Všetko najlepšie Sany!

Táákže. Moja najdrahšia Sandruška má dnes sladkých 16 a keďže ju strašne veľmi ľúbim, vymyslela som pre ňu prekvapkanie :3

oh, spomínam si na tie časy, keď sme objavili blogy a písali si nekonečné komentáre.. a potom keď sme sa prvýkrát stretli ^_^ a keď sme zistili, že ideme na rovnakú školu! Tá párty cez fb :D:D a každý utorok spevácky, na ktorom nás má Dano chuť zabiť, pretože nespievamie nič iné, ako 1D <3 alebo vtedy ten meeting :3 bože, vedela by som tu sedieť a písať... :D

teraz však prekvapkanie. :3 Paľo sa asi nepoteší keď to uvidí, ale tebe sa to snáď páčiť bude :P

"Milujem ťa, Emily."

"Tiež ťa milujem, Luke."

"No nie sú dokonalí?" povzdychla si Sany v mojom náručí.

"Ty si dokonalá," zašepkal som.

"Liam, prestaň," zasmiala sa a slabo ma udrela do hrude.

"Neprestanem," odvetil som s úškrnom a pritiahol si jej tvár k tej svojej, pričom vzápätí sa naše pery začali nežne maznať.

"Pozeraj film," zamrmlala do bozku, odtiahla sa a presunula svoju pozornosť k obrazovke. S povzdychom som urobil to isté, no neodpustil som si nepoložiť jej jemný bozk do vlasov.

Keď sa na obrazovke zjavila scéna, kde Luke s Emily vraveli svoje 'áno', pocítil som, ako sa Sany zachvela a jej ruka zamierila k očiam.

"Zlatíčko, plačeš?" usmial som sa nežne a zadíval sa na jej tvár.

"Nikdy to nezažijem," zamrmlala a sadla si na druhý koniec gauča. Čože? Nezažije? A čo ja? Čo my? "Liam, mali by sme sa rozísť."

"Čo? Prečo? Čo som urobil zle? Ublížil som ti nejako? Povedz čo som urobil a ja to napravím!"

"Nie je to tebou..."

"A kde je potom problém?" Nechápal som. Čo sa stalo? Nemôže ma opustiť!

"Nie som pre teba príliš dobrá. Zaslúžiš si niekoho omnoho krajšieho a lepšieho ako som ja," pošepla a po jej líci sa skotúľala maličká slza. Ktorú však nasledovali ďalšie a to moje srdce trhalo na drobné kúsky.

"Sany, zlatíčko, pozri sa na mňa," zašepkal som naliehavo a pritisol ju k sebe. "Milujem ťa. Si dokonalá. Nezaslúžim si nikoho krajšieho, pretože nikto krajší ako ty neexistuje. Nezaslúžim si nikoho lepšieho, pretože takého niet. Pretože ty si to najkrajšie, najdokonalejšie stvorenie, aké kedy po tejto zemi kráčalo a ja nikdy nepochopím, čím som si ťa zaslúžil. Čo som urobil, že mám tú česť nazývať ťa mojou. Že práve mne patrí tvoj nádherný úsmev, že práve ja sa môžem hrať s tvojimi vlasmi, že práve moje pery môžu bez strachu kedykoľvek pristáť na tých tvojich. Sany, ani si nedokážeš predstaviť, ako veľa pre mňa znamenáš. Neprežil by som, ak by si ma opustila. Nedokázal by som bez teba žiť. Ako ti, preboha, vôbec mohlo napadnúť, že si ma nezaslúžiš?"

"T-tvoji rodičia," zavzlykala.

"Moji rodičia nemajú dôvod starať sa do môjho života. Nepoznajú ťa, nevidia v tebe toho úžasného človeka, ktorého môžem každý deň objímať, každý deň bozkávať. Nevedia, ako veľa pre mňa znamenáš, že na svete nie je nikto, kto by ťa mohol nahradiť, kto by mohol byť na tvojom mieste. Nevedia, že práve vďaka tebe som taký, aký som, že práve ty si ten dôvod, kvôli ktorému som šťastný. Nevedia, že môj úsmev existuje iba pri spomienke na teba. Nevedia, že môj život sa točí len a len okolo teba," šepkal som naliehavo a každým slovom som bol bižšie pri jej tvári. "Povedal som ti niekedy, ako veľa pre mňa znamenáš?"

"Áno," pošepla a sklopila pohľad.

"A povedal som ti niekedy, ako neskutočne ťa milujem?" Iba prikývla. "A vysvetlil som ti, prečo ťa volám Sany aj keď ťa tak nikto iný nevolá?"

"Nie."

"Pretože si moje slniečko. Pretože ty prinášaš do môjho života svetlo. Prinášaš šťastie, lásku, úsmev, ktorý je na mojej tvári iba keď som s tebou. Pretože ty ma robíš šťastným a ty ma robíš kompletným."

"Milujem ťa," zašepkala s úsmevom od ucha k uchu a naliehavo ma pobozkala.

"Milujem ťa, Sany. Viac ako si dokážeš predstaviť," usmial som sa a naďalej si užíval dokonalý život s dokonalým dievčaťom, ktoré bolo, je a bude môj svet.