Another world 2

Za túto časť vďačíte hlavne Mims, ktorá mi urobila domácu úlohu na zajtra. :D
ďakujem :)*
http://www.youtube.com/watch?v=qlEp1U7tfjI&feature=youtu.be
ten chlapec mi nehorázne pripomína Harryho. Toľká jebateľnosť! :D
a ešte, časť je trošku nudnejšia ako zvyčajne, ale to je tá pomsta môjho básnického čreva, prejde to ;) :D

"Hoshi! Prišiel tvoj ocko!" kričala mama z kuchyne a tak sme sa vybrali za nimi.
"Určite vám nebude prekážať?" počuli sme hovoriť jej ocka.
"Nie, nebojte sa. Budeme len radi ak bude Cheyenne robiť spoločnosť," vravela mamka.
"Ďakujééém!" kričala Hoshi a vrhla sa na svojho rodiča.
"Za málo, len ma nerozpuč," zasmial sa a do ruky jej vtisol ruksak s vecami na spanie.
Samozrejme som nezabudla na spôsoby, tak som sa slušne pozdravila a poďakovala mu, že u nás môže ostať.

"Buď slušná, počúvaj, nič nerozbi a dávaj na seba pozor," dohováral ocko Hoshi, keď odchádzal.
"Áno, áno, dobre, fajn. Páá," zakývala mu ešte a zabuchla dvere.
"PARTY TIME!!" skríkla som a utekali sme do izby.
"Pusť tamtých čo máš na stene," povedala Hoshi a ukázala na plagát Green Day. S radosťou som jej vyhovela a vypeckovala 21 Guns. Začala som si pospevovať a spolu sme sa hádzali po celej izbe ako retardované. Presne toto som na nej milovala. Že sme boli takmer rovnaké a vedela sa so mnou nadchnúť pre hocakú blbosť.
"Spánok?" opýtala som sa, keď sme si celý plasylist vypočuli asi 10krát.
"Niéé," zazívala a ja som sa začala smiať. "Ešte film."
"A čo chceš vidieť?" opýtala som sa a hrabala sa v laptope.
"Čo ja viem, dačo pusť. Stejne tak celý film prekecáme, tak nechápem, čo riešiš," zasmiala sa. Mala pravdu, z filmov sme nikdy nič nemali. No nám to vyhovovalo.
Popri tom nudnom filme, rozoberaní zajtrajšej párty, na ktorú možno ani nepôjdeme, sme nejako zaspali...

*Ráno*
"Cheyenne. CHEYENNE!" kričala Hoshi a triasla mnou, akoby sa neviem čo dialo.
"Čo jééé?" spýtala som sa v polospánku.
"Volal mi Naoko a pozval ma na randééééé!!" vrieskala mi do ucha a ja som sa začala tešiť s ňou. Neviem, či m tak dokonale prebral ten vreskot alebo tá úžasná správa. Zrejme oboje.
"No vidíš! Ja som ti to vravela!" povedala som jej a objala ju.
"Chce, aby som na tú párty išla s ním. Zoženiem ti niekoho, kto pôjde s tebou a pôjdeme štyria?" opýtala sa.
"Ja si vezmem Kohanu," usmiala som sa.
"Nie, ona má doprovod," pokrútila nesúhlasne hlavou. Čo to? Kohana niekoho má? Zaujímavé veci sa tu dozvedám.
"Tak pôjdem sama."
"Nie, budeš ako piate koleso na voze. Počkaj niekto mi volá," povedala a začala hľadať mobil. Nakoniec celá zadýchaná zodvihla.
"Haló? Hej..Nie, nemá... Samozrejme, nenecháme... Čo si?! Bože, ty si perfektná! Určite sa poteší!! Ďakujem, máš to u mňa. Pác a pusu," povedala ešte a vysmiata zložila.
"Kto to bol?"
"Kohana," odpovedala a čakala ďalšie otázky. Ja som len prikývla a bola ticho.
"Ani sa neopýtaš, čo chcela?"
"Ach. Tak čo chcela?" opýtala som sa neochotne.
"Zohnala ti doprovod! Tešíš sa, však?" pozrela na mňa. "Že sa tešíš?" zavrčala.
"Jasné, teším sa," uškrnula som sa nepresvedčivo.
"Tak určitéé," zamrmlala. "Je ti to jedno. Ale mňa to nezaujíma. Proste máš doprovod a hotovo!" povedala a začala si mädliť ruky.
"Čo máš za lubom?" opýtala som sa opatrne.
"Ideme sa dať do parády! Priprav niečo na chrúmanie, poriadne dlhý playlist, vajíčka, citróny, med, cukor, vodu, misky, kulmu, žehličku," rozkázala.
"Na čo ti to bude?"
"Beauty popoludnie ty trúba!" zasmiala sa a pľasla mi po čele. Ach ták. No čo už. Zbehla som do kuchyne a zbierala potrebné prísady.
"Načo ti to bude?" pýtala sa mama.
"Hoshi," povedala som ako odpoveď a ona pochopila.

Celé popoludnie sme strávili v mojej izbe a kydali na seba kadejaké prírodné masky, česali si vlasy a vymýšľali rôzne kombinácie oblečenia na večer.
"A teraz ešte nech nás mama pustí," zamrmlala som asi tri hodiny pred odchodom.
"Čo?! Ty si to ešte nevybavila? OMG! Poď, makáme," vyskočila na rovné nohy a schytila ma za ruku.
"Mamí?" zatiahla som prosebným tónom v obývačke.
"Áno, môžte ísť na tú párty. O polnoci ste doma!"
"Ako to vieš?"
"Viem všetko zlatko," uškrnula sa a postrapatila mi vlasy.
"Fajn, môžme sa ísť pripraviť," povedala nadšene Hoshi a ešte nezabudla poďakovať.

Keď sme boli hotové, rozlúčili sme sa s mamkou a mohli sme vyraziť.
Párty nebola ďaleko, len pár ulíc od nás. Preto sme sa vykašľali na všetky dopravné prostriedky a vybrali sme sa pešibusom. Po ceste sme k sebe pribrali Naoka s Kohanou a jej chalanom. Nepoznala som ho a ani som sa nechystala spoznať.
Na miesto sme došli asi po 15 minútach a zábava už bola  plnom prúde.
"Kde je ten môj 'doprovod'?" kričala som ironicky Hoshi do ucha.
"Netuším," odkričala naspäť.
"Cheyenne, poď sem!" zjavila sa odniekiaľ Kohana a ťahala ma do záhrady.
"Konečne kľud," povedala skôr pre seba.
"Chey, toto je Narrie," usmiala sa a predstavila mi chalana, ktorého som si ani nevšimla. Bol fakt pekný.
"Nevie moc japonsky, ale je z Austrálie, takže sa dohovoríte," uškrnula sa a jemu povedala to isté čo mne.
"Rád ťa spoznávam," usmial sa a objal ma.
"Potešenie na mojej strane," povedala som a dívala sa do jeho sýto modrých očí.
"Takže odkiaľ si?" opýtal sa, keď sme si sadli na lavičku.
"Tak trochu odvšadiaľ," zasmiala som sa na vtipe, ktorému on nemohol chápať.
"A to je?"
"Mama je Slovenka, otec je Francúz a ja som sa narodila v Japonsku," povedala som.
"Ach ták."
"A čo ty?"
"Ja? No, tak mama je z Kazachstanu ('cuz Borat lives there! ;DDD) a otec z Austrálie, tak ako ja," uškrnul sa. Bavili sme dosť dlho a o pol dvanástej mi zazvonila pripomienka, že sa treba poberať domov.
"Rada som ťa spoznala Narrie, no teraz budem musieť ísť," rozlúčila som sa s ním a pobrala sa hľadať Hoshi.
Najprv som ju nemohla nikde nájsť, no nakoniec som ju objavila. A to čo som zbadala ma vôbec nepotešilo...