Another world 14

Prepáčte, že časť nebola včera, ale cez deň sa mi nechcelo a večer u mňa bola kamoška, tak som nemohla písať. :) snáď nevadí :)

Začal som ju štekliť a popritom ju zhodil na zem.
"Zayn! Prestaň!" smiala sa.
"Žiadne také!" zavrčal som a stále ju šteklil až jej od smiechu tiekli slzy. Metala sa podo mnou a ja som si užíval, že som pri nej tak blízko, keďže som na nej sedel.
"Ešte budeš provokovať?" zasmial som sa a na chvíľu ju prestal štekliť.
Na tvári sa jej zjavil úškľabok a ona prikývla. Tak som sa na ňu znova vrhol, no nakoniec to skončilo tak, že ona sedela na mne a šteklila ma všade možne. Metal som sa ako ryba na suchu a ona si užívala svoju nadvládu.
"Budeš provokovať?" vrátila mi so smiechom moju vetu. Rýchlo som zavrtel hlavou a za pás ju stiahol dole.
Ležali sme vedľa seba na zemi a vedľa nás sa váľali štetce.
"Pokračujeme?" opýtala sa s úškrnom. Zotrel som si z tváre slzy smiechu a vyhupol sa na nohy. Cheyenne stále ležala a usmievala sa na mňa.
"Chcela si pokračovať," zasmial som sa.
"Veď môžeš," uškrnula sa a hľadela na mňa.
"Bez teba ma ani nehne," zahlásil som a ľahol si vedľa nej.
"Tak mi teda pomôž vstať," povedala a vystrela pred seba ruku. Prevrátil som oči, vyšvihol sa hore a zodvihol ju.
"Ďakujem," zazubila sa a do ruky schmatla štetec.
Konečne sme začali maľovať ako normálni ľudia a za dve hodiny sme boli hotoví.
"Fujha," povedala Cheyenne, keď zložila štetec. "Moja ruka asi odpadne."
"Ukáž sem," povedal som a chytil jej ruku. Začal som jej masírovať zápästie a ona sa na mňa celý čas usmievala. Cítil som, ako sa červenám.
"Lepšie?" zamrmlal som, keď som jej pustil ruku a ani na ňu nepozrel.
"Áno, ďakujem," povedala a vyšla na chodbu. Čo? Prečo ma tu necháva samého? Urobil som niečo zle? Povedal som niečo? Začínal som byť zúfalý, no rýchlo sa vrátila.
"Za pol hodinu bude obed, ostaneš, však?" usmiala sa na mňa.
"Iste," usmial som sa. "Prenesieme veci naspäť?" zmenil som tému. Prikývla a začali sme prenášať krabice. Matrac sme zatiaľ nechali na chodbe, nech veľmi nenapáchne.
Keď sme všetko poukladali do izby, s obrovským povzdychom sme sa hodili medzi krabice.
"Dievča, ty ma raz zničíš," povedal som.
"Ty si tu chcel prísť," vyplazila mi jazyk.
"Hej, ale keby som vedel, ako ma budeš týrať, tak neprídem."
"Vážne by si neprišiel?" pozrela na mňa pohľadom raneného šteňaťa.
"Ale vieš, že prišiel," usmial som sa rýchlo a objal ju okolo ramien.
"Deti, obed!" zakričala jej mamka zdola.
"No poď," uškrnula sa Cheyenne a potiahla ma za ruku. Zbehli sme po schodoch a usadili sa v jedálni.
Na stole už boli taniere s jedlom. Vážne som netušil, čo to je.
"Cheyenne," pošepol som a nahol sa k nej, "čo to je?"
"Halušky," odpovedala jednoducho a začala jesť.
"Hal- čo?"
"Halušky," zasmiala sa. "Neboj, je to výborné. Dobrú chuť."
"Dobrú," zamrmlal som a nenápadne oňuchal jedlo. Voňalo to tak divne, neznámo.
"Zayn, ak ti to nebude chutiť, tak ti urobím niečo iné," ozvala sa jej mamka.
"Ale nerobte si starosti, teta," usmial som sa a začal jesť. Ono to bolo vážne dobré!
Spadlo to do mňa a bol by som si pýtal aj dupľu, ale nechcel som byť za nevychovaného.
"Ďakujeme, bolo to výborné," povedala Cheyenne, keď sme dojedli a pobozkala svoju mamku na líce. Je normálne, keď žiarlim na jej mamu? Aj ja chcem pusu! Aspoň na to líce, keď nie viac.
"Ideš?" opýtala sa Cheyenne pobavene.
"Ech.. Hej," uškrnul som sa a išiel za ňou.

"Čo teraz?" opýtala sa, keď sme ležali na zemi.
"Poďme na kúpalisko, ešte to stíhame," napadlo mi. Samozrejme, malo to aj iné svoje výhody. Napríklad ju uvidím v plavkách.
"Keď sa mi podarí nájsť plavky, tak môžme," usmiala sa a postavila sa na nohy. Sledoval som ju ako sa prehrabovala v krabiciach.
"Heuréka!" skríkla, keď bola po pás strčená v jednej z krabíc. S úsmevom sa narovnala a v rukách držala akési kúsky látky.
"Idem si po plavky aj ja, buď za pol hodinu pred bránkou, dobre?" usmial som sa na ňu a vyšvihol sa na nohy. Rýchlo ma objala a ja som utekal domov.

Nezdržoval som sa vysvetľovaním kam idem, len som na seba rýchlo hodil plavky, do ruksaku zbalil deku, fľašu vody a utekal naspäť k Cheyenne.
Ona už stála pred bránkou a čakala na mňa. Pohľad na ňu mi vyrazil dych. Krátke ružové šaty bez ramienok a pod nimi žlté plavky, z ktorých trčala šnúrka zaviazaná okolo krku. Vyzerala nádherne. Vlastne ako vždy.
"Ahoj," pozdravila ma so žiarivým úsmevom, keď ma zbadala.
"Ahoj," opätoval som jej úsmev, "môžme vyraziť?"
"Iste. Ale musíš ma viesť, pretože nemám ani poňatia, kde tu je kúpalisko."
"Bude mi potešením ukázať ti to," žmurkol som a objal ju okolo pása.
Takto sme došli až na neďaleké kúpalisko, kde sme sa zložili pri bazénoch a utekali do vody...