streda 25. apríla 2012

Another world 7

8,000 zobrazení! Ďakujem strašne veľmi moc! 

"Kto bol ten chlapec?" opýtala sa mama, keď som vošla dovnútra.
"Aký chlapec?"
"Ten čo si ho objímala."
"Volá sa Zayn a býva tuto niekde,"  povedala som a mala namierené do izby, keď som si spomenula, že ešte chcem ísť von. "Ozaj mami," začala som opatrne, "mohla by som ísť dnes večer von?"
"Kedy, kam, s kým?" zamiešal sa do toho ocko.
"So Zaynom, dnes, na večeru," zasmiala som sa.
"Kto je Zayn?" opýtal sa s prižmúrenými očami.
"Jeden chalan odtiaľto."
"Máte spolu niečo?!"
"Oci, poznáme sa dve hodiny, už sme mali aj svadbu," odpovedala som pobavene.
"Dobre. Keď po teba príde, priveď ho sem, chcem sa s ním zoznámiť."
"Fajn, ale žiadne trápne poznámky a snaž sa ho nevypočúvať ako FBI."
"Neboj, nebudem," zasmial sa a postrapatil mi vlasy. Ešte si zobral čaj a pobral sa do obývačky ku svojej knihe.
"Je pekný?" opýtala sa mama zrazu.
"Kto?"
"No ten Zayn."
"Veď si ho videla," zasmiala som sa.
"Ale len zdiaľky, to sa nepočíta," zašomrala a ja som vybuchla smiechom.
"No tak je?"
"Aj hej."
"Aj hej?! Čo to je za odpoveď?! To si hovoríš pubertiačka?!" povedala rozhorčene, no vzápätí sa začala smiať a ja som sa pridala.
"Dobre, tak je dosť pekný. Lepšie?" Prikývla.
"Kedy po teba príde?"
"O siedmej."
"Za pol hodinu máme obed a potom sa pôjdeš pripraviť."
"Mami, nevyšiluj, nie je to rande. Ani ho poriadne nepoznám."
"To je jedno, musíš vyzerať dobre," odvrkla a pustila sa do varenia. Prišlo mi to celé také vtipné, tak som sedela za stolom a zadržiavala smiech.
    "Obéd!" zakričala mama asi po pol hodine. Ocko okamžite pribehol a sadol si oproti mne. Mama naložila na taniere a spolu sme sa najedli. Taká pekná rodinná idylka.
"Ďakujem, bolo to výborné," povedala som keď sme dojedli. Dala som jej pusu na líce a vybehla do izby.
Osprchovala som sa a kým mi schli vlasy, hľadala som po krabiciach nejaké slušné oblečenie. Nakoniec som našla akési kvietkované šaty a k nim som odniekiaľ zázrakom vyhrabala baleríny.
Keď som mala vlasy konečne suché, vyžehlila som si ich a obliekla sa. Bolo niečo pred pol siedmou, tak som ešte našla make-up a jemne sa namaľovala.
Za minútu sedem som zišla dole, rozlúčila sa s rodičmi a vyšla pred dom. Zayn tam už stál v celej svojej kráse, no nevšimol si ma, keďže stál chrbtom. Podišla som k nemu a keď som bola tesne za ním, slušne som pozdravila. Ihneď sa otočil a s úsmevom ma objal.
"Vyzeráš nádherne," povedal keď ma pustil.
"Ďakujem. Ty tiež nevyzeráš zle," povedala som, aj keď nie veľmi pravdivo. Bol nehorázne sexy, mohla som si oči vyočiť.
"To ma teší. Tak pôjdeme?" usmial sa a nastavil mi rameno. S radosťou som ho prijala a vyrazili sme.

Pred reštauráciu sme dorazili asi po pätnástich minútach a na moje prekvapenie nám Zayn zarezervoval stôl, takže sme nemuseli čakať. Podotýkam, že tam bolo plno a pred vchodom ešte čakalo pár ľudí.
Náš stôl bol zašitý v rohu pri okne. Na stole horela sviečka a dookola boli samé zamilované páry. Všimla som si, že o pár stolov vedľa nejaký chlap práve požiadal svoju partnerku o ruku a ona súhlasila. Jednoducho romantika ako vyšitá.
Nám dvom bolo dobre. Rozprávali sme sa o všetkom možnom a zistili, že máme veľmi veľa spoločného.
   "Ďakujem za krásny večer," povedala som, keď sme stáli pred mojim domom.
"Ja ďakujem, že si prijala moje pozvanie," usmieval sa.
"Rado sa stalo."
"Kedy ťa zase uvidím?" opýtal sa po chvíli ticha.
"Neviem."
"Zajtra?"
"Ideme s rodičmi nakupovať nábytok," odvetila som. Prvýkrát ma netešilo, že môžem ísť míňať peniaze.
"Nechcem pôsobiť vtieravo, no nemohol by som ísť s vami?" Huh? Šok.
"Mne by to nevadilo," usmiala som sa, "len neviem čo na to ocko."
"Tak sa bež opýtať. Teda keď chceš."
"Počkáš tu?" Iba prikývol a posunul ma k domu.
"Nie že nikam odídeš!" pohrozila som mu ešte a vbehla dnu.
"Mami, oci, som domá!" vykríkla som.
"Ahoj. Nemala si ho priviesť?!" spustil hneď ocko.
"Stojí vonku. Nemohol by ísť zajtra s nami nakupovať?" povedala som hneď. Nebudem predsa chodiť okolo horúcej kaše.
"Mne to vadiť nebude," zapojila sa do toho mama.
"Chcem ho vidieť a porozprávať sa s ním. Potom sa rozhodnem," znela odpoveď.
"Okej, pamätaj, že nie si FBI," zašomrala som a vyšla von.
"Tak?" pozrel na mňa Zayn v očakávaní.
"Ocko ťa chce spoznať, potom sa vraj rozhodne," zamrmlala som.
"Žiadny problém, je doma?" opýtal sa a úsmev mu neschádzal z tváre. Prikývla som a viedla ho do domu.
V hale stáli obaja rodičia, tak som ich ihneď predstavila.
"Mami, oci, toto je Zayn. Zayn, toto sú moji rodičia."
"Veľmi rád vás spoznávam," povedal Zayn, podal ruku otcovi a mame ju gentlemansky pobozkal. Jemne sa zachichotala. Bože, čo som komu urobila. Ale na otca to zjavne urobilo dojem, keďže ho pozval ďalej.
"Poď posaď sa. ešte to tu nevyzerá ako domov, no Cheyenne ti určite povedala, že sme sa len včera prisťahovali."
"Áno, spomínala mi to," povedal Zayn a sadol si na gauč. Ja som si rýchlo sadla vedľa neho a otec sa na nás díval z kresla.
"Takže. Zayn. Bývaš tu niekde?" A začína sa to. Prosím, nech nebude dávať trápne otázky.
"Áno, pane," odpovedal. Nezabúda na výchovu. Údiv. No otcovi to lichotí.
"A koľko máš rokov?"
"18," odpovedal.
"Súrodenci?"
"Tri sestry."
"Si odtiaľ?"
"Ako sa to vezme."
"Vysvetli."
"Narodil som sa tu, no pôvodom som z Pakistanu." Ešte šťastie, že sme multikultúrna rodina, pretože toto by predýchal málokto.
Rozprávali sa ešte asi pol hodinu, keď sa s ním ocko rozlúčil vetou: "O desiatej pred našim domom. Nie že budeš meškať."
"Ďakujem, pane," povedal Zayn, rozlúčil sa s mamkou, s ockom a nakoniec chcel aj so mnou, no ja som ho zastavila.
"Idem s tebou von," povedala som a ťahala ho preč. Ešte raz rýchlo pozdravil a šiel za mnou.
Stáli sme pred dverami a on sa na mňa díval so zdvihnutým obočím.
"Ďakujem za záchranu. Zajtra by som umrela od nudy," uškrnula som sa.
"Bolo mi potešením. Môžeš ma volať Superman," zasmial sa.
"Dobre, ty Superman, už by si mal ísť domov, lebo ráno sem nedôjdeš," smiala som sa.
"Ale dôjdem, neboj sa. Ale máš pravdu, mal by som ísť. Tak ahoj zajtra," usmial sa, dal mi bozk na líce a už ho nebolo.
Dívala som sa za ním ako za zjavením, no potom som sa otočila a išla do izby. Zabuchla som za sebou dvere a skĺzla na zem. To bolo neskutočné. Tá pusa. Aj keď len na líce, ale predsa. Kto vie, ako to bral on. A kto vie, prečo to vôbec urobil. Ale bolo to milé, to sa musí nechať. Dobrééé, Cheyenne, pokoj, dýchaj.
"Cheyenne?" klopala mi mama na dvere. Rýchlo som sa postavila a otvorila.
"Áno mami?"
"Hovor, chcem vedieť všetko!" vyhŕkla a sadla si na posteľ. Zasmiala som sa, prisadla si k nej a vylíčila jej do detailov celý večer...

10 komentárov:

  1. ááá!
    Rozplývam sa :D
    Proste, úžasné :)
    Úf, teším sa na novú časť, nehorázne :D
    Kedy bude? :D
    Dnes už asi, nie, že? :D
    No, ale mohla by byť :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :))
      pravdu vravíš, dnes nie. :D
      ale zajtra by mala byť. :D

      Odstrániť
  2. wou ! :D toto je perfektné ! )) úplne najviac )) chcem ďalej ! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Aj ja chcem mat taku mamu ako ona! :D sa chova ako jej naj kamoska, zavist :D inak super cast :)xx

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥
    Áááááááá dokonalé!! ♥♥ nemám k tomu čo povedať! proste úžasné teším sa na ďalšiu časť dúfam že bude čoskoro :) *Ajká*
    ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem krásne :) bude dnes, už na nej pracujem :)

      Odstrániť
    2. júúj tak to sa už neviem dočkať!! :D *Ajká*

      Odstrániť