Another world 18

Zaynova sestra je Doniya, však? :D nechce sa mi to hľadať :D ak by som to mala zle, tak ma opravte :D:D ď. :D

"Čo je také vtipné?" opýtal som sa, keď sme vkročili do izby.
"Ale nič," zašomral Liam.
"Zoznám nás so Cheyenne!" vykríkol Harry.
"Ani náhodou!" skríkol som.
"Prečo nie?"
"Lebo."
"Racionálny dôvod?"
"A prečo áno?"
"Aby sme ti pomohli. Budeme vedieť lepšie radiť, keď ju budeme poznať."
"Za dva dni ju nespoznáš nejako dobre," podotkol som naštvano.
"Ani ty ju nepoznáš perfektne," uškrnul sa Harry.
"To je možné, ale-"
"To nie je možné, to je fakt. Pokračuj."
"Ale proste nie. Jednoducho vás s ňou nezoznámim."
"A my sa ťa vlastne nemusíme pýtať. Jednoducho ju nejako nájdeme."
"ZABUDNI!" skríkol som.
"Zayn, dýchaj," smial sa Harold. Zazeral som na neho a jemu sa po tvári rozlieval víťazoslávny úškrn.
"Na to ani nemysli," sykol som.
"Na čo?" usmial sa nevinne Harry. Ostaní len ticho sedeli a sledovali našu výmenu názorov.
"Ty vieš dobre na čo."
"Ach. Vieš predsa, že taký nie som."
"Si," pošepol Liam. Vďačne som na neho pozrel.
"Dobre, možno som," priznal Harry, "ale doma by som ti to neurobil."
"Každopádne, nezoznámim vás s ňou. Aspoň teraz nie. Nebolo by to dobré ako pre ňu, tak ani pre mňa."
"Zayn má pravdu," vošla Doniya do izby. Chcel som na ňu vybehnúť, prečo počúva naše rozhovory, no bol som ticho. Všimla si moje zaváhanie, no pokračovala.
"Ako som povedala, môj braček má pravdu. Neporospelo by to nikomu. Ak ho má rada, tak bude mať čo robiť, ked odíde. Zayn to tiež nebude mať ľahké a ak by vás s ňou zoznámil... Viete si predstaviť, koľko by vám fňukal? A to asi nechcete, však?" Všetci svorne prikývli. Tak to teda ďakujem, vážne.
"Ehm, Zayn?" prerušil to trápne ticho, ktoré nastalo Louis.
"No?"
"Cheyenne.. Ona. Nebývala kedysi v Londýne?"
"Myslím, že bývala. Prečo?"
"A bývala aj v Tokiu?"
"Áno."
"Asi.. Asi ju poznám."
"Ty ju ČO??"
"Asi ju poznám. Má dlhé hnedé vlasy a prenikavé zelené oči?"
"Áno."
"Tak to je ona. Kým bola v Londýne, boli sme celkom dobrí kamaráti. No potom sa presťahovala a my sme prerušili kontakty."
"A ako dobre ju poznáš?"
"Dosť dobre," odpovedal jednoducho.
"A čo teraz?" opýtal som sa zúfalo.
"Nič. Jednoducho odídete na turné a necháte to tak. Uvidíš, ako to bez nej zvládneš. Po turné jej to môžeš povedať," zamiešala sa do toho Doniya.
"Ach. Asi máš pravdu," zašomral som.
"Nie asi, ale určite," uškrnula sa a chalani jej, ako inak, dali za pravdu.
"Dobre. Potom.. Môžem ísť ešte cez víkend za ňou? Ale bez vás."
"Jasné. Ale nedaj na sebe nič znať," povedal Liam. Iba som prikývol.
"Chlapci, kde budete spať?" vtrhla do izby mama. "Ach, máte nejakú tajnú poradu?" opýtala sa zahanbene, keď nás videla všetkých na kope.
"Ale nie," povedal som a odvrátil pohľad. Spoznala by, že niečo nie je v poriadku.
"Nemohli by sme stanovať u vás na záhrade?" navrhol Lou.
"Jasné, prečo nie. Doniya so Zaynom skočia po stany, vy zatiaľ poďte po spacáky a deky," porozdeľovala moja mamička úlohy. Všetci sme prikývli a vybrali sa tam, kam povedala...