utorok 17. apríla 2012

Another world 1

6,000 zobrazení !! Skáčem po plafón !! ĎAKUJEM !!! 
   
Tu je prvá časť nového príbehu. :) nebudem to zbytočne obkecávať, snáď sa vám to bude páčiť aspoň z časti tak, ako sa vám páčil prvý príbeh :) Enjoy it (:

"Čože?! To nemyslíš vážne Chey!" skríkla Hoshi, keď som jej oznámila, že sa sťahujem. Zase.
"Bohužiaľ to myslím vážne," odvetila som a slzy mi stekali po lícach. Ona na tom nebola o nič lepšie.
"Zase ma tu necháš," plakala. Ľutujem ju. Veľmi. Bola to moja najlepšia kamarátka, a to som ich za svoj krátky život mala dosť. Jednu, keď som bývala na Slovensku, ďalšiu vo Francúzsku, jednu som si stihla ako-tak získať počas dvňaojmesačného života v Londýne a Hoshi... Nuž, ona je moja najlepšia kamarátka tu, v Japonsku.
"A kam sa sťahuješ?" opýtala sa Hoshi keď sa nám podarilo trochu upokojiť.
"Neviem. Mama mi povedala len toľko, že niekde do Európy," priznala som.
Nechcela som sa sťahovať. Nie teraz, keď... Keď čo? Bývam tu už ďalšie 3 roky, čo je aj s mojim narodením dohromady sedem. Prežila som tu takmer polovicu života a začínala som si myslieť, že už ostaneme tu. Zrejme som sa mýlila.
"Do Európy?! Veď tam ste už bývali! TRIKRÁT!" vzlykala Hoshi cez slzy.
"Viem... Ale vieš aká je mamina agentúra. Nezaujíma ich to," vysvetľovala som. Maminu prácu som z celej duše nenávidela. Stále sme sa kvôli tomu sťahovali. Robila stylistku nejakej modelingovej agentúre a tak s nimi musela jazdiť. Väčšinou bola doma, no ten náš domov sa často menil. Raz sme boli tu, inokedy zasa inde. Precestovala som s ňou takmer celý svet a vďaka jej práci sa viem dohovoriť takmer všade. Veď rátajte so mnou. Rozprávam plynule slovensky, anglicky, francúzsky, japonsky a ako tak viem taliansky a španielsky. Má to svoje výhody keď je vaša rodina všade. Otec je Francúz, mama Slovenka, ja som sa narodila v Tokiu, babku mám v Taliansku, aj keď rozpráva francúzsky a nejakú ďalšiu rodinu v Španielsku. Preto tie jazyky.
"Nemôžeš odísť," vzlykala mi Hoshi na ramene.
"Nechcem. Ale nedá sa inak," povedala som a hladila ju po vlasoch. Bála som sa, ako to tu zvládne. Nie že by sa o seba nedokázala postarať, ale všetko sme robili spolu.
"Kto mi bude dávať rady, ako zbaliť Naoka?" zasmiala sa.
"Veď tu budeš mať Kohanu," uškrnula som sa.
"To hej, ale s ňou to nie je ono. Nemá taký rozhľad ako ty," povedala a vážne na mňa pozrela. Zazerali sme na seba a začali sme sa smiať.
"Ach, ako mi len toto bude chýbať," zašomrala som.
"Len toto?" pozrela na mňa smutne.
"Ale kdeže," zasmiala som sa. "Ty mi budeš chýbať zo všetkého najviac," šepla som a opäť sme sa rozplakali. Toto bude ťažké, pomyslela som si.
"Dámy, poďte sem!" kričala na nás mama. Prestrašene sme na seba pozreli a bežali do obývačky.
"Čo sa stalo?" opýtala som sa. Po japonsky, aby nám rozumela aj Hoshi. Inak sa bavíme po slovensky.
"Hoshi, ak chceš, môžeš u nás na víkend zostať," otočila sa mamka ku mojej spriaznenej duši.
"Vážne? Ako ste to vybavili?" pýtala sa neveriacky, keďže poznala svojich rodičov a vedela, že ak by sme o to prosili my, nedovolili by to.
"Povedala som im, že si chcete užiť čo najviac kým sa dá," usmiala sa na ňu, "otec ti prinesie veci na spanie. A teraz ty," otočila sa na mňa a už hovorila slovensky. No do prdele, zanadávala som v duchu.
"O týždeň o takomto čase už budeme v lietadle, na ceste do Európy. Zatiaľ ti nepoviem, kam ideme, chystám to ako prekvapenie," uškrnula sa no mne do smiechu nebolo. Zrejme ani Hoshi, ktorá stála vedľa mňa a raz pozerala na moju mamu a raz na mňa. Chúďa, nemala potuchy, o čom sa bavíme.
"Takže teraz si to s ňou uži. Od stredy nepôjdeš do školy, pretože musíme baliť," povedala ešte a odišla do kuchyne.
"Hoshi, dáš si s nami halušky?" kričala japonsky mama z kuchyne. Hoshi prikývla a ja som mame zakričala, že si dáme obe.
"Čo ti hovorila?" pýtala sa šeptom Hoshi keď sme si niesli do izby jedlo.
"Len že o týždeň letíme a že od stredy nechodím do školy," zamrmlala som a pustila sa do jedenia. Hoshi nasledovala môj príklad a tak sme sa dosýta najedli.
"Pochvala kuchárke," zasmiala sa keď sme odniesli taniere.
"Kuchárka ďakuje," uškrnula sa mama, ktorá to počula.
"Ešte jednu vec, Cheyenne," zavolala ma naspäť mama. Podišla som k nej a čakala čo povie. "V stredu môžeš ísť nakupovať. Dám ti nejaké drobné, aby si si užila, kým môžeš," usmiala sa a pustila ma za Hoshi.
"Defča moje," povedala som v izbe a hodila sa k nej na posteľ, "v stredu ideme nakupovať!"
"Fajn! A zajtra pôjdeme na žúr! Musíš si to tu užiť!" zasmiala sa a postavila sa k mojej skrini.
"Čo to robíš?" pozerala som na ňu nechápavo.
"Vyberám nám oblečenie na zajtra. Na tej žúrke kam chcem ísť bude Naoko, musím zapôsobiť. A vraj má doma nejakého bratranca, tuším sa volá Jack."
"Blééé. Už len podľa mena je škaredý," zasmiala som sa.
"To hej," pridala sa. "Ale možno by sa ti mohol páčiť. Vraj je presne taký európsky typ," uškrnula sa, pretože dobre vedela, aký mám vkus. Bolo jej jasné, že niekto odtiaľ by sa mi nepáčil.
"Pôjdeme však?" pozrela na mňa psími očami keď som neodpovedala.
"Samozrejme. Ako by som ti len mohla odoprieť šancu vidieť tvojho milovaného Naoka?" smiala som sa a ona do mňa hodila vankúš.
"Veď počkaj!" začala som sa smiať a hodila po nej perinu. Takto sa začala naša tradičná vojna až sme zarehotané a zaslzené padli na posteľ...

8 komentárov:

  1. Odpovede
    1. začiatky sú vždy od veci :) a hlavne tie moje :D
      ďakujem :)

      Odstrániť
  2. Fúha, začína sa to dobre :)
    Trepem :D
    Je to úžasné :D :)
    Teším sa na ďalšiu :)
    Len tak mimochodom.. kedy bude ďalšia časť? :D
    A čo sa tu budem rozkecávať :D
    Proste super :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. krásne to začína :) a krásne to bude pokračovať ako ťa poznám ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Lepší začiatok už snáď byť nemohol :) -Danka

    OdpovedaťOdstrániť
  5. veľmi dobré som zvedavá ako to bude pokračovať ;) *Ajká*

    OdpovedaťOdstrániť