piatok, 30. novembra 2012

Litánie.

Nie, neľakajte sa. :D
žiadna ďalšia dovolenka sa nechystá. :D
lenže keď ja som taký strašne hlúpy, neporiadny, lenivý, dutý, retardovaný škrečok, ktorý vám nie je schopný dva dni pridať časť.. a pritom pre vás má prekvapenie..
musím to poriešiť takto.
ide o to, že.
blížia sa Vianoce.
a ja nemám advetný kalendár.
a pravdepodobne ani vy. :D
takže si urobíme naše mini-pidi #CountingWithSteph :D
čo znamená :D
káááždýýýý deň tu pribudne tzv. kompletný servis (tie, čo majú lajknutú moju fb fanpage to poznajú :3), v ktorom vlastne ide o to, že tam je imagine, fact, quote, obrázok a gifko.. pričom každý deň by bola kompletka s iným chalanom :) a možno tam niekedy pridám niečo navyše alebo tam bude niečo iné :D ako sa mi bude chcieť, no :D
tak čo vy na to?
súhlasíte? :)
dúfam, že áno, pretože sa toho nemienim vzdať. :D
soo..
that's it. :D
with love, Stephanie <3

P.S.: prepáčte, že nepridávam časti, ale tak no.. :D som nevyspatá od stredy a vymletá. :D takže tak. Zajtra by už mala byť :) plus do konca tohto týždňa sa posnažím pridať moju oficiálne prvú neúchylnú jednodielovku :3
P.P.S.: Kto by si bol pomyslel, že chlieb s nutellou a čírios je taký yummy?

streda, 28. novembra 2012

A reason for a life 10

10. časť :O ci pana :D
normálne hrdá som na seba ;D joke. :D
dobre, keďže k tomu nemám veľmi čo povedať, a viem ako veľmi milujete moje litánie na začiatku častí (ďalší joke, ty kokos, ale mi to dnes ide ;DD), tak sa zahrám na zlú tetu (či uja? Strácam sa... Ak by bol teda Niall gay, tak kvôli nemu budem aj ten ujo... Dobre, to bolo od veci :D:D).. Takže znova, zahrám sa na zlú tetu a keď tu nebudem mať aspoň 10 komentov (a ja viem, že to zvládnete!) tak nepridám ďalšiu časť! HA! ale som vás dala! :D takže makajte čítať a písať komentíQy, vy mrkvy!<3 :D


"'El, čo sa deje?' šepol som ticho zatiaľ čo sme sedeli pod palmou a dívali sa na nádherný západ slnka.
'Nič,' pošepla a ani sa na mňa nepozrela. Úprimne? Neveril som jej.
'Zlatko, neklam. Niečo sa deje,' pošepol som naliehavo a prisunul sa k nej ešte bližšie.
'Neklamem. Všetko je v poriadku,' odvetila stále tým nezaujatým tónom a ja som jej stále neveril.
'Prečo potom plačeš?' opýtal som sa opatrne a prstom zotrel slzy, ktoré sa jej preliali cez okraj viečok.
'Prečo ja?' zašepkala, hlas sa jej zlomil a nechala slzám voľný priebeh.
'El, pšššt,' začal som ju utešovať, nezaujímajúc sa o vysvetlenie jej otázky. Privinul som ju k sebe a hojdal nás zo strany na stranu, až kým sa jej telo neprestalo otriasať pod prívalom srdcervúcich vzlykov. 'Poďme dovnútra, dobre?' šepol som a pomohol jej vstať.
'Už mi teda povieš, čo sa stalo?' pošepkal, keď sme objímajúc sa ležali na posteli.
'Prečo ja?' zopakovala Eleanor plačlivo.
'Nechápem,' priznal som šeptom a zadíval sa jej pozorne do očí, v ktorých sa opäť zbierali slzy.
'Ty si ich nepočul?' zašepkala, zdvihla sa z postele a zamierila k oknu, za ktorým sa črtalo more osvetlené slabým mesačným svitom.
'Nepočul koho?' Nechápavo som k nej podišiel a objal ju zozadu okolo pása.
'Tých chalanov na pláži,' odvetila so sklonenou hlavou a vykĺzla z môjho objatia, čím donútila moje ruky spadnúť pozdĺž môjho šokovaného tela.
'Akých chalanov?'
''Pozri na ňu, aké má veľké brucho!' 'A aký veľký zadok má! Fuj, chudák chalan!' 'Ja sa mu čudujem, že to s takou tučibombou vydrží.'' Citovala El.
'El. Nie je pravda, čo hovorili. Si absolútne nádherná!' šepol som naliehavo a podišiel k nej, no ona odstúpila o krok do zadu.
'To nie je pravda!' skríkla.
'Miláčik, nikdy by som ti neklamal,' odvetil som čo najpokojnejšie.
'Lenže ty to nevidíš! Ty si zaslepený! Som odporná!' kričala ďalej, pričom sa jej slabo chvela brada.
'Eleanor, to nie je pravda! Si nádherná!' povedal som naliehavo a podišiel k nej. Výsledok bol však rovnaký - opäť ustúpila.
'Klameš, len aby som sa cítila lepšie!' skríkla a z očí sa jej vykotúľali prvé slzy.
'Nie. Neklamem. Si nádherná!'
'Čo to nevidíš?!' vykríkla a strhla zo seba ľahké ružové šaty. 'Nevidíš to?! Všetky tie chyby! Tie jazvy!' kričala ďalej.
'El, zlatko-' začal som no prerušila ma.
'Ty to nevidíš! Si zaslepený! Som nechutná!' skríkla znova a strhla zo seba podprsenku, ktorá sa skĺzla po jej chudom tele až na zem.
'Nie si nechutná. Si krásna. Si nádherná,' šepkal som a malými krôčikmi k nej smeroval.
'Zaslúžiš si dokonalé dievča, Lou. Nie takú škratu, ako som ja,' pošepla a jej telo sa začalo otriasať pod prívalom vzlykov.
'El, zlato, nikto nie je dokonalý. Ani ja nie,' šepol som, pomaly sa vyzliekol a tak ako ma Boh stvoril podišiel k Eleanor, ktorá už bola v Evinom rúchu.
'Ty si dokonalý,' šepla roztrasene a po líci sa jej skotúľala ďalšia slza.
'Si nádherná. Pre mňa určite. A ak to niekto nevidí, nezaslúži si tvoju pozornosť,' šepol som, nežne ju pohladil od pŕs až k bokom a chytil ju za obe ruky. 'El, milujem ťa takú, aká si a nechcem, aby si sa menila.'
'Ak sa zmením, prestaneš ma milovať?' opýtala sa ticho a sklonila hlavu.
'Nie, miláčik. Budem ťa milovať, nech si akákoľvek,' usmial som sa a nežne ju pobozkal.
'Louis?'
'Áno?' šepol som s úsmevom a pomaly sa presúval k posteli.
'Milujem ťa,' šepla a zahryzla si do pery.
'Milujem ťa, Eleanor Calderová a nič a nikto na svete to nezmení,' pošepkal som a zvalil nás do mäkkých perín..."
"Som si istá, že zvyšok si už domyslíte," uškrnula sa Eleanor, na čo Lou vybuchol smiechom.
"A čo ak nie? Ja som to chcel opísať," odul spodnú peru.
"Keď niekto bude chcieť pokračovanie, tak si pozrie porno," odvetila pobavene Eleanor. "No môžem s istotou povedať, že tá noc bola jedna z najkrajších v mojom živote," usmiala sa napokon.
"Tak ako aj moja," zamiešal sa do toho Lou a nežne ju pobozkal.
"Zvyšok dovolenky prebiehal relatívne v poriadku, užívali sme si a ja som na seba konečne prestala hľadieť ako na škratu. Začala som sa považovať za peknú opičku, čo je však dosť veľký pokrok," rozosmiala sa Eleanor.
"Ty si nádherný človek, žiadna opička, aj keď sa tak niekedy správaš," podpichol ju Louis. "Samozrejme v opičkovaní na mňa nemáš," dodal rýchlo, keď zbadal jej namosúrený pohľad.
"Veď preto," odvetila a s úškrnom mu brnkla po nose.
"Na čo však nesmiem zabudnúť!" skríkol zrazu Lou. "El sa podarilo niečo neskutočné. Pár dní pred dovolenkou vracala poslednýkrát a celú dovolenku z nej nevyšlo ani jedno sústo. A po dovolenke to pokračovalo takto výborne ďalej, za čo som na ňu dodnes hrdý," usmial sa pyšne a vtisol Eleanor bozk na líce.
"Áno, samú ma to zaráža, ako som to zvládla," prizanala El s úsmevom, ktorý jej však v okamihu z tváre zmizol. "No nanešťastie sa to po pár mesiacoch začalo celé odznova..."


A na takýto krásny západ sa spolu dívali :3 



P.S.:
Prepáčte, že je taká krátka, no vážne neviem čo tam dať a chcela som niečo pridať dnes, keďže včera som sa na to vybodla a už nechcem preskočiť ďalší veľký časový úsek, keďže na tej dovolenke sa nič viac zaujímavé (okrem toho prvého spoločného sexu, ktorý som teraz opísala, ak to niekomu nedošlo. :D) nestalo.. :D
sooo, yeah. :D
a čakám aspoň tých 5 komentíQov, keďže 10 si za takú kratučkú časť nezaslúžim. :D a viem to, takže tých 10 na začiatku neberte vážne.. :D to som písala, keď som chcela pridať dlhú časť, no akosi nevydalo :D:D
a napokon niečo na zasmiatie, keď už som taká vtipná dnes (viď litánie na úvod. :D)
"Raz Directioner, navždy Directioner " povedala bývalá Belieberka, pri tom ako tweetovala Union J ako ich miluje zo svojho Janoskians účtu.

pondelok, 26. novembra 2012

A reason for a life 9

Neviem, či sa potešíte...
No moja dovolenka sa pomaly ale isto chýli ku koncu..
MÁM NOVÚ ZÁPLETKU!
To znamená, že pokračujeme :3
Krátka spomienka:
ach, keď sme boli v EAY, v 9. časti Niall stretol Steph.. V AW to bolo Zaynovo a Cheyennino prvé kvázi rande.. A v ARFAL? No, už mám rozpletenú pointu celej poviedky a tak mi treba vymýšľať ďalšiu..


"Nebudeme zdržiavať, tak prejdeme k tým príjemnejším záležitostiam," zasmial sa Louis.
"K príjemnejším, ktoré boli nasledované nie až tak príjemnými," podotkla Eleanor a zľahka chytila Louiho za ruku. On sa na ňu povzbudzujúco usmial a ona slabo prikývla.
"Boli sme spolu už asi pol roka, El na tom bola čoraz lepšie a tak som si zaumienil, že by nebolo zlé stráviť nejaký čas osamote. Teda nie úplne osamote, proste iba my dvaja. Ja a El."
"Veľmi milé bolo, ako si sa ma to opýtal," zasmiala sa Eleanor. "Keď som sa prišla k Louimu, sedel na gauči a čumel do laptopu. Vlasy mu padali do očí, na tvári mal zamyslený výraz a sústavne čosi mrmlal, krútil hlavou a ťukal do laptopu.
'Čo robíš?' zasmiala som sa a on pri zvuku môjho hlasu povyskočil.
'El,' usmial sa, 'nepočul som ťa prísť.' Uškrnula som sa a sadla si mu do lona, tak ako mi pokynul.
'Hawai?' opýtala som sa neveriaco, keď som sa zadívala na obrazovku laptopu. Prikývol.
'No.. vieš.. napadlo mi.. či by si.. no.. teda.. Nešli by sme niekam na dovolenku? Len my dvaja?' 
'To myslíš vážne?'
'Smrteľne. Pôjdeš?' šepol a prosebne sa na mňa díval.
'Samozrejme,' zasmiala som sa šťastne a pritlačila svoje pery na tie jeho.
'Kedy a kam?' opýtal sa po chvíli.
'To nechávam na tebe. Už som doštudovala, takže kým si nenájdem prácu mám všetok čas sveta,' zasmiala som sa.
'Hawaii. Budúci týždeň. Platí?'
'Platí,' uškrnula som sa.
'Neviem sa dočkať,' usmial sa Lou a opäť ma nežne pobozkal, pričom ma prevalil na gauč.
'Lou, nie,' šepla som a otočila hlavu. On sa len usmial, vtisol mi bozk na líce a pomohol mi posadiť sa.
'Pozrieme si nejaký film?'
'Môžme. Vyber niečo, ja sa zatiaľ osprchujem,' usmiala som sa a vstala z Louiho lona.
'Môžem ísť s tebou?' opýtal sa prosebne.
'A kam?' nechápala som.
'No... Do sprchy,' usmial sa nevinne, čo ma prinútilo zasmiať sa.
'NIE!' skríkla som so smiechom a hodila po ňom vankúš. 'Osprchovať sa zvládnem aj sama.'
'A kto ti umyje chrbát?' presviedčal ma ďalej a nahodil koketný tón.
'O to sa ty už nestaraj. Možno mám v tvojej skrinke schovaného tajného milenca,' pošepla som a sprisahanecky na neho žmurkla.
'Máš?' opýtal sa prekvapene.
'Jasné, že nie, ty trúba,' zasmiala som sa, vtisla mu bozk na líce a vybehla do kúpeľne."
"Ďalšie momenty preskočíme, nie sú zaujímavé," zasmial sa Lou, čím prerušil Eleanor, ktorá sa chystala pokračovať.
"Keď to vravíš ty, tak to bude pravda," povzdychla si El a zasmiala sa. Lou sa na ňu zazubil a pokračoval v rozprávaní na mieste, kde to uznal za vhodné.
"'El, máš všetko?' pýtal som sa stojac v predsieni jej malého, no zato útulného bytíku.
'Dúfam v to,' odvetila, keď ako víchor prebehla okolo mňa.
'Treba ti len doklady, zvyšok nie je až taký podstatný!' zakričal som, aby ma počula.
'Nemyslím si,' prehodila, keď okolo mňa opäť prebehla. Takmer som videl ten kúdol prachu, čo sa vznášal za jej rozkošným zadočkom (no ja som si nemohla pomôcť :DDDDD)-"
"Louis!" okríkla ho červenajúca sa Eleanor.
"Je to pravda, tvoj zadok je rozkošný!" protestoval Lou so smiechom.
"Keď myslíš," povzdychla si El a pokynula mu, nech radšej pokračuje.
"'Mám všetko! Dúfam,' zasmiala sa Eleanor, konečne pripravená na odchod.
'Veď ako nie, ostatné dokúpime na mieste. Hlavné je, aby si mala doklady,' povzdychol som si, no tešil sa ako malé dieťa.
'Doklady mám!' zahlásila hrdo a pobúchala si po vrecku.
'Potom je všetko v poriadku, vyrážame?'
'Vyrážame,' usmiala sa na mňa a preplietla si so mnou prsty. Skôr ako stihla zareagovať som schytil jej kufor a ťahal ho k autu.
'Pripravená na najlepších 10 dní v živote?' zasmial som sa, keď som vychádzal na cestu.
'Pripravená na 10 dní strávených s tým najlepším chlapcom na svete,' usmiala sa a nežne sa na mňa dívala. Dvihli sa mi kútiky úst a mal som strašnú chuť ju pobozkať, no nemohol som."
"Na letisku sme odovzdali batožiny a sediac na lavičke sa psychicky pripravovali na 19 hodín letu."
"Ktorý si takmer celý prespala," zasmial sa Louis.
"Lebo ty nie," podpichla Eleanor.
"Fajn, fajn," zašomral, "pokračuj."
"Ako správne podotkol tuto Lou, takmer celý let sme prespali a keď sme konečne pristáli, s neskrývanou radosťou sme vystúpili do horúčav panujúcich na Hawai.
'Ideme na pláž?' pokýval Lou obočím, keď sa zvalil na obrovskú posteľ. Zvýrazňujem - posteľ. Jednu posteľ-"
"Netvár sa, že ti to vadilo," ofučal sa Louis.
"To som nepovedala. Prekvapilo ma to. No potešilo," usmiala sa El a vtisla Louimu bozk na líce.
"'Osprchujem sa a môžme,' usmiala sa na mňa Eleanor, z kufra vytiahla taštičku s kozmetikou a zamkla sa v kúpeľni.
'Fajn, ja si zatiaľ nájdem plavky,' zamrmlal som, vedomý si toho, že ma nepočuje. Otvoril som teda svoj kufor a začal sa v ňom hrabať. 'Blbosť, rifle, šortky, boxerky, bunda- Načo mi je na Hawai bunda? Nevadí. Zubná kefka, lak na vlasy, ponožky- Ponožky? Ja nosím ponožky? Nič to. Boxerky, hrebeň, zubná pasta, PÁSIKY! Rifle, sveter... Čo nemám plavky?' šomral som a vyhadzoval veci von z kufra.
'Svätá mrkva!' skríkla Eleanor.
'Čo je?' nechápal som a uznanlivo si premeriaval jej telo zabalené v uteráku.
'Bola som v sprche päť minút a ty si tu vyhodil atómovku!'
'Nie!' bránil som sa a otočil sa k izbe. 'Tak možno áno,' priznal som ticho, keď som si pohľadom zoskenoval izbu zahádzanú mojimi vecami. 'Hľadal som plavky,' zafňukal som, keď z Eleanorinej tváre neschádzal šokovane-nahnevaný výraz.
'Máš ich tu, ty ťuťmák,' povzdychla si a z bočného vrecka kufra vytiahla moje plavky.
'Ou... Ďakujem, zlato,' usmial som sa šťastne a náruživo ju pobozkal. Eleanor len pretočila očami, pokrútila hlavou a zo svojho kufra vytiahla svetlozelené bikiny.
'Vyzeráš... Vyzeráš...' nenachádzal som slov, keď sa predo mnou ocitla len a len v bikinách. Pri pomyslení na to, že pod nimi nemá NIČ, som mal veľmi nekalé nápady.
'Je to až také zlé?' opýtala sa smutne El a pred zrkadlom sa skúmala zo všetkých uhlov.
'Práve naopak, si nádherná,' pošepol som jej do ucha, objal ju zozadu okolo pása a napokon ju nežne pobozkal na krk.
'Ideme teda?' šepla ticho a vymanila sa z môjho objatia. Nadšene som prikývol a zatiaľ čo si El obliekala ľahké biele šaty som si ja obliekol tričko, vzal uteráky a zamkol izbu.
'Poďme na to,' uškrnul som sa, vzal Eleanor na ruky a za jej neustáleho kriku zmiešaného so smiechom sa rozbehol do priezračných vĺn jednej z mnoha hawaiských pláží..."



Poďme tým dvom závidieť, kde si úžívajú.. :D  




P.S.:
Sooo..
Ďakujem, že ste prežili moju týždňovú dovolenku :3 :D teraz sa pokúsim pridávať čo najčastejšie.. Zajtra bude časť tak na 99%, keďže MILUJEME ŠTRAJK! :D 
takže tak.. :D
ešte pár častí bude ňuňavých a potom príde dramaa... MUHAHAHAAAAA!
Ľúbim vás, mrkvičky! <3 

pondelok, 19. novembra 2012

A reason for a life 8

V sobotu mali Louis a Eleanor prvé výročie! ♥

na začiatok.. Ako som už avizovala včera, beriem si dovolenku :) fakt vážne, som vymletá ako ešte nikdy.. potrebujem to! soo... vidíme sa čo najskôr :3
ozaj, ak máte nejaké nápady, čo tu môžem zahrnúť, smelo píšte :) každý nápad sa hodí :3
jo a aby som nezabudla.. Strašne ďakujem za komenty k poslednej časti :) všetky do jedného som si ich prečítala a  veľmi si ich cením :3 vy moje Nando'sáčky <3  

"Môžem s istotou prehlásiť, že na ten moment nikdy nezabudnem," povzdychol si Louis. "To ako bezmocne tam ležala a ako strašne som sa cítil... Už to nechcem zažiť," dokončil šeptom a  zadíval sa na Eleanor, ktorá pohľadom hypnotizovala ich prepletené ruky. 
"Prepáč mi to," zašepkala Eleanor a svoj pohľad presunula na Louiho. Ten sa len pousmial a nežne ju pobozkal.
"Nikdy som ti to nemal za zlé," odvetil a díval sa na ňu so všetkou láskou sveta.
"Myslím, že ten moment nás spojil ešte viac," prehlásila po chvíli Eleanor.
"Jednoznačne," pritakal Louis, "ak by sa to nebolo stalo, ak by som na to nebol prišiel... Nechcem si ani predstaviť ako to mohlo skončiť. Viem však, že odvtedy je náš vzťah veľmi silný a len tak hocičo ho nerozbije. Za čo som veľmi vďačný, pretože bez El si nedokážem predstaviť život."
"Hovoríš mi z duše," usmiala sa Eleanor. "Ak by som ťa nemala, ak by som ťa stratila, ak by si ma prestal milovať-"
"To sa nestane."
"Nikdy nehovor nikdy. Tiež som tvrdila, že mňa bulímia neskolí. A pozri na mňa," zasmiala sa ironicky, no na očiach jej bolo jasne vidieť, ako veľmi si želá, aby Louiho slová boli skutočnosťou. 
"Tebe asi nemá zmysel odporovať, však nie?" zasmial sa Louis.
"Presne ako vravíš," pritakala El s úsmevom. 
"'Povieme to chalanom?' opýtal som sa ráno, keď sme sedeli pred telkou a v spoločnom objatí popíjali anglický čaj.
'Ešte nie,' šepla El a pritúlila sa ku mne ešte bližšie. Voľnou rukou som ju objal okolo ramien a vtisol jej bozk do vlasov. Ach, ani si nedokážete predstaviť, ako veľmi ju milujem," povzdychol si Lou a pobozkal Eleanor. Tá sa len hanblivo usmievala a stále sledovala ich spojené prsty. 
"Dni plynuli a ja som sa malými krôčikmi pomaly, ale isto, začala uzdravovať. Nešlo to nejako rýchlo a viditeľne, no cítila som, že napredujem. Neskutočne mi s tým pomáhal Louis, ktorý mi dodával potrebnú silu a aj keď som niekedy zlyhala, stále ma podporoval a poháňal vpred. On je dôvodom, prečo som sa začala liečiť. 
'El?' spustil jedného dňa Louis, keď sme sedeli v jeho obývačke a na tvári mu pohrával úsmev.
'Áno?' otočila som sa na neho zvedavo.
'Vieš, že dnes to je už týždeň, čo si nevracala?' opýtal sa šťastne a v očiach mu blikal obrovský nápis: Som na teba hrdý.
'To vážne?'
'Fakt,' pritakal.
'Neverím!' vypískla som, šťastím celá bez seba. Dni bez vracania som si radšej nepočítala, no Louis sa od toho nevedel odpútať a s každým úspechom bol na mňa viac a viac hrdý. Aspoň tak mi to vravel.
'Tak ver, pretože to je pravda,' zasmial sa šťastne a vtisol mi poriadny bozk.
'Ďakujem,' šepla som a nechala slzy radosti voľne stekať po mojich lícach.
'Milujem ťa,' usmial sa a znova ma pobozkal."
"Na ten deň si pamätám úplne presne," usmial sa Louis a bolo na ňom jasne vidieť, ako ho táto situácia ešte aj po toľkých mesiacoch teší. "Ten pocit, keď som videl, ako ťa táto skutočnosť teší... To bolo na nezaplatenie."
"Bolo to na tebe vidieť," odvetila mu El s úsmevom, "no na ďalší deň som ťa opäť sklamala."
"Neber to ako sklamanie, zlato," usmial sa milo, "bolo jasné, že jedného dňa to príde. Vedeli sme to."
"To áno, ale brala som to ako osobné zlyhanie."
"Ale potom si bez vracania vydržala ešte dlhšie," podotkol Louis s úsmevom a pohladil Eleanor po tvári. 
"A opäť len vďaka tebe," usmiala sa El a Louis iba sklonil hlavu, no z pier mu neschádzal úsmev. Úsmev plný šťastia a lásky, ktorú cítil k Eleanor, a ktorá z oboch vyžarovala na kilometre ďaleko.

nedeľa, 18. novembra 2012

Staré, známe (nie až také obľúbené) litánie.

Áno, znova.
ako som sa dušovala, že ich obmedzím.. hehe, klamala som :3 :D
ale tak nie no..
ide o to, že..
potrebujem pauzu.
Takže zajtra sa pokúsim dopísať tú časť, ktorú som začala písať v sobotu...
Potom beriem dovolenku.
Adios.
Neviem, možno na pár dní, možno na týždeň... Netuším.
Čo však viem je, že pokiaľ si to neutriedim v hlave, tak nebudem schopná pokračovať.
Chápete, potrebujem si ujasniť, o čom vlastne chcem písať.
Pretože v tom vôbec nemám jasno.
Viem síce ako sa to skončí no čo dovtedy?
To práve neviem.
Takže takto...

Tiež sa chcem opýtať, všimli ste si hore karty? :3 what ya think? ^.^

Myslím, že som chcela ešte niečo, no už si nespomínam akosi..
To divadlo ma vyčerpalo.. :D:D
ale nie no..

Takže zhrnutie v skratke:
beriem si voľno, kým nezistím, o čom chcem písať.

pravdepodobne vám aj napriek dovolenke budem otravovať život novinkami ako sa mi darí a tak.. :D
takže lásky, nehnevajte sa na mňa :/
keď vydržíte, bude pekná story :)
a o to nám všetkým ide, no nie? :D

s láskou,
vymletá Stephanie xoxo

piatok, 16. novembra 2012

A reason for a life 7

Dnes to bol... Kultúrny deň? :D dalo by sa povedať.. Najprv divadlo so školou a potom kino so Saškou <3 (Twilight rulezzz!<3).. 
btw, práve som zistila, že v AW Cheyennina mamka potratila... :D spomína sa to v 7. časti. ;DDDD
A HÁDAJTE ČO !!! Greyson Chance má nový klip! A ja sa môžem zošalieť od radosti. :D
och, a prepáčte, že časť je taká krátka, no chcela som ju pridať ešte dnes, keďže ďalšia je v nedohľadne.. :(

"Bolo to v piatok večer, pamätám si to presne. V ten deň som sa cítila obzvlášť zle - bola som na víkend u Louiho a on mal opäť povinnosti s kapelou. Jasné, chápala som to, veď kariéra je na prvom mieste, je to predsa jeho práca... No ja som bola práve v hroznom období a potrebovala som ho pri sebe.. Potrebovala som, aby bol vedľa mňa, aby sa ma dotýkal, aby ma tíšil, aby bol proste len a len so mnou.. Viem, znie to sebecky, ale tak som to vtedy cítila. Vonku tiež nebolo najpríjemnejšie, dokonca pršalo, a tak som v úplnom tichu sedela na parapetnej doske a stratená vo vlastných myšlienkach pozorovala kvapky tečúce cez zahmlené okno. Opäť sa dostavil známy pocit menejcennosti, tak som sa pomalým krokom premiestnila do kuchyne, kde som vyjedla takmer celú chladničku. A v nasledujúcom momente som sa skláňala nad záchodovou misou a obdarovávala ju všetkým tým jedlom. Keď som konečne cítila, že mám prázdny žalúdok, pomaly som sa otočila a to čo som videla, ma položilo. Vo dverách stál Louis so šokovaným výrazom. Ani si nedokážete predstaviť, ako som sa vtedy cítila! Bolo mi hrozne... Takto som ho sklamala! Pred jeho očami som sa zložila na zem a rozplakala sa. Čo ma však prekvapilo bol fakt, že Louis si v okamihu prisadol ku mne na ľadovú podlahu a pevne ma objal.
'Shhh, to bude dobré, zlato. Spolu to zvládneme, ver mi,' šepkal mi. Vtedy som tomu neverila, no dnes už viem, že ak pri vás stojí osoba, ktorú nadovšetko milujete, dokážete aj nemožné. Netuším, ako dlho sme tam vtedy sedeli, no viem, že krátko to rozhodne nebolo. A nebolo to ani posledný raz. Takáto situácia sa opakovala čoraz častejšie, no Louis to po čase zvládal stál lepšie... Len ja som sa zakaždým zosypala. Potom však Lou prišiel na to, na čo sa bál pomyslieť i v najtajnejších a najhorších snoch. Viete, obmedzila som vracanie a zároveň aj jedenie, no potrebovala som sa odreagovať... Tak mi neostávalo nič iné ako ďalej si rezať zápästia.
'El, no tak, poď,' smial sa Louis a ťahal ma von z postele.
'Nejdem!' zasmiala som sa a ešte viac sa zavŕtala do mäkkých vankúšov.
'Fajn, keď to nejde dobre, pôjde to zle!' vyhrážal sa, vzal ma na ruky a za môjho neustáleho kriku zmiešaného so smiechom ma niesol do obývačky, kde ma hodil na gauč. Pomaly sa nado mňa naklonil a perami mi prechádzal po sánke, cez krk, obkreslil kľúčne kosti a vrátil sa na moje pery. Popri tom som mu zaplietla ruky do vlasov a kto vie, kde by sme sa vtedy dostali, keby sa nestalo to, čo sa stalo. Louis mi chytil ruky, presne zápästia s čerstvými ranami a silnejšie ich potiahol. Obyčajného smrteľníka by to nebolelo, no moje zjazvené ruky boli veľmi citlivé na dotyk.
'Au, Lou, pusť ma,' šepla som a v očiach sa mi zbierali slzy bolesti.
'Prepáč,' zašepkal ospravedlňujúco a v okamihu mi pustil ruky. Vrátil sa k rozmaznávaniu mojich pier a ja som si v mysli vydýchla, že si nič nevšimol, keď sa zarazil. 'Počkať,' šepol. Vedela som, že je zle. 'To ťa bolelo?' opýtal sa ticho a bolo zjavné, že mu pomaly dochádza, čo sa deje. Prikývla som a s hrôzou v očiach čakala, čo bude nasledovať. Nič nevravel, len sa natiahol, vzal obe moje ruky a pomaly vyhrnul rukávy. Rýchlo som zavrela oči, aby som nemusela vidieť jeho sklamaný pohľad a cítila som, ako mi po lícach stekajú slzy.
'Prečo?' šepol zronene. Neodpovedala som, iba som so zažmúrenými očami ďalej ticho ležala. 'Ako dlho?' pokračoval ďalej, odpovede sa však nedočkal. 
'Prepáč,' šepla som pomedzi vzlyky a chcela ujsť, on ma však zovrel vo svojom objatí a odmietal ma pustiť.
'Mala si mi to povedať,' pošepkal mi do ucha.
'Bála som sa,' priznala som.
'Ach, Eleanor. Sľúb, že prestaneš,' šepol smutne a zároveň sklamane, no v jeho hlase nebol žiadny náznak hnevu.
'Pokúsim sa. Kvôli tebe,' odvetila som stále sa zadúšajúc vzlykmi a privinula sa bližšie k nemu. Cítila som jemný dotyk jeho prstov na mojich zničených zápästiach a rozplakala sa ešte viac.
'Shh, El, neplač. Prosím. My to spolu zvládneme, dobre?' pošepol, moju tvár chytil do dlaní a naliehavo, no zároveň nežne ma pobozkal.
'Lou?' pošepkala som po chvíli váhavo.
'Áno, princezná?'
'Milujem ťa.'
'Aj ja ťa milujem. Spolu to zvládneme,' odvetil a pomaly sme upadli do sveta snov." 

štvrtok, 15. novembra 2012

A reason for a life 6

Zlatíčka, nadovšetko sa ospravedlňujem, že časť bola naposledy v pondelok, no v utorok ste mali možnosť prečítať si môj výlev a včera som sa učila na slovinu...
Teraz som po koncerte (áno, svojom vlastnom :D) a keďže sa zajtra neučíme, napísala som časť... a ak budete pekne a rýchlo komentovať, pokúsim sa napísať ďalšiu :3

"Pravdepodobne vás zaujíma moja nie veľmi farebná minulosť, takže najlepšie bude rozprávať od začiatku. Bulimička som bola takmer rok pre tým, ako som spoznala Louiho. Ak mám byť úprimná, neviem, čo presne to spôsobilo, no jedným faktorom bol fakt, že som sa nenávidela. Doslova. Trestala som svoje telo za to, za čo v podstate nemohlo. Faktom je, že odkedy som bola directionerkou, v škole ma ponižovali a ja som si myslela, že ak budem chudšia, prejde to. Veď všetci predsa majú radi štíhle dievčatá, však? Tak som začala menej jesť a viac cvičiť. Síce som chcela jesť ešte menej, no bolo by to priveľmi podozrivé a kvôli škole som nemala čas tak veľmi sa hýbať. Potom som však objavila jednoduchšiu metódu, kde nikomu nič nebolo podozrivé. Jednoducho som sa poriadne najedla a ďalšia zastávka bola toaleta, kde všetko čo som skonzumovala skončilo v záchode. Áno, nie je to najpríjemnejšie, no pomáhalo mi to odbúravať všetok stres a keď som po pár týždňoch z každej strany dostávala pochvaly, ako mi to pristane, aká som chudá, tak som sa rozhodla pokračovať. Ešte stále som nebola taká chudá, aby mi to stačilo... Potom však prišla prvá rana. Moja milovaná krstná mala ťažkú nehodu, ktorú neprežila. Vtedy mi na odbúranie stresu nestačilo len vracanie, potrebovala som viac... A tak som urobila to najhoršie, čo sa dalo. Áno, začala som sa rezať. Aj keď to nebolo so zámerom zabiť sa. Keď som bola z najhoršieho vonku, moje rezanie ustávalo, no vo vracaní som pokračovala. A v tom prišla druhá rana - pri vracaní ma načapala staršia sestra. Nadovšetko ju milujem, a keď som videla, aká je zo mňa sklamaná, opäť som to nezvládala a znova som spadla do známeho kolotoča - najesť sa, vyvrátiť to, urobiť pár rezov cez zápästie a stále dokola. Priznávam, vyčerpávalo ma to, hanbila som sa za seba a dodnes sa hanbím. Po vracaní, ktoré bolo na dennom poriadku hneď niekoľkokrát, som bola čoraz slabšia, no neprestávala som. Veď ako by som aj mohla? Potrebovala som byť chudá, aby ma ľudia mali radi! Maddie som povedala, že som prestala a ona mi verila... A možno vedela, že jej klamem, no nedala na sebe nič znať. Vedela, že by to aj tak nepomohlo... Keď som dosiahla takmer dno svojich síl, stretla som Louiho. Dnes si bez neho neviem predstaviť život a ani si nechcem predstaviť, čo by so mnou bolo, ak by som ho nemala... Stále živo vidím všetky tie momenty.. Louis bol slnko mojich tmavých dní a pomaly som prestávala s ubližovaním si.. Dokonca som obmedzila aj vracanie... No potom sa stalo to, čoho sa bojí každá... Nie, Louis ma síce nepodvádzal, ale nepáčilo sa mi, ako sa na neho lepia fanúšičky. Mám ich rada, samozrejme, no bála som sa, že by si mohol vybrať ktorúkoľvek z nich namiesto mňa... A ako som sa dívala na tie húfy krásnych a štíhlych dievčat, ktoré sa okolo neho premieľali, pocítila som potrebu byť ešte chudšia ako ony! Tak som teda znova prestala jesť a popritom som neprestávala vracať...  Potom však Louis odišiel na dvojtýždňové turné a ja som ostala sama... Na twitteri som dostávala samé výhražné správy, ktoré moja dosť narušená psychika neuniesla... Tak som sa znova začala rezať. Samozrejme, nikto o tom netušil.. Ako by aj mohol, keď môj šatník pozostával výlučne z dlhých a voľných vecí, ktoré zakrývali to, čo nikto nemal vidieť? Nepovedala som to ani Louimu. Ak dnes rozmýšľam nad dôvodom, prečo som sa nezdôverila, tak je to veľmi... ako by som to povedala.. Detinské? Možno. Bála som sa Louimu zdôveriť, pretože som sa bála, že ma kvôli tomu opustí. A to by som nezniesla. Tak som teda pokračovala a nikto o tom netušil."
"Zlatko," zamrmlal Louis, ktorý sa už ani nesnažil odporovať slzám. "Nikdy by som ťa kvôli tomu neopustil! Milujem ťa a ty to vieš! Tak veľmi mi na tebe záleží... Ani si nedokážeš predstaviť, ako som trpel, keď som ťa videl takto zúboženú. Bral som to ako vlastné zlyhanie, že som ťa z toho nedokázal dostať," šepkal Louis nežne, no zároveň naliehavo a Eleanor sa na neho len mlčky dívala.
"Aj tak si toho pre mňa urobil veľmi veľa. A ja ti nikdy nebudem schopná dostatočne poďakovať," odvetila Eleanor a jemne ho pobozkala na líce, pričom mu perami zotrela všetky slzy. Louis sa nadychoval, že jej bude protirečiť, no ona ho zastavila, aby mohla pokračovať. "Moje rezanie sa ani vracanie neustávalo, k tomu sa však pridali odporné výkyvy nálad a ďalšie zdravotné problémy. Začínala som mať pocit, že už som na hranici svojich síl a že mi celá táto situácia prerastá cez hlavu. Cítila som, že dlhšie to už nevydržím, že buď to skončím alebo proste... A vtedy nastal čas na tretiu ranu."

utorok, 13. novembra 2012

Prepáčte...

Mňa to fakticky strašne veľmi mrzí...
Dnes nedokážem napísať časť..
Za prvé, som vymletá..
A na druhý bod si musím vyliať srdce.. Ak sa vám to nechce čítať, nemusíte, nenútim vás. Vážne o nič neprídete.
Ako, neviem ako to povedať... Ale tak čo je koho do toho čo počúvam a koho mám rada?! Prečo ma odsudzujú len a len kvôli tomu, že počúvam chalanov?! To je nejaká choroba alebo čo?! Veď dopekla nikoho nenútim, aby ich mal rád! Tiež netvrdím, že ich musíte rešpektovať (aj keď som názoru, že na tých "lepších" gymnáziach sú ľudia dostatočne vyspelí na to, aby niekoho nehejtovali len tak).. Aby ste ma chápali, dnes som sa uliala z telesnej a o boli sme viacerí necvičiaci.. Nepamätám si presne o čom sme sa bavili, no bolo to niečo v spojení so mnou, nič zlé, veď som tam bola, a jedna moja spolužiačka (ak to čítaš, čo pochybujem, tak ťa pozdravujem ;)) povedala: "A počúva One Direction" a zazrela na mňa tak odporne, až mi prišlo zle. Nesmiem zabudnúť, že to povedala skôr ako nadávku ako čosi obyčajné.. Ako, ja nevravím, na základnej tiež chalanov nemali radi, no proste ich rešpektovali (aspoň sa o to snažili) a tiež rešpektovali mňa a to, že ich mám rada.. Ja viem, škaredý pohľad nie je dôvod na pokazenú náladu, ale mňa to proste tak strašne nasralo... Nechápem to! Nič jej neurobili! Ani ja som jej nič neurobila! Veď sa skoro vôbec nebavíme! Nenútim ju počúvať ich hudbu, mať ich rada, dokonca od nej ani nežiadam, aby ich rešpektovala! Ale tak ako odsudzovať ma len a len kvôli tomu, že ich počúvam? Pochopila by som to niekde v škôlke, ešte možno slabšia základná škola... Ale gymnázium?! Najlepšie na východe?! Pri tom to dievča nie je hlúpe ani nič podobné.. Len ma jej prístup jednoducho zarazil...
Ozaj, už som spomínala, ako veľmi mi chýba môj starý kolektív? Ako mi chýba to bezstarostné kecanie cez prestávky, keď sa dokázal baviť každý s každým, keď nikto nikoho nehejtoval a navzájom sa rešpektoval? Chýba mi to... Veľmi.
Vážne, pozdravujem svoju "úžasnú" triedu... Teším sa, ako od vás vypadnem. (nevzťahuje sa na pár ľudí, ktorí ma berú takú aká som, so všetkými mojimi chybami, ktorých fakt nie je málo.)

pondelok, 12. novembra 2012

A reason for a life 5

Vymletosť 1643986. stupňa... :D ale ako fakt. :D no také somariny som asi ešte nepopísala -.- ale tak no.. uvidíme, čo na to poviete vy. :D
a ako tak čítam a pozerám, nemám pocit, že táto story bude mať viac ako 30 častí.. Čo ma dosť mrzí, lebo som sa na to dosť tešila ale tak uvidím ako sa to celé vyvinie.. 
btw, viete mi povedať, prečo sa vždy rozplačem pri AW70 ? :( nechápem sa. :D
Proste si to pusťte.. ale len ak chcete, nebudem vás nútiť. No k tejto časti sa mi to veľmi hodí. 


"Aby som to skrátil," zasmial sa Louis po chvíli. "Náš vzťah napredoval dosť rýchlo, najprv sme boli kamaráti, potom sa z nás stali najlepší priatelia a napokon sme zistili, že bez seba nedokážeme byť."
"No nemyslite si, že to bolo také jednoduché. Pretože nebolo," prehovorila po dlhej chvíli Eleanor.
"Tak jednoduché to rozhodne nebolo. Ale to je už našťastie za nami. El, zlato, chceš o tom rozprávať?" opýtal sa ticho Louis a Eleanor len prikývla.
"Ale začni," poprosila ho takmer šeptom. Lou sa k nej nahol, aby ju mohol pobozkať a znova sa pohodlne usadil na gauči.
"Neviem, ako by som začal. Ako sme sa s El spoznávali, začal som si ju všímať viac a viac a mojej pozornosti neunikalo, že je čoraz chudšia a slabšia. Zo začiatku som to neriešil, myslel som, že to je len kvôli škole a blížiacim sa skúškam, no ani po nich sa to nezmenilo. Ba čo viac, bolo to len horšie a horšie. Vôbec som to nechápal. Nevedel som, prečo so mnou odmietala chodiť na večeru, prečo nosila tričká s dlhými rukávmi aj napriek horúčavám, ktoré vonku panovali. Nedokázal som pochopiť, prečo nosievala voľné oblečenie, prečo so mnou nikdy nešla na kúpalisko... Nevedel som si to v hlave poskladať ani po mesiacoch. A potom to udrelo ako blesk z jasného neba," dokončil Louis takmer šeptom a bolo jasne vidieť, ako veľmi sa premáha, aby udržal na uzde slzy derúce sa mu do očí.
"Myslím, že by som to mala povedať ja," šepla ticho Eleanor.
"Ešte nie, zlato. Dostanem sa k tomu. Nerob si to ťažšie, ako to je," odvetil Louis a pevne jej stisol ruku. El len prikývla a zhlboka sa nadýchlo.
"Myslím, že by som sa to nikdy nebol dozvedel, ak by som raz neprišiel domov skôr ako čakala. V tom čase sme už boli spolu a El bola na víkend u mňa. Nanešťastie, v ten deň som mal nejaké povinnosti so skupinou, už si nepamätám čo presne to bolo, no prišiel som skôr ako som plánoval. Keď som ju uvidel, v prvom momente som netušil, čo si mám pomyslieť. Či sa mám báť, či ju mám odviesť do nemocnice, či jej mám vynadať, či sa ticho dívať alebo ju podporiť. Jednoducho som stál vo dverách kúpeľne a bez jedného slova sa díval na El, ako čupí pri záchodovej mise, stíska si brucho a netuší, že ju pozorujem. Keď sa konečne otočila a zbadala ma tam stáť, z očí jej vyšli slzy a ona sa zrútila. Do toho momentu som netušil čo sa s ňou dialo, no keď som ju našiel, v okamihu všetko zapadlo na svoje miesto a ja som okamžite vedel, koľká bije," vysvetľoval Louis nezvyčajne tichým hlasom, zatiaľ čo El sa dívala do zeme.
"Ak môžem, Louis mi v tej dobe pomohol. Veľmi. Myslím, že nikto, dokonca ani on sám nevie, ako strašne si cením všetko, čo pre mňa urobil. Áno, mala som bulímiu, zatiaľ s ňou úspešne bojujem, no ak by nebolo Louiho, pravdepodobne by som tu dnes nesedela a už dávno sa prevracala na druhý svet," zasmiala sa smutne Eleanor a stískala Louiho ruku, až jej beleli hánky.
"Ako som spomínal, keď ma zbadala, úplne sa zosypala a okrem vzlykov z nej nevyšiel ani hlások. Okamžite som sa k nej prirútil a uväznil ju vo svojom náručí. Ak mám byť úprimný, nedokázal som si predstaviť, a nedokážem to ani dnes, aké ťažké to pre ňu muselo byť. A to som si istý, že neviem všetko," povzdychol si Louis a stiahol Eleanor k sebe, aby ju mohol objať. "A taktiež dodnes nechápem, prečo to robila. Veď bola a stále je dokonalá."
"Ty to nechápeš," pokrútila hlavou Eleanor. "Nenávidela som sa. Nenávidela som svoje telo, nenávidela som svoju povahu, nedokázala som na sebe nájsť jednu vec, o ktorej by som dokázala uvažovať aspoň trochu pozitívne. A čo je na tom najhoršie, bulímia nebola jediné tajomstvo, ktoré som sa pred Louim ukrývala. A viem, že keď na to prišiel, ranilo ho to možno ešte viac ako fakt, že jeho priateľka je bulimička."

Otázky, otázky, všade samé otázky...

Okay.
Takže.
Za prvé.
Posnažím sa, aby bolo v dohľadnej dobe čo najmenej príspevkov podobných tomuto..
Proste len časti. Chápete, nie?
Za druhé.
Pointa príspevku. V komentoch čakám odpovede.
1. Čo by ste povedali na zmenu vzhľadu blogu? (odpovedajte áno / nie / je mi to jedno)
2.  Mám teda písať tú cukrovkovú poviedku? [vysvetlenie] (odpovedajte áno / nie / je mi to jedno)
3. Oplatí sa naďalej viesť blog Once upon a time, an angel and a devil fell in love. ? (odpovedajte áno / nie / je mi to jedno) [ja osobne si myslím, že to nemá zmysel.]
4. Oplatí sa pokračovať v blogu Spoveď úchylných duší ? Nebude lepšie pridávať to znova sem? (odpovedajte áno / nie / je mi to jedno - na obe otázky)
5. Ak napíšem jednodielnu ffku, mám ju pridať sem? (odpovedajte áno / nie / je mi to jedno)
6. Je niečo, úplne čokoľvek, čo by ste na blogu zmenili, vylepšili, zrušili...? (nepovinná otázka, odpovedajte ako chcete. :)
Dobre..
Myslím, že to je všetko čo som chcela.. Ak mi ešte niečo napadne tak to sem dopíšem.. :D
takže, čakám vaše komentáre.. Verte, potrebujem ich! :3
S láskou,
Stephanie = košičanka s dočasným bratislavským prízvukom. :D  

nedeľa, 11. novembra 2012

Hello from Bratislava. :3

Hi gurlzzz.
Len rychlo a bez smajlikov a bez diakritiky, kedze nic z toho neviem na tom divnom apply, nech sa to uz pise akokolvek, najs..
Ja som len chcela byt velka caja a napisat z BA /smiech/
chapete ma, nie? /opat smiech/ btw, prave som nasla dvojbodku, takze budu smajliky /vykricnik/ :DDD
no takze, ako som uz avizovala nie raz, cast dnes nebude, pretoze sa musim biflit francuzstinu a kym dojdem domov tak bude dobrych 17:00.. :D
este som chcela povedat..
VCERA BOL JEDEN Z NAJLEPSICH DNI MOJHO ZIVOTA /4x vykricnik/ a to vobec neprehanam /opat vykricnik/
Annie, Laura a Hanka su uplne uzasne a ja som strasne BOHOVSKY /:3/ rada, ze som ich mohla spoznat aj osobne..
plus ta tri a pol hodinova opera vcera v SND tiez fakt stala za to.. Kosice blavakom ukazali ako sa to robi/vykricnik/ a tak.. noh8 :D
taaakze... to je asi vsetko co som chcela...
dobre, klamem, asi toho bolo viac, no ja som to zabudla a musim utekat zbalit sa a vsetko kolo toho..
ozaj, viete kto je Evita? :D lebo ja ani moc nie, no vcera na kniznom veltrhu som si kupila jej knihu a mam ju j z venovanim.. :D
dobre, ale uz vazne utekam, lebo mi zdrhne moje lietadlo /ejkejej autobus/ ... :D
takze tak no...
btw, ospravedlnujem sa za vsetky pripadne chyby, nestiham to po sebe precitat a neviem najst diakritiku.. :D snad ti zvladnete :3
majte sa krasne, piste basne a teste sa na pondelkovu cast :D

P.S.: pri castiach, ktore som citala mi nefunguju komentare, takze to vyriesim takto :D
-Sany, precitala som si tvoju cast a je uplne mega.. neprekvapivo, vsak? :3 Niall a Lucy su proste extra mega nunavii <3
-Laura, aj tvoju cast som si precitala, a je to tiez neprekvapivo skvele.. :) opat, Niall a Liz <3
-Annie, Annie, co k tebe... Vzhlad je uplne ze dzivy :D skoro som spadla zo stolicky ked som ho zbadala... neprehanam /vykricnik/ ta cast s Harrym a Sashou :3 oh my carrot /2x vykricnik/ to bolo tak neskutocne perfektne! /nasla som vykricnik, wehoo/ uplne ze ach! totalne si ma zabila! klobuk dole dievca :3 inak by ma fakt zaujimalo co za tetovanie tam ma... Takze tak no... :)

štvrtok, 8. novembra 2012

Krátko & stručne

Takže.
Ako som hovorila, dnes nebola/nebude časť.. Ešte stále sa učím a budem pokračovať ráno.. To len tak by the way. :D
Ako som tiež spomínala, ďalšia časť skôr až v pondelok ako v nedelu.. Plus v utorok (alebo nedelu, alebo aj aj) na blogu budú drobné zmeny čo sa vzhladu a orientácie týka :)
Ďalej, prepáčte, že včera nebola časť, ale Annie mi vysvetlovala istú funkciu na blogu (samozrejme cez skype) a tak nejak sme sa zakecali... Priznávam bez mučenia Niallovymi fotkami bez trička, že sme volali dobré 3 hodiny.. :D Annie, pozdravujem... ;DD
Okay, to je asi všetko..
Možno ešte prosba, aby ste mi zajtra držali palce ... Budem to potrebovať -.- :D
Takže už ozaj koniec.. :D
See ya soon <3

Published with Blogger-droid v2.0.9

streda, 7. novembra 2012

Litánie.

Na začiatok sa chcem ospravedlniť Peťke, že som omylom zmazala jej komentár k ARFAL 4 :( fakt ma to mrzí, nechcela som :((
btw, prepáčte, že včera nebola, ale moja nálada bola tak hlboko pod bodom mrazu, že ak by tak bolo aj vonku, tak aj rusom je zima.. :D a nie, kdeže, vôbec to nebolo kvôli môjmu mizerne pomalému počítaču, ktorý som v musela v slzách prosiť, aby aspoň raz fungoval a stiahol mi Take Me Home (čo aj tak neurobil. Ale samozrejme, že TMH už aj tak na mobile mám :3)
čo som však chcela, je, ďalšia časť bude až v nedeľu/pondelok.
Vážne chcete aj dôvody ? O.o
tak dobre.
Zajtra sa budem bifliť jak pripečená, keďže v piatok píšeme písomku z bioly (a ja chcem dostať 1, keďže tie moje známky tam nie sú bohviečo (konkrétne 3 & 5 :D)), z chémie (to isté čo biola) a musím sa naučiť po francúzsky počítať do 16.. a tiež by nebolo zlé konečne sa naučiť tie národnosti, čo sme brali pred prázdninami.. a ani všetko od začiatku roka by nebolo na škodu zopakovať. A je možnosť, že môj úžasný strýko nám dá písomku z fyziky (nie, vôbec z tej látky nie som magor), aj keď ju sľúbil až na pondelok, no pri ňom si človek nikdy nemôže byť istý..
Takže to je dôvod, prečo časť nebude vo štvrtok. :D
v piatok nebude, pretože škola mi končí 14:10 a o 15:00 je odchod do BA :) dôjdem tam okolo desiatej večer a buď budem príšerne hyperaktívna alebo zomretá (to druhé je pravdepodobnejšie) a na 90% nebudem mať počítač..
sobota detto.
aj keď s trošku o dosť pestrejším rozvrhom. :3 (Hanka, Annie, Laura, TEŠÍM SA STRAŠNE VEĽMI BOHOVSKY MOC!)
no a v nedeľu mám o 10:00 odchod domov a prídem cca okolo štvrtej (opakuje sa situácia z piatku), budem pozerať talent, učiť sa na pondelok (pozdravujem všetkých do tej jeblej školy by the way) a tak... ale možno niečo stihnem splátať, takže nedeľa nie je nemožná :3
Tak to je dôvod, prečo časť nebude v piatok, sobotu a možno nedeľu..
snáď som to vysvetlila dostatočne.. :D
btw, chcela som to dať na začiatok časti, ale bol by trapas, keby to bolo dlhšie ako samotná časť.... :D
takže preto takto :3
dúfam, že ste sa neunudili k smrti... :D
jo, ozaj. :D momentálne je blog trochu v prestavbe (snažím sa pridať karty.. ak by mi s tým niekto vedel pomôcť, tak kričte!), ale čoskoro to bude tak ako má byť :)
sooo...
that's all
see ya soon xx

pondelok, 5. novembra 2012

A reason for a life 4

Holčiny, začínam sa púšťať do písania jednodieloviek.. Akosi ma to chytá.. :D
chcete, aby som ich potom hodila sem? :3
btw, po prečítaní vašich komentov k poslednej časti začínam mať výčitky, že už som počula tie tri pesničky (nespomínam, že Rock Me mi vyzváňa na zvonení..) :D ale tak čo už, oni to prežijú.. :D aspoň budem mať o týždeň menšie srdcové záchvaty.. :D:D


"'Mami, oci, pomoc,' povzdychol som si ticho a prehrábaval sa v skrini. Blížilo sa totiž moje a Eleanorine prvé naozajstné stretnutie," objasnil Louis. "Viete, mal som z nej pocit, že to nevyzerá beznádejne a že možno... Že možno ona je tá, ktorá ma bude ľúbiť takého, aký som," pošepol a slabo sa začervenal. "'Lou, čo sa deje?' nakukol do mojej izby Harry.
'Neviem čo na seba,' odvetil som pravdivo a zvesil plecia.
'Volaj Zaynovi, ideme nakupovať,' zavelil Harold a ja som si nedovolil odporovať. Tak som teda vytočil Zaynove číslo, objasnil mu situáciu a on súhlasil s menšou - alebo teda keď sa na to dívam s odstupom času, tak väčšou - prechádzkou do obchodného centra.
Obaja so mnou statočne a trpezlivo hodiny behali po obchodoch, kým som konečne našiel vhodné oblečenie. Nepamätám si, čo presne to bolo, no viem, že Eleanor mala jednoduché zelené šaty a čierne balerínky," usmial sa pri spomienke na daný deň a tým vykúzlil úsmev aj na Eleanorinej tvári.
"'Maddie, potrebujem ťa!' skríkla som bezradne sediac pred zrkadlom a dívajúc sa na svoje bezobjemové vlasy.
'Čo sa deje?' pribehla mi na pomoc.
'Vlasy!' zafňukala som.
'Prvé rande?' zasmiala sa Maddie a podišla ku mne bližšie.
'Nie je to rande!' odsekla som.
'Volaj to ako chceš, aj tak viem svoje,' uškrnula sa na náš odraz v zrkadle a chytila do rúk moje ešte stále vlhké vlasy. 'Vyfúkaj ich, daj tam tužidlo  a zavolaj ma,' nariadila a vybehla von. Urobila som čo mi prikázala a po chvíli sa našim domom opäť rozliehalo jej meno," zasmiala sa Eleanor a stisla Louiho ruku. On jej vyslal upokojujúci úsmev a palcom jej hladil chrbát ruky.
"'Tomlinson, neblázni! Vyzeráš dobre!' zahriakol ma Liam, keď som sa ošíval pred zrkadlom v predsieni.
'Viac ako dobre,' zamrmlal Harry a všetkých tým donútil usmiať sa. Teda až na mňa. Ja som bol taký nervózny, že jeden by sa u mňa krvi nedorezal.
'Kámo, to dáš. Držíme ti palce,' usmial sa na mňa povzbudzujúco Niall, Zayn ma pobúchal po pleci a doslova ma vyhodili z dverí. V duchu som im "poďakoval" a vybral sa k autu.
Dúfam, že nemeškám, pomyslel som si, keď som zaparkoval a vykročil k pizzérii. V tom sa vynorila zpoza rohu a ja som sa takmer rozčapil taký dlhý - taký široký. Ako správny gentleman som ju počkal pred vchodom, na privítanie ju objal, ponúkol jej rameno a spolu sme vkročili dnu."
"'Vyzeráš očarujúco,' usmial sa Louis a po lícach sa mu rozliala slabá červeň.
'Ďakujem,' zamrmlala som a sklopila pohľad naspäť k menu.
'Dobrý večer, volám sa Mary a dnes večer vás budem obsluhovať,' usmiala sa na nás - alebo teda skôr na Louiho - mladá čašníčka, mohla mať okolo dvadsiatky. 'Čo vám môžem ponúknuť?'
'El, môže byť veľká Hawai?' obrátil sa na mňa s úsmevom. Iba som hanblivo prikývla. Nechcela som veľa jesť-" El sa odmlčala a Louis jej vtisol nežný, no zjavne povzbudzujúci bozk.
"'A na pitie?' pokračovala čašníčka a celú svoju pozornosť upriamila na Louiho.
'Ja si dám colu,' oznámil Lou a pozrel sa na mňa.
'To isté,' pípla som nesmelo. Čašníčka, alebo teda Mary ak chcete, prikývla, Louimu venovala ešte jeden úsmev a odkráčala preč.
'Keď som do teba narazil, bola si zhovorčivejšia,' zasmial sa Lou.
'Nemala som čas sa rozhovoriť,' uškrnula som sa naoko sebavedomo.
'Tak ja sa ti pokúsim dať tú príležitosť,' usmial sa. 'Povedz mi niečo o sebe,' pokynul a pohodlne sa oprel o operadlo stoličky.
'Mám staršiu sestru Maddie, mladšieho brata Mattyho a najlepšiu kamarátku Meredith,' usmiala som sa. 'Čo ty?'
'Mám štyri vlastné a jednu nevlastnú sestru, ale to asi vieš, súdiac podľa tvojej prvotnej reakcie,' zasmial sa slabo. Len som s úškrnom prikývla a pohľadom ho posúrila, aby pokračoval ďalej. 'Ďalej mám štyroch najbláznivejších ľudí na svete za najlepších kamarátov a zároveň kolegov.... Máš nejaké domáce zvieratko?'
'Nie.'
'Fajn. Ani ja,' zasmial sa a ja som sa pridala. Chvíľu sme na seba pálili otázky typu obľúbená farba, hudba, obľúbený šport, film a tak ďalej. Vtedy som sa poriadne nasmiala.
'Vaša pizza, nech sa páči,' priklusala opäť Mary s tým úsmevom, ktorý jej div neroztrhol líca a položila pred nás obrovskú pizzu. Skrútil sa mi nad tým žalúdok, no nedala som na sebe nič znať a radšej si odsrkla z koly.
'Tak, dobrú chuť,' usmial sa Louis a obom nám na tanier naložil statočný kus pizze. Len som naprázdno preglgla, vzala pizzu do ruky a po malých kúskoch začala jesť.
Napratali sme to do seba do dobrej polhodine a môj žalúdok bol na prasknutie. Cítila som sa strašne vinná, že som toho toľko zjedla, no rozhodla som sa, že pre ten deň, kvôli tejto príležitosti sa premôžem a vydržím to.
'Pfuuu. Takto dobre som sa už dávno nenajedlo,' zasmial sa Louis a spokojne odfukoval. Len som sa zasmiala a dopila kolu.
Ani som sa nenazdala, prázdny tanier aj poháre od koly boli preč a sedeli sme pri prázdnom stole rozoberajúc všetko a zároveň nič, keď k nám znenazdajky pricupkala, neuveríte, Mary. V duchu som sa pochmúrne usmiala a sledovala, ako Louimu podáva bloček. Vážne, to telefónne číslo na zadnej strane by si všimol aj slepý. Lou jej venoval okúzľujúci úsmev, vzal bloček a Mary šťastne odišla. Louis kúsok papiera otočil na druhú stranu a zadíval sa na to číslo. Kto vie, či mu tam nepripísala aj adresu, zasmiala som sa ironicky v duchu a sklonila hlavu. Bolo mi s ním fajn, no neverila som, že by z toho niečo mohlo vzniknúť. Nie že by som nechcela, to nie, len... Mal číslo na Mary a tá bola miliónkrát krajšia, ako ja." Louis sa už nadychoval, že jej čosi povie, no ona ho zastavila mávnutím ruky. No nepomohlo to.
"Ona? Krajšia ako ty? A kde žiješ?! Videla si sa v zrkadle?! To nemyslíš vážne, že si si to myslela! Ako ti vôbec taká debilina mohla napadnúť?!" rozhorčoval sa Lou a Eleanor sa len červenala.
"Aby som veci uviedol na pravú mieru. Nevravím, Mary nepatrila medzi škaredé dievčatá. Akoby aj mohla, keď škaredé dievčatá neexistujú? V každom prípade, nebola môj typ a ak by aj bola, určite by sa mi nepáčila viac ako Eleanor. Pretože El je to najkrajšie a najperfektnejšie dievča na svete. Aj s jej chybami, tie ju robia len viac samú sebou a viac dokonalú. Aspoň pre mňa určite," zakončil Louis a spojil ich pery v nežnom bozku.



by the way, v tejto časti je skrytá aj jedna z najhlavnejších udalostí pointy poviedky.. :D neviem či ste pochopili čo tým myslím, ale nevadí no. :D tak kto ju/to nájde, napíšte mi to na twitter (alebo teda aj do komentu, ale ten twitter resp. facebook by bol lepší. Chápete, aby ste sa náhodou netrafili a prezradili to.) & Blaváčka moja, ty sa zapojiť nemôžeš, lebo tebe som to už vykecala! :D

sobota, 3. novembra 2012

A reason for a life 3

Wow, už tretia časť? :O ja som jaký pán :D:D:D ale nie no, jk. :D
ech, jedna vec.. :D viem, že Eleanor je jedináčik a pravdepodobne nemá žiadnu kamarátku s menom Meredith... :D sooo.. that's what I did. :D (and than I animated it. :D)
by the way, už ste počuli ROCK ME & THEY DON'T KNOW ABOUT US & KISS YOU ? :D nie je to 10000% ale malI by to byť pesničky z Take Me Home..... :D & Snáď tie linky ešte fungujú. :D
ENJOYYYY :3


"Teraz aby som to prerozprávala ja, mám pravdu?" zasmiala sa El po chvíli a Louis len prikývol.  "'Maddie! Maddie! MADDIE! Neuveríš čo sa mi stalo!' dobehla som domov a už od dverí som vrieskala.
'Nejááč,' odvrkla Maddie, ktorá ležala na gauči s obkladom na hlave a dívala sa na akýsi stupídny program.
'Nejačím, ja len.. NEUVERÍŠ!!!' kričala som ďalej a hopkala dokolečka okolo nej.
'Pozri, El. Si moja mladšia sestra a ja ťa milujem, ale mám opicu tak ma nechaj na pokoji! Zavolaj Meredith, alebo choď k nej a teš sa s ňou,' zafrflala Maddie a ani na mňa nepozrela.
'Okay. Fajn. Maj sa. Vidíme sa zajtra,' odfrkla som a vybehla von.
'Dovolali ste sa úžasnej Meredith. Nemá na vás čas, po pípnutí zanechajte odkaz. Pííííp,' ozvalo sa na druhej strane linky.
'Mere, nehraj debila! Neuveríš, čo sa mi stalo!' vypískla som.
'No čo?' opýtala sa rovnako nadšene.
'Musím ti to povedať osobne!'
'Tak poď ku mne, som sama.'
'A myslíš, že kam mám namierené?'
'Uh, ku mne?' zasmiala sa.
'Bingo! Šikovná Meredith,' zasmiala som sa s ňou.
'Dobre, čakám ťa za päť minút. Vieš, kde nájdeš kľúč,' povedala a ja som takmer počula ako sa uškŕňa. Boli sme najlepšie kamarátky prakticky od narodenia, no nebudem to rozvíjať. Takže, keď som došla k jej domu, automaticky som sa zohla a spod kvetináča vytiahla kľúč, ktorým som si odomkla.
'Meredith, máš návštevu!' skríkla som, keď som za sebou zatvárala dvere a mierila si to rovno do obývačky, odkiaľ sa ozývala telka.
'HOVOR!' vybafla bez pozdravu.
'No, dnes som išla kúpiť darček pre Mattyho a neuveríš, koho som stretla!'
'Neviem. Mattyho a jeho kamarátov?'
'Prosím ťa, Mere, máš pocit, že by som takto vystrájala?' pokrútila som neveriacky hlavou nad zmýšľaním svojej kamarátky.
'Máš pravdu. Nejačala by si tak... Takže hovor!!!'
'Poznáš tú skupinu, One Direction?' začala som opatrne a zaslúžila som si pohľad typu toto-nemyslíš-vážne-veď-vieš-že-ich-milujem.
'Akoby si to nevedela,' pokrútila hlavou tentoraz Meredith a čakala čo jej poviem.
'Narazilasomdolouihomámjehočísloapozvalmavoooon!!!' vysypala som a dúfala, že mi rozumela. No, mýlila som sa.
'Ešte raz a pomaly. Upokoj sa El,' zasmiala sa šokovane Meredith a chytila ma za obe ruky. Prikývla som, zhlboka sa nadýcha a zopakovala: 'Narazila. Som. Do-'
'Nie som pomocná škola ani debil, povedz to normálne,' pretočila Mere očami a zadržiavala smiech. Len som zafrflala čosi typu nechaj-ma-dohovoriť-krávo a zopakovala jej to: 'Narazila som do Louiho Tomlinsona, mám jeho číslo a pozval ma von.'
'El, zlato, prvý apríl už bol,' zamrmlala a sklamane mi pustila ruky.
'Ale ja to myslím vážne,' odvrkla som a zadívala sa na telku.
'Nemáš dôkaz,' odvetila pokojne a ďalej sledovala ten istý bezpointový seriál ako moja sestra.
-I WANT YOU TO HIT THE PEDAL HEAVY METAL SHOW ME YOU CARE- (je to nová pesnička, viem a čo! :D) rozoznelo sa na celý dom moje zvonenie. S nezáujmom som pozrela na meno volajúceho a srdce mi skoro vyskočilo z hrude.
'Mere, Mere! Volá mi Louis!' zvrieskla som a Meredith takmer zinfarktovala.
'Louis je SuperCarrot?' rozosmiala sa a ja som prikývla. 'Tak na čo čakáš?! DVIHNI TO!' skríkla. Rýchlo som prikývla, zhlboka sa nadýchla a čo najpokonejšie a najnezaujatejšie preniesla: 'Haló?' Počula som akýsi chichot a vyrazenie dychu, no neriešila som to. Rýchlo som hovor dala nahlas, aby to počula aj Meredith, ktorá takmer umrela, keď počula Louiho hlas.
'IDEŠ. NA. RANDE. S. LOUIM. TOMLINSONOM!!' skríkla Meredith, keď som ukončila hovor s Louim.
'Ja viem!' kričala som a obe sme začali bláznivo tancovať, vrieskať a jednoducho sme sa tešili."
"Pôsobivé," zasmial sa Louis, keď sa Eleanor odmlčala a usmievala pri spomienke na daný moment.
"Vďaka," opätovala mu úsmev a nežne sa na seba dívali.


mám pocit, že táto časť nie je až taká mätúca ako tie predchádzajúce.. :)
takže, čo si o tom myslíte? :P 

piatok, 2. novembra 2012

A reason for a life 2

Ugh, taký divný pocit písať pri názve poviedky také nízke číslo -_- :D
ale no nič.. :D
takže... ako si môžte všimnúť, mám vcelku dobrú náladu (bodaj by nie, veď ostáva už len sedem dnííííííííííí (zasvätený ma pochopiáá :D)), takže to aj tak vyzerá.. :D
ozaj, rozhodla som sa, že budem pokračovať a ostávam pri tej tretej osobe..
Myslím, že si na to po čase zvyknete. Je totižto možné, že vás to pletie, pretože nie ste zvyknuté na takýto štýl písania, hlavne nie u mňa.. :D no ja vám verím, vy to dáte :3 a ak niečo nechápete, tak sa smelo pýtajte, či už na twitteri alebo v komentoch, veľmi rada odpoviem :)
okay, to je asi všetko.. 
ENJOY!

 "Tak ty určite nie," zasmial sa Louis, narážajúc na Eleanor a jej slabosť pre jeho osobu.
"Ako vidíš, neodmietla som ťa. Preto tu teraz sedíme," zasmiala sa El. Louis sa len uškrnul a radšej pokračoval ďalej.
"'Vážne by si išla?' opýtal som sa v tej chvíli šokovane. Ona len prikývla a oslepila ma svojim úsmevom, ktorý mi totálne pretrhol niť myšlienok. 'Uh, tak mi daj svoje číslo, zavolám ti,' usmial som sa po chvíli a podával jej svoj mobil, aby sme si vymenili tie čísla. Ako sa len uložím? rozmýšľal som v duchu nad otázkou života a smrti. Aspoň vtedy mi to tak pripadalo."
"Otázka života a smrti? Vážne? A to si sa dostal k takému menu?" rozosmiala sa Eleanor a Louis, teraz už červený ako paradajka, sklopil pohľad na zem. "Zlatko, prečo nepovieš, pod akým menom ťa v mojom mobile nájdu?" podpichla ho so smiechom El.
"SuperCarrot," pípol Louis nesmelo.
"Ako? Nepočula som," zasmiala sa znova El.
"Áno, jasné," zamrmlal Louis. "Počula si to veľmi dobre. A teraz ma nechaj pokračovať. Takže, keď som po chvíli rozmýšľania uložil svoje číslo, rozlúčila sa so mnou a chcela odísť, no ja som ju zastavil a-"
"Zastavil? Skoro si mi znova zlomil ruku! Ale ako vraví, keď som bola na odchode, zastavil ma a skôr ako som stihla čokoľvek povedať ma nemotorne objal a odkráčal preč. Nemohla som si pomôcť - a myslím si to dodnes - bolo to neskutočne milé. Vlastne, je to jedna z vecí, ktorou si ma získal."
"Vážne?" opýtal sa nadšene Louis. Eleanor len prikývla a obaja sa v tej istej chvíli natiahli k tomu druhému, aby sa mohli nežne pobozkať.
"Keď som prišiel domov, prvé čo som urobil bolo, že som po byte začal tancovať ako totálny retard a kričať: 'Mám číslo na najkrajšie dievča pod Slnkom a pôjde so mnou von!' Harry sa na mňa nechápavo díval a zavolal Liama, pretože, ako tvrdí, myslel si, že som zdrogovaný alebo čosi podobné.
'Tomlinson je zamilovaný!' skríkol Niall, keď sa všetci nahrnuli do môjho a Harryho bytu.
'Nie som!' bránil som sa, no nikto mi neveril. Dokonca ani môj vnútorný hlas.
'Zavolaj jej!' popohnal ma Zayn, netrpezlivo sa krútiaci na gauči.
'Mám?' opýtal som sa neisto. Všetci svorne prikývli.
'Na to predsa čaká, nie?' usmial sa Liam a tak mi neostalo nič iné, ako vytočiť Eleanorine číslo a čakať. Na moje prekvapenie a radosť chalanov to zdvihla hneď po štvrtom zazvonení.
'Haló?' ozvalo sa na druhej strane a ja som stratil reč. Takmer som zložil, no Harry rýchlo zareagoval a štuchol ma do rebier, až som takmer vykríkol.
'Erm, ahoj. Tu je Louis. Louis Tomlinson,' predniesol som a chalani na mňa pozreli pohľadom typu načisto-mu-preskočilo.
'Áno, viem,' zasmiala sa a čakala čo poviem.
'Uh, vieš, napadlo mi... Teda to už vieš... Ale... Och... No... Čo robíš zajtra večer?' dostal som zo seba napokon.
'Počkaj, pozriem sa do diára,' odvetila vážne a ja som naprázdno preglgol. 'Som voľná,' oznámila a ja som si z čela utrel imaginárny pot.
'Tak už nie si,' oznámil som. 'Ty. Ja. Zajtra. O siedmej. Pizzéria v centre. Platí?' vysypal som a dúfal, že mi rozumela.
'Jasné, budem tam,' odvetila. 'Maj sa, SuperCarrot,'  zasmiala sa ešte a zložila.
'Tak?' vybehla na mňa štvorica netrpezlivých chalanov.
'Súhlasila!' vypískol som a opäť spustil oslavné tančeky."
"Nevedela som, že si bol až taký nadšený," zasmiala sa šokovane Eleanor.
"Bol som do teba zbláznený už od momentu, ako som ťa zbadal," šepol Louis a nežne ju pobozkal.

prepáčte, že je kratšia, ale som na totálku vymletá -_- 
komentíQy potešia :3 :D 

štvrtok, 1. novembra 2012

Divné myšlienky, aka netuším ako ďalej.

Takže.
Viaceré ste mi napísali, že ARFAL moc nechápete, alebo že ste teda zmätené.
Vážne netuším, čo s tým. Možno to nie je písané úplne najjednoduchšie, no nie je to zas až tak zložité.. Či?
V každom prípade, rozmýšľam nad tým, že sa na tú poviedku slušne povedané vybodnem a začala by som písať niečo iné.. Napríklad pokračovanie k EAY alebo novú poviedku..
Čo myslíte?
Oplatí sa v tomto vôbec pokračovať?
Lebo ja už fakt neviem.. Nechcem, aby ste sa v tom strácali, no inak to stratí to svoje čaro.. A nie je to ani tak tým uhlom pohľadu, pretože tá tretia tam sedí najlepšie, nech sa na to dívam ako chcem.. Plus s ňou mám určité plány, takže to meniť nebudem...
Teraz je osud celého ARFAL len a len vo vašich rukách...
Rozhodnite to.
Pokračovať alebo nie?

A reason for a life 1

Tákže, prvá časť je na svete :)
tešíte sa? :D
kto ešte nečítal prológ, nájdete ho presne TU. :)
akosi ste mi zatrhli tretiu osobu, no túto časť v nej napíšem, aby ste videli, ako často sa tam tá tretia osoba bude vyskytovať.. potom možno zmeníte názor :P
plus je pravdepodobné, že to tak či tak budem písať v tej tretej osobe.. sedí to tam viac...
by the way, ako to tak čítam, možno vás to bude miasť.. takže pre istotu som to trochu graficky upravila, aby to bolo jednoduchšie pochopiteľné..
okey, takže, užite si to :)
a čakám komenty, sweeties! :3




"'Baby, your pants are too low and you're unaware, the way your boxers peek out, it's not hard to stare, and when you smile at the ground, my heart beats so fast. You don't know-oh-oh, you don't know I'd tap that ass,' spievala som si s WMYB vypeckovanou v slúdchlách cestou na autobus. Možno sa divíte čo sú to za slová, no directionerkou som bola už dlhú dobu, a tak mi nerobilo žiadny problém meniť texty a robiť si z chalanov srandu, napriek faktu, že sme sa nikdy nestretli."
"Počkaj, počkaj," prerušil ju Lou, "ty si si zo mňa robila srandu?" El so smiechom prikývla a uškŕňajúc sa sledovala jeho naoko nahnevanú tvár.
"A ako si si z nás robila srandu?" vypytoval sa.
"Nooo, vieš, directionerské veci, to nepochopíš," odvetila.
"Čo tým chceš povedať, že to nepochopím? Je to o nás, tak by som to mal chápať, nemyslíš?" vyčítal jej Louis so smiechom.
"Dobre, tak asi máš pravdu-"
"Asi?" oboril sa na ňu, "určite!"
"Fajn, tak máš pravdu. Ale tie vtipy nebudeme rozoberať tu, prišli sme sem kvôli niečomu inému."
"To síce áno, ale povedz mi aspoň jeden, prosííím."
"Aj by som ti nejaký povedala, ale žiaden mi momentálne nenapadá, prepáč, láska."
"V poriadku," povzdychol si. "Ale večer sa tomu nevyhneš, to ti je dúfam jasné. Pokračuj," prikázal napokon a Eleanor sa zasmiala.
"Pripomeň mi, kde som skončila."
"Zatiaľ len spievaš What Makes You Beautiful cestou na bus," objasnil so smiechom a s láskyplným pohľadom ju pohladil po líci.
"Ah, jasné. Takže ako povedal Louis, smerovala som na zastávku, aby som došla do centra kúpiť niečo pre môjho malého bračeka."
"Teraz trochu ja," prerušil ju opäť Lou s úsmevom. El iba prikývla a povzbudzujúco sa na neho usmiala.
"V tom čase už bolo po X-Factore a ja som sa bezcieľne prechádzal ulicami Londýna. Začul som tiché pospevovanie, no keďže som nemal potuchy odkiaľ pochádza, neriešil som to a kráčal ďalej. Zabočil som na vedľajšiu ulicu, keď som do niekoho zrazu narazil."
"Hej, dosť to vtedy bolelo, keďže len pár dní pred tým mi dávali dole sádru z ruky, za ktorú si ma potiahol, aby som sa nezdrbala na zem," zasmiala sa.
"Vážne? To si mi nepovedala."
"Načo? Bola som tebou tak očarená, že som na bolesť úplne zabudla," zasmiala sa Eleanor a Louis jej potešene pritisol svoje pery na líce, pričom sa ona slabo začervenala.
"Takže, ako som povedal, do niekoho som narazil a keď som chcel začať nadávať zbadal som to najkrajšie stvorenie na zemi," dokončil s úsmevom a opäť pozrel na Eleanor, ktorá sa usmievala a skúmala ich prepletené prsty. "'Ahoj. Prepáč, že som do teba narazil, nevšimol som si ťa,' prehlásil som a rýchlo jej podával ruku.
'Uh, to je v pohode, nedávala som pozor,' odvetila a s úsmevom sa zodvihla, pričom sa na mňa stále nepozrela. Musím sa priznať, že už v tej chvíli mi nebola ľahostajná a to som ešte nevedel, ako veľmi mi na nej bude záležať," zasmial sa Louis a pokračoval v rozprávaní. "'Čo počúvaš?' opýtal som sa so záujmom, keď som videl, že v ruke žmolí mobil so slúchadlami.
'One Direction, ale to asi nebudeš-' V tom momente sa na mňa konečne pozrela a stratila reč."
"Nefandi, si Tomlinson!" okríkla ho Eleanor so smiechom.
"Ale no tak. Priznaj, že si ostala v šoku!"
"To nepopieram," zasmiala sa El a pokynula mu, aby pokračoval.
"'Ty- ty- si- L-louis-' šepkala šokovane a mne to na tvári vyčarilo ešte väčší úsmev.
'V celej svojej kráse, srdiečko,' zasmial som sa. 'Nebudeš kričať, však nie?' opýtal som sa po chvíli v celku vystrašene, keďže nereagovala. Ona však len pokrútila hlavou a ďalej sa na mňa dívala. To už som nebol vo svojej koži."
"Vtedy to bolo totálne mega!" vypískla El. "Mal si sa vidieť!" smiala sa Eleanor.
"No haha," zasmial sa Louis ironicky.
"Ide o to," začala El, "že vo chvíli, keď si o mne myslel, že som totálny blázon, som sa s výkrikom 'Mal si sa vidieť!' rozrehotala na celé kolo."
"Hej, a ja som z teba skoro zinfarktoval," zašomral Louis.
"To na tom bolo najlepšie! Ale aj tak ma miluješ," uškrnula sa.
"Ani nevieš ako," šepol jej do ucha a bolo jasne vidieť, ako jej z jeho hlasu na rukách nabehli zimomriavky.
"Aby som nestrácal čas," predniesol Louis a nadýchol sa, aby mohol v ich príbehu pokračovať. "Keď sa začala smiať, v okamihu som vedel, že toto dievča len tak nenechám odísť.
'Ako sa vlastne voláš?' opýtal som sa, keď sa ako tak upokojila.
'Som Eleanor,' usmiala sa na mňa a podala mi ruku, no ja som ju namiesto toho zovrel vo vrúcnom objatí.
'A ja som Louis, ale to už asi vieš,' zasmial som sa, keď sa odo mňa odtiahla.
'Hej, hej, viem,' uškrnula sa.
'Napadlo mi... Erm.. Ja viem, že sa poznáme presne 56 sekúnd, ale nechcela by si niekedy niekam zájsť?' opýtal som sa a dodnes sa čudujem, kde sa vo mne tá odvaha nabrala. Dnes by som na to nemal gule."
"A mne neosatávalo nič iné, ako súhlasiť," vmiešala sa do jeho monológu Eleanor. "Veď kto by odmietol samotného Tomlinsona?"



so, that's it. :D nevedela som, ako to zakončiť, alebo čo tam ešte dopísať, takže takto.. :D
čo si o tom zatiaľ myslíte? :)