pondelok, 21. januára 2013

The Day Before Yesterday 11

Prepáčte, že časť nebola včera, básnické črevo začalo pracovať až dnes okolo jednej v noci.. :D ale zase na druhej strane máte zajtrajšiu časť istú ;) :D
nebudem sa vykecávať, takže enjoy :) xx

Hneď ako som vstúpil do predsiene mi do očí padli po celej obývačke porozhadzované papiere. Trochu mi to pripomenulo Niallovu izbu, keď má záchvat tvorivosti.
"Prepáč, mám tu trochu binec," zamrmlala Lannah, prešmykla sa okolo mňa a začala zo zeme zbierať papiere.
"To je v pohode, u nás doma je väčší brajgel," zasmial som sa, "nemusíš kvôli mne upratovať." Ona sa však nedala zastaviť a pokým sa na zemi nevytvorila cestička, nedala si pokoj.
"Dáš si niečo?" opýtala sa napokon, keď bola spokojná so svojou prácou.
"Jahodový čaj," usmial som sa a v hlave sa mi vynorila spomienka na druhú návštevu jej bytu. Veľa sa tu toho nezmenilo, odhliadnuc od faktu, že tu nie je Neph a všade sú papiere. Podotýkam, že sú pokreslené. "Čo to vlastne máš?" nedalo mi neopýtať sa, keď som sa načiahol za jednou z neďaleko gauča ležiacich kresieb.
"Náčrt záhonu. Momentálne som niečo ako záhradná architektka," zasmiala sa z maličkej kuchyne a v okamihu sedela pri mne spolu s jahodovým čajom.
"Ďakujem," prehodil som slušne a chytil hrnček do oboch rúk. "Ako si sa k tej práci vlastne dostala?" opýtal som sa a skenoval ju pohľadom. Bola stále taká krásna, ako som si ju pamätal.
"To je na dlho," povzdychla si.
"Ja mám čas," uškrnul som sa a nepatrne sa k nej prisunul.
"Noo, kde by som začala..."
"Skús na začiatku," zasmial som sa dúfajúc, že pochopila môj pokus o vtip. Tvárou jej preletel úsmev a to som bral ako znak, že je všetko na dobrej ceste.
"Jedného krásneho dňa som sa prechádzala po ulici, kde som narazila do jednej pani. Tej vyleteli z rúk papiere a ja byť správnou vyštudovanou kvetinárkou-"
"Ty si vyštudovaná kvetinárka?" vyletelo mi z úst skôr ako som na to stihol pomyslieť.
"A aranžérka," prikývla s náznakom úsmevu a pokračovala. "Ako som spomínala, z rúk jej vyleteli papiere a ja som si všimla, že tam je chyba. Tak som ju na to upozornila a keď mi položila takmer tú istú otázku ako ty, ponúkla mi miesto vo svojej sieti kvetinárstiev. To som samozrejme nemohla odmietnuť, tak som nastúpila, no keďže moja angličtina nie je bohvieaká a o mojich orientačných schopnostiach si sa už neraz presvedčil, nikto si nebol istý, ako dlho vydržím. Potom však nastal zlom, keď som sa raz omylom zamiešala do jedného rozhovoru o plánovaní záhrady a ten pár slečnu Davisonovú donútil, aby som im ju naprojektovala ja. A to je príbeh o tom, ako som sa dostala k práci záhradnej architekty," zasmiala sa napokon a ja som slabo zatlieskal, na čo sa rozosmiala.
"Práve som zistil, že o tebe takmer nič neviem," prehodil som len tak mimochodom.
"To mi povedalo už viacero ľudí," priznala s nevinným úsmevom a ja som mal nutkanie ju presne v tej chvíli pobozkať, objať a nepustiť. "Na druhú stranu, ani ja o tebe neviem veľa."
"Tak toto som už dlho nepočul," zasmial som sa. Nechápavo sa na mňa zadívala, tak som jej v skratke vysvetlil, ako o mne fanúšičky vedia viac ako ja sám. "A to ti nevadí?" opýtala sa napokon.
"Akosi som si zvykol," prehodil som a pozorne sa na ňu zadíval. Nezmenila sa. Vlasy jej síce podrástli, no stále neupustila od svojho líčenia a pod pravým okom jej trónili presne štyri pehy. S čistým svedomím môžem povedať, že je to jedna z najrozkošnejších vecí, aké som kedy videl. V tom som však dostal skvelý nápad a okamžite ho vypustil von. "Tak mi napadlo," začal som opatrne. Jasné, to by som asi nebol ja, ak by som na všetko nešiel okľukami. "Čo by si povedala na filmovú noc? U mňa, tak ako kedysi? Plus by sme si mohli zahrať niečo na spôsob 20 otázok a popri tom by sme sa spoznali. Vieš, ako to myslím, však?" vysúkal som zo seba napokon a čakal na odpoveď.
"Jasné, prečo nie," zazubila sa a vstala z gauča. "Len si zbalím pyžamo a môžme ísť."
"Pyžamo ti netreba, dám ti veci, ktoré si mala minule," usmial som sa, v duchu sa modliac, aby súhlasila a ja som mohol opäť fetovať jej vôňu.
"Fajn. Ale myslím, že by sme mali ísť do obchodu. Popcorn, cola, zmrzlina... A tentokrát ťa nenechám platiť!" To si len myslíš, preblesklo mi mysľou, no nechal som ju v tom a spoločne, ako za starých čias, sme sa vybrali do obchodu, aby sme opäť vykúpili všetko jedlo. 

8 komentárov:

  1. najviac toto :3 happy som, že je Lannah k Harrymu milá a neignoruje ho ! :) ja ťa milujem ! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. oh stop it you ^.^ ale som rada, že sa ti to páči :)

      Odstrániť
  2. akože ááá :)) toto je aké super :)) dokonalé to je :)) áá :) neskutočne sa teším na ďalšiu časť:))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. to je jaké krásne ;33 milujem túto poviedku" pridaj ďalšiu bo ma urve ;3

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vtáčik na streche mi začvirikal, že si si prefarbila vlasy??? Na čierno?? Naozaj? :D
    Inak pozdravujem našu trieduuu :))
    A časť je dokonalá, I'm lovin it <3

    ~Baš

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. zradca -.- v tom dnešnom svete sa už nikomu nedá veriť... :D:D áno, naozaj :D
      odovzdám :)
      ďakujem :3

      Odstrániť