piatok, 20. apríla 2012

Another world 4

Takže.. :D tá Twitcam vás celkom nadchla.. :D či sa mi len zdá? :D každopádne, asi ju urobím zajtra o pol ôsmej ak sa bude dať. :D prišli by ste? :D tu je ešte môj twitter: https://twitter.com/#!/StepiBeadles :)
btw, veľmi vadí, že je zase taká krátka? lebo ja vážne netuším, čo tam mám dať. Sama sa neviem dočkať, keď sa stretne s ______, potom to bude konečne zaujímavejšie a dlhšie. :D


Pondelok a utorok sa niesli vo veľmi podobnom štýle. Najprv som sa nudila v škole a potom doma balila všetky veci. Zo začiatku mi to išlo pomaly a vôbec sa mi do toho nechcelo, no musela som. Takže najprv som pretriedila všemožné veci a to, čo mi nebude chýbať som bez milosti vyhodila, alebo dala na špeciálnu kôpku vecí, ktoré budem rozdávať. Alebo ešte by sa to dalo predať. Hm, nie je to zlý nápad. V rýchlosti som poprezerala všetky veci, ktoré by som mohla speňažiť a dala ich na ebay. Veď niekomu sa už snáď budú páčiť. Lenže to znamená, že ich musím trepať so sebou do Európy. Čo ak by som ich nechala Hoshi? To nie je od veci, budem sa jej to musieť opýtať. Teraz však naspäť do krutej reality. Všakovaké blbosti som už pobalila, na nočnom stolíku som si nechala jedine fotky s mojimi kamarátkami a v skrini pár kúskov oblečenia. Ach, a pri vankúši mi stále tróni Shane, plyšový macík, ktorého som dostala od kamarátov na Slovensku.

Na ďalší deň, to bola streda, som už nemusela ísť do školy. Ale ja ako poctivý študent som sa tam natrepala a po skončení vyučovania sme išli s Hoshi a Kohanou nakupovať. Pridali sa k nám aj Naoko a Yukio, to je ten Kohanin nový objav, a ja som sa cítila ako piate koleso na voze. Nie len že som sa tak cítila, no ja som ním aj bola. Teda až do chvíle, kým sme nestretli Narrieho.
"Ahoj," usmieval sa od ucha k uchu.
"Rada ťa zase vidím," opätovala som mu úsmev a objala ho.
"Potešenie na mojej strane," uškrnul sa a pridal sa k nám. Ani ho nebolo treba presviedčať, pretože videl, že som tam sama ako prst. Spoločnosti som sa samozrejme potešila a bola som rada, že sa môžme rozprávať o čomkoľvek a zvyšok nám nebude rozumieť. Nezabúdajte totiž, že oni po anglicky nevedia a Narrie zas nevie japonsky. Čo viac si môžem želať.
Prebehli sme celé obchodné centrum a s pár taškami a bohatšia o zážitky som sa vrátila domov.

(som debil, ale pustite si toto:  http://www.youtube.com/watch?v=rgxfthPHTwc Budete to viac prežívať. :D)
*O dva dni neskôr*
Odchádzam. Oficiálne sa sťahujem z môjho milovaného Tokia do neviem akej diery v Európe. Rozmýšľala som nad nejakým veľkomestom, napríklad Paríž alebo Londýn, no mama mi povedala, že tam to nie je.
"Nehovorila si, že to je prekvapenie?"
"Je, ale môžem ti povedať, že to nie je ani Londýn, ani Paríž. A dokonca ani Rím." Pri spomienke na ten rozhovor som si len povzdychla a už v realite som sedela na letisku vedľa Hoshi. Obidve sme boli celé zaslzené a nevedeli sme so seba dostať ani hláska.
"Budeš mi tak hrozne chýbať!" vyhŕkla a hodila sa mi okolo krku, keď oznámili náš let.
"Aj ty mne! Strašne!"
"Skype?"
"Samozrejme," usmiala som sa.
"Ešte toto," potiahla nosom a podávala mi akúsi škatuľku. "Je to od nás všetkých, ale otvor to až na novom mieste," usmiala sa.
"Hoshi," povzdychla som si a ešte viac sa rozplakala.
"A toto je odo mňa. Sľúb, že na mňa nezabudneš, nech sa ocitneš kdekoľvek," povedala a podala mi do ruky akúsi krabičku. Otvorila som ju a tam bol medailónik. Opatrne som ho roztvorila a zbadala som tam našu spoločnú fotku.
"Je to krásne! Sľubujem, že nezabudnem," povedala som.
"Už som hovorila, že mi budeš chýbať?"
"Áno. A ja som ti hovorila, ako veľmi ťa mám rada?"
"Áno. Ďakujem Ti za všetko, čo si pre mňa kedy urobila," usmiala sa a obidvom sa nám začali v hlave premietať spomienky.
"Ja Ti ďakujem, že si pri mne stála."
"Dievčatá, musíme ísť. Rada som ťa spoznala, Hoshi," povedala mama a Hoshi ju objala. Potom som ju ešte asi trikrát objala ja a celá zaslzená sa pobrala za mamou do lietadla. Párkrát som sa obzrela a moja najlepšia kamarátka tam stále stála, hrdinsky sa usmievala a kývala mi. Odkývala som jej a zatvorili sa za nami dvere...

2 komentáre:

  1. je to skvelé :) viac ako skvelé :) mimochodom, prežívala som to aj bez tej pesničky, lebo náladu mám pod psa ! :P https://twitter.com/#!/Only_Kamii a môžeš follownúť späť ak chceš :)

    OdpovedaťOdstrániť