Ale keby nechodím domov o jedenástej večer a nevstávam o jednej poobede, tak by sa mi možno aj chcelo písať, len akosi to proste zo mňa nelezie.. :D
"Prečo si im povedala, že sme obe zadané?"
"Videla som na tebe, že sa ti ani jeden z nich nepáči, tak načo ich zbytočne naťahovať?" zasmiala sa a uskrla si z čokolády.
"To hej," zasmiala som sa. Kým sme pili čokoládu, rozoberali sme všetko možné, od Zayna, cez Luka až po Nialla. Teda jedným slovom, riešili sme chalanov. Všakovakých. Ale veď to by sme neboli my.
"Inak, napadlo mi," začala som po chvíli, "tie lodičky si budem môcť obuť do školy?"
"Dopekla! To mi vôbec nenapadlo! V tom prípade musíme donútiť Luka, aby ťa niekam pozval," uškrnula sa na mňa Doniya a ja som červenajúc sa prikývla.
"A ako to chceš urobiť?"
"Hmm, čo ja viem. Jednoducho mu musíš dať pocit, že by ti nevadilo, ak by ťa niekam pozval," dumala Doniya a ja som nahodila nechápavý výraz. "Preboha, Cheyenne, to si nikdy nebalila chalana?!"
"Úprimne? Nie."
"Tak potom ako si dokázala namotať môjho brata tak ako si ho namotala?"
"Ja som ho namotala?" opýtala sa šokovane.
"Veď doma takmer o ničom inom nerozprával. A nechceš sa vykašľať na Luka a zbaliť Zayna?"
"Aj by som, ale on-"
"Prestaň! Je z teba hotový! Takže?"
"Keď ja neviem. So Zaynom sme sa pohádali a nemyslím, že by ho to trápilo." Doniya sa nadychovala, že niečo povie, no ja som ju zastavila mávnutím ruky. "A aj tak tu nie je," dodala som a smutne sa usmiala.
"Takže ideme zbaliť Luka!" povedala a poslala mi povzbudzujúci úsmev.
"Ako rozkážete," zasmiala som sa.
Pomaly sme zaplatili a vybrali sa ku mne. Doniya mi silou mocou chcela pomôcť vybrať outfit na pondelok, aby si ma Luke všimol.
"Eňo ňuňo!" skríkla konečne asi po hodine môjho prezliekania sa. Skončila som pri čiernych nohaviciach, sivom svetríku a conversami od Louisa, ktorých farba ladila s potlačou na svetri.
"Teraz Luke padne do kolien. A niekam ťa určite pozve! Len sa musíš trochu posnažiť, pusa," zasmiala sa, keď bola na odchode. Len som prikývla a objala ju.
"Zajtra o pol ôsmej ťa čakám pred školou!" zakričala ešte od bránky a zmizla v slabom svetle pouličných lámp.
"Dobré ráno!" zakričala Doniya, keď sme v pondelok ráno vošli do triedy.
"Ránko, Doniya, ahoj, Cheyenne," usmiala sa na nás Liz a pribehla nás objať.
"Dnes si sa akosi vyfintila, Chey," žmurkol na mňa Mike, keď som prechádzala okolo neho. "Snáď nie kvôli mne."
"Neboj sa, to nehrozí," uškrnula som sa a sadla si na stoličku.
"Čo že to máme za hodinu?" naklonila sa ku mne Doniya.
"Netuším. Ben? Aká je teraz hodina?"
"Matika," zasmial sa a venoval mi žiarivý úsmev.
"Matika," posunula som to Doniyi a ona ma štuchla do pleca.
"Počula som," pretočila očami ako vysvetlenie štuchnutia. Chcela som jej niečo výstižné odvrknúť, no v tom do triedy vrazila profesorka Sturbová a ja som sa neodvážila ceknúť. Nie že by teda bola neviem aká hrozivá alebo čo, len proste... Je to profesorka a som tu ešte len druhý týždeň, nebudem si predsa robiť problémy, nie?
Asi
v polovici hodiny sa mi začínalo driemať, matika nebola moja silná
stránka a Sturbová je jednoducho nudná. V tom som si všimla, ako
mi Doniya podsúva akýsi papierik. Prekvapene som sa na ňu zadívala
a ona na mňa s nič nevraviacim úškrnom žmurkla.
Zayn
jačí ako žena, stálo na papieriku. V okamihu ako mi oči
preleteli po texte som vybuchla smiechom, no ihneď som si ústa
zapchala dlaňou.
"Cheyenne,
Doniya!" okríkla nás profesorka. "Nechcete nám povedať,
na čom sa tak dobre bavíte?"
"Nie,
pani profesorka," odvetila Doniya, "no ďakujeme za
opýtanie." Celá trieda vybuchla do smiechu, len v tvári
profesorky sa zračil najprv šok a vzápätí zlosť.
"Slečna
Maliková! Do riaditeľne!"
"Pani
profesorka, to nie je jej chyba," zastala som sa jej.
"Chcete
sa k nej pridať, slečna Briscoe?"
"S
radosťou," usmiala som sa a spolu s Doniyou sme vypochodovali z
triedy. Akonáhle sa za nami zabuchli dvere, vybuchli sme smiechom.
"Ty
nie si normálna!" oborila sa na mňa Doniya, zatiaľ čo si z
líc utierala slzy smiechu.
"No
a? Nenechám ťa v tom," uškrnula som sa a pomalým krokom sme
sa vybrali ku riaditeľni, kde sme mali počkať Sturbovú.
"V
každom prípade," šepla Doniya, keď sme sedeli neďaleko
dverí riaditeľovej kancelárie, "aspoň nemusíme sedieť na
tej nudnej hodine." Len som sa ticho zasmiala a spoločne sme
tupo zízali na bielu stenu oproti nám.
"Vieš,"
prerušila po chvíli ticho Doniya, "som veľm rada, že si sa
sem prisťahovala. Lepšiu kamarátku som si nemohla prijať."
"Awww,
zlatíčko. Aj ja som za teba strašne vďačná," usmiala som
sa a jej slová mi nahnali do očí slzy.
"Preboha,
Cheyenne, prečo plačeš?" preľakla sa Doniya.
"Dojala
si ma," šepla som s úsmevom. Len sa uvoľnene zasmiala a pevne
ma objala.
"Zayn
by bol na nás hrdý," podotkla.
"Prečo?"
"Zotreli
sme Sturbovú. Jeho životný cieľ," zasmiala sa a v tom
zazvonilo.
"Budeš
mať u rodičov veľké problémy?" opýtala som sa.
"Ale
kdeže, chodia tu bežne. Len sa bojím, čo povedia tí tvoji."
"To
prežijú."
"Ako
myslíš," uškrnula sa a v tom sme zbadali profesorku Sturbovú
ako sa náhli smerom k nám.
"Takže
čo sa stalo tentoraz?" počuli sme milý hlas riaditeľa, keď
Sturbová vošla do kancelárie.
"Nech
vám to povedia samé," povedala namosúrene a pokynula rukou,
aby sme vošli. Keď nás riaditeľ zbadal, nebadane sa na nás
usmial.
"Dobrý
deň, slečna Maliková," privítal ju, "dávno sme sa
nevideli."
"To
viete, brat odišiel až teraz, takže som nemala dôvod vyčíňať,"
uškrnula sa a on sa zasmial.
"A
slečna Briscoe, ak sa nemýlim," otočil sa na mňa, "tak
skoro som vás tu nečakal. No keďže ste tu so slečnou Malikovou,
zrejme vás tu ešte uvidím." Len čo to dopovedal, vybuchol do
smiechu. Ja som sa nechápavo dívala raz na neho a raz na Doniyu,
ktorej tiež šklbalo kútikmi úst. Zdalo sa, že jediný, komu tu
nie je do smiechu, bola profesorka Sturbová.
"Dobre
teda, pani profesorka, čo presne sa stalo, že vo svojej kancelárii
hostím také pohľadné mladé dámy."
"Odvrávali,"
povedala nahnevane.
"Ale
za to ste ich predsa nemuseli hneď posielať ku mne."
"Tiež
narušovali hlučným smiechom vyučovací proces."
"Ale
to sa predsa občas stane každému. Nesmiete život brať až tak
vážne, pani kolegyňa," odvetil a potom nás s úsmevom
vyprevadil z kancelárie. Surbová na nás ešte raz naštvane
zazrela a odobrala sa kade ľahšie.
"BANG!"
skríkla Doniya, až sa na ňu pár študentov nechápavo zahľadelo.
"No
poď, ideme zbaliť Luka," povedala napokon a ťahala ma do
triedy.
"Ale
čo som to začul?" ozvalo sa za našimi chrbtami. Šokovane sme
sa otočili a tam stál vysmiaty Mike.
"N-nič,"
koktala Doniya a ja som myslela, že sa prepadnem pod zem.
"Ja
viem čo som počul, zlatíčko," zasmial sa Mike a podišiel
bližšie. "Takže tu máme kurvičku?" zadíval sa na mňa.
"Najprv si začne s Malikom, potom laškuje s nejakým pakom čo
ani nie je odtiaľ, dva dni na to balí mňa a teraz vyštartuje po
Lukovi? Nezdáš sa dievča."
"Ale
to nie je-" začala som, no priložil mi prst na ústa, čím
mi zabránil rozprávať. Zadíval sa mi do očí a nebezpečne sa ku
mne približoval, keď v tom zrazu...
Jejda rýchlo daj ďalšiu časť. Takto to skončiť? Veď nezspím diki moc :D Inač časť úžasná ;) :)
OdpovedaťOdstrániťmám asi polovicu, tak sa idem pozrieť čo sa s tým dá robiť :P
Odstrániťzaspala si určite, verím v to :D
ďakujem :)
si ty normálna ? O.o takto skončiť tak perfektnú časť ? O.o ma chceš zabiť ? :D inak, ani mne sa teraz cez prázdniny nejak nechce písať časti, takže to je v pohode ! ;D
OdpovedaťOdstrániťmohla si si zvyknúť, že nie som normálna :D ďakujem :P
Odstrániťpreboha, nie, nechcem ťa zabiť! :D
to asi nikomu sa nechce keď je tak horúúúúúúúúúúco vonku :D
nemyslíš vážne to že ďalšia časť je v nedohľade však?? šak takto to skončiť nemooožeš!!!! ach jaj!!! rýchlo daj ďalšiu!! pleeeeaasee!!!!
OdpovedaťOdstrániťbohužiaľ asi to tak bude :)
Odstrániťpokúsim sa :)
to ma byt čooo ? :O podme dalsiu ! :D
OdpovedaťOdstrániťtak vyšlo :D snažím sa! :D
Odstrániťdalšia cast v nedohlade a ty koncis tak ze tvoju stranku budem navstevovat kazdych 5 minut :)) a bola suprova :))))))
OdpovedaťOdstrániťta. :D ďakujem :)))
Odstrániťhttp://www.pribehyonedirectionstory.blogspot.sk/ Teto:)) pozrieš sa mi prosím veľmi prosím na blogger ide o 1D aj komentar :)))
OdpovedaťOdstrániťsuper časť :) kedy bude ďalšia ?
OdpovedaťOdstrániťprosím prečítaš si http://stories-about-everything.blogspot.sk/ ?? chcela by som počuť názor niekoho kto vie písať dobre príbehy ako ty :)
ďakujem :) netuším kedy sa podarí..
Odstrániťjasné, prečítam si to čo najskôr, aj keď si nemyslím, že píšem až také dobré príbehy, no ďakujem :)