utorok 21. mája 2013

I will always love you

Wow. Takto rýchlo som jednodielovku asi ešte nenapísala.. V každom prípade. S veľkou pravdepodobnosťou tam sú chyby a je to dosť od veci.. Nevládzem to prečítať, zatvárajú sa mi oči. Plus, názov asi ešte zmením, toto bolo prvé, čo mi napadlo.. 
Pre lepší zážitok si to prečítajte zajtra večer, pretože to pravdepodobne budem cez deň upravovať. No ak si to chcete prečítať teraz, tak pre pekný dojem si môžte pustiť toto alebo toto.
P.S.: Je to smutné, no nebudete plakať, na to je to príliš veľká blbosť.


"Ja to už nezvládnem," zamrnčal Harry a dovolil neposlušnej slze skĺznuť po jeho začervenanom líci.
"Ale no tak, Harry," šepla Gemma netušiac, ako mladšiemu bratovi pomôcť.
"Milujem ho, vieš?" zavzlykal.
"Veď aj on miluje teba, nie?"
"A-asi…Ale Eleanor-"
"Ste spolu tri roky, niečo to musí znamenať," pousmiala sa.
"Možno áno a možno nie. Pre mňa je celý svet, no nemôžem si byť istý, ako to vidí on…Idem si radšej ľahnúť. Dobrú noc, ľúbim ťa," zamrmlal s napodobeninou úsmevu a skôr ako stihla Gemma čokoľvek odvetiť, obraz zmizol.
Harry sa zvalil na priestrannú posteľ a nechal slzám voľný priechod. Ach, ako veľmi ho miloval! Nikto si nedokázal predstaviť, čo všetko pre neho Louis znamenal! Keď nad ním pomaly preberal kontrolu spánok, na jeho dverách sa ozvalo tiché zaklopanie.
"Harry? Môžem ísť ďalej?" začul jemný hlas. Kývol hlavou na súhlas, no potom si uvedomil, že ho nemôže počuť. Pomaly sa dvihol z postele a utierajúc si slzy podišiel ku dverám. Pootočil kľučkou a nechal ho vojsť ďalej, pričom okamžite kráčal naspäť na posteľ. Louis si k nemu opatrne prisadol, no nie tak blízko, ako bol Harry zvyknutý. Opatrne dvihol hlavu a odhrnul si z očí zlepené kučery, pričom šípil niečo zlé. Všimol si, ako Louis trhol rukou, aby ho objal, no napokon sa ani nepohol. "Harry..." povzdychol si Lou napokon, prerušujúc zúfalé ticho, ktoré medzi nimi nastalo. Mladší z chalpcov v sebe nenašiel odvahu vydať čo i len hlások, tak len tíško čakal na to, čo príde. "Vieš," zamrmlal Louis a opatrne sa natiahol po Harryho ruku. "Hovorí sa mi to ťažko, pretože mi na nikom inom nezáleží tak veľmi ako na tebe. Milujem Eleanor, no ty si pre mňa špeciálnejší. Tento svet to však nedokáže pochopiť… Harry…Je koniec." Harrymu sa v tej chvíli zrútil svet. Nedokázal čokoľvek povedať, všetko, na čo sa zmohol bol chabý útek. Utiekol ako zbabelec. Nedokázal sa viac dívať na tú tvár, ktorú tak veľmi miloval. Ktorá mu toľkokrát vyčarila na tvári úsmev. Kvôli ktorej sa oplatilo žiť. Ktorá mu dodávala potrebnú silu. Iste, vedel, že Louis miluje aj Eleanor, no myslel si, že ich to neovplyvní. Že Eleanor z ich života raz zmizne. No mýlil sa. To on bol ten, kto mal zmiznúť a nikdy viac sa nevrátiť. Louiho slová hovorili za všetko. Už ho nemiloval. Nechcel ho už viac volať svojou láskou. Harry cítil, ako mu srdce puká na tisícky kúskov a v hlave sa mu vynoril obraz Louiho s Eleanor, ktorý ho ničil, pálil za živa. Vrýval sa mu až do špiku kostí. Nedokázal sa ho zbaviť. Všetko, na čo po chvíli dokázal myslieť, boli tie jemné pery, ktoré už nikdy nepocíti na tých svojich. Tie nádherné oči, do ktorých sa dokázal dívať celé hodiny a nikdy ho neomrzeli. Drsné ruky, ktoré nežne česali jeho kučierky a tlačili ho k nemu čo najbližšie. V mysli mal len jedno jediné slovo. Louis.
"LOUIS!" vykríkol v agónii a zrútil sa na zem, pritískajúc k sebe vec, ktorou chcel všetko vyriešiť. Slzy mu stekali po tvári a aby toho nebolo málo, oblohu preťal blesk a z neba začali na zem dopadať ťažké dažďové kvapky. Akoby anjeli plakali so mnou, preblesklo mu mysľou. Pomaly sa zdvihol a z od sĺz zahmleným videním pokračoval ďalej, po lesnej ceste neďaleko ich domu. Netušil kam kráčal, iba chcel byť sám. Keď po chvíli narazil na padnutý kmeň, z časti obrastený machom, vedel, že je koniec. To bolo miesto, na ktorom si prvýkrát vyznali lásku. Na ktorom sa ich pery po prvýkrát stretli v nežnom bozku. To bolo miesto, kde to všetko skončí. Harry už-už dvihol zbraň a vyriekol posledné zbohom, keď v diaľke začul krik.
"Lou," pošepol a otočil sa za hlasom. Spoza stromov sa vynoril človek, na ktorom Harrymu záležalo najviac na svete, bez ktorého nedokázal žiť.
"Harry," vydýchol si Louis, keď kučeravého chlapca zbadal stáť pri padnutom kmeni. Kráčal k nemu, no zarazil sa v momente, ako zbadal v Harryho rukách zbraň. "H-Harry," rozvzlykal sa. Neskoro. Harryho už nič nedokázalo zastaviť. Zmierený zo svojim osudom si priložil hlaveň k spánku a otočil sa k Louimu. Obom po tvári stekali slzy bolesti, no obaja vedeli, že už niet cesty späť. "Harry, miláčik, prosím nerob to. Nestojím za to," šepkal naliehavo Lou, zatiaľ čo mu po tvári stekali slzy zmiešané s neustávajúcim dažďom. No Harryho to nezlomilo. Zadíval sa na Louiho a snažil sa zapamätať si každú krivku jeho nádhernej tváre. "Harry, prosím," vzlykal Lou a pokúsil sa k Harrymu priblížiť, no on vždy cúvol späť. Louis sa zadíval na zem a nedokázal sa zmieriť s tým, čo spôsobil. Vedel, že bez Harryho nedokáže žiť. Vedel však, že to čo sa stalo, už neodvráti a že niet cesty späť. Odvážil sa pozrieť na Harryho zaslzenú tvár a zadíval sa do tých smaragdovo zelených očí, ktoré pre neho znamenali svet. Svet, ktorého sa dobrovoľne vzdal, no o ktorý nechcel prísť.
"Bol si a vždy budeš moja prvá láska. Milujem ťa, Lou," pošepol Harry trasúcim sa hlasom a zatlačil spúšť...

2 komentáre:

  1. bože .. to je užasné ..:) a povedala si že nebudem plakať.. ale rozrevala som sa..:( no nič no .. :D dokonalé to je :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. boze to je krassne same slzy mam po sebou :( :( :( perfetne :) :)

    OdpovedaťOdstrániť