Another world 47

30,500 ZOBRAZENÍ ??? JA ZEMREM.
KOKOS
WOW
o tomto sa mi ani nesnívalo.
ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, ĎAKUJEM !!
Neskutočne veľa to pre mňa znamená. :)
niekedy síce vážne pochybujem, či si zaslúžim všetky tie zobrazenia a DOKONALÉ komentáre, ktoré ma neraz dohnali k slzám radosti a ktoré sú dôvodom, prečo stále píšem.
Takže ešte raz ďakujem a prinášam ďalšiu časť :) 


Cheyenne
"Čaute, som doma!" zakričala som na plnú hubu, keď som za sebou zabuchla vchodové dvere.
"Ahoj, zlatíčko," pozdravil ma ocko z obývačky a vzápätí aj mamka z kuchyne, kam som sa ihneď vybrala za známou vôňou.
"Hmmm, budeme mať halušky?" opýtala som sa so žiariacimi očkami a div mi netiekli sliny.
"Ako môžeš cítiť, tak áno," zachichotala sa moja rodička a ďalej kuchtila.
"Tak to si pochutnám. Pri tom referáte, do ktorého sa idem pustiť, mi určite vyhladne," zasmiala som sa, mamke venovala letmý bozk na líce a vybehla do izby.
"Tak poďte ku mne, vy šialené dejiny ruskej literatúry," povzdychla som si a pustila sa do práce.
Ku podivu to nebolo až také hrozné, ako som čakala, takže som to mala hotové ani nie za hodinu. Už len to dať do odovzdania hodnej pohody a môžem si dať sprchu a-
"Cheyenne, večera je na stole!" prerušil ma z úvah mamkin krik.
"Už idem!" zvolala som a v okamihu sa rútila po schodoch do kuchyne.
"Jedlo! Jedlo! Jedlo!" skandovala som, keď som si sadala za stôl.
"Niekedy sa správaš ako malé dieťa," poznamenal ocko.
"Po kom tak môžem byť?" opýtala som sa so smiechom, za čo som si vyslúžila nie veľmi pekný pohľad od rodičov.
 Keď sme dojedli, rýchlosťou blesku som vybehla do izby, aby som ten referát dorobila čo najskôr a mala pokoj. Toto sa mi nezvyklo stávať, väčšinou som sa so všetkým šmantlala.. No čo už, ľudia sa menia...

*pár dní neskôr*
A je to tu! Moje prvé rande! Som neskutočne nadšená, aj keď netuším, čo mám od toho očakávať. No v každom prípade-
"Pohni si!" zakričala Doniya a vytrhla ma z môjho vnútorného monológu.
"Už už! Veď nehorí!"
"Horí! Za hodinu je tu, a ty ešte nemáš urobený ani make-up, ani vlasy!"
"Máš čááás," povedala som a vytrepala sa z kúpeľne, kde som sa súkala do dlho pripraveného outfitu.
"Sadaj," poručila Doniya a ja som sa ako poslušný psík zvalila na stoličku. Začala mi žehliť a česať vlasy, až konečne boli podľa jej predstáv.
"Takto je to perfektné," pousmiala sa a vybrala svoj kufrík s make-upom. Čo je nejaká vizážistka alebo čo? 
"Som zvedavá, či aj ja teba budem takto parádiť, keď pôjdeš na rande s Niallom," podotkla som, keď mi na tvár nanášala púder.
"Nie, nebudeš," zaštebotala mi do tváre a prehrabovala sa v akejsi taštičke.
"Ešte ako dlho?" zašomrala som, keď vybrala riasenku.
"Už si mohla byť, keby si sa nešmantlala." Nič som jej na to nepovedala a ďalej sa nechala týrať.
Zrazu zazvonil zvonček.
"Myslíš...?" opýtala som sa prestrašene Doniye a ona pokrčila plecami. 
"Idem sa pozrieť," oznámila mi šeptom a ticho zišla po schodoch. "Už je tu!" sykla, keď celá zadýchaná vošla do izby.
"Do prdele! Čo teraz?" pýtala som sa s obavami.
"Počkaj, dám ti riasenku, na pery lesk a môžeš ísť," povedala a dokončila môj make-up.
"Choď a uži si to," šepla, keď sme stáli na schodoch. "Ja to tu dám dokopy a zamknem, kľúče budeš mať v záhrade pod trpaslíkom so zelenou čiapkou," zasmiala sa, objala ma a ja som sa vydala otvoriť dvere.
"Ahoj, vyzeráš úžasne," usmial sa Luke, keď ma zbadal.
"Ďakujem, ty tiež nevyzeráš zle," opätovala som mu objatie a pri tom si spomenula, ako som to prvý raz povedala Zaynovi. Ktovie, čo teraz robí, pomyslela som si.
"Môžme vyraziť?" opýtal sa Luke a nastavil mi ruku. S radosťou som ju priala a nasadla do taxíka čakajúceho na ulici.