piatok 6. apríla 2012

Everything about you 14

"Č-čo?" opýtala som sa prekvapene.
"Či by si chcela ísť do Írska."
"Neviem," odpovedala som a zadívala sa mu do očí.
"Ak by si chcela. Môžem ťa tam niekedy zobrať," zamrmlal ticho a odišiel. Vyhúkane som za ním pozerala a nevládala sa ani pohnúť. To čo bolo? pýtala som sa samej seba. Povedala som niečo zlé? Pošle ma naspäť do hotela? Netušila som, čo mám urobiť. Tak som si ľahla na posteľ a z ničoho nič mi začali z očí tiecť slzy. Prečo plačem? To mi už dočista hrabe? Veď sa nič nestalo! Teda, nič ako nič. Ách, som ja ale ťava, zanadávala som v duchu a stále plakala. Zrazu niekto vošiel do izby. Čakala som, že to bude Niall, ale mýlila som sa. Nadvihla som hlavu, aby som sa pozrela, kto ma poctil svojou návštevou. Zayn? Začudovala som sa keď som ho zbadala stáť vo dverách.
"Môžem vojsť?" opýtal sa váhavo. Prikývla som a posadila sa na kraj postele. On si prisadol vedľa mňa. Boli sme ticho, ani jeden z nás nevedel čo povedať.
"Skôr ako niečo začnem," povedal ticho, "chcem sa opýtať, prečo plačeš?"
"Neviem. Nejako ma zobralo, že Niall z ničoho nič odišiel z izby. Proste som to nečakala."
"Ach tak. To mu radšej nehovor, zabilo by ho to." Pozrela som na neho ako na blázna, no bola som radšej ticho.
"Vieš," pokračoval Zayn a zhlboka sa nadýchol. "Už keď včera volal, že ťa stretol som vedel, že to nebude len tak. Potom to, ako sa na teba celý čas díval. A nakoniec keď mi povedal, že si v noci spala celý čas v jeho objatí a potom ste volali s tvojimi rodičmi. Vždy mu hovorím, aby si dával pozor, skôr ako sa zaľúbi. Pretože viem, že ak to nevyjde, bude sa hrozne trápiť. A to nechcem. Je pre mňa ako mladší brat, nadovšetko mi na ňom záleží. Keď je zaľúbený, je pre dievča ochotný zniesť aj modré z neba... Myslím, že do teba sa ešte nezaľúbil. No nemá od toho ďaleko. Takže už teraz ťa prosím. Ak si získaš jeho srdce, buď opatrná, pretože je veľmi krehké," dokončil Zayn a odišiel. Pozerala som za ním ako vyoraná myš. Musela som sa asi dvadsaťkrát uštipnúť, či sa mi nesnívalo. Ale bola to realita. Ničomu som nechápala, alebo skôr nechcela chápať. Tak som sa k tomu postavila dosť detinsky a rozplakala sa. Zrazu mi niekto zaklopal na dvere. Myslela som, že je to opäť Zayn, no teraz to bol Harry. Som zvedavá, čo ten chce...

Harry
Práve keď film skončil, vrátil sa Niall s divným výrazom v tvári. Rozmýšľal som, čo sa mu mohlo stať. Všimol som si, ako kývol na Zayna a spolu išli do kuchyne. Keď z nej vyšli, Niall šiel von a Zayn dozadu. Ja som tam len sedel s Liamom a Dan a všetci sme sa na seba nechápavo dívali. Po chvíli sa vrátil Zayn a sadol si naspäť na gauč. Už som sa nadychoval, že sa ho opýtam, čo sa stalo Niallovi, no Dan ma predbehla. Povedal niečo v tom zmysle, že sa potrebuje vyvetrať a že to nemáme riešiť. Došlo mi, že sa zrejme stalo niečo so Steph, tak som išiel za ňou. Prišiel som pred Niallovu izbu a opatrne zaklopal. Začul som tiché potiahnutie nosom, tak som vošiel dnu. Na posteli ležala Stephanie a plakala. Čo jej ten debil vyviedol?!
"Vyrušujem? Môžem ísť preč ak chceš," povedal som opatrne. Iba pokrútila hlavou a zavolala ma k sebe. Ľahol som si k nej a chcel ju objať, lenže ona sa odtiahla. Znovu.
"Nehryziem," usmial som sa. Ona na mňa ani nepozrela a stále bola ticho. Bola taká záhadná. Niečo ma k nej hrozne ťahalo. Nedá sa povedať, že by ma priťahovala ako žena, aj keď musím uznať, že je strašne pekná. Ťahala ma k nej akási vyššia moc, ktorú nedokážem opísať slovami. Už od prvého momentu, ako som ju zbadal, som vedel, že medzi nami niečo je. Mal som potrebu ju chrániť, aj keď som ju vôbec nepoznal.
"Povieš mi, čo sa stalo?" opýtal som sa ticho. Nereagovala. "Ako kamarátka kamarátovi. Mne môžeš veriť." Pozrela na mňa a v jej očiach som zbadal hrozne veľa otázok.
"Nemám ti čo povedať," šepla.
"Fajn. Tak budem rozprávať ja," vzdychol som a spustil. "Vtedy keď si prišla.. Cítil som, že ma k tebe niečo ťahá. No viem, že som sa nezamiloval. A pochybujem, že sa to stane. Jednoducho ma to k tebe ťahá. Nič viac a nič menej. Už ti asi nemám čo povedať." Pozrel som na ňu a ona sa mi dívala do očí.
"Priatelia?" opýtal som sa po chvíli a usmial sa na ňu. Ona pomaly prikývla a ja som ju objal. Tentoraz sa už neodtiahla.
"Teraz mi konečne povieš čo sa stalo?"
"Vlastne. Ono sa nestalo nič. Len som sa zrejme potrebovala vyplakať," usmiala sa na mňa a v tom vošiel Niall. Pozrel na mňa tak odporne, až to fyzicky zabolelo. Otočil sa na päte a utiekol preč.
"Čo mu je?" opýtal som sa Steph, ktorej sa v očiach začali zbierať slzy. "Utekaj za ním," usmial som sa a pohladil ju po vlasoch. Počúvla a vybehla z izby. Ja som tam ostal sám, tak som išiel za ostatnými. Bolo mi trápne sedieť sám v Niallovej izbe. Ani neviem prečo...

Niall
Keď som (takmer) všetko povedal Zaynovi, musel som vypadnúť. V tej chvíli by som sa nedokázal nikomu z nich pozrieť do očí. Išiel som sa prejsť do neďalekého parku, v ktorom našťastie nikto nebol, keďže jemne pršalo. Prechádzal som sa hodnú chvíľu, a keď som si povedal, že by som už mohol mať utriedené myšlienky, vybral som sa domov. Zhodil som zo seba bundu a išiel do izby. Otvoril som dvere a na posteli sedeli v objatí Harry so Stephanie. Zazrel som na Harryho, otočil sa na päte a utiekol preč. Zase som mal v očiach slzy. Nechápem, čo sa to so mnou deje. Som akýsi rozcitlivený. Išiel som do záhrady na krytú lavičku a dúfal som, že ma nikto nebude hľadať. No v tom som začul Stephanin hlas ako volá moje meno. Nechcel som, aby ma videla v takomto stave, tak som sa neozýval. Rýchlo ma našla a postavila sa k lavičke.
"Máš tu voľné?" opýtala sa ticho a dívala sa do zeme. Prikývol som a ona si sadla vedľa mňa. Len sme tam sedeli a ani jeden neprehovoril. Zodvihol som hlavu, aby som na ňu pozrel. No to som robiť nemal. Po tvári jej stekali slzy.
"Čo sa stalo? Ublížil ti niekto?" opýtal som sa a úplne prirodzene ju objal.
"N-nie," vykoktala zo seba, no neveril som jej ani slovo. Jemne som jej nadvihol tvár a pozeral jej do očí.
"Povedz mi, prečo plačeš. Prosím."
"Kvôli.. Tebe." Povedala a v tej chvíli som myslel, že si jednu vrazím. Čo si ty za hlupáka Horan, že rozplačeš dievča?!
"K-kvôli mne?" opýtal som sa a do očí sa mi začali zbierať slzy.
"To ako si sa opýtal, či by som chcela ísť do Írska a potom si z ničoho nič odišiel.. Povedala som niečo zle?" opýtala sa.
"Nie, samozrejme, že nie. Ani vlastne neviem, prečo som odišiel. Mal som tam ostať. Som hlupák, prepáč," povedal som a rozplakal sa.
"Niall, neplač. Prosím," zavzlykala a pozrela mi do očí. Odvrátil som pohľad a slzy mi ďalej stekali po tvári.
"No ták. Niall. Neplač. Nezaslúžim si to, aby si kvôli mne plakal," hovorila Stephanie a naše úlohy sa vymenili. Teraz objímala ona mňa a snažila sa ma utíšiť. Po chvíľke som sa na ňu konečne dokázal pozrieť.
"Už je lepšie?" opýtala sa s úsmevom a palcom mi zotrela z líca slzy. Pod jej dotykom som sa jemne zachvel a ona si to samozrejme všimla.
"Poďme dovnútra," povedala, chytila ma za ruku a viedla preč. Rýchlo som nás prekryl bundou, ktorú som mal na sebe, aby sme nezmokli a v spoločnom objatí sme vošli dnu...

4 komentáre:

  1. ach bože...som celá precitlivená z tejto časti ! také krásne to je :) nemám slov už nato :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ježiškove husličky toľko sĺz :D prepáč už som aj stratila pojem kto prečo plakal :D :D ale je to cute pokračuj dalej

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja som sa jak debil celý čas usmievala na obrazovku :D Aj keď tam bolo toľko plaču, mne to prišlo tak roztomilé :) viem som divná :D Proste úžas :)

    OdpovedaťOdstrániť