta veľa ľudí, no tí, ktorí si to predsa len prečítajú a možno sa aj pousmejú nad mojou sebaľútosťou.. Ďakujem. Ďakujem, že ste stále tu, že stále čakáte a snáď aj tešíte na nové časti. Už ma viac nebaví každý deň Vás sklamávať.
Dávam si "novoročný" záväzok.
Dnes večer/v noci čakajte novú časť TDBY. Plus, kým TDBY nedokončím, časti každý druhý/tretí deň (každý deň by som asi nezvládla, nebudeme si klamať).
No a v karte "jednodielovky" nájdete link na moju poslednú výbujku, ktorá je síce so Ziamom a ktorá je anglicky, no snáď Vás aspoň trochu poteší. Pravdu povediac, pri jej písaní som si uvedomila, ako veľmi mi toto všetko chýba..
A k novému začiatku patrí nový vzhľad, takže pred časťou bude aj to..
Takže sa tešte, začíname odznova :3

S láskou,

Stephanie xx

I will always love you

Wow. Takto rýchlo som jednodielovku asi ešte nenapísala.. V každom prípade. S veľkou pravdepodobnosťou tam sú chyby a je to dosť od veci.. Nevládzem to prečítať, zatvárajú sa mi oči. Plus, názov asi ešte zmením, toto bolo prvé, čo mi napadlo.. 
Pre lepší zážitok si to prečítajte zajtra večer, pretože to pravdepodobne budem cez deň upravovať. No ak si to chcete prečítať teraz, tak pre pekný dojem si môžte pustiť toto alebo toto.
P.S.: Je to smutné, no nebudete plakať, na to je to príliš veľká blbosť.

"Ja to už nezvládnem," zamrnčal Harry a dovolil neposlušnej slze skĺznuť po jeho začervenanom líci.

"Ale no tak, Harry," šepla Gemma netušiac, ako mladšiemu bratovi pomôcť.

"Milujem ho, vieš?" zavzlykal.

"Veď aj on miluje teba, nie?"

"A-asi…Ale Eleanor-"

"Ste spolu tri roky, niečo to musí znamenať," pousmiala sa.

"Možno áno a možno nie. Pre mňa je celý svet, no nemôžem si byť istý, ako to vidí on…Idem si radšej ľahnúť. Dobrú noc, ľúbim ťa," zamrmlal s napodobeninou úsmevu a skôr ako stihla Gemma čokoľvek odvetiť, obraz zmizol.

Harry sa zvalil na priestrannú posteľ a nechal slzám voľný priechod. Ach, ako veľmi ho miloval! Nikto si nedokázal predstaviť, čo všetko pre neho Louis znamenal! Keď nad ním pomaly preberal kontrolu spánok, na jeho dverách sa ozvalo tiché zaklopanie.

"Harry? Môžem ísť ďalej?" začul jemný hlas. Kývol hlavou na súhlas, no potom si uvedomil, že ho nemôže počuť. Pomaly sa dvihol z postele a utierajúc si slzy podišiel ku dverám. Pootočil kľučkou a nechal ho vojsť ďalej, pričom okamžite kráčal naspäť na posteľ. Louis si k nemu opatrne prisadol, no nie tak blízko, ako bol Harry zvyknutý. Opatrne dvihol hlavu a odhrnul si z očí zlepené kučery, pričom šípil niečo zlé. Všimol si, ako Louis trhol rukou, aby ho objal, no napokon sa ani nepohol. "Harry..." povzdychol si Lou napokon, prerušujúc zúfalé ticho, ktoré medzi nimi nastalo. Mladší z chalpcov v sebe nenašiel odvahu vydať čo i len hlások, tak len tíško čakal na to, čo príde. "Vieš," zamrmlal Louis a opatrne sa natiahol po Harryho ruku. "Hovorí sa mi to ťažko, pretože mi na nikom inom nezáleží tak veľmi ako na tebe. Milujem Eleanor, no ty si pre mňa špeciálnejší. Tento svet to však nedokáže pochopiť… Harry…Je koniec." Harrymu sa v tej chvíli zrútil svet. Nedokázal čokoľvek povedať, všetko, na čo sa zmohol bol chabý útek. Utiekol ako zbabelec. Nedokázal sa viac dívať na tú tvár, ktorú tak veľmi miloval. Ktorá mu toľkokrát vyčarila na tvári úsmev. Kvôli ktorej sa oplatilo žiť. Ktorá mu dodávala potrebnú silu. Iste, vedel, že Louis miluje aj Eleanor, no myslel si, že ich to neovplyvní. Že Eleanor z ich života raz zmizne. No mýlil sa. To on bol ten, kto mal zmiznúť a nikdy viac sa nevrátiť. Louiho slová hovorili za všetko. Už ho nemiloval. Nechcel ho už viac volať svojou láskou. Harry cítil, ako mu srdce puká na tisícky kúskov a v hlave sa mu vynoril obraz Louiho s Eleanor, ktorý ho ničil, pálil za živa. Vrýval sa mu až do špiku kostí. Nedokázal sa ho zbaviť. Všetko, na čo po chvíli dokázal myslieť, boli tie jemné pery, ktoré už nikdy nepocíti na tých svojich. Tie nádherné oči, do ktorých sa dokázal dívať celé hodiny a nikdy ho neomrzeli. Drsné ruky, ktoré nežne česali jeho kučierky a tlačili ho k nemu čo najbližšie. V mysli mal len jedno jediné slovo. Louis.

"LOUIS!" vykríkol v agónii a zrútil sa na zem, pritískajúc k sebe vec, ktorou chcel všetko vyriešiť. Slzy mu stekali po tvári a aby toho nebolo málo, oblohu preťal blesk a z neba začali na zem dopadať ťažké dažďové kvapky. Akoby anjeli plakali so mnou, preblesklo mu mysľou. Pomaly sa zdvihol a z od sĺz zahmleným videním pokračoval ďalej, po lesnej ceste neďaleko ich domu. Netušil kam kráčal, iba chcel byť sám. Keď po chvíli narazil na padnutý kmeň, z časti obrastený machom, vedel, že je koniec. To bolo miesto, na ktorom si prvýkrát vyznali lásku. Na ktorom sa ich pery po prvýkrát stretli v nežnom bozku. To bolo miesto, kde to všetko skončí. Harry už-už dvihol zbraň a vyriekol posledné zbohom, keď v diaľke začul krik.

"Lou," pošepol a otočil sa za hlasom. Spoza stromov sa vynoril človek, na ktorom Harrymu záležalo najviac na svete, bez ktorého nedokázal žiť.

"Harry," vydýchol si Louis, keď kučeravého chlapca zbadal stáť pri padnutom kmeni. Kráčal k nemu, no zarazil sa v momente, ako zbadal v Harryho rukách zbraň. "H-Harry," rozvzlykal sa. Neskoro. Harryho už nič nedokázalo zastaviť. Zmierený zo svojim osudom si priložil hlaveň k spánku a otočil sa k Louimu. Obom po tvári stekali slzy bolesti, no obaja vedeli, že už niet cesty späť. "Harry, miláčik, prosím nerob to. Nestojím za to," šepkal naliehavo Lou, zatiaľ čo mu po tvári stekali slzy zmiešané s neustávajúcim dažďom. No Harryho to nezlomilo. Zadíval sa na Louiho a snažil sa zapamätať si každú krivku jeho nádhernej tváre. "Harry, prosím," vzlykal Lou a pokúsil sa k Harrymu priblížiť, no on vždy cúvol späť. Louis sa zadíval na zem a nedokázal sa zmieriť s tým, čo spôsobil. Vedel, že bez Harryho nedokáže žiť. Vedel však, že to čo sa stalo, už neodvráti a že niet cesty späť. Odvážil sa pozrieť na Harryho zaslzenú tvár a zadíval sa do tých smaragdovo zelených očí, ktoré pre neho znamenali svet. Svet, ktorého sa dobrovoľne vzdal, no o ktorý nechcel prísť.

"Bol si a vždy budeš moja prvá láska. Milujem ťa, Lou," pošepol Harry trasúcim sa hlasom a zatlačil spúšť...

The Day Before Yesterday 23

Po 3456789765 rokoch som sa dokopala k časti.. Nie je nič moc, ani nie je nejako extra dlhá, no mala som pocit, že niečo potrebujem napísať.. Pravdepodobne na tento blog nikto nechodí, čo ma vôbec neprekvapuje, keďže som už vyše mesiaca nič nenapísala.. No ak ste tu ostali a toto čítate, tak Vám z celého srdca ďakujem. <3
Nesľubujem, že sa polepším, no budem robiť všetko čo je v mojich silách.. 
P.S.: Špeciálne chcem poďakovať istej dievčine, ktorá mi pred 5 dňami na ask napísala, ako veľa pre ňu znamená to, že píšem. Toto je pre teba <3


"Ďakujem," zašepkala som.
"Nie je začo ďakovať," pousmial sa Harry a za ucho mi nežne zastrčil prameň neposlušných vlasov. "Ani si nedokážeš predstaviť ako veľa to pre mňa znamená."
"Ľúbim ťa," zamrmlala som a schovala si tvár do jeho krku. Slabo sa zasmial, zopakoval moje slová a začal moje obnažené plecia obdarovávať drobnými bozkami. 

"Lannah. Lannah, zlatíčko, vstávaj."
"Nieee," zamrnčala som a pritiahla si prikrývku k brade.
"Miláčik," zašepkal mi do ucha drsný, no zároveň neskutočne nežný hlas, ktorý som bezmedzne milovala. "Budem musieť odísť na skúšku," pokračoval a špičkou nosa obkresľoval líniu mojej brady. S povzdychom som dovolila svojim viečkam odhaliť oči a tým mi umožniť zadívať sa do tej nádhernej tváre, ktorá v tlmenom svetle vyzerala viac ako anjelsky. 
"Dobré ráno," usmial sa a jeho jamky v lícach rozveselili celú izbu.
"Bré." Slabo sa zasmial a obdaril ma tým najkrajším bozkom na dobré ráno. 
"Ľúbim ťa."
"Ľúbim ťa," zamrmlala som do bozku a rukami opatrne prehrabla jeho pomotané kučierky.
"Urobil som ti raňajky," zazubil sa, keď sa odtiahol a hrdo ukázal na podnos s palacinkami a jablkovým džúsom.
"Urobil si to sám?" opýtala som sa podozrievavo a premeriavala si ho pohľadom. Na moment sa zachmúril a odvetil: "Jasné,že som to urobil sám. Nepodceňuj ma tak."
"Nepodceňujem ťa," zasmiala som sa a kúsok sa naklonila, aby som mu mohla vtisnúť bozk na líce. Opäť nechal vykuknúť svoje jamky a s nedočkavým úsmevom pozoroval, ako si do úst kladiem prvé sústo. Na počudovanie to bolo výborné. Teda, nie že by som niekedy pochybovala o Harryho schopnostiach v kuchyni, ale predsa len to je chlap.
"Ďakujem," usmiala som sa, keď na tanieri neostala ani omrvinka.
"Pre moju princeznú všetko," šepol a tácku odložil na stolík vedľa postele. "Čo takto sprcha na prebudenie? POtom budem musieť ísť, no ty tu môžeš ostať a cítiť sa tu ako doma." S pobaveným úsmevom som prikývla a chcela zo seba odhrnúť perinu, keď som si uvedomila, že som stále nahá.
"H-Harry?"
"Áno?"
"Nie som oblečená."
"To nevadí," zasmial sa a v sekunde som aj s jemnou prikrývkou bola v jeho náručí. Slabo som sa zachichotala a končekmi prstov prechádzala po jeho krku, zatiaľ čo som pozorne sledovala jeho bezchybnú tvár. Jeho jemné ranné strnisko mu pridávalo na dokonalosti a keď sa jeho smaragdové oči zadívali do tých mojich, videla som v nich číru radosť, nežnosť a lásku.

Shame on me.

Tak tak.
Vyše dvoch týždňov som nič nepridala... A nič nenapísala... A čo je ešte horšie, absolútne mi to nechýba.. Blogger mám na domovskej stránke, ale absolútne ho ignorujem.
Hanbím sa a je mi to strašne ľúto.
Tiež ma bolí myšlienka, s ktorou sa pohrávam už nejaký ten čas...
Rozmýšľam nad tým, že blog zruším, resp. pozastavím činnosť.
Dôvod? Bolestivo jednoduchý. Nie je čas, energia, chuť...
Pred pár dňami som si s hrôzou uvedomila, že EAY bola jediná viacdielna poviedka, ktorú som písala s elánom, nadšením, do ktorej tvorby som sa nemusela nútiť.
To sa nedá povedať o ostatných poviedkach..
Čo ma mrzí ešte viac, tento blog mi dal toho veľmi, veľmi veľa, možno viac, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť... No kvôli vlastnej lenivosti mi to všetko prekĺzava pomedzi prsty...
Horší už je len fakt, že nápadov mám neskutočné množstvo, no ak sa mám dostať k činu a dať tomu akúsi podobu, nastáva problém. Buď sa mi nechce alebo proste neviem, ako na to...

Toto je akási malá rozlúčka, nesľubujem ďalšie časti, nesľubujem žiadnu ďalšiu aktivitu... Tiež však nevravím, že všetko vzdávam a zahadzujem za hlavu...
Ak ma budete chcieť kedykoľvek kontaktovať, facebookovská stránka to istí...
Na dobu neurčitú sa s láskou lúči
Stephanie xx

The Day Before Yesterday 22

Shame on meeee!
Oficiálne od teraz vám dovoľujem neveriť mi, keď poviem, že časť bude na ďalší deň. :D lebo myslím, že všetci veľmi dobre vieme, že nebude. :D
ale zas, na druhej strane som mala dôvod! :D dobre, fajn, áno, ten dôvod je chatzy no..:D ALE TAK SKÚSTE OPUSTIŤ CHALANA DIRECTIONERA, KTORÝ JE VÁŠ LIAM A SPOLU TVORÍTE THE CUTEST CHATZY COUPLE EVER (STIAM FOR A LIFE <3). Nespomíam, že sme ušli do Cali a v moteli robili deti.... :D
no a predvčerom som zase nepísala, pretože, no, ako to povedať.. CHATZY. :D tentoraz 1D Bromance a tak nejak sa to zvrhlo a tak nejak z toho pravdepodobne ešte dnes urobím výbujku... :D
no a včera.. učila som sa cup song a dávala si dokopy pc.. :D
ale dosť už môjho nepodstatného fangirlingovania, tu je časť.. :D
P.S.: Sladká a jemne erotická, takže sa pripravte ;) :D
P.P.S.: Fakt naozaj netuším, prečo moje litánie píše iným písmom ako časti -_- ale tak snáď s tým dokážete žiť.. 

P.P.P.S.: Tento obrázok :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD nesúvisí s časťou, ale mňa zabil :DDDDDDDDDDDDd

"Zlato, si krásna aj bez všetkých tých maglajzov, čo si dávaš na oči," zamrnčal Harry a vzápätí som cítila jeho svalnaté ruky objímať môj pás. Neušlo mi, ako si nás premeriava, a červenajúc sa som sklopila pohľad.

"Vieš predsa, že sa tých svojich maglajzov nedokážem vzdať," zasmiala som sa napokon a otočila sa čelom k nemu. Nezaváhal ani na sekundu a okamžite spojil naše pery v nežnom bozku.

"Nechceš ísť na noc ku mne?" zamrmlal do bozku, keď som ruky zaplietla do jeho kučeravých vlasov. Z hrdla sa mi vydral ston značiaci súhlas, keď som jeho ruky cítila pod tričkom.

"To beriem ako áno," zasmial sa a pomaly sa odo mňa odtiahol. "Neverím, že to sú už tri mesiace," povzdychol si a nežne sa mi zadíval do očí.

"Mám pocit, akoby to bola celá večnosť," prikývla som s úsmevom.

"Ľúbim ťa," usmial sa a opäť ma pobozkal.

"Harry?" zašeptala som, keď sme v tichu jeho bytu ležali v posteli.

"Áno?"

"Myslím, že som pripravená."

"Si si istá?" Prikývla som a zadívala sa do jeho zelených očí, ktoré mi takmer pred pol rokom začali opantávať myseľ. "Nechcem ťa do ničoho nútiť," povzdychol si. "Ak to robíš len kvôli tomu, že si myslíš, že ťa opustím, tak to nie je pravda. Ja počkám, kým budeš pripravená. Naozaj pripravená," zamrmlal a perami sa mi obtrel o líce.

"Ľúbim ťa, Harry," šepla som a zadívala sa mu do očí. Slabo sa usmial a nežne ma pobozkal. Vzápätí sa odtiahol a nežnými bozkami obsypával môj krk, pričom si začal pohmkávať mne neznámu pesničku. Jeho kučierky ma šteklili na tvári a na perách mi pohrával úsmev, ktorý patril iba jemu. Jeho ruky putovali od mojej tváre, cez kľúčne kosti, okolo bokov, až sa zastavili na podbrušku. Zodvihol pohľad a s úsmevom sa mi zadíval do očí, akoby čakal na povolenie. Prikývla som a do líc sa mi nahrnula červeň. Pomaly mi rozopol nohavice a opatrne ich stiahol z mojich nôh, ktoré neustále jemne hladil a sem-tam obdaril jemným bozkom. Keď sa na mňa opäť zadíval, v očiach sa mu ligotali iskričky a opatrne sa natiahol k lemu môjho trička. Opäť sa na mňa zadíval a tričko zo mňa pomaličky stiahol, pričom pohľadom hltal každú moju krivku. Keď som pred ním ležala takmer v Evinom rúchu, nepohodlne som sa zavrtela. Aj keď mi dodával dostatok lásky, stále som zo sebou nebola spokojná, stále som nebola nadšená tým, aký pohľad Harrymu ponúkam.

"I know you've never loved the sound of your voice on tape," zaspieval ticho pri mojom uchu a mne sa pri spomienke na okamih, na ktorý narážal, na celom tele vytvorili zimomriavky.

"Lannah, toč to, toč!" kričal Harry so smiechom, keď Louis naháňal Liama s lyžicou po celom dome. Z vrecka som rýchlo vytiahla mobil a potláčajúc smiech začala točiť. Neodpustila som si záber na Nialla, ktorý sa v kŕčoch zvíjal na zemi a po tvári zaliatej červeňou mu stekali slzy smiechu. V tom sa v mojom zornom poli objavil Zayn objímajúci zrkadlo, tak som zaostrila na neho a v duchu sa uchechtla nad jeho narcizmom. Zrazu sa z čista jasna zjavil Liam, schoval sa za Zayna a keď ho Louis chcel chytiť, vybil zrkadlo so Zaynovej ruky. Ten rev vtedy. Zayn celý sčervenel, začal sa triasť a v očiach sa mu zablysol neskutočný hnev. Liam sa od neho opatrne odtiahol a cúval čo najďalej, zatiaľ čo Lou hlasno preglgol, no neopovážil sa ani pohnúť. Dokonca aj Niall na zemi zmĺkol.

"LOUIS WILLIAM TOMLINSON!" zrúkol Zayn a chudák Lou takmer vyletel z kože. "TY SI ROZBIL NOEMI!"

"Noemi!" rozrehotal sa znova Niall a už mu nebolo pomoci. Zayn na neho ani len nepozrel, no začalo mu mykať obočím a Lou vedel, že je veľmi, veľmi zle. Otočil sa na päte a v momente ho nebolo. Zayn uvoľnil ruky, ktoré mal zaťaté v päste a sklonil sa ku črepom na zem.

"To bude v poriadku, Noemi, to dáme dokopy," šepkal a opatrne začal črepiny zbierať.

"Zaynie?" ozval sa opatrne Liam a podišiel k nemu.

"Ty a tie tvoje sprosté lyžice! Keby si z nich nebol taký posratý, tak Noemi ešte žije!" skríkol Zayn a začala sa mu triasť spodná pera. Liamovi sa v očiach zračil smútok a strach, no objal Zayna a polohlasne mu zašepkal: "V izbe na nočnom stolíku mám ďalšie zrkadlo, môžeš si ho nechať."

"Vážne?" vypískol Zayn a keď Liam prikývol, objal ho tak, že mu takmer rozpučil všetky kosti v tele. Liam sa len zasmial a objal ho naspäť. V sekunde sa však Zayn odtiahol a odšprintoval do Liamovej izby. Niall sa opäť rozrehotal, Harry taktiež a ja som v sebe dusila smiech.

"Máš to?" opýtal sa medzi výbuchmi smiechu Harry. Prikývla som a stopla nahrávanie.

"To tu máte bežne?" opýtala som sa napokon. Všetci traja chalani svorne prikývli a Harry ma pevne objal.

"Prečo si celý čas zadržiavala smiech?" zamrmlal mi do ucha. Skôr ako som mu odpovedala som si zaborila tvár do jeho krku a dovolila mu, aby ma hladil po vlasoch.

"Nepáči sa mi, ako môj hlas znie na nahrávkach," priznala som ticho a do líc mi stúpla červeň.

"Je to len sila zvyku, zlatíčko," usmial sa a pobozkal ma na čelo.

"You never want to know how much you weight," spieval ďalej, zatiaľ čo dovolil svojim rukám blúdiť po mojom obnaženom tele. "You still have to squeeze into your jeans," zašepkal a zadíval sa mi do očí. "But you're perfect to me," dokončil a nežne ma pobozkal. Bozk som mu opätovala a konečne som mala pocit, že nie vždy záleží iba na vzhľade. Odtiahol sa, a keď som chcela začať namietať, prevliekol si svoje tričko cez hlavu a znova uložil pery na tie moje. Pousmiala som sa a nechala svoje ruky obdivovať jeho vypracované telo. Prerušila som náš bozk a pozorne sa na neho zadívala. Bruškom prsta som obkresľovala obrysy jeho tetovaní, jedno po druhom a on ma s hanblivým úsmevom pozoroval. Zastavila som sa na maličkom tetovaní srdca, ktoré bolo ledva vidieť a nechápavo sa zadívala na Harryho. Slabo sa usmial, pobozkal ma a zašepkal: "To som si dal urobiť, keď si súhlasila." Do líc sa mi nahrnula červeň a náruživo som ho pobozkala. Slabo sa zasmial a pevne ma objal. Nechápala som čo robí, až kým som na chrbte nezacítila chabý tlak a v okamihu uvoľnenie okolo celej hrude. Zadíval sa mi do očí a neprerušujúc očný kontakt zo mňa stiahol podprsenku. Jeho ruky zišli ešte nižšie, nežne prebehli po leme mojich nohavičiek a v okamihu ich stiahli. Odtiahol sa a v šere spálne skúmal moje telo.

"Si nádherná," zašepkal a začal ma nežne hladiť všade, kam jeho ruky dosiahli, zatiaľ čo ma opäť bozkával. Po chvíli si stiahol zvyšok svojho oblečenia a ležal nado mnou tak, ako ho stvoril Boh (a že ho teda stvoril dobre). "Naozaj to chceš?" opýtal sa, keď sa natiahol po kondóm. Iba som prikývla, obdivújuc jeho telo a neschopná akýchkoľvek slov. Slabo sa zasmial a opäť na mňa naľahol. "Prepáč, ak to bude bolieť," zamrmlal, položil svoje pery na tie moje a spojil nás v jedno...

Happy 1st anniversary!

Jasné, to by som nebola ja, keby som nemeškala.. :D
Ale tak čo už, hádam, že za ten neuveriteľný rok ste si už aj zvykli :D:D

Ani neviem, kde by som mala začať.. Viem však, že založenie tohto blogu patrí k jedným z najlepších rozhodnutí v mojom živote.

Bez neho by som nespoznala obrovské kvantum ľudí, menovite Sany, Hanka, Annie, Laura, Ema, Kamila... Taktiež by som sa nebola zblížila s novými spolužiačkami, hehe.

Nebudem vravieť, že ak by som si nezaložila blog, tak by som nezačala písať, ale určite by som sa s písaním nedostala tak ďaleko.
Nikdy by mi nenapadlo, že budem mať na konte 3 fanficiton, hŕbu jednodieloviek (nie to ich ešte posielať na súťaže) a trúfam si povedať, že aj kopu skúseností.
Nikdy som ani nepomyslela, že práve môj blog by mohol dosiahnuť toľko zobrazení a toľko fanúšikov.
Keď som začínala, netušila som, kam to až dotiahnem.

Všetko sa začalo s EAY, ktoré je podľa môjho názoru najhoršie napísané, ale ja som už raz sebakritická.. Nevravím však, že EAY nemilujem :D
Úplne presne si pamätám, bolo to pred necelým rokom, presne cez veľkonočné prázdniny (a bolo teplo!), sedela som v spálni a celý týždeň písala... Dve-tri časti za deň, bez problémov.. Vtedy mi išla karta.. :D
Tiež si spomínam, ako som plakala pri písaní poslednej časti :D A ako veľmi mi EAY chýbalo, a ešte stále chýba..
Potom prišiel AW, s neskutočnými 70timi časťami. Aká naivná som bola, keď som pri 19. časti písala, že ich bude už len 10.. :D Ťahala som sa s tým síce od 17. apríla a epilóg vyšiel 28. októbra, čo je vyše pol roka.. No myslím, že to stálo za to.. :)
Vzápätí som začala s ARFAL, ktorý totálne milujem, aj keď som odflákla koniec a je spústa vecí, ktoré by trebalo zmeniť. Aj keď mal 15 častí (plus prológ & epilóg), som s ním takmer spokojná a dovolím si tvrdiť, že má niečo do seba. Pri vlastnej tvorbe sa mi to nestáva často, ale keď si ARFAL čítam spätne, neviem sa od neho odtrhnúť :D
No a napokon som sa dokopala k TDBY, ku ktorému nemám moc čo povedať, možno snáď len, že s ním nie som spokojná. :D A stále neviem, ako sa skončí, čo je dosť na prd.. :D Aj keď vlastne zápletku celého TDBY som napísala ešte na základke, ešte skôr, ako som začala písať AW.. :D
Oh, a takmer som zabudla na A prečo nie? :D K tomu však veľmi nemám čo povedať, kedže ledva píšem TDBY, nie to ešte APN.. Ale tak, keď sa k tomu dokopem a Stella sa stretne s Niallom, tak to už pôjde.. :D Snáď..

Ďalej vám prezradím, že plánujem poviedku s Liamom, hoc k nej takmer nič nemám, no bude to ňuňavé a pravdepodobne kruté zároveň.. Čo vás možno nepoteší, že tam zrejme nebudú ostatní chalani. Ale veď uvidím ešte ako to vyflipujem :D
Neviem, či by by som vám mala prezradiť aj také veci, že bude aj ffka so Zerrie a neskôr s Narrym.. :D ale asi áno, keďže na konci článku nájdete úplne kratučký úryvok zo spomínanej Narryovky.. :D poviem vám k nej len toľko - Bude to drsné. :DD Fakt bude.

A aby som nezabudla na moje drahé jednodielovky a výbujky..
Spomínate, keď som tu pridala úplne prvú výbujku? Holy mother of monkey milk, to teda bolo! :D:D:D Dávno som žiadnu nenapísala, no pamätám, ako som ich písala ešte na základke cez hodiny dejepisu.. :D a potom ich čítala polovica ženského obsadenia triedy..:D
A moje drahé jednodielovky.. To mi nikdy nešlo.. A potom zrazu BUM!
Pravdu povediac, väčšinu svojich jednodieloviek zbožňujem. Je to divné, ale niektoré proste musím čítať stále dokolečka. Napríklad Tajomstvo železnej dámy.. To som recitovala na triednom kole Hviezdoslavovho Kubína a dovolím si tvrdiť, že som väčšine spolužiakov vyrazila dych :DDD Alebo Drahý môj denníček.. Tá sa mi podarila :D Môjmu tatkovi sa síce vôbec nepáči, ale ja som pri jej písaní plakala..

Ale to teraz nie je to podstatné.. Hlavné je, že tu ste so mnou už celučičký ROK a ja si to nesmierne vážim.. Dávate mi pocit, že aspoň niekomu záleží a za to vám neskutočne ďakujem.. Bez vás by som bola nikto <3

Na záver si dovolím pridať nejaké tie štatistiky, nech je prdel :D
Takže, za tých 366 dní, čo tu som, som dosiahla 1554 komentárov, momentálne to je 102,277 zobrazení.. Najvyšší počet zobrazení za deň bol tuším 724 a za ten rok som robila asi päť twitcamov.. Blog menil vzhľad tuším štyrikrát (a pravdepodbne ho cez tieto prázdniny zmením opäť.. :D). Na blogu je celkovo 240 príspevkov, z toho 154 častí (31 pre EAY, 71 pre AW, 17 pre ARFAL, 21 pre TDBY, 4 pre APN, 6 pre jednodielovky a 4 pre výbujky), 24 príspevkov s hashtagom #CountingWithSteph a zvyšných 62 sú moje litánie, citové výlevy, oznamy o twitcamoch a nepodstatné články.. :D

No a ešte ako som spomínala, tu je fakt ultra mega super kratučký úryvok z chystnej Narryovky, ktorá je však totálne v nedohľadne.. :D
"Harry, prečo si ešte stále single?" Harry sa na moment zamyslel a na jeho šťastnej tvári zamrzol úsmev. Prečo je vlastne single? zamyslel sa. Veď po celom svete ho milujú milióny, môže mať každú, na ktorú si ukáže. V tom pocítil medzi rebrami mierny tlak a jeho pohľad padol na blondiačika s nebesky modrými očami. Na dôvod, prečo bol ešte stále single.  

Tak, to by bolo odo mňa všetko.. Snáď som na nič nezabudla.

Ďakujem, že to tu so mnou trpíte už celý rok, a snáď nám to ešte aspoň jeden vydrží.. 

S láskou,

Stephanie xx  

The Day Before Yesterday 21

Srdiečka, prepáčte, že až teraz, ale omegle + chatzy je fakt vražedná kombinácia..
Je strašne krátka, viem, ale chcela som ju stihnúť dnes.. Zajtra dám ďalšiu, aj keby som Niallovi musela odmietnuť ťuťu-muťu :D

Lannah's POV

"Budeš moje dievča?" Mne sa sníva. Opatrne som sa natiahla dlaň mu priložila na čelo.

"Teplotu nemáš," zamrmlala som a dovolila ruke skĺznuť pozdĺž môjho tela.

"Prečo by som mal mať teplotu?"

"Keď potíš také otázky."

"Lannah, ja som to myslel vážne," šomral.

"Och."

"Budeš moje dievča?" opýtal sa, pohľad plný nádeje.

"Harry... Ja... Neviem," šepla som a zrazu sa mi moje ponožky s korytnačkami zdali veľmi zaujímavé. Nič nevravel, no cítila som jeho pohľad. "N-nie," zašepkala som a bolo mi jasné, že robím najväčšiu chybu v živote.

"Lannah," šepol zronene.

"Prepáč, Harry."

"Nie. Lannah, vieš, že to nie je to, čo chceš povedať," šepol naliehavo a nežne mi chytil tvár do dlaní. "Máš ma rada. Viem to," zamrmlal a v okamihu spojil naše pery. Mal pravdu, mala som ho viac ako rada. "Lannah, záleží mi na tebe. Veľmi. A chcem ti to dokazovať každý deň. Bez strachu, že utečieš," šepkal, pery milimetre od tých mojich. "Budeš moje dievča?" zopakoval a ani nečakal na moju odpoveď a rovno ma pobozkal.

"Áno," vydýchla som, keď na malý okamih rozpojil naše pery.

"Vážne?" opýtal sa nadšene.

"Áno, Harry. Vážne," usmiala som sa.

"Ďakujem, ďakujem! Ďakujem!!" skríkol, pevne ma objal, zatočil sa so mnou a narazil svoje pery na tie moje. "Takže som oficiálne zadaný?" opýtal sa napokon s nadšením, aké som uňho ešte nevidela.

"Tak to už vyzerá," zazubila som sa. Neodpovedal, iba ma znovu pobozkal.

"Srdiečko?" prerušil zvuky filmu Harry, keď sme ležali prepletení na gauči.

"Uhm?" zamrmlala som, príliš lenivá odpoveď.

"Mal by som ísť," povzdychol si smutne. Iba som sa usmiala, pohladila ho po líci a povolila zovretie. "To ma púšťaš tak jednoducho?" zasmial sa.

"A čo iné mi ostáva? Aj tak by si odišiel," odvetila som s úsmevom.

"Čo ty vieš," zazubil sa a brnkol mi po nose.

"Bež už, lebo ťa fakt nepustím," prehodila som a so smiechom nás oboch zvalila z gauča. Zatiaľ čo on v šoku ležal na zemi, ja som sa vyšvihla naspäť na gauč a roztiahla sa tak, aby pre neho neostalo miesto.

"Takže ty tak, hej? Veď počkaj," zasmial sa zlomyseľne a vrhol sa na mňa. Celú tvár mi zasypal bozkami a takmer celá váha jeho svalnatého tela spočívala na mne. Nie že by mi to vadilo. "Zajtra ideme do kina, na horor. Nepýtam sa, oznamujem," zasmial sa, zliezol z gauča a rozbehol sa ku dverám.

"To som teda zvedavá, Styles!" zakričala som za ním a už som počula iba slabý smiech a zabuchnutie vchodových dverí. 

Politánujeme sa trochu

Pár vecí mám na srdci.

1.) Mala by som prestať písať toľko litánií, lebo ich tu je viac ako častí pomaly..

2.) Časť bude dnes, kadžému s kým si píšem som ju sľúbila, takže bude určite.

3.) Objavila som omegle, takže niekedy (upresním všeetko) sa dohodneme a budete ma hľadať ak budete chcieť :3 kto ma nájde dostane imagine alebo niečo.. :D čo vy na to?

4.) Milujem vás za komenty ku Challenge. Niektoré sú perfektné, pri niektorých som od smiechu skoro spadla zo stoličky a jeden použijem ^_^

5.) 101,000 ZOBRAZENÍ ?! SWEET JESUS LORD čím som si to vôbec zaslúžila? Ďakujem vám strašne moc, slová ani nedokážu vyjadriť ako veľmi som vám vďačná!

6.) Chcela by som urobiť niečo na oslavu... a keďže DNES je presne ROK, čo som blog založila... Napadlo mi urobiť jubilejný twitcam ? Maybe ? Prišiel by niekto ? Alebo niečo jednoduchšie, napríklad pridať úryvok z chystanej poviedky s Narrym ? Alebo len nejaký pekný príspevok, kde by sme si zaspomínali? Ach, nie, ten bude tak či tak.. Ale ten twitcam sa mi celkom pozdáva aj keď tam zase budem sedieť jak trapka.. :D nevadí no..

7.) Vyjadrite sa v  komentároch, prosím, a počkajte si na časť a spomienkový článok :3

The Day Before Yesterday 20

Malé, krátke, nevinné litánie na úvod. 
1.) ak sa vám chce, chcete ma spoznať trochu bližšie, follownite si ma na instagrame ^.^ @littleshoran
2.) dosť ma kaká, ako ste sa všetky vykašľali na Challenge. Keďže nevidím iné východisko, musím sa vyhrážať. Máte ešte týždeň a ak sa tam nezapojí ešte aspoň 10 ľudí, definitívne končím s "A prečo nie?" Bodka.
P.S.: nezabíjajte ma za úvod, ani za záver a áno, je to tá Steph z EAY. :D
Enjoy :3

Niall's POV

"Mal si vidieť dnešné fotenie," zasmiala sa Steph a ja som sa naďalej usmieval ako pripečené slniečko.

"A čo také sa stalo?" pýtal som sa s pozdvihnutým obočím.

"Bol tam totálne zlatý asistent. Taký ten, vieš, nerdík alebo čosi," zasmiala sa, no mne v hlave ostával jeden výraz: 'zlatý asistent'. "Ni, čo sa stalo?" opýtala sa okamžite.

"Čo? Nič sa nestalo," usmial som sa falošne.

"Zlato, poznám ťa," prehodila a skúmavo sa na mňa zahľadela. Aj napriek kvalite webky mojej pozornosti neušlo, že jej oči zvážneli.

"Zlatší ako ja?" opýtal som sa ticho a sklopil pohľad. Ona si vydýchla a rozosmiala sa. "Čo? Je niečo vtipné?" zamrmlal som namrzene.

"Nie, len si rozkošný, keď žiarliš," oznámila a nežne sa usmiala. Ach, kiežby tu teraz bola... Stiahol by som ju k sebe do lona, pevne objal okolo pása a vášnivo pobozkal... "Zem volá Nialla!"

"Nežiarlim!" vyhŕkol som.

"Jasné, Nialler," uškrnula sa a prepaľovala ma pohľadom.

"Bol zlatší ako ja?" opýtal som sa ticho.

"Miláčik, nikto na svete nie je zlatší ako ty. Možno okrem mačiatok, šteniatok, malých detí, kuriatok a zajačikov." Zhrozene som sa na ňu zadíval a moja šokovaná a sklamaná myseľ rozmýšľala ako zareagovať. "Teraz vážne. Nikto nie je zlatší ako ty," usmiala sa jemne. "Ale stále je rozkošné, ako žiarliš," prehodila s úsmevom.

"Nežiarlim! Len mi chýbaš," pípol som a v očiach ma začali štípať slzy. Bože, ako veľmi mi chýba.

"Ľúbim ťa, Niall," šepla Steph a nežne sa usmievala.

"Milujem ťa, Stephanie," prehlásil som a na tvár sa mi vyštveralo čosi ako úsmev.

"Už len dva týždne a vidíme sa," upokojovala ma s úsmevom.

"Ešte dva týždne?" zafňukal som.

"No tak, Ni, zbehne to rýchlo, uvidíš," zasmiala sa. "Idem si ľahnúť, zajtra mám školu," povedala po chvíli.

"Utekaj," usmial som sa a pomrvil sa na posteli. "Sladké sny, princezná."

"Ak v nich budeš ty, tak sladké budú, princ môj," zasmiala sa, no jej výraz ostával nežný.

"Dobrú noc, ľúbim ťa," pošepol som a len čo Steph zopakovala rovnaké slová, ukončil som hovor.

"NIÁÁÁLL, PRIŠLA PIZZA!" skríkol Liam. Perfektné načasovanie, zasmial som sa v duchu a utekal do obývačky.

"Aká? Aká? Akáááá?" kričal som celý natešený – a vyhladovaný, samozrejme.

"Šunková," odvetil Zayn s plnými ústami. Nadšene som prikývol a ani sme sa nenazdali, štyri krabice pizze boli preč.

"Liam?"

"Áno, Nialler?"

"Máme niečo na jedenie?"

"Teraz si jedol."

"Ale nemali sme dezert," objasnil som, nechápajúc, ako môže mať také divné poznámky.

"V mrazničke je zmrlzlina," povzdychol si.

"ZMRZLINA?!" skríkol Zayn a hneď stál pri mne. "Na čo čakáš, Horan, daj to von!"

"Vyber lyžičky!" rozkázal som a hľadal zmrzlinu. "ČOKOLÁDOVÁ!!" skríkol som a urobil krátky víťazný tanček.

"POĎME NA TOOOOO!" zakričal Zayn a s lyžičkami a mnou v pätách sa rozbehol na gauč do obývačky.

V tichu sme sa napchávali, zatiaľ čo sme sledovali, ako Liam s Louim hrajú FIFU. V tom sa však rozrazili vchodové dvere a cez obývačku prepochodoval Harry s neutrálnym výrzazom v tvári.

"Hazz! Láska moja! Ani nepozdravíš?!" skríkol Louis. Harry sa však ani neotočil, nevenoval nám jediný pohľad a zabuchol sa v izbe. Nechápavo sme sa na seba zadívali, naraz pokrčili plecami a ďalej sa venovali hre a zmrzline. Zrazu som začul nepekný krik.

"Pošuli šte tho?" opýtal som sa s plnými ústami zmrzliny.

"Čo?" nechápal Liam. Povzdychol som si, dvihol prst, prehltol zmrzlinu a zopakoval to.

"A čo sme mali počuť?" nechápal Zayn.

"Ten krik."

"Horane, tebe z tej zmrzliny primrzol mozog," povzdychol si Lou, bratsky ma objal a krútil nado mnou hlavou. Ale ja som si bol istý, že sa mi to nezdalo.

"Ospravedlňte ma," zamrmlal som a vyvliekol sa z jeho objatia.

"Odkiaľ toľké spôsoby?" počul som ešte šokovaného Liama a vybehol som na poschodie. Okamžite som zamieril ku Harryho izbe, či odtiaľ nebudem niečo počuť. A hľa, tlmený buchot! Opatrne som otvoril dvere a to, čo som videl ma totálne zarazilo... 

Harry skackal po celej izbe, tancoval a kričal do vankúša, ktorý mal pritlačený ku tvári. Šokovane som stál vo dverách a doslova čumel na jeho tanečné kreácie. 

"Harry?" zasmial som sa šokovane. V okamihu prestal skákať, stiahol si z tváre vankúš, so šialeným výrazom sa na mňa zadíval, no potom akoby sa spamätal, začervenal sa a s najväčším úsmevom, aký som kedy v mojom živote videl, sa zadíval na zem. "Čo sa stalo?" uchechtol som sa, zatvoril za sebou dvere a podišiel k nemu. Zadíval sa na mňa a na tvári mal úsmev, ktorý som videl len raz – keď v X-Factore postúpil cez casting.

Zhlboka sa nadýchol, úsmev nezchádzajúc z jeho tváre, a preniesol: "Pamätáš, ako som vám spomínal Lannu?"

The Day Before Yesterday 19

Jedna časť za týždeň, povedala som. Ak nie viac, povedala som. Múza sa vracia, pomyslela som. Neverte mi! vravím teraz. :D
Ale nie no.. :D je tu časť, do konca týždňa by som mohla stihnúť ďalšiu a snáď ma za ten koniec nezabijete... :D
I LOVE YOUUUUU 
P.S.: Venujem svojej najdrahšej ženuške Sašenke, ktorá by mi mohla prestať posielať z Hazzovho mobilu tie nadržané smsky, pretože Niall je veľmi žiarlivý a za chvíľu Harryho vykastruje a ty budeš mať po srande, drahá, pretože ja ti môjho chlapa nepožičiam. :D 

"A zubnú kefku odkiaľ vezmem? Vycucám z prsta?" pýtal sa namrzene Harry, keď sme stáli v kúpeľni.

"Jaj. Aha. Počkaj, niečo mám," uškrnula som sa a odkráčala ku skrinke pri opačnej stene. Chvíľu som sa v nej hrabala, až som konečne našla to, čo som potrebovala. "Ta-rá!" skríkla som a so šialenym víťazoslávnym úsmevom Harrymu podala novučičkú zubnú kefku.

"Vďaka," zamrmlal a cez odraz v zrkadle si ma prezeral.

"Err, Harry?"

"Uhm?" ozval sa nezaujato, pričom jeho oči stále putovali po zrkadle.

"Vieš o tom, že ja ťa v tom zrkadle vidím a presne viem, čo robíš?" zasmiala som sa a cez odraz sa mu zadívala do očí.

"Prepáč," zamrmlal a sklopil pohľad, zatiaľ čo mu do líc stúpala červeň. Či sa mi to páčilo alebo nie, musela som uznať, že bol zlatý. Možno až viac, ako by sa na takého 19ročného chalana patrilo.

"Tu máš pastu," usmiala som sa, vymetajúc z hlavy nepotrebné myšlienky. Bez slova si na kefku naniesol pásik zázračnej hmoty a ako správny gentleman počkal, kým ten istý úkon vykonám aj ja.

"Šo budeme robiť dneš?" zahundral s ústami plnými peny.

"Nehaj to na náhodu," odvetila som, taktiež s kefkou medzi perami.

"Doble," odhundral a hypnotizoval svoj (viac ako hriešne) sexy odraz. "Hotovo!" oznámil šťastne, keď sme si z úst vypláchli aj posledné zvyšky pasty.

"Šikovný chlapec!" zasmiala som sa. Otočila som sa tvárou k nemu, no vzápätí to aj oľutovala – zadíval sa mi priamo do očí, ani jeden z nás poriadne nedýchal a on sa priblížil bližšie. Ani som sa nenazdala, a jeho veľké, no nežné ruky opatrne hladili moje líca a jeho dych v malých, neviditeľných chumáčikoch dopadal na moju tvár. Nevedela som, čo mám očakávať, tak som sa nechala rozmaznávať jeho jemným dotykom a čakala, čo urobí. Pomaly sa ku mne sklonil a nechal naše pery, aby stáli milimetre od seba. Akoby čakal, kto sa vzdá skôr. Na moje potešenie, nezvládol to a nenásytne, no zároveň precítene ma pobozkal. Netrvalo to dlho, avšak na mojich perách to aj napriek tomu zanechalo niečo, čo sa nedá opísať slovami. Bol tam kúsok z neho. Našim čelám dovolil navzájom sa opierať, zatiaľ čo pohľad jeho zelených očí prenikal do najhlbších zákutí mojej duše. Aspoň tak som sa cítila.

Nemám potuchy ako dlho sme tam takto stáli, no napokon sa odtiahol, i keď pohľad neodvrátil.

"Ideme si urobiť raňajky?" zašepkala som, stále trochu vyvedená z miery.

"Iste," odvetil a na jeho tvári sa usadil široký úsmev.

Dotrepali sme sa do kuchyne, kde sme sa postavili vedľa seba a čumei na zatvorenú chladničku.

"Čo si dáme?" opýtala som sa napokon s hlbokým povzdychom.

"Praženicu."

"Fajn. Ale tá moja nikdy nedopadne dobre," oznámila som a z chladničky vybralal šesť vajíčok.

"Pomôžem ti s tým," zazubil sa na mňa a začal sa prehrabávať skrinkách, aby našiel všetko potrebné.

"Čo hľadáš?" opýtala som sa napokon, keď sa bezradne točil okolo svojej osi.

"Panvicu."

"Tu," usmiala som sa, zohla sa ku rohovej skrinke a odtiaľ vybrala presne to, čo hľadal.

"Aha, tam som sa ani nedíval," oznámil s úškrnom.

"Dokonca," zasmiala som sa a začala rozmiešavať vajíčka, zatiaľ čo on roztápal maslo. "Harryyyy?" zatiahla som po chvíli.

"Áno?" opýtal sa a okamžite stál pri mne.

"Koľko tam mám dať soli? Ja to vždy presolím," zašomrala som a odula spodnú peru.

"Pol lyžičky," usmial sa. "A nemrač sa, nesvedčí ti to," dodal a s brknutím po nose sa naďalej venoval rozpaľovaniu panvičky. Jeho veta mi na tvári vyčarila úsmev, tak som rýchlo vajíčka osolila a podišla ku Harrymu. On ich skúsene vylial na panvicu a ja som len zarazene sledovala, ako mu to ide. Tak super, Lannah, dokonca aj 19ročný chalan varí lepšie ako ty, začal sa mi vysmievať môj vnútorný hlas. No a čo, odvrkla som. Prestávam byť normálna, pomyslela som si a obrátila svoje myšlienky naspäť k Harrymu, ktorý so sústredeným výrazom kládol hotovú praženicu na taniere.

Harry's POV

"A nemrač sa, nesvedčí ti to," usmial som sa a nežne jej brnkol po nose. Bola taká rozkošná. Ako sústredene naberala soľ a po kryštálikoch z nej odsypávala, aby mala presne pol lyžičky. A ako sklamane sa zatvárila, keď jej spadlo viac, ako chcela. S hanblivým úsmevom mi podala rozmiešané vajíčka, ktoré som v okamihu vylial na panvicu a začal z nich vytvárať jedlo. Zaujato ma pozorovala, no nemal som pocit, že by aj vnímala, čo vlastne robím. Musel som sa nad jej správaním pousmiať, inak sa to nedalo.

"Táák, dobrú chuť," usmial som sa a zvalil sa vedľa Lanny na gauč. Ako sme tak potichu prežúvali, môj pohľad neustále blúdil k nej. Bola krásna, až mi to vyrážalo dych. Moje hormóny sa vzbúrili a ja som vedel, že teraz príde tá vhodná chvíľa.

"Bolo to výborné, Harry," usmiala sa a dala mi pusu na líce. Cítil som, ako sa mi do líc nahrnula červeň a rozhodol som sa, že to nebudem dlhšie odkladať.

"Lannah?" ozval som sa ticho a stiahol ju k sebe.

"Áno?"

"Ja... Vieš... Napadlo mi... Nedala by si mi šancu? Teda, chcem povedať... Nechcela by si to so mnou skúsiť? Do prdele. Nie tak... Ešte raz... Budeš moje dievča?" 

Všetko najlepšie Sany!

Táákže. Moja najdrahšia Sandruška má dnes sladkých 16 a keďže ju strašne veľmi ľúbim, vymyslela som pre ňu prekvapkanie :3

oh, spomínam si na tie časy, keď sme objavili blogy a písali si nekonečné komentáre.. a potom keď sme sa prvýkrát stretli ^_^ a keď sme zistili, že ideme na rovnakú školu! Tá párty cez fb :D:D a každý utorok spevácky, na ktorom nás má Dano chuť zabiť, pretože nespievamie nič iné, ako 1D <3 alebo vtedy ten meeting :3 bože, vedela by som tu sedieť a písať... :D

teraz však prekvapkanie. :3 Paľo sa asi nepoteší keď to uvidí, ale tebe sa to snáď páčiť bude :P

"Milujem ťa, Emily."

"Tiež ťa milujem, Luke."

"No nie sú dokonalí?" povzdychla si Sany v mojom náručí.

"Ty si dokonalá," zašepkal som.

"Liam, prestaň," zasmiala sa a slabo ma udrela do hrude.

"Neprestanem," odvetil som s úškrnom a pritiahol si jej tvár k tej svojej, pričom vzápätí sa naše pery začali nežne maznať.

"Pozeraj film," zamrmlala do bozku, odtiahla sa a presunula svoju pozornosť k obrazovke. S povzdychom som urobil to isté, no neodpustil som si nepoložiť jej jemný bozk do vlasov.

Keď sa na obrazovke zjavila scéna, kde Luke s Emily vraveli svoje 'áno', pocítil som, ako sa Sany zachvela a jej ruka zamierila k očiam.

"Zlatíčko, plačeš?" usmial som sa nežne a zadíval sa na jej tvár.

"Nikdy to nezažijem," zamrmlala a sadla si na druhý koniec gauča. Čože? Nezažije? A čo ja? Čo my? "Liam, mali by sme sa rozísť."

"Čo? Prečo? Čo som urobil zle? Ublížil som ti nejako? Povedz čo som urobil a ja to napravím!"

"Nie je to tebou..."

"A kde je potom problém?" Nechápal som. Čo sa stalo? Nemôže ma opustiť!

"Nie som pre teba príliš dobrá. Zaslúžiš si niekoho omnoho krajšieho a lepšieho ako som ja," pošepla a po jej líci sa skotúľala maličká slza. Ktorú však nasledovali ďalšie a to moje srdce trhalo na drobné kúsky.

"Sany, zlatíčko, pozri sa na mňa," zašepkal som naliehavo a pritisol ju k sebe. "Milujem ťa. Si dokonalá. Nezaslúžim si nikoho krajšieho, pretože nikto krajší ako ty neexistuje. Nezaslúžim si nikoho lepšieho, pretože takého niet. Pretože ty si to najkrajšie, najdokonalejšie stvorenie, aké kedy po tejto zemi kráčalo a ja nikdy nepochopím, čím som si ťa zaslúžil. Čo som urobil, že mám tú česť nazývať ťa mojou. Že práve mne patrí tvoj nádherný úsmev, že práve ja sa môžem hrať s tvojimi vlasmi, že práve moje pery môžu bez strachu kedykoľvek pristáť na tých tvojich. Sany, ani si nedokážeš predstaviť, ako veľa pre mňa znamenáš. Neprežil by som, ak by si ma opustila. Nedokázal by som bez teba žiť. Ako ti, preboha, vôbec mohlo napadnúť, že si ma nezaslúžiš?"

"T-tvoji rodičia," zavzlykala.

"Moji rodičia nemajú dôvod starať sa do môjho života. Nepoznajú ťa, nevidia v tebe toho úžasného človeka, ktorého môžem každý deň objímať, každý deň bozkávať. Nevedia, ako veľa pre mňa znamenáš, že na svete nie je nikto, kto by ťa mohol nahradiť, kto by mohol byť na tvojom mieste. Nevedia, že práve vďaka tebe som taký, aký som, že práve ty si ten dôvod, kvôli ktorému som šťastný. Nevedia, že môj úsmev existuje iba pri spomienke na teba. Nevedia, že môj život sa točí len a len okolo teba," šepkal som naliehavo a každým slovom som bol bižšie pri jej tvári. "Povedal som ti niekedy, ako veľa pre mňa znamenáš?"

"Áno," pošepla a sklopila pohľad.

"A povedal som ti niekedy, ako neskutočne ťa milujem?" Iba prikývla. "A vysvetlil som ti, prečo ťa volám Sany aj keď ťa tak nikto iný nevolá?"

"Nie."

"Pretože si moje slniečko. Pretože ty prinášaš do môjho života svetlo. Prinášaš šťastie, lásku, úsmev, ktorý je na mojej tvári iba keď som s tebou. Pretože ty ma robíš šťastným a ty ma robíš kompletným."

"Milujem ťa," zašepkala s úsmevom od ucha k uchu a naliehavo ma pobozkala.

"Milujem ťa, Sany. Viac ako si dokážeš predstaviť," usmial som sa a naďalej si užíval dokonalý život s dokonalým dievčaťom, ktoré bolo, je a bude môj svet.

Challenge.

OU YEAH
Takže.
Moja drahá Blaváčka vymyslela absolútne geniálnu vec.
K tej sa dostanem neskôr, najprv však vysvetlivka & intro.. :D

Vysvetlivka:
kompletný servis = príspevok obsahujúci fotku chalana, imagine, gif.ko, výrok chalana a jeden fakt. :)) 

Intro: 
Ako som písala v príspevku "Deal.", že napíšem ďalšiu časť "A prečo nie?"... Ja som chcela!
Lenže... Narazila som na problém. Dosť veľký problém.
Prečítala som si tretiu a štvrtú časť, aby som vedela "wo co go"... No a pamätáte, ako Niall Stelle povedal, že sa jej chce niečo opýtať?
Super.
Takže.
Ja som ZABUDLA, čo sa jej chcel opýtať.
Vážne, kruto som zabudla. Nemám ani potuchy. Nikomu som to nenapísala, takže si to nemám ako zistiť..
A teraz prichádza pointa článku..
Dostávate úlohu.
Napíšte mi do komentu, čo sa Niall chcel opýtať Stelly. Alebo teda váš názor, čo sa jej chcel opýtať... Chápete, nie? :D

A tu je motivácia:
Kto to uhádne (a pripomenie mi, čo som tam chcela dať), to za prvé použijem, autor bude mať venovanú časť, dostane kompletný servis a budem ho milovať do konca života. :D
Čas máte do dňa sv. Patrika (17.3.) :)

P.S.: Po deadline vytvorím príspevok, kde budú všetky otázky a vy sami budete hlasovať, ktorá je najvtipnejšia. Autor/ka potom dostane príspevok s kompletným servisom.
P.P.S.: Ku každému komentu s otázkou mi napíšte svoje meno/prezývku (iba ak nekomentujete cez účet a komenty sú ako anonymné)  a obľúbenca z 1D :))

S láskou,
netrpezlivo očakávajúca vaše tvorivo-kreatívne komenty Stephanie xx :D

Deal.

Tu sú tie litánie, čo som mala pridať v nedeľu, ale akosi som zabudla... :D:D hanba mi, viem.
Takže, v princípe ide o to, že nestíham, nezvládam a neviem čo všetko, písať..
No napadlo mi, ako by sme to mohli poriešiť.. Jedna časť každý týždeň. Napevno.
Ak sa podarí viac, tak bude viac, no tú jednu máte istú aj keby traktory padali.
Pretože mňa samú s prepáčením serie, ako to zanedbávam.
V jednej chvíli som sa bála, že TDBY nedokončím, no nakoniec áno. TDBY dokončím. Bude to trvať, ale nenechám to len tak.
Plus mám vymyslené ďalšie poviedky :)
Dovtedy ma možno aj opustia mrákoty a bude sa mi lepšie písať (v čo seriózne dúfam :D)..
To je asi všetko čo som chcela..
Btw, pridala som orientačnú anketu, s kým by ste chceli ďalšiu poviedku, tak smelo hlasujte :))
S láskou,
Stephanie xx

P.S.: nakopli ste ma, takže sa dnes pokúsim pridať ďalšiu časť 'A prečo nie?' :3

The Day Before Yesterday 18

Strašne, strašne, STRAŠNE ma mrzí, že časť je až teraz... A veľmi rada by som povedala, že "temné obdobie" sa skončilo, no nie je to pravda.. Ako to bude ďalej, k tomu sa vyjadrím v litániach, ktoré pridám poobede, keďže teraz ich nestíham napísať (meine muther (napísala som to správne?) chytajú vražedné sklony, že ešte nie som v posteli).. 
Takže v skratke.
Túto časť venujem každej jednej z vás (ak tú sú chlapci (ozvite sa v komente ;) :D) tak každému jednému z vás), ktoré(í) ste tu ostali aj za ten skoro mesiac (omg to až toľko? :O zabiť ma je málo, viem.) a nevykašľali sa na mňa. Špeciálne poďakovanie patrí Baške, ktorá mi s časťou veľmi pomohla :)) 
Takže, užite si časť, ďalšia asi tak skoro nebude :'(
P.S.: Lana del Rey a jej album Born To Die je totálne ASDFGHJKL, odporúčam! 

Na viečkach ma pošteklili nežné slnečné lúče a ja som sa odhodlal otvoriť oči. Porozhliadol som sa vôkol seba a mojej zaspatej mysli došlo, že nie som doma. V tom som si uvedomil, že čosi objímam a to čosi ma zohrieva a práve sa pomrvilo. Obrátil som svoju pozornosť smerom nadol a zbadal som Lannu s chrbtom pevne pritisnutým na mojej hrudi. Čo najpomalšie som nadvihol hlavu a všimol si, že jej hnedé oči sú upreté na nejasný bod vedľa televízora.

Dlaňami som jej prešiel po brušku, na čo sa zarazila a pomaly otočila tvárou ku mne.

"Dobré ráno," zamrmlala, sklopila pohľad a chcela sa odtiahnuť, no ja som nemal v pláne tak skoro ju pustiť.

"Dobré ráno," odvetil som s úsmevom a pomaly sa natiahol, aby sa moje čelo opieralo o to jej. Zadívala sa mi do očí a na perách jej pohrával hanblivý úsmev. Usmial som sa nad jej rozkošnosťou, zozbieral všetku odvahu a nežne ju pobozkal. V okamihu zareagovala a naše telá sa k sebe automaticky pritisli ešte bližšie. Jej prsty si našli cestu do mojích strapatých vlasoch a tie moje zas blúdili po jej chrbte. Jemne som pootvoril ústa a to isté očakával od Lanny, no ona sa odtiahla a s pobaveným úškrnom sledovala moju šokovanú tvár.

"Choď si umyť zuby," uškrnula sa, vyhupla sa na rovné nohy a viedla ma do kúpeľne.

Lannah's POV

Práve sa mi snívalo čosi o tom, ako som kŕmila Nepha, keď som začula strašne divný zvuk. Určite to nemohol byť Neph, veď mačky také retardované zvuky nevydávajú. Trochu som sa pomrvila a ten zvuk sa ozval znova. A znova a znova. Konečne mi došlo, že to pochádza z reálneho sveta tak som sa donútila otvoriť oči a precitnúť zo sna, ktorý vo mne aj tak len vyvolával smútok. Nechala som svoje oči privyknúť na svetlo vychádzajúce z okien nadomnou, keď som sa našla v niečiom objatí. Možno za to môže aj fakt, že sa znova ozval ten príšerný zvuk. Pomaly som otočila hlavu a videla Harryho mierumilovnú tvár, jeho jemné poodchýlené pery a- Ten zvuk sa ozval znova. A jeho pôvodcom nebol nik iný ako ten sexuálny Harry Styles, ktorý si zo mňa urobil plyšového medvedíka. I keď na druhú stranu, nemôžem povedať, že sa mi to nepáči.

"Harry," šepla som ticho. Odpovede sa mi ale nedostalo. Pomrvila som sa a chcela sa postaviť, on ma však k sebe pritisol ešte bližšie a znemožnil mi akýkoľvek pohyb, ktorý by povoľoval môjmu telu vyslobodiť sa zo zovretia jeho svalnatých rúk.

"Harold," zasyčala som, no on mi znova slabo zachrapkal do ucha a naďalej sa usmieval. Asi nemám inú možnosť, pomyslela som si a s povzdychom sa nechala objímať aj naďalej. Niekde medzi tým jeho pochrápkavaním a štebotom vtáčikov, ktorý sa rozliehal po obývačke sa mi vynorila spomienka na včerajší deň. Spomienka na bozk. Ako na tom vlastne sme? Cíti ku mne niečo? Tieto a mnohé ďalšie otázky mi vŕtali v hlave. Bez šance nájsť odpoveď, samozrejme. Netuším, ako dlho som tam ležala a nechala sa unášať myšlienkami na kučeravé stvorenie ležiace za mnou, keď ma začalo svrbieť pravé koleno. Nebola šanca, že by som naň dotiahla a poškriabala sa. Tak som sa začala vrtieť, v snahe nezobudiť Harryho a zároveň uľaviť kolenu. V tom som však na bruchu zacítila jemný pohyb a došlo mi, že Harry sa zobudil. Pomaly som sa otočila, neistá čo očakávať.

"Dobré ráno," zamrmlala som a snažila sa vyhnúť očnému kontaktu.

"Dobré ráno," odvetil a sklonil hlavu čím dosiahol, aby sa naše čelá opierali. Netušila som, čo si mám myslieť, no Harry mal zjavne jasno, keďže sa usmial a pootočil hlavou, takže sa naše pery stretli v nežnom bozku. Musela by som byť veľmi hlúpa, ak by som mu takýto krásny bozk na dobré ráno neopätovala. Zatiaľ čo sa Harryho ruky preháňali po mojom tričkom zakrytom chrbte, ja som svojim prstom dovolila skúmať hebkosť jeho kučier. V tom však Harry pootvoril pery, a ja známa svojim odporom k rannému pachu som sa opatrne odtiahla a s úškrnom sledovala jeho sklamanú tvár, na ktorej sa usadil výraz raneného šťeňaťa.

"Choď si umyť zuby," zasmiala som sa a stále ofučaného ho ťahala do kúpeľne. 

Spomienky ostanú

Ďalšia jednodielovka z mojej pekárne. Pozor, je čerstvá, práve som ju dopísala.. :D
Nebudem tu dávať pesničku, ako mám vo zvyku, no je to dosť smutné, takže samé si vyberte, čo a či vôbec si pustíte. :)
Enjoy :)

"Nádych, výdych, dýchajte zhlboka, pani Horanová!" vravela naliehavo zdravotná sestra.

"Dýchaj, zlatíčko. Za pár minút bude po všetkom," upokojoval svoju manželku, svoju princeznú ako ju rád volal, Niall.

"Snažím sa!" skríkla Meredith a naďalej mocným stiskom týrala Niallovu ruku.

"Už len kúsok, pani Horanová. Ide vám to skvele!" povzbudzoval lekár.

"Dokážeš to, láska," usmial sa Niall a uterákom zotrel Meredith pot z čela. Z jej hrdla sa zrazu vydral neľudský výkrik, oči sa jej pretočili dozadu a jej stisk ochabol.

"Dieťatko je naopak!" skríkol ktosi.

"Pán Horan, musíte okamžite odísť!" prikázala sestrička naliehavo.

"N-nie. Nemôžem ju tu nechať!"

"Pán Horan, nemôžete tu ostať!" povedala sestrička najpokojnejšie ako dokázala a viedla ho von.

"Milujem ťa!" stihol ešte skríknuť a dvere operačnej sály sa za ním v okamihu zatvorili.

Pomalým krokom sa presunul ku kreslám, ktoré už na prvý pohľad nevyzerali prívetivo a do jedného z nich sa zvalil. Oči sa mu začali plniť slzami a len čo ich zahnal preč, v hlave sa mu vynorila prvá spomienka...

*****

"Milujem ťa, Meredith," pošepol Niall a vyvrcholil.

"Niall!" skríkla a jej telo sa prehlo v milostnom kŕči. "Milujem ťa," vydýchla a on sa zvalil vedľa nej.

"Najviac na svete," dodal a pritúlil ju na svoju spotenú hruď, o ktorú sa s radosťou oprela a s úsmevom počúvala tlkot jeho srdca, ktorý sa pomaly vracal do normálu. Vtedy ani len netušili, že práve tento večer, práve toto jedno milovanie im zmení celý život.

***

"Som doma, princezná!" skríkol Niall, keď za sebou zatvoril dvere a z unavených nôh skopol topánky.

"Ahoj," privítala ho nežným bozkom, ktorý jej s radosťou opätoval a vzápätí ho viedla naprieč bytom. "Mám pre teba prekvapenie," objasnila, keď sa na ňu nechápavo díval. Nedočkavo nakukol cez poodchýlené dvere vedúce do spálne, za čo si vyslúžil slabý pohlavok a chichot jeho drahej. "Až po mne," uškrnula sa a viedla ho k spoločnej posteli.

"Č-čo to je?" nechápavo sa díval na dupačky vo farbách írskej vlajky, ktoré ležali na vankúši.

"Som tehotná," odvetila po chvíli ticha Meredith a odvážila sa zadívať do Niallovych modrých očí, ktoré zaliali slzy.

"Ja budem ocko?" opýtal sa priškrtene.

"Budeš ocko," pošepla, neistá jeho reakciou.

"A ty budeš mamička?" pýtal sa ďalej.

"Ja budem mamička."

"Budeme rodičia?" opýtal sa ako malé dieťa.

"Áno, Niall," odvetila totálne zmätená.

"Milujem ťa!" vypískol zrazu a uväznil ju vo svojom objatí. "Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa!" kričal šťastne pomedzi bozky, ktorými obdarovával jej tvár. "Ja budem ocko!" vykríkol a nechal slzy šťastia dopadať na Mereditine líca. "Tak veľmi ťa milujem," pošepol a pritisol svoje pery na tie jej.

***

"Ako sa má moja princezná?" To bola otázka, ktorú Meredith počúvala každý deň minimálne desaťkrát.

"Dokonalo šťastne." To bola odpoveď, ktorú Niall vždy dostal.

"A ako sa má môj malý chrobáčik?" opýtal sa s úsmevom, pokladajúc veľkú ruku na neustále rastúce bruško a dovolil svojim perám maznať sa s tými, ktoré patrili Meredith.

"Myslím, že výborne. Hlavne keď má takého skvelého tatka," usmiala sa Meredith. Nedalo sa poprieť, že od momentu, ako sa Niall dozvedel, že bude ocko, Meredith rozmaznával najviac ako sa dalo. Nekonečné zásoby jedla (ktoré boli v rodine Horanovcov samozrejmosťou, no po radostnej správe sa ešte zdvojnásobili), každovečerný bublinkový kúpeľ pre budúcu mamičku a nikdy nekončiace debaty o tom, aký šťastný je, ako veľmi sa teší a aké úžasné to bude.

***

"Ako sa bude volať?" opýtala sa jedného večera Meredith, keď sedela na gauči, zatiaľ čo Niall sa opieral o jej už dosť veľké bruško, ktoré nevedomky celý čas nežne hladil.

"Hm?"

"Ako sa bude volať. To malé," objasnila s úsmevom Meredith a rukou prehrabla Niallove strapaté vlasy.

"Noo, niečo mi napadlo," usmial sa nezbedne a pomaly sa posadil, nikdy však neprerušujúc kontakt s bruškom. "Ak to bude chlapec, chcel by som, aby sa volal Liam."

"A druhé meno?"

"Neviem."

"Čo tak Anthony?"

"Liam Anthony Horan. To znie úžasne, princezná," usmial sa a v jeho očiach doslova vybuchovali ohňostroje šťastia. "A dievča by mohlo byť Natalie."

"Nie, to sa mi nepáči," pokrčila nosom Meredith.

"Prečo nie?"

"Neviem. Je to také... Bežné."

"A čo navrhuješ?"

"Samantha. Samantha Brooke."

"Eww, nie. Čo tak Chelsea?"

"Nie, určite nie."

"A Vannessa?"

"Nie."

"Leyla?"

"Nie."

"Chloe?"

"Budeš mi tu menovať celý kalendár?" uchechtla sa.

"Zrejme," priznal a z Meredith opadli všetky mrákoty v okamihu, keď ju obdaril sladkým úsmevom. "Nechajme to na teraz tak, miláčik. Nechcem, aby si sa na mňa nahnevala, to by ti neprospelo. Budeme dúfať, že to bude chlapec," usmial sa napokon a vtisol Meredtih bozk do vlasov.

"Milujem ťa, Niall," pošepla ticho a dovolila snom, aby ju dolapili v obajtí muža, ktorého milovala viac ako čokoľvek iné.

***

"N-niall?"

"Áno, princezná?" opýtal sa ospalo.

"Myslím, že-"

"Rodíš?!"

"Uhm. Asi mi odtiekla voda," priznala ticho a držala sa za podbruško.

"Kurva, kurva, kurva! Čo teraz?!"

"Odvez ma do nemocnice, zlatko," zasmiala sa slabo.

"Jasné. Veci máš zbalené, však?" Prikývla a s úkšrnom sledovala, ako pobehuje po izbe.

"Čo hľadáš, zlatko?"

"Kľúče od auta."

"V predsieni. Pri peňaženke."

"Aha. Dobre, ideme!" zavelil, schmatol tašku a utekal dole po schodoch. "Meredith, kde si?" kričal nervózne.

"Nesiem v sebe človeka, robím čo môžem!" odkričala so smiechom a ťarbavo schádzala po schodoch.

"Prepáč," zasmial sa a okamžite bol pri nej, aby jej pomohol.

***

"Prepáčte, kde je gynekológia?" opýtal sa Niall na recepcii.

"A načo?" odpovedala protiotázkou sestra, ktorá bola príjemná asi ako zápal pľúc.

"Lebo moja manželka rodí!" zavrčal.

"Rovno a doľava," odvetila nezaujato a ďalej listovala vo svojom bulvárnom časopise plnom nezmyslov. Niall ani nepoďakoval, iba vzal Meredith za ruku a najrýchlejšie ako sa dalo cupkali na pôrodnícke oddelenie.

"POTREBUJEM GYNEKOLÓGA!" skríkol Niall rozrážajúc veľké dvere.

"Pane, nekričte, prosím," umlčala ho jedným pohľadom sestra.

"Moja manželka rodí," vyhŕkol podráždene.

"Pán doktor je na ceste. Môžem vedieť vaše meno?" opýtala sa milo a pomohla Niallovi presunúť Meredith, ktorá medzitým ovládala krik, na jedno z kresiel.

"Horan," odvetil nervózne.

"Ďakujem. Takže, pani Horanová, hlboký nádych, pôjde to rýchlo," šepkala sestrička a chytila Meredith za obe ruky, zatiaľ čo Niall nervózne pochodoval okolo nich, s rukami zahrabanými vo vlasoch. Kde toľko trčí ten doktor?! Pomyslel si a vzápätí sa rozrazili dvere, z nich vyšiel lekár v stredných rokoch, nasledovaný posteľou na kolieskach a asi troma sestrami.

"Na sálu, ihneď," prikázal a pomohol sestrám naložiť Meredith, ktorej po tvári stekali slzy, na posteľ.

"Môžem byť s ňou?"

"A vy ste..."

"Jej manžel. Horan."

"Iste. Mary, pomôž pánovi Horanovi a priveď ho na sálu."

*****

"Pán Horan?" ozvalo sa do ticha nemocnice a z neprívetivo vyzerajúcich dverí vyšiel doktor. Niall okamžite vyskočil na rovné nohy a hlatal doktora pohľadom. Ten sa zhlboka nadýchol, zadíval sa na Nialla a chystal sa povedať to, čo by Niallovi nenapadlo ani v tom najhoršom sne. V tom však z rovnakých dverí vyšla sestra a na rukách niesla malý uzlíček šťastia. Niall sa nedočkavo zadíval na doktora a čakal. "Je mi to ľúto, ale vaša manželka to neprežila." V tej chvíli sa Niallovi zrútil svet.

"NIE!" vykríkol a vrhol sa na doktora, sestry ho však v okamihu zastavili.

"Je mi to veľmi ľúto, pán Horan. Robili sme čo sa dalo," odvetil doktor zronene a pobral sa preč.

"PREČO?!" kričal Niall a zrútil sa do objatia sestry, ktorá stála najbližšie. "Prečo ona? Veď mala celý život pred sebou!" kričal a zadúšal sa vzlykmi. V tom sa však chodbou ozval prenikavý plač. "Dieťa. Dieťa žije?" opýtal sa šokovane.

"Je to dievčatko," odvetila sestra a pomaly dotiahla Nialla ku kričiacemu drobcovi.

"M-môžem?" opýtal sa užasnuto. Sestra s úsmevom prikývla a podala nemluvňa Niallovi, ktorému sa na tvári zjavilo čosi medzi bolestnou grimasou a šťastným úsmevom.

"Máte meno?" opýtali sa sestry takmer naraz.

"Samantha. Samantha Brooke," odvetil ticho dívajúc sa do zelených očí plných sĺz. Očí, o ktoré sa bude starať do posledného dychu. Do očí, ktoré mu navždy budú pripomínať osobu, na ktorú nikdy nezabudne a ktorú bude navždy milovať viac ako vlasntný život.