pondelok, 28. januára 2013

The Day Before Yesterday 15


Trošku neskôr ako býva zvykom, no svojim spôsobom som to stihla, nie? :D
ozaj, ďakujem za všetky krásne komentáre k poslednej časti, neskutočne ste ma potešili a ak mám povedať pravdu, až po ich prečítaní som mala po dlhšej dobe doslova chuť písať.. Takže vidíte, čo vaše komentáre robia :)
ale teraz som už ticho, užite si časť :) dnes/zajtra bude ďalšia :P 

Lannah's POV
Moje myšlienky sa začali preberať k životu priamo úmerne s počtom slnečných lúčov tancujúcich na mojej tvári. Pomaly som otvorila oči a opatrne sa rozhliadla vôkol seba. Kde som? To bola prvá vec, ktorá mi preblesla mysľou. No u seba asi nie, odvetil mi ironicky môj vnútorný hlas.
"Harry?" šepla som a otvorila oči dokorán.
"Dobré ráno," uvítal ma tichý hlas a ja som videla Harryho rozkošný úsmev, vrátane jamiek v lícach. Ach, dokázala by som sa na ne dívať celé dni... Aj do jeho večne trblietajúcich sa zelených očí, ktoré v tme naberú pri okrajoch sivastý odtieň.
"Dobré," odvetila som a pery sa mi nevedomky roztiahli do úsmevu. "Koľko je hodín?"
"Dvanásť," usmial sa Harry a ja som si až teraz všimla, že som na neho úplne natlačená.
"Prepáč," šepla som a chcela sa odtiahnuť, on ma však chytil okolo pása ešte pevnejšie a nenechal odísť.
"To je v poriadku," usmial sa a zadíval sa mi do očí. "Čo sa ti snívalo?" opýtal sa nezaujato a s nezbedným úsmevom skúmal lem môjho/svojho trička. V okamihu sa mi vybavil dnešný sen, ktorý som si pamätala až priveľmi dobre. Povedzme, že tam bol Harry, že som tam bola ja a možno tam bolo niečo viac.
"Nepamätám si to," zaklamala som a tvár si zavŕtala do jeho hrude, aby moje klamstvo neprezradila moja červenajúca sa tvár. Zdalo sa mi to, alebo sa vážne neveriaco zachechtal.
"Aké máš dnes plány?" prerušil po chvíli pohodlné ticho zatiaľ čo mi, pravdepodobne nevedomky, kreslil na chrbte náhodné vzory.
"Myslím, že žiadne," odvetila som a lovila v pamäti.
"Nepôjdeme niekam k vode? Kúpalisko, jazero, plaváreň...?" Čože? Nie! Nie, nie, nie, nie a ešte raz nie! Nie je šanca, že ma prehovorí ísť s ním niekam k vode! Aby ma videl v plavkách a potom sa už nikdy neozval?! Nie, vďaka.
"Rada by som, ale práve som si spomenula, že musím pomôcť Leyle vyrobiť výzdobu na jednu svadbu," vymýšľala som rýchlo.
"Nepočká to?"
"Nie, jednoznačne nie," zavrtela som energicky hlavou a vyskočila z postele. "Budem musieť ísť, vďaka za včerajšok aj dnešok," usmiala som sa, schmatla veci a utekala do kúpeľne. Rýchlo som sa prezliekla, veci opäť nechala na práčke a už ma nebolo. Rovnako ako minule som počula, ako za mnou Harry kričí, no dnes som sa už neotočila. Nemohla som dopustiť, aby ma prehovoril a ja sa pred ním musela ukázať v plavkách. Nie, proste nie. Možno inokedy... Pff, koho sa snažím oklamať, nikdy nebudem schopná odhaliť sa pred ním..
Dobehla som domov so slzami na krajíčku, a len čo sa za mnou zavreli dvere, už som sedela na zemi a nechala slzám voľný priebeh. Ako sa to vraví? Že ak plačeš, neznamená, že si slaboch, znamená to, že si bol silný príliš dlho? Tak nejak to bolo. No bola som naozaj silná až tak dlho, že som prepukla v takýto hysterický plač? O tom vážne pochybujem.
"Lannah, daj sa dokopy," prikázala som si roztraseným hlasom a pomaly prešla do kuchyne, kde som na ex vypila pohár studenej vody. To ma upokojilo na chvíľu dostatočne dlhú na prípravu relaxačného kúpeľa, ktorý som potrebovala viac ako čokoľvek iné. I keď na druhej strane, bola tu jedna vec, ktorú som potrebovala omnoho viac. Harry. Bála som sa to priznať čo i len sama pred sebou, no v poslednej dobe som netúžila takmer po ničom inom, ako môcť sa ho dotýkať, môcť byť s ním a môcť ochutnať jeho na pohľad mäkké, jemne krojené pery, ktoré sa v mojich snoch objavovali čoraz častejšie.
Keď som asi po hodine konečne vyšla z vane, nadmieru pokojná a vcelku šťastná, začula som váhavé klopanie na vchodové dvere. Ak mám byť úprimná, netušila som kto to môže byť, no v okamihu ako som sa pozrela cez kukátko sa mi v hrdle vytvorila hrča a ja som nebola schopná pohybu...

8 komentárov:

  1. je to dokonalé ... strašne ... len a na ňu trocha hnevám že stále uteká pred svojimi citmi... ale veď možno jej doťukne .... :D .. dúfam no ... prečo musí byť ako ja ? ?D :D .. ale nie je to dokonalé také aké to je ... ako všetky príbehy na tejto stránke .. a neviem sa dočkať ďalšej časti ... dúfam že bude o najskôr

    OdpovedaťOdstrániť
  2. A-M-A-Z-I-N-G.....myslim ze to hovori za vsetko :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. I love you, I love youuuu, super je tá časť :) juu teším na ďalšiu :3

    ~Baš

    OdpovedaťOdstrániť
  4. skveléé :):):) rýchlo ďalšiu ;)

    OdpovedaťOdstrániť