po neskutočnej dobe, ale predsa. :D
keďže do konca prázdnin zostávajú cca dva týždne a moja múza je kdesi na dovolenke, nepočítajte s viac ako dvoma časťami do začiatku školského roka.. mrzí ma to, ale nič s tým neviem urobiť.. :(
ďalej, ďakujem za všetky komentáre k poslednému príspevku, dojali ste ma ♥
a tak. :) užite si časť (aj keď je kratšia, ale chcela som vám urobiť radosť :)) a nezabúdajte, že vás stále ľúbim. ♥
Taxíkom
sme sa odviezli až ku kinu, kde Luke kúpil lístky na film spolu s
popcornom a viedol ma do sály. Akonáhle sme sa usadili na svoje
miesta, spustili sa reklamy a ja som sa snažila usadiť čo
najpohodlnejšie.
Počas
filmu sme zvádzali boj o opierku ruky a medzitým došlo aj na
náhodné dotyky rúk. Napríklad vo vedierku od popcornu alebo keď
mi Luke položil dlaň na koleno namiesto toho, aby ju vložil do
vedierka.
Keď
film skončil, Luke ma ako pravý gentleman pozval na večeru a ja
som to spolu s mojimi vyhrávajúcimi muzikantami v žalúdku
jednoducho nemohla odmietnuť.
"Neverím!"
smial sa Luke. "Naozaj si mu povedala, že si lezbička?"
"Ako
ti vravím," uškrnula som sa, "čo iné som podľa teba
mala robiť? Nepáčil sa mi a bol neskutočne dotieravý."
"Byť
na jeho mieste, tak si trieskam hlavu o stenu, prečo musí byť taká
kočka na ženy."
"Bola
som na dievčatá, nie na ženy," podotkla som ignorujúc jeho
skrytý pokus o flirt, a obaja sme sa opäť rozosmiali.
"Prepáč,
prepáč. A teraz si na chlapcov či na mužov?" opýtal sa a
premeriaval si ma pohľadom.
"Niečo
medzi," usmiala som sa a opätovala mu pohľad, na čo sa sladko
začervenal.
"Ermmm,
ospravedlníš ma?" opýtal sa zjavne v rozpakoch a po mojom
kývnutí vykročil ku toaletám.
V
tom všetko vyplávalo na povrch. Všetky spomienky a pocity, ktoré
som cítila, keď som bola so Zaynom. V tej chvíli mi z očí
vyhŕkli slzy.
"Č-čo
sa stalo?" opýtal sa preľaknuto Luke, keď zbadal slzy
trblietajúce sa na mojich lícach.
"Ja...
Musím ti niečo povedať," šepla som raztraseným hlasom a
pomaly vstala od stola. Luke naň hodil bankovku a vybral sa za mnou
smerom na ulicu.
"Počúvam,"
šepol a chytil ma za obe ruky, pričom mi skúmavo hľadel do očí.
"Luke,"
vydýchla som a v rýchlosti rozmýšľala, čo mu vlastne chcem
povedať. "Vieš.. Ja.. Vraví sa mi to ťažko a nechcem raniť
tvoje city, no myslím, že budeme len kamaráti." Čakala som
všeličo, od sĺz až po hnev, no Lukova reakcia ma zarazila. On sa
usmial, pevne ma objal a do ucha mi pošepol: "To som rád.
Chcel som ti to povedať už po kine, no nenazbieral som na to
odvahu. Zrejme máš dôvod, prečo nechceš riešiť nič viac ako
kamarátstvo."
"N-nevadí
ti to?" opýtala som sa nechápavo.
"Ale
kdeže," usmial sa a o krok odo mňa odstúpil. "Ako som už
vravel, povedala si to za mňa."
"Prečo
si ma potom pozval von?"
"Mike
do mňa celý čas hustil, že sa ti páčim, tak som chcel vedieť,
či by to fungovalo. No zjavne nie."
"Prepáč,
Luke," šepla som a letmo ho objala.
"To
je v pohode, aspoň sme si užili večer, nie?" S úsmevom som
súhlasila. "Takže kamaráti?" opýtal sa po chvíli.
"Kamaráti,"
šepla som a dala mu bozk na líce.
"So
Zaynom ti to určite vijde," zasmial sa, keď sme sa obaja
vybrali rovnakým smerom preč.
"Čože?!"
"No,
nechci mi povedať, že sa ti nepáči," zasmial sa.
"Ech..
Ale ako o ňom vieš?"
"Párkrát
som vás videl spolu v meste a to ako si sa na neho dívala.. Bolo to
inak ako sa dívaš na ostatných chalanov."
"Tak
asi máš pravdu."
"Ale
nechodíte spolu, nie?" pýtal sa so záujmom.
"Nie,
nechodíme," uškrnula som sa no priala si, aby som mohla
odpovedať kladne.
"Ale
chcela by si, však?"
"Čo
sú to za otázky?!" oborila som sa na neho, no šklbalo mi
kútikmi úst.
"Pýtam
sa ťa ako kamarát," bránil sa ihneď.
"Áno,
áno," pritakala som s iróniou v hlase.
"Len
mi nechci povedať, že by si s ním nechcela nič mať."
"To
som ani nepovedala."
"Tak
to ani neskúšaj, aj tak by som ti to neveril."
Boli
by sme sa naťahovali ešte dlhú dobu, no už sme boli pri mojom
dome.
"Takže..."
začal Luke a zadíval sa mi do očí.
"Táák..."
zopakovala som rovnakým tónom a snažila sa vyhnúť tomuto
trápnemu lúčeniu.
"Ďakujem
za dnešný večer," odhodlal sa nakoniec Luke. "A netráp
sa tým, že to neskončilo tak, ako to Doniya s Mikom plánovali.
Mám ťa rád, Cheyenne," usmial sa na mňa, vtisol mi bozk na
líce a skôr ako som stihla čokoľvek povedať odišiel preč.
Jej ja som taka rada :) bola super :))
OdpovedaťOdstrániťďakujem :))
Odstrániťúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúžastnééé!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! len som trochu smutná že časť nebude tak skoro :( no nič :) aspoň niečo :) :D :D :D nádherné .. kedy ich už dáš dokopy?? :D :D ďalšiu!!!!
OdpovedaťOdstrániťdnes mám náladu, tak niečo idem skúsiť vypotiť :P
Odstrániťja ich dám dokopy? :OOO dobre vedieť O.o :D:D
Ahoj táto časť je úžasná ;)
OdpovedaťOdstrániťAle chcelaby som ťa ešte poprosiť či by si dokončila tento príbeh : http://onedpervfanfict.blogspot.sk/2012/07/its-not-right-but-its-okay-1.html?showComment=1345752943645#c3769742021387860809
Lebo si tam od júla nič nepridala a mne je to uto ...
ďakujem ;)
Odstrániťrada by som dokončila, ale autorka mi zatiaľ neposlala pokračovanie, takže s tým bohužiaľ nemôžem nič urobiť..
vidím to tak, že budem mať Luka rada.. snáď neurobí nijakú hovadinu, prosím, prosím.. :D :D a tiež by som už rada nejakú zápletku so Zaynom ;) chýba mi v tom príbehu.. inak časť je skutočne pekná!
OdpovedaťOdstrániťoch, aspoň niekto ho má rád :D:D ale nie, on je zlatý chalan :)
Odstrániťzápletku so Zaynom? hmm.. čo nie je môže byť :P :D
ďakujem :))