Pre lepší zážitok si to prečítajte zajtra večer, pretože to pravdepodobne budem cez deň upravovať. No ak si to chcete prečítať teraz, tak pre pekný dojem si môžte pustiť toto alebo toto.
P.S.: Je to smutné, no nebudete plakať, na to je to príliš veľká blbosť.
"Ja to
už nezvládnem," zamrnčal Harry a dovolil neposlušnej slze
skĺznuť po jeho začervenanom líci.
"Ale
no tak, Harry," šepla Gemma netušiac, ako mladšiemu bratovi
pomôcť.
"Milujem
ho, vieš?" zavzlykal.
"Veď
aj on miluje teba, nie?"
"A-asi…Ale
Eleanor-"
"Ste
spolu tri roky, niečo to musí znamenať," pousmiala sa.
"Možno
áno a možno nie. Pre mňa je celý svet, no nemôžem si byť istý,
ako to vidí on…Idem si radšej ľahnúť. Dobrú noc, ľúbim ťa," zamrmlal s napodobeninou úsmevu a skôr ako stihla Gemma čokoľvek odvetiť, obraz
zmizol.
Harry sa
zvalil na priestrannú posteľ a nechal slzám voľný priechod. Ach,
ako veľmi ho miloval! Nikto si nedokázal predstaviť, čo všetko
pre neho Louis znamenal! Keď nad ním pomaly preberal kontrolu
spánok, na jeho dverách sa ozvalo tiché zaklopanie.
"Harry?
Môžem ísť ďalej?" začul jemný hlas. Kývol hlavou na
súhlas, no potom si uvedomil, že ho nemôže počuť. Pomaly sa
dvihol z postele a utierajúc si slzy podišiel ku dverám. Pootočil
kľučkou a nechal ho vojsť ďalej, pričom okamžite kráčal
naspäť na posteľ. Louis si k nemu opatrne prisadol, no nie tak
blízko, ako bol Harry zvyknutý. Opatrne dvihol hlavu a odhrnul si z
očí zlepené kučery, pričom šípil niečo zlé. Všimol si, ako
Louis trhol rukou, aby ho objal, no napokon sa ani nepohol.
"Harry..." povzdychol si Lou napokon, prerušujúc zúfalé
ticho, ktoré medzi nimi nastalo. Mladší z chalpcov v sebe nenašiel
odvahu vydať čo i len hlások, tak len tíško čakal na to, čo
príde. "Vieš," zamrmlal Louis a opatrne sa natiahol po
Harryho ruku. "Hovorí sa mi to ťažko, pretože mi na nikom
inom nezáleží tak veľmi ako na tebe. Milujem Eleanor, no ty si
pre mňa špeciálnejší. Tento svet to však nedokáže pochopiť…
Harry…Je koniec." Harrymu sa v tej chvíli zrútil svet.
Nedokázal čokoľvek povedať, všetko, na čo sa zmohol bol chabý
útek. Utiekol ako zbabelec. Nedokázal sa viac dívať na tú tvár,
ktorú tak veľmi miloval. Ktorá mu toľkokrát vyčarila na tvári
úsmev. Kvôli ktorej sa oplatilo žiť. Ktorá mu dodávala potrebnú
silu. Iste, vedel, že Louis miluje aj Eleanor, no myslel si, že ich
to neovplyvní. Že Eleanor z ich života raz zmizne. No mýlil sa.
To on bol ten, kto mal zmiznúť a nikdy viac sa nevrátiť. Louiho
slová hovorili za všetko. Už ho nemiloval. Nechcel ho už viac
volať svojou láskou. Harry cítil, ako mu srdce puká na tisícky
kúskov a v hlave sa mu vynoril obraz Louiho s Eleanor, ktorý ho
ničil, pálil za živa. Vrýval sa mu až do špiku kostí.
Nedokázal sa ho zbaviť. Všetko, na čo po chvíli dokázal
myslieť, boli tie jemné pery, ktoré už nikdy nepocíti na tých
svojich. Tie nádherné oči, do ktorých sa dokázal dívať celé
hodiny a nikdy ho neomrzeli. Drsné ruky, ktoré nežne česali jeho
kučierky a tlačili ho k nemu čo najbližšie. V mysli mal len
jedno jediné slovo. Louis.
"LOUIS!"
vykríkol v agónii a zrútil sa na zem, pritískajúc k sebe vec,
ktorou chcel všetko vyriešiť. Slzy mu stekali po tvári a aby toho
nebolo málo, oblohu preťal blesk a z neba začali na zem dopadať
ťažké dažďové kvapky. Akoby anjeli plakali so mnou, preblesklo
mu mysľou. Pomaly sa zdvihol a z od sĺz zahmleným videním
pokračoval ďalej, po lesnej ceste neďaleko ich domu. Netušil kam
kráčal, iba chcel byť sám. Keď po chvíli narazil na padnutý
kmeň, z časti obrastený machom, vedel, že je koniec. To bolo
miesto, na ktorom si prvýkrát vyznali lásku. Na ktorom sa ich pery
po prvýkrát stretli v nežnom bozku. To bolo miesto, kde to všetko
skončí. Harry už-už dvihol zbraň a vyriekol posledné zbohom,
keď v diaľke začul krik.
"Lou,"
pošepol a otočil sa za hlasom. Spoza stromov sa vynoril človek, na
ktorom Harrymu záležalo najviac na svete, bez ktorého nedokázal
žiť.
"Harry,"
vydýchol si Louis, keď kučeravého chlapca zbadal stáť pri
padnutom kmeni. Kráčal k nemu, no zarazil sa v momente, ako zbadal
v Harryho rukách zbraň. "H-Harry," rozvzlykal sa.
Neskoro. Harryho už nič nedokázalo zastaviť. Zmierený zo svojim
osudom si priložil hlaveň k spánku a otočil sa k Louimu. Obom po
tvári stekali slzy bolesti, no obaja vedeli, že už niet cesty
späť. "Harry, miláčik, prosím nerob to. Nestojím za to,"
šepkal naliehavo Lou, zatiaľ čo mu po tvári stekali slzy zmiešané s neustávajúcim dažďom. No Harryho to nezlomilo. Zadíval sa na Louiho
a snažil sa zapamätať si každú krivku jeho nádhernej tváre.
"Harry, prosím," vzlykal Lou a pokúsil sa k Harrymu
priblížiť, no on vždy cúvol späť. Louis sa zadíval na zem a
nedokázal sa zmieriť s tým, čo spôsobil. Vedel, že bez Harryho nedokáže žiť. Vedel však, že to čo sa stalo, už neodvráti a
že niet cesty späť. Odvážil sa pozrieť na Harryho zaslzenú
tvár a zadíval sa do tých smaragdovo zelených očí, ktoré pre
neho znamenali svet. Svet, ktorého sa dobrovoľne vzdal, no o ktorý
nechcel prísť.
"Bol
si a vždy budeš moja prvá láska. Milujem ťa, Lou," pošepol
Harry trasúcim sa hlasom a zatlačil spúšť...
bože .. to je užasné ..:) a povedala si že nebudem plakať.. ale rozrevala som sa..:( no nič no .. :D dokonalé to je :)
OdpovedaťOdstrániťboze to je krassne same slzy mam po sebou :( :( :( perfetne :) :)
OdpovedaťOdstrániť