štvrtok, 23. augusta 2012

Another world 48

Konečne čááááááááááááááááááásť :D:D:D:D
po neskutočnej dobe, ale predsa. :D
keďže do konca prázdnin zostávajú cca dva týždne a moja múza je kdesi na dovolenke, nepočítajte s viac ako dvoma časťami do začiatku školského roka.. mrzí ma to, ale nič s tým neviem urobiť.. :( 
ďalej, ďakujem za všetky komentáre k poslednému príspevku, dojali ste ma ♥ 
a tak. :) užite si časť (aj keď je kratšia, ale chcela som vám urobiť radosť :)) a nezabúdajte, že vás stále ľúbim. ♥

Taxíkom sme sa odviezli až ku kinu, kde Luke kúpil lístky na film spolu s popcornom a viedol ma do sály. Akonáhle sme sa usadili na svoje miesta, spustili sa reklamy a ja som sa snažila usadiť čo najpohodlnejšie.
Počas filmu sme zvádzali boj o opierku ruky a medzitým došlo aj na náhodné dotyky rúk. Napríklad vo vedierku od popcornu alebo keď mi Luke položil dlaň na koleno namiesto toho, aby ju vložil do vedierka.
Keď film skončil, Luke ma ako pravý gentleman pozval na večeru a ja som to spolu s mojimi vyhrávajúcimi muzikantami v žalúdku jednoducho nemohla odmietnuť.

"Neverím!" smial sa Luke. "Naozaj si mu povedala, že si lezbička?"
"Ako ti vravím," uškrnula som sa, "čo iné som podľa teba mala robiť? Nepáčil sa mi a bol neskutočne dotieravý."
"Byť na jeho mieste, tak si trieskam hlavu o stenu, prečo musí byť taká kočka na ženy."
"Bola som na dievčatá, nie na ženy," podotkla som ignorujúc jeho skrytý pokus o flirt, a obaja sme sa opäť rozosmiali.
"Prepáč, prepáč. A teraz si na chlapcov či na mužov?" opýtal sa a premeriaval si ma pohľadom.
"Niečo medzi," usmiala som sa a opätovala mu pohľad, na čo sa sladko začervenal.
"Ermmm, ospravedlníš ma?" opýtal sa zjavne v rozpakoch a po mojom kývnutí vykročil ku toaletám.
V tom všetko vyplávalo na povrch. Všetky spomienky a pocity, ktoré som cítila, keď som bola so Zaynom. V tej chvíli mi z očí vyhŕkli slzy.
"Č-čo sa stalo?" opýtal sa preľaknuto Luke, keď zbadal slzy trblietajúce sa na mojich lícach.
"Ja... Musím ti niečo povedať," šepla som raztraseným hlasom a pomaly vstala od stola. Luke naň hodil bankovku a vybral sa za mnou smerom na ulicu.
"Počúvam," šepol a chytil ma za obe ruky, pričom mi skúmavo hľadel do očí.
"Luke," vydýchla som a v rýchlosti rozmýšľala, čo mu vlastne chcem povedať. "Vieš.. Ja.. Vraví sa mi to ťažko a nechcem raniť tvoje city, no myslím, že budeme len kamaráti." Čakala som všeličo, od sĺz až po hnev, no Lukova reakcia ma zarazila. On sa usmial, pevne ma objal a do ucha mi pošepol: "To som rád. Chcel som ti to povedať už po kine, no nenazbieral som na to odvahu. Zrejme máš dôvod, prečo nechceš riešiť nič viac ako kamarátstvo."
"N-nevadí ti to?" opýtala som sa nechápavo.
"Ale kdeže," usmial sa a o krok odo mňa odstúpil. "Ako som už vravel, povedala si to za mňa."
"Prečo si ma potom pozval von?"
"Mike do mňa celý čas hustil, že sa ti páčim, tak som chcel vedieť, či by to fungovalo. No zjavne nie."
"Prepáč, Luke," šepla som a letmo ho objala.
"To je v pohode, aspoň sme si užili večer, nie?" S úsmevom som súhlasila. "Takže kamaráti?" opýtal sa po chvíli.
"Kamaráti," šepla som a dala mu bozk na líce.
"So Zaynom ti to určite vijde," zasmial sa, keď sme sa obaja vybrali rovnakým smerom preč.
"Čože?!"
"No, nechci mi povedať, že sa ti nepáči," zasmial sa.
"Ech.. Ale ako o ňom vieš?"
"Párkrát som vás videl spolu v meste a to ako si sa na neho dívala.. Bolo to inak ako sa dívaš na ostatných chalanov."
"Tak asi máš pravdu."
"Ale nechodíte spolu, nie?" pýtal sa so záujmom.
"Nie, nechodíme," uškrnula som sa no priala si, aby som mohla odpovedať kladne.
"Ale chcela by si, však?"
"Čo sú to za otázky?!" oborila som sa na neho, no šklbalo mi kútikmi úst.
"Pýtam sa ťa ako kamarát," bránil sa ihneď.
"Áno, áno," pritakala som s iróniou v hlase.
"Len mi nechci povedať, že by si s ním nechcela nič mať."
"To som ani nepovedala."
"Tak to ani neskúšaj, aj tak by som ti to neveril."
Boli by sme sa naťahovali ešte dlhú dobu, no už sme boli pri mojom dome.
"Takže..." začal Luke a zadíval sa mi do očí.
"Táák..." zopakovala som rovnakým tónom a snažila sa vyhnúť tomuto trápnemu lúčeniu.
"Ďakujem za dnešný večer," odhodlal sa nakoniec Luke. "A netráp sa tým, že to neskončilo tak, ako to Doniya s Mikom plánovali. Mám ťa rád, Cheyenne," usmial sa na mňa, vtisol mi bozk na líce a skôr ako som stihla čokoľvek povedať odišiel preč.

8 komentárov:

  1. Jej ja som taka rada :) bola super :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. úúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúžastnééé!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! len som trochu smutná že časť nebude tak skoro :( no nič :) aspoň niečo :) :D :D :D nádherné .. kedy ich už dáš dokopy?? :D :D ďalšiu!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dnes mám náladu, tak niečo idem skúsiť vypotiť :P
      ja ich dám dokopy? :OOO dobre vedieť O.o :D:D

      Odstrániť
  3. Ahoj táto časť je úžasná ;)
    Ale chcelaby som ťa ešte poprosiť či by si dokončila tento príbeh : http://onedpervfanfict.blogspot.sk/2012/07/its-not-right-but-its-okay-1.html?showComment=1345752943645#c3769742021387860809
    Lebo si tam od júla nič nepridala a mne je to uto ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem ;)
      rada by som dokončila, ale autorka mi zatiaľ neposlala pokračovanie, takže s tým bohužiaľ nemôžem nič urobiť..

      Odstrániť
  4. vidím to tak, že budem mať Luka rada.. snáď neurobí nijakú hovadinu, prosím, prosím.. :D :D a tiež by som už rada nejakú zápletku so Zaynom ;) chýba mi v tom príbehu.. inak časť je skutočne pekná!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. och, aspoň niekto ho má rád :D:D ale nie, on je zlatý chalan :)
      zápletku so Zaynom? hmm.. čo nie je môže byť :P :D
      ďakujem :))

      Odstrániť