piatok, 22. februára 2013

Spomienky ostanú

Ďalšia jednodielovka z mojej pekárne. Pozor, je čerstvá, práve som ju dopísala.. :D
Nebudem tu dávať pesničku, ako mám vo zvyku, no je to dosť smutné, takže samé si vyberte, čo a či vôbec si pustíte. :)
Enjoy :)




"Nádych, výdych, dýchajte zhlboka, pani Horanová!" vravela naliehavo zdravotná sestra.
"Dýchaj, zlatíčko. Za pár minút bude po všetkom," upokojoval svoju manželku, svoju princeznú ako ju rád volal, Niall.
"Snažím sa!" skríkla Meredith a naďalej mocným stiskom týrala Niallovu ruku.
"Už len kúsok, pani Horanová. Ide vám to skvele!" povzbudzoval lekár.
"Dokážeš to, láska," usmial sa Niall a uterákom zotrel Meredith pot z čela. Z jej hrdla sa zrazu vydral neľudský výkrik, oči sa jej pretočili dozadu a jej stisk ochabol.
"Dieťatko je naopak!" skríkol ktosi.
"Pán Horan, musíte okamžite odísť!" prikázala sestrička naliehavo.
"N-nie. Nemôžem ju tu nechať!"
"Pán Horan, nemôžete tu ostať!" povedala sestrička najpokojnejšie ako dokázala a viedla ho von.
"Milujem ťa!" stihol ešte skríknuť a dvere operačnej sály sa za ním v okamihu zatvorili.
Pomalým krokom sa presunul ku kreslám, ktoré už na prvý pohľad nevyzerali prívetivo a do jedného z nich sa zvalil. Oči sa mu začali plniť slzami a len čo ich zahnal preč, v hlave sa mu vynorila prvá spomienka...

*****

"Milujem ťa, Meredith," pošepol Niall a vyvrcholil.
"Niall!" skríkla a jej telo sa prehlo v milostnom kŕči. "Milujem ťa," vydýchla a on sa zvalil vedľa nej.
"Najviac na svete," dodal a pritúlil ju na svoju spotenú hruď, o ktorú sa s radosťou oprela a s úsmevom počúvala tlkot jeho srdca, ktorý sa pomaly vracal do normálu. Vtedy ani len netušili, že práve tento večer, práve toto jedno milovanie im zmení celý život.

***

"Som doma, princezná!" skríkol Niall, keď za sebou zatvoril dvere a z unavených nôh skopol topánky.
"Ahoj," privítala ho nežným bozkom, ktorý jej s radosťou opätoval a vzápätí ho viedla naprieč bytom. "Mám pre teba prekvapenie," objasnila, keď sa na ňu nechápavo díval. Nedočkavo nakukol cez poodchýlené dvere vedúce do spálne, za čo si vyslúžil slabý pohlavok a chichot jeho drahej. "Až po mne," uškrnula sa a viedla ho k spoločnej posteli.
"Č-čo to je?" nechápavo sa díval na dupačky vo farbách írskej vlajky, ktoré ležali na vankúši.
"Som tehotná," odvetila po chvíli ticha Meredith a odvážila sa zadívať do Niallovych modrých očí, ktoré zaliali slzy.
"Ja budem ocko?" opýtal sa priškrtene.
"Budeš ocko," pošepla, neistá jeho reakciou.
"A ty budeš mamička?" pýtal sa ďalej.
"Ja budem mamička."
"Budeme rodičia?" opýtal sa ako malé dieťa.
"Áno, Niall," odvetila totálne zmätená.
"Milujem ťa!" vypískol zrazu a uväznil ju vo svojom objatí. "Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa!" kričal šťastne pomedzi bozky, ktorými obdarovával jej tvár. "Ja budem ocko!" vykríkol a nechal slzy šťastia dopadať na Mereditine líca. "Tak veľmi ťa milujem," pošepol a pritisol svoje pery na tie jej.

***

"Ako sa má moja princezná?" To bola otázka, ktorú Meredith počúvala každý deň minimálne desaťkrát.
"Dokonalo šťastne." To bola odpoveď, ktorú Niall vždy dostal.
"A ako sa má môj malý chrobáčik?" opýtal sa s úsmevom, pokladajúc veľkú ruku na neustále rastúce bruško a dovolil svojim perám maznať sa s tými, ktoré patrili Meredith.
"Myslím, že výborne. Hlavne keď má takého skvelého tatka," usmiala sa Meredith. Nedalo sa poprieť, že od momentu, ako sa Niall dozvedel, že bude ocko, Meredith rozmaznával najviac ako sa dalo. Nekonečné zásoby jedla (ktoré boli v rodine Horanovcov samozrejmosťou, no po radostnej správe sa ešte zdvojnásobili), každovečerný bublinkový kúpeľ pre budúcu mamičku a nikdy nekončiace debaty o tom, aký šťastný je, ako veľmi sa teší a aké úžasné to bude.

***

"Ako sa bude volať?" opýtala sa jedného večera Meredith, keď sedela na gauči, zatiaľ čo Niall sa opieral o jej už dosť veľké bruško, ktoré nevedomky celý čas nežne hladil.
"Hm?"
"Ako sa bude volať. To malé," objasnila s úsmevom Meredith a rukou prehrabla Niallove strapaté vlasy.
"Noo, niečo mi napadlo," usmial sa nezbedne a pomaly sa posadil, nikdy však neprerušujúc kontakt s bruškom. "Ak to bude chlapec, chcel by som, aby sa volal Liam."
"A druhé meno?"
"Neviem."
"Čo tak Anthony?"
"Liam Anthony Horan. To znie úžasne, princezná," usmial sa a v jeho očiach doslova vybuchovali ohňostroje šťastia. "A dievča by mohlo byť Natalie."
"Nie, to sa mi nepáči," pokrčila nosom Meredith.
"Prečo nie?"
"Neviem. Je to také... Bežné."
"A čo navrhuješ?"
"Samantha. Samantha Brooke."
"Eww, nie. Čo tak Chelsea?"
"Nie, určite nie."
"A Vannessa?"
"Nie."
"Leyla?"
"Nie."
"Chloe?"
"Budeš mi tu menovať celý kalendár?" uchechtla sa.
"Zrejme," priznal a z Meredith opadli všetky mrákoty v okamihu, keď ju obdaril sladkým úsmevom. "Nechajme to na teraz tak, miláčik. Nechcem, aby si sa na mňa nahnevala, to by ti neprospelo. Budeme dúfať, že to bude chlapec," usmial sa napokon a vtisol Meredtih bozk do vlasov.
"Milujem ťa, Niall," pošepla ticho a dovolila snom, aby ju dolapili v obajtí muža, ktorého milovala viac ako čokoľvek iné.

***

"N-niall?"
"Áno, princezná?" opýtal sa ospalo.
"Myslím, že-"
"Rodíš?!"
"Uhm. Asi mi odtiekla voda," priznala ticho a držala sa za podbruško.
"Kurva, kurva, kurva! Čo teraz?!"
"Odvez ma do nemocnice, zlatko," zasmiala sa slabo.
"Jasné. Veci máš zbalené, však?" Prikývla a s úkšrnom sledovala, ako pobehuje po izbe.
"Čo hľadáš, zlatko?"
"Kľúče od auta."
"V predsieni. Pri peňaženke."
"Aha. Dobre, ideme!" zavelil, schmatol tašku a utekal dole po schodoch. "Meredith, kde si?" kričal nervózne.
"Nesiem v sebe človeka, robím čo môžem!" odkričala so smiechom a ťarbavo schádzala po schodoch.
"Prepáč," zasmial sa a okamžite bol pri nej, aby jej pomohol.

***

"Prepáčte, kde je gynekológia?" opýtal sa Niall na recepcii.
"A načo?" odpovedala protiotázkou sestra, ktorá bola príjemná asi ako zápal pľúc.
"Lebo moja manželka rodí!" zavrčal.
"Rovno a doľava," odvetila nezaujato a ďalej listovala vo svojom bulvárnom časopise plnom nezmyslov. Niall ani nepoďakoval, iba vzal Meredith za ruku a najrýchlejšie ako sa dalo cupkali na pôrodnícke oddelenie.
"POTREBUJEM GYNEKOLÓGA!" skríkol Niall rozrážajúc veľké dvere.
"Pane, nekričte, prosím," umlčala ho jedným pohľadom sestra.
"Moja manželka rodí," vyhŕkol podráždene.
"Pán doktor je na ceste. Môžem vedieť vaše meno?" opýtala sa milo a pomohla Niallovi presunúť Meredith, ktorá medzitým ovládala krik, na jedno z kresiel.
"Horan," odvetil nervózne.
"Ďakujem. Takže, pani Horanová, hlboký nádych, pôjde to rýchlo," šepkala sestrička a chytila Meredith za obe ruky, zatiaľ čo Niall nervózne pochodoval okolo nich, s rukami zahrabanými vo vlasoch. Kde toľko trčí ten doktor?! Pomyslel si a vzápätí sa rozrazili dvere, z nich vyšiel lekár v stredných rokoch, nasledovaný posteľou na kolieskach a asi troma sestrami.
"Na sálu, ihneď," prikázal a pomohol sestrám naložiť Meredith, ktorej po tvári stekali slzy, na posteľ.
"Môžem byť s ňou?"
"A vy ste..."
"Jej manžel. Horan."
"Iste. Mary, pomôž pánovi Horanovi a priveď ho na sálu."

*****

"Pán Horan?" ozvalo sa do ticha nemocnice a z neprívetivo vyzerajúcich dverí vyšiel doktor. Niall okamžite vyskočil na rovné nohy a hlatal doktora pohľadom. Ten sa zhlboka nadýchol, zadíval sa na Nialla a chystal sa povedať to, čo by Niallovi nenapadlo ani v tom najhoršom sne. V tom však z rovnakých dverí vyšla sestra a na rukách niesla malý uzlíček šťastia. Niall sa nedočkavo zadíval na doktora a čakal. "Je mi to ľúto, ale vaša manželka to neprežila." V tej chvíli sa Niallovi zrútil svet.
"NIE!" vykríkol a vrhol sa na doktora, sestry ho však v okamihu zastavili.
"Je mi to veľmi ľúto, pán Horan. Robili sme čo sa dalo," odvetil doktor zronene a pobral sa preč.
"PREČO?!" kričal Niall a zrútil sa do objatia sestry, ktorá stála najbližšie. "Prečo ona? Veď mala celý život pred sebou!" kričal a zadúšal sa vzlykmi. V tom sa však chodbou ozval prenikavý plač. "Dieťa. Dieťa žije?" opýtal sa šokovane.
"Je to dievčatko," odvetila sestra a pomaly dotiahla Nialla ku kričiacemu drobcovi.
"M-môžem?" opýtal sa užasnuto. Sestra s úsmevom prikývla a podala nemluvňa Niallovi, ktorému sa na tvári zjavilo čosi medzi bolestnou grimasou a šťastným úsmevom.
"Máte meno?" opýtali sa sestry takmer naraz.
"Samantha. Samantha Brooke," odvetil ticho dívajúc sa do zelených očí plných sĺz. Očí, o ktoré sa bude starať do posledného dychu. Do očí, ktoré mu navždy budú pripomínať osobu, na ktorú nikdy nezabudne a ktorú bude navždy milovať viac ako vlasntný život.

18 komentárov:

  1. ja.. som.. z toho.. úplne hotová ! a bez slov.. toto sa mi ešte nestalo.. je to perfektné ! fakt :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. N-E-N-Á-V-I-D-Í-M, keď píšeš takto smutne :/
    vždy ma to rozplače! vždy! baví ťa to? veď to nie je zdravé pre moje srdce! som vychovaná na HappyEndoch a Disneyovkách :D toto nie je nič pre mňa!...
    ale.. akože, fakt, dievča, klobúk dolu! Toto bolo úplne nádherné! Nádherné! Nádherné! Len ma prosím ubezpeč, že keďže ty, ako budúca Pani Horanová.. nikdy nezomrieš :)
    a ani nedáš vášmu prvému dievčatku meno Samantha Brooke. Lebo je vážne otrasné :D ale inak ti chcem povedať, že.. vlastne nič, proste ti ďakujem za to, ako krásne píšeš! ♥ a pokračuj :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nebaví ma rozplakávať ťa ale baví ma písať smutné veci.. dilemaaa. :D
      awwwwwww♥ týmto oslovením (budúca pani Horanová asdfghjkl♥) si si ma získala na celý život :3 ale pokiaľ niekto geniálny nevymyslí liek na nesmrteľnosť, tak ti to zaručiť neviem :/
      ale no tak! :D nie je až také zlé! :D no nie, ani mne sa úplne extra mega veľmi nepáči. :D
      ja ďakujem :')

      Odstrániť
  3. Štepi ... klobúk dole.. Fakticky je to úžasné, nádherné, perfektné a všetko čo vystihuje túto dokonalosť! Skláňam sa pred tebou, si úžasná spisovateľka, človek .. normálne milujem ťa za to! Pokračuuuuj v písaní a nikdy neprestávaj :3

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Toto... čo to?... och.. wow... normalne mi vypadli slova.. byt v tvojom veku a mat tvoj talent, tak mam uz vydanu knihu! :D najvyssi cas sa do toho pustit! dokonale ♥ len kusok mi chybal k tomu, aby som sa rozplakala... mozno si ten zaver nemala tak unahlit a hovorit viac o tych pocitoch, ked mu zomrela manzelka :) ale inak dokonalost ♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. pracujem na tom :D
      rozmýšľala som nad tým keď som si to spätne čítala, no bola som unavená, tak som to nechala tak :) no ďakujem za pripomienku :)
      vďaka :')

      Odstrániť
  5. placem ako mala! nemala som to čítať......kvôli tebe som smutná :'(

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Krááásne! Ale v Británii nemajú mená v kalendári:)...Aj tak je to dokonalé.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. fakt nie? O.o to som nevedela :O
      ďakujem :))

      Odstrániť
    2. Zdá sa mi, že nie, lebo oni tam tuším nemajú meniny.
      Toto je asi tvoja najlepšia 1-dielovka :)
      Ďalšiuuuuuuuuuuu! :P

      Odstrániť
  7. :o čosi...toto je vážne brutálne!!
    tvoja sediaca :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Boze to je......To je tak dokonale.. Tak dokonale a smutne... Proste nadherne.. Neviem poriadne ponachadzat spravne ale je to krasne ;) <3

    OdpovedaťOdstrániť
  9. krásne to je...závidím že vieš tak pekne písať je to milé :3
    smutné jednodielovky mám najradšej :D ikeď je to nešťastné ale milujem ich :D <3

    OdpovedaťOdstrániť