štvrtok 9. januára 2014

The Day Before Yesterday 25

Bullshit. :D hej no, je to mega ultra super od veci, ale dostávam sa k zápletke celej story, rozhodla som sa, že ju dokončím aj keby to malo trvať 275628 rokov (čo asi bude, nevermind).
Nejdem sa ospravedlňovať, že časť dlho nebola, pretože všetci dobre vieme, že opäť dlho nebude (iba ak by sa stal zázrak (moje okolie sa dnes presvedčilo o tom, že zázraky týkajúce sa mojej osoby prekvapivo existujú), takže kto vie).
A otázka, komu alebo čomu sa môžete/môžeme poďakovať za túto časť? Mojej fantázii, môjmu imaginárnemu snúbencovi, Niallovi Horanovi (nepýtajte sa čo s tým má spoločné, budete si myslieť, že som švihnutá, čo síce som ale tak treba sa nejako tváriť), no najme istej dievčine menom Martuš Miklošova, ktorej komenár ku "Ahoj, ešte stále žijem" ma akosi nakopol ku prescrollovaniu blogu a napísaniu aspoň niečoho. Touto cestou ťa dievčina drahá pozdravujem, a táto časť je najmä pre teba :) 
Takže enjoy, nechajte koment ak to prečítate, potešíte ma <3
P.S.: EŠTE STÁLE SOM DIRECTIONERKA, LARRY JE REAL A #HarryTops !! ;)
Love, Steph xx

"Wau," to bolo všetko na čo sa Harry zmohol a ja som nedokázala potlačiť víťazoslávny úškrn.
"Beriem to, že sa ti to páčilo," zasmiala som sa a pritúlila sa na jeho hruď. Spotenú, zadychčanú, sexom voňajúcu no stále najsexy  hruď.
"Bol by som blázon ak by sa mi to nepáčilo," zachechtal sa, "no úprimne, nečakal som, že si až taká dračica."
"Je toho veľa čo o mne nevieš, Styles."
Harry iba zakňučal: "Nezačínaj s tým Styles, potešil som sa, že ťa to prešlo." Namiesto odpovede som iba natiahla hlavu a (po dlhej dobe nežne) priložila svoje pery na tie jeho, ktoré sa okamžite roztvorili a chceli viac. Zasmiala som sa a bozk prehĺbila, na čo som cítila, ako sa jeho pery roztiahli do úsmevu, no ja som sa odtiahla a obdivovala jeho jamky v lícach. Ktoré ma raz zabijú, ale čo už, aspoň je to príjemná smrť, no nie? Veď predsa kto by nechcel umrieť pri pohľade na jamky v lícach Harryho Stylesa. I keď pri všetkej úprimnosti, ak by niekto pred pár mesiacmi povedal, že to budú jamky v lícach práve Harryho Stylsa, zrejme by som toho niekoho vysmiala a poslala kade ľahšie. Veď preboha, ja a Harry Styles? Iba ak v najhoršom sne! Alebo teda, takmer neuveriteľnej realite týchto dní.
"Čo keby sme sa išli prejsť?" navrhla som zrazu.
"Ty vieš chodiť?" odpovedal protiotázkou nadmieru šokovaný Harry.
"Nabudúce sa budeš musieť snažiť viac, tiger," žmurkla som a vybuchla smiechom.
"Strašne vtipné, fakt."
"No veď sa nedurdi," uškrnula som a pobozkala jeho líce, "s úsmevom si krajší." A naozaj, jeho tvár sa opäť rozžiarila ako slniečko na čerstvom hnoji a svet (a spálňa) sa hneď zdal krajší.
"Pri tebe sa nedá durdiť," zasmial sa a pritiahol ma bližšie.
"To ma teší, no teraz šup šup, ide sa von!" rozkázala som a ignorujúc jeho naliehavé protesty som sa vyštverala z postele.
"Za toho chcem ďalšie kolo, hneď ako sa vrátime," počula som ho mrmlať, keď na seba navliekal svoje ultra mega super duper úzke rifle.
"Harold, Harold, nebuď nadržaný!" napomenula som ho zo smiechom a prebehla do kúpeľne, aby som zo seba mohla urobiť reprezentatívneho človeka.

***

"Takže načo sme to išli von?" pýtal sa Harry už asi stý raz za posledných pár minút.
"Aby sme boli aj na čerstvom vzduchu," odvetila som pokojne a zhlboka sa nadýchla.
"Si v poriadku?" opýtal sa zrazu.
"Huh? Prečo by som nemala byť?" nechápala som.
"Neviem," pokrčil plecami, "iba dýchaš tak... Sústredene."
Musela som sa rozosmiať. "Dýcham sústredene?"
"No. Tak zhlboka a pomaly, akoby si bola pred pôrodom," zasmial sa.
"Nie, neboj, som úplne v pohode," usmiala som sa upokojujúco, no pravda bola kdesi úplne inde. Mala som obavy. V posledných dňoch mi bolo zle, aj krámy mi meškali dobrý týždeň. Harrymu som sa to však nechystala povedať, pretože čo ak to je planý poplach? A čo ak sa so mnou rozíde, pretože si bude myslieť, to čo si myslím ja? Zrazu som ucítila na ruke jemný tlak a zodvihla zrak, stretávajúc sa s Harryho smaragdovo zeleným, ustarosteným pohľadom. "Nič mi nie je," upokojila som ho a natiahla sa po rýchly bozk, ktorý mi, našťastie, s radosťou opätoval. S úsmevom sme sa od seba odtiahli a ďalej mlčky kráčali, vychutnávajúc si spoločnosť toho druhého, keď som odrazu pocítila ostrý tlak v hlave.
"H-harry," zastonala som, no kým sme stihli zareagovať, bolo to preč.
"Áno, zlato?" opýtal sa ustarostene.
Slabo som sa usmiala: "Už je to preč."
"Čo je preč?" nechápal. Och. Rozhodla som sa pre milosrdné klamstvo.
"Iba mi prišlo zle od žalúdka, zrejme som mala veľa sexu," zasmiala som sa strojene, no Harryho to očividne uspokojilo a tak sme kráčali ďalej. V tom ma však čosi zarazilo.
"Harry?"

1 komentár:

  1. Omg,....nemam slov..ja som si mylela, ze ti tym komentarom ublyzim ale som uplne v soku. Dokonala cast. Strasne sa tesim. Este nikto v zivote mi nevenoval nejaku cast. Nesmierne si to vazim. Mas u mna velke plus. Ach,...strasnu radost mam :D Nemam co dodat. VERY BIG FAT THANKS a nemozem sa dockat na dalsiu cast ;)

    OdpovedaťOdstrániť