utorok, 29. mája 2012

Another world 20

Keďže akosi strácam prehľad, dnes som si spätne prečítala všetky diely Another world :D a napočudovanie to nie je až také hrozné ako som čakala :D:D:D každopádne, konečne som v obraze a napadlo mi aj pár vecí, ktoré môžem písať :D takže sa máte na čo tešiť :D
inak, prepáčte, že je krátka, no dnes to nejak nešlo :D zajtra snáď viac :P
btw, včera boli dva mesiace, čo som začala písať :) ďakujem, že ste tu so mnou po celú tu dlhú dobu. :-*

Cheyenne
"Ahoj," zamávala som mu a vošla do domu.
"Konečne si doma," vyhŕkla mama. "No vrav, ako bolo?"
"Úžasne," usmiala som sa a jemne sa zapýrila.
"Pobozkal ťa?" opýtala sa s nadšeným úsmevom.
"Mami!" okríkla som ju so smiechom.
"Čo je? Chcem to vedieť!"
"Nie, nepobozkal," zasmiala som sa.
"Fajn. Si hladná?"
"Práve som bola na pikniku. Nie, nie som, ďakujem," uškrnula som sa a vybehla do izby. Tam som sa zvalila na moju novučičkú posteľ a dívala sa na kúsok sivej steny. Chcelo by to nejaký citát, pomyslela som si a spod postele vybrala laptop.
Najprv som sa prihlásila na twitter a skontrolovala či Shelby nie je online. Nebola. Pretočila som očami a zapla skype. Ani Hoshi nebola prihlásená, zrejme bude s Naokom. Nevadí, nech si užíva, usmiala som sa v duchu a klikla na weheartit.com. Stránka ako inak nesklamala a našla som nádherný citát, ktorý presne vystihoval moju situáciu. Zobrala som do ruky štetec, žltú farbu a postavila sa k stene. Opatrne som na nej urobila prvý ťah štetcom a asi po pol hodine sa tam skvel nápis: Sometimes, I tell myself that maybe I should just stop hoping (Niekedy si vravím, že by som jednoducho mala prestať dúfať).
Odstúpila som pár krokov, zadívala sa na svoje dielo, ticho si povzdychla a do očí sa mi začali drať slzy.
"No tak, Cheyenne, neplač. Je to hlúpe," pošepla som a nasilu sa usmiala. Nedá sa povedať, že by mi to pomohlo, práve naopak. Sadla som si k laptopu, pustila si pesničku (http://www.youtube.com/watch?v=ZQ7oqmikZDQ) a nechala slzám voľný priebeh.
Netrápilo ma, či ma v tej chvíli niekto uvidí. Netrápilo ma, či mi do izby vtrhnú rodičia a budú sa vypytovať čo Zayn urobil. Neprekvapilo by ma, keby hneď vedeli o čo ide. Poznajú ma až veľmi dobre. V tom som si opäť spomenula na Zayna a hlasno potiahla nosom. V spomienkach som sa zadívala do jeho nádherných očí, cítila som jeho dych na svojej tvári a počula tlkot jeho srdca, keď sme na sebe nespočetne veľa krát ležali. V tom  mi napadol ďalší citát, tak som si chrbtom ruky utrela líca, schytila štetec, paletu a začala maľovať. Keď som to mala hotové, padla som na posteľ a od nečakanej únavy zaspala...

Otvorila som oči a prvé čo som zbadala bol Zayn.
"Zayn!" vydýchla som a sadla si. No v tom som si uvedomila, že sa mi to iba snívalo a žiadny Zayn nikde nebol.
"Cheyenne!" zakričala mama zdola.
"Idem!" odkričala som a utekala k nej. "Čo sa deje?" opýtala som sa.
"Teraz som si uvedomila, že nemáš nič do školy. Žiadnu tašku, zošity ani nič. Musíme ísť nakupovať."
"Nemôžem ísť sama?"
"Nájdeš obchod?"
"Budem v to dúfať," uškrnula som sa.
"A prečo si nezavoláš Zayna?" opýtala sa. Zayn.
"Nemám ako," zasmiala som sa. V tom zazvonil zvonček.
"Mami, choď otvoriť. Veď pozri ako vyzerám," uškrnula som sa, keď ma pohľadom popohnala k dverám. Prehliadla si ma od hlavy po päty a s povzdychom išla otvoriť. Úprimne, vyzerala som ako strašidlo. Po včerajšku sa ani nečudujem, zasmiala som sa v duchu.
"Dobrý deň, teta," začula som povedomý chlapčenský hlas.
"Ahoj, poď ďalej," odpovedala mama a ja som rýchlo vybehla hore. Neviem síce, kto to je, no nemôžem sa tam ukázať takto. Rýchlo som sa umyla, vlasy si sčesala do vysokého copu a obliekla sa. Potichu som zišla dole a na sedačke sedel Zayn.
"Ach, ahoj," usmial sa, keď ma zbadal. Damn, zanadávala som v duchu a s úsmevom pribehla k nemu.
"Myslel som, či by sme dnes ešte nešli?" povedal a zakončil to ako otázku. Popri tom si hrýzol spodnú peru. Bože, bol taký rozkošný.
"Môžme. Ale len, ak pôjdeme do obchodného centra,"  zasmiala som sa.
"Tvoje prianie je mi rozkazom," zasmial sa. "Môžme ísť?" Prikývla som, rozlúčila sa s mamkou a vyrazili sme...

4 komentáre:

  1. skvelé!!! len tak ďalej!!! :)
    Eli:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Velmi krásny príbeh :) držím palce nech ta takéto skvelé pokračovania napadajú vždy :) ...je božský :)

    OdpovedaťOdstrániť