utorok 22. mája 2012

Another world 17

Zase po storočnej odmlke časť :D
ako som už včera spomínala, posnažím sa vrátiť naspäť do starých koľají, t.j. časť každý deň. :) 
a hej, aby som nezabudla. :D 
túto časť venujem našej úžasnej Sany, lebo si to zaslúži :D a vyhrala to pri mojom twitcame :D ani už vlastne neviem začo, bola som v polospánku. :D
takže Sany, toto je špeciálne pre teba :) teším sa na piatok ;))  
Enjoy it :)

Už už som sa ju chystal pobozkať, keď mi zrazu zazvonil mobil.
"Bradford bad boi, ako vám pomôžem?" zodvihol som a uškrnul sa na Cheyenne.
"Ach, ahoj mami... Som na lúke so Chey- Oni čo?!... Pre kristove rany, nie!... Zabiješ ich ty alebo ja?.. Nie, nejdem domov... Čo? Prečo? Nie!.. Omg, dobre, fajn," zašomral som. "Budem musieť ísť," pošepol som.
"To je v poriadku," usmiala sa a posadila sa vedľa mňa. "Čo sa vlastne stalo?"
"Prišli moji- Ech, bratranci," zašomral som. Zabolelo, keď som jej musel klamať.
"Jasné, chápem," uškrnula sa.
"Poď, odprevadím ťa domov."
"To je v poriadku, utekaj za rodinou."
"V žiadnom prípade!" vykríkol som, možno až prirýchlo.
"Veď dobre, nekrič," zasmiala sa a začala skladať deku. Pomohol som jej zo zvyškom a vyrazili sme preč.
Po ceste som rozmýšľal, či by som ju mohol chytiť za ruku, no neriskoval som. Plus som si spomenul, že ju asi tak skoro neuvidím. Veď, dopekla, v pondelok odchádzame na turné a dnes je už piatok. Nieeeee! Ako to bez nej vydržím? A čo jej poviem, prečo som odišiel?
"Ďakujem za úžasný piknik," pošepla zrazu. Dopekla, to už sme tu? Ani som si to neuvedomil.
Tak, a teraz nastáva tá dojemná rozlúčka. Koľko ju neuvidím? Dva mesiace? Kto vie, čo si pomyslí, keď zmiznem. Zrejme to nechá tak, aj tak v pondelok nastupuje do školy. Nevšimne si, že som odišiel. Len čo s víkendom? Neviem, niečo vymyslím.
"Rado sa stalo," odpovedal som a objal ju. Možno naposledy.
"Ahoj," zamávala mi a zmizla v dome.
"Bože, Zayn, ty si taký idiot! IDIOT!" skríkol som a naštvane kopol do kameňa. Pár ľudí sa na mňa pohoršene pozrelo, no neriešil som to a pobral sa domov.

"Čaute, som doma!" vykríkol som, keď som otvoril dvere. Osudová chyba! Z obývačky sa na mňa vyrútil blonďavý Ír a hneď za ním kučeravý gadžo (ja si neviem pomôcť, ale Holmes Chapel je vážne dedina aj na naše pomery :D). Za nimi si v pohodičke vykračoval Liam.
"Hoj, Bad boi," usmial sa Liam.
"Alebo radšej Bed boi?" začal sa smiať Lou, ktorý stál vo dverách.
"Ha-ha," zašomral som a letmo objal Nialla a Harryho.
"Máš jej fotku?" opýtal sa Liam. Pokrútil som hlavou a smeroval do izby. Prečo ma vôbec neprekvapilo, keď išli všetci za mnou? Zvalil som sa na posteľ a díval sa na strop.
"Zase si bol s ňou?" šepol Louis a ľahol si vedľa mňa. Ostatní si posadali ku posteli.
"A bolo niečo?" spýtal sa Harry.
"Nie. Keď som ju chcel pobozkať, zavolala mama, že ste prišli."
"Typujem, že si ju bol odprevadiť domov?"
"Typuješ správne," zasmial som sa pochmúrne.
"A povedal si jej, čo k nej cítiš?"
"Nie. Neprospelo by to ani jednému z nás. V pondelok predsa odchádzame na turné a ona ani nevie, že som v nejakej skupine. Nevie kto som. Vlastne, nepozná ani One Direction."
"To je len bonus," povedal Harry.
"Podľa toho, z ktorej strany sa na to dívaš," zašomral Niall.
"Áno, Niall, my vieme, že ty chceš fanúšičku," zasmial sa Liam a postrapatil mu vlasy. Zasmial som sa a  posadil sa.
"Dáte si niečo?" opýtal som sa.
"Nie, už sme sa najedli," uškrnul sa Lou.
"Ja by som si dal," povedal ticho Niall. Zasmiali sme sa a spolu s blondiakom sme sa vybrali do kuchyne.
"Ahoj," povedal som a sadol si za stôl.
"Dáte si niečo?" usmiala sa na nás mamka.
"Máte ešte ten výborný koláč?" pozrel na ňu Niall. Zasmiala sa a naložila mu poriadny kus. Slušne poďakoval a pustil sa do jedenia. S úsmevom som ho pozoroval a pri tom rozmýšľal nad Cheyenne. Ako to bez nej zvládnem? Snáď mi chalani nejako poradia. Dúfam v to. Viem len jedno, že sa nesmie dozvedieť o One Direction. Netuším ako jej v tom zabránim, no kým som tu, nebude to vedieť.
"Si hladný?" vyrušila ma z dumania mamka.
"Ale nie," zavrtel som hlavou. Podišiel som ku chladničke a vybral si mlieko. Dal som si poriadny glg, počkal kým Niall doje a spolu sme sa vybrali naspäť do mojej izby, kde sa zvyšné 3/5 o dušu zabávali. Na čom, to vážne netuším...

5 komentárov:

  1. To si ich už nemohla nechať pobozkať, že?! :D
    Ale ako inak, úžasné :)
    Btw, ona sa naštve, keď zistí, že jej nepovedal, že je z One direction? :D
    A k venovanie, veľmi pekne Ďakujem :D :) A netešíš sa na piatok viac ako ja :D ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. máš pravdu, nemohla :D:D
      ďakujem :)
      nechaj sa prekvapiť :D
      tešíme sa rovnako, nezabúdaj. :D :)

      Odstrániť
  2. Fantázia ;) ja sa už ani neobťažujem s dlhými komentármy :D *Ajká*

    OdpovedaťOdstrániť