štvrtok 26. apríla 2012

Another world 8

Zayn
Sedel som doma pred telkou, keď sa zrazu dovalila Waliyha aj so svojim chalanom. Vážne som nemal náladu pozerať na nich ako sa muckujú, tak som sa pozdravil a vybehol preč. Pred domom mi došlo, že som si doma zabudol maskovanie, no nechal som to tak, keďže v Bradforde ma všetci poznajú a nerobia z toho veľkú vedu. Vybral som sa do parku neďaleko domu, moje útočisko, keď som chcel byť sám.
Zamyslene som kráčal k mojej lavičke a zrazu som si všimol, že tam sedí akési dievča.
Chvíľu som ju pozoroval a premáhal náhly nával hanblivosti. Zhlboka som sa nadýchol a prisadol si k nej.
"Ahoj," pozdravil som.
"Ahoj," odpovedala s úsmevom a zvedavo sa na mňa dívala.
"Chodíš sem často?" Nemohol som si to odpustiť.
"Možno," uškrnula sa. Čo teraz?
"Škoda. Inak si tu nová?"
"Prečo myslíš?"
"Lebo som ťa tu ešte nevidel. A ver mi, za tých 17 rokov čo tu bývam, by som si takéto pekné dievča určite všimol." Prosím, nech to funguje.
"Inak ja som Zayn," povedal som keď nič nehovorila a natiahol k nej ruku.
"Cheyenne," usmiala sa. Mala nepopierateľne nádherný úsmev.
"Rád ťa spoznávam. Už mi odpovieš, či si nová?"
"Fajn, obmäkčil si ma. Prisťahovala som sa len včera." Ha! Vedel som to!
"Páni. A odkiaľ si?"
"Tak trochu odvšadiaľ,"
"Odkiaľ si sa prisťahovala?" poupravil som otázku.
"Z Tokia."
"Wow. To je.." nemal som slov.
"Dosť ďaleko?" doplnila ma so smiechom a ja som prikývol.
"Ešte ma prekvapuje, že vieš tak dobre anglicky." Musel som to povedať, jednoducho mi to nešlo do hlavy.
"Bodaj by nie, keď som bývala v Londýne."
"Ale veď si povedala, že-"
"Že som prišla z Tokia. Veď som aj prišla. Teraz. Ale predtým som bývala v Londýne."
"Ach, takže toto si myslela tým, že si odvšadiaľ?" ujasňoval som si.
"Ani zďaleka," zasmiala sa.
"Tak na čo ešte čakáš? Hovor," zasmial som sa. Toto som zvedavý čo na mňa vytiahne.
"A čo by si chcel vedieť?" ošívala sa.
"Odkiaľ presne si?"
"Kde som bývala?" Prikývol som a ona začala menovať: "Vo Francúzsku, v Japonsku, v Londýne, na Slovenku a ešte teraz tu."
"To si na tom dobre," zasmial som sa zarazene, "a to vieš rozprávať všetkými tými jazykmi?"
Prikývla: "A trochu taliansky a španielsky."
"Tak to máš môj obdiv," usmial som sa a rukou naznačil pohyb snímania klobúka.
"Ďakujem," zasmiala sa.
"A kde bývaš?" opýtal som sa po chvíli ticha.
"Neviem," odpovedala. Nechápačka.
"A ako sa dostaneš domov?"
"Viem, kadiaľ som prišla." To má logiku, pomyslel som si.
"Ach tak. Mohol by som ťa odprevadiť? Lebo je mi s tebou veľmi dobre a ešte by som ťa niekedy chcel vidieť," povedal som a dúfal, že ma neodkopne.
"Dobre. A už teraz?"
"Keď nemusíme, tak nie," usmial som sa na ňu.
"Dobre, ale za hodinu musím byť doma," povedala a opätovala mi úsmev.
"Nevadí. Nepôjdeme niekam večer?"
"A kam napríklad?"
"Niekam sa najesť. Poznám výbornú taliansku reštauráciu."
"Dobre, prídeš po mňa?" usmiala sa tým neodolateľným úsmevom.
"Samozrejme. O siedmej pred tvojim domom," povedal som a vnútri som skákal od radosti.
"Tak platí. Inak, môžme ísť? Lebo teraz bude cesta trvať trochu dlhšie."
"Samozrejme," usmial som sa a pomohol jej vstať z lavičky.
"Aký gentleman," zasmiala sa prekvapene.
"To vieš, pri troch sestrách sa inak nedá," zasmial som sa s ňou.
"Tak to všetko vysvetľuje," povedala a nechala to tak.
"A ty máš nejakých súrodencov?" opýtal som sa. Na chvíľu sa zarazila, no nakoniec pokrútila hlavou. Bolo zjavné, že sa o tom nechce rozprávať, tak som to ďalej neriešil. Možno mi to niekedy povie.
Ďalej sme ticho kráčala a Cheyenne každú chvíľu zastavovala a porovnávala fotky s okolím. Bola rozkošná, no nedalo sa nesmiať. Tou svojou bezradnosťou mi pripomínala Nialla, len bola stokrát zlatšia.
"Nesmej sa!" vybuchla asi pri desiatej fotke.
"Ale keď to sa nedá," smial som sa.
"No ha ha," povedala urazene a kráčala ďalej..
"Ale no ták, snáď sa neurazíš," povedal som rýchlo a dobehol ju.
"Nie, nie som urážlivá," odvrkla. Bola taká krásna keď hrala neurazenú.
"Kdežééé," povedal som ironicky a snažil sa nahodiť vážnu tvár. No podľa jej výrazu som usúdil, že mi to nešlo.
"Sme tu," zahlásila pred nejakým domom.
"Kde je tvoja izba?" opýtal som sa. Áno, potreboval som to vedieť, aby som jej po nociach mohol hádzať kamienky do okna.
"Na druhej strane."
"Ach tak. Takže nezabudni, o siedmej ťa čakám presne tu," usmial som sa.
"Neboj, nezabudnem," zasmiala sa a otočila sa na odchod. Nie, nie! Ešte nech nejde! Rýchlo, Zayn, mysli, veď ti to vždy išlo.
"Ehm, nezabudla si na niečo?" opýtal som sa a on a sa prekvapene otočila.
"A na čo ako?" opýtala sa a ja som rýchlo roztvoril náruč.
"Bez objatia neodídem," uškrnul som sa. Zasmiala sa a prišla ma objať. Ponoril som tvár do jej vlasov a rýchlo vdýchol ich vôňu, keďže sa odo mňa po veľmi krátkej chvíli odtiahla. Chcel som si ju privinúť naspäť a už ju nepustiť, môcť ochutnať jej sladko vyzerajúce pery...
"Maj sa," povedala a vytrhla ma zo zamyslenia.
"Ahoj. Bolo mi potešením spoznať ťa," zakričal som rýchlo a nenápadne sa díval za ňou ako kráča dnu.

Keď som prišiel domov, nikto tam nebol. Lepšie pre mňa. Vyhrabal som si laptop a zapol skype. Mal som šťastie, všetci chalani boli prihlásení. Ani som sa nestihol nazdať a už ma volali na hovor. Mohlo mi dôjsť, že tu nebudú sedieť len tak. Hneď som to prijal a už som mal na obrazovke štyri vyškerené tváre mojich najlepších kamarátov.
"Záááyn!" vykríkol hneď Lou, keď ma zbadal.
"Čaute," pozdravil som a snažil sa zapojiť do konverzácie, no veľmi mi to nešlo. Myšlienkami som bol celý čas pri Cheyenne.
"Dnes si akýsi tichý," začul som zrazu Nialla a bolo mi jasné, že to je adresované mne.
"Nový objav?" opýtal sa Liam. Poznajú ma dokonale. Prikývol som a čakal výsluch.
"Ako sa volá?"
"Ako vyzerá?"
"Je pekná?"
"Jasné, že je pekná, Zayn má dobrý vkus."
"Býva v Bradforde?"
"Je fanúšička?"
"Vedela, kto si?" Celý čas sa takto prekrikovali a ja som sa len smial.
"Volá sa Cheyenne, je krásna, má nádherný úsmev, dokonalý smiech, býva neďaleko a nevyzerala, že by ma poznala."
"Uhuhuuuu, pozval si ju aspoň niekam?"
"Jasné, dnes ideme na večeru," usmial som sa.
"Ty si normálny?!" vyhŕkol Harry.
"Prečo?" nechápal som.
"Čo tu sedíš? Choď sa dať dokopy!" povedali všetci takmer naraz.
"Ale veď mám ešte skoro päť hodín," oponoval som.
"Ale tebe to dlho trvá," podotkol Liam. Zase má pravdu.
"Dobre, ale nechám sa zapnutý. Idem do sprchy, potom mi poradíte čo na seba!" povedal som.
"Jasné v pohode, len už choď," zasmial sa Niall. Prikývol som, laptop odniesol do izby a dal som si sprchu. Poriadnu, dlhú, horúcu sprchu. Pokým mi voda stekala po tele rozmýšľal som, ako inak, nad Cheyenne. Nevedel som ju dostať z hlavy. Ten jej úsmev, smiech, jednoducho ona.
Zo sprchy som vyšiel asi po hodine len v uteráku a chalani stále rozoberali akési debiliny. Vedľa Liama sedela Danielle, tak som si dal tričko a spodky. Keby tam nebola, ostal by som v uteráku.
"No konečne, už sme mysleli, že neprídeš," povedal Harry, keď ma zbadal.
"Ahoj Zayn," pozdravila Danielle.
"Ahoj. Rád ťa zase vidím," usmial som sa a zakýval do kamery.
"Máš nápady čo na seba?" opýtal sa hneď Louis.
"Niečo by tu bolo," povedal som a išiel ku skrini. Vyhrabal som z nej čierne nohavice a svetlosivú košeľu.
"Môže byť?" ukázal som to do kamery.
"Nohavice fajn, košeľu vymeň," povedal Lou.
"Ako povieš, pane," zasmial som sa a začal sa opäť prehrabovať medzi vecami.
"A toto?" Ukázal som do kamery tmavohnedé rifle a tyrkysovú košeľu.
"Perfektné!" povedal Liam s Harrym naraz.
"Louis? Vyjadri sa," díval som sa prosebným pohľadom do kamery.
"Som na teba hrdý," zafňukal a začali sme sa smiať.
"Takže je to dobré?" Prikývol.
"Fajn, idem sa obliecť. A čo vlasy?!" vykríkol som a oni sa začali smiať.
"Vysuš ich a vyčeš dohora ako vždy," poradil mi s úsmevom Niall.
"Dobre, idem sa dať dokopy," povedal som a otočil laptop k stene.
"Hej! My sa chceme pozerať!" počul som kričať Harryho.
"Harold! Podvádzaš ma?!" kričal Louis.
"Nie, BooBear," zasmial sa Harry.
"Čaute, chalani," začul som Eleanor. Zase je u Louisa? Ach.
"Ahoj, Eleanor," pozdravili zborovo a ja som sa samozrejme pridal.
Potom som ešte kecal s chalanmi a o štvrť na sedem som sa s nimi rozlúčil.
"Uži si to, Bad Boi," zasmial sa Lou.
"Neboj, užijem," odpovedal som.
"Pozdrav ju!" skríkol Harry.
"NIE!" vyhŕkol som a oni sa začali smiať. "Dobre, ale ja už vážne idem. Majte sa," povedal som, poslal im vzdušnú pusu a zaklapol obrazovku.
Ešte raz som sa skontroloval v zrkadle, obliekol som si bundu, obul sa, opäť sa skontroloval v zrkadle a mohol som vyraziť...

9 komentárov:

  1. "Ešte raz som sa skontroloval v zrkadle,.....opäť sa skontroloval v zrkadle" hrozne som sa pri tom rozosmiala :DD aaaa perfektné to je, ako vždy ! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dokonalé :)
    Rozplývam sa, smejem a podobné veci :D .. usmievam sa priblblo na na obrazovku :D
    Kedy bude ďalšia? :D
    Pretože je to krásne :) :-*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je normalne ked sa celu cast usmievam ako pripecena?? :DD uzasna cast, tesim sa na dalsiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. opäť úžasné!! kedy bude ďalšia?? :D *Ajká*

    OdpovedaťOdstrániť