pondelok 16. apríla 2012

Everything about you 30

Niekedy rozmýšľam nad tým, či si vôbec zaslúžim všetky tie zobrazenia a perfektné komentáre.. ale aj tak som vám za ne neskutočne vďačná. 
Mám ešte pár slov k tejto časti.
Je hrozná, strašná, odporná, asi najhoršia, akú som kedy napísala :(
Ale snažila som sa ako som len vedela :/

V parku sme sa každý vybral svojou cestou. Neriešil som ostatných, bol som rád, že som s mojou láskou sám.
"Milujem ťa!" povedal som, keď sme ležali na tráve.
"Aj ja teba. Ani si nevieš predstaviť ako," pošepla a ľahla si na moju hruď.
"Určite nie viac, ako ja teba," uškrnul som sa a hral sa jej s vlasmi.
"Namýšľaš si," zasmiala sa. "Ja ťa milujem najviac na svete."
"A zaslúžim si to vôbec?" opýtal som sa so smiechom.
"Ešte budem musieť porozmýšľať!" vyhŕkla a sadla si. Zmätene som sa díval na jej chrbát, no rýchlo som sa posadil k nej a objal ju okolo pása.
"Tak rýchlo rozmýšľaj," pošepol som jej do ucha a stiahol ju naspäť na trávu.
"Zaslúžiš," povedala po chvíli a na pery mi vtisla nežný bozk. Začali sme sa teda bozkávať a váľali sme sa po tráve ako malé deti. Ale nevadilo nám to. Veľmi dobre sme si totiž uvedomovali, že náš spoločný čas sa pomaly kráti. Mali sme pred sebou ešte mesiac, no ten zbehne rýchlo a nám to bolo jasné. Preto sme si každú chvíľu užívali plnými dúškami.
Keď sa začalo stmievať, zdvihli sme sa zo zeme a išli pred McDonald, kde nás čakali ostatní...

*O 3 týždne neskôr*
"Už teraz mi chýbaš," zamrmlal som takmer ako každé ráno, keď sme sa zobudili.
"Nemysli na to. Ešte máme pár dní," pošepla a ako zvyčajne ma vášnivo pobozkala. 
"Vieš predsa, že sa snažím," povedal som a ďalej ju bozkával.
"Vstávame?" opýtala sa po chvíli. Prikývol som a obaja sme sa obliekli.

Zašli sme si do neďalekej pekárne po šišky a zjedli sme ich v kaviarni pri šálke čaju. Bolo nám spolu dobre a nechceli sme byť s ostatnými. Užívali sme si, kým sa dalo.
Po výborných raňajkách sme sa vrátili k ostatným do vily. Našťastie sme mali ešte celé tri týždne voľno, takže sme sa ani na Havaj nemuseli trepať. Tu je nám dobre. A myslím, že hovorím za všetkých.
Potichu sme si prisadli do obývačky, kde si práve pustili film. Asi po troch minútach som si všimol, že to je Titanic a chcel som okamžite odísť, no keď som zistil, že so Stephanie ani nepohnem, ostal som tam.
Ach, ako ma len bolelo, keď plakala nad osudom Rose a Jakea. Ale taktiež som bol rád, že som bol tam a utieral jej slzy. A podával jej vreckovky. A tíšil jej vzlyky. Bože, ako mi hrozne bude chýbať. Už týždeň vkuse nemyslím takmer na nič iné ako na to, že bude musieť odísť. Snažím sa, aby na mne nevidela moje obavy, no nie vždy mám pocit, že si to nevšimla. Pozná ma až priveľmi dobre. A mne bolo jasné, že o všetkom vedela.
"Poď," povedala, keď sa spustili záverečné titulky, a ťahala ma preč. Vošla do izby, zhodila sa na posteľ a ja za ňou. 
"Čo sa stalo?" opýtal som sa šeptom ležiac vedľa nej.
"Viem, že ťa to trápi. A nechcem, aby si si myslel, že mne je to jedno. Nie je," povedala a zadívala sa mi do očí. 
"Milujem ťa viac ako si dokážeš predstaviť a bolí ma keď ťa vidím takto."
"Ja nechcem, aby si ma opustila," povedal som ticho a bál som sa, že môj hlas prezradí príchod sĺz.
"Neopúšťam ťa," pohladila ma po líci. "Len.. Sa vraciam domov. Ale snáď nie navždy."
"Budem ťa môcť chodiť navštevovať?" opýtal som sa a na moje potešenie prikývla.
"Teraz," potiahol som nosom, "pôjdem s tebou. Mám voľné ešte ďalšie dva týždne po prázdninách, takže si ich nenechám ujsť. Ukážeš mi to mesto, odkiaľ si." Trochu som sa zahanbil, že som si nespomenul na názov, no dúfal som, že ma pochopí.
"Samozrejme. Bude mi potešením poukazovať ti Košice," usmiala sa a pobozkala ma na líce. Ja som ju prevrátil na chrbát a ľahol si na ňu.
"Sľúb, že na mňa nezabudneš, aj keď nebudem pri tebe," povedal som a rýchlo klipkal očami, aby mi slzy nepretiekli cez okraj viečok.
"Sľubujem," pošepla a pobozkala ma...

*O týždeň neskôr*
"Tak sa majte banda!" povedal som a z tašky vyberal letenky. "Vidíme sa o dva týždne!"
"Budete mi chýbať," povedala Stephanie a každého poriadne objala. 
"Tak poď láska," chytil som ju za ruku a viedol ju do lietadla. Pohodlne sme sa usadili a vychutnávali si let. 

Keď sme pristáli na letisku v Prahe, bolo to úplne iné ako v Anglicku.
"Teraz máme pár hodín čas, ukážem ti centrum, chceš?" opýtala sa s úsmevom, keď sme si brali kufre. Len som sa usmial a smeroval k úschovni. Nemienim tie tašky vláčiť so sebou. 
To, čo sa vraví o Prahe, že je nádherné mesto, je naozaj pravda. Získala si ma už v lietadle, keď sme pristávali. Steph mi v rýchlosti ukázala Orloj, Václavák a zobrala ma do múzea hudby. Presne vedela, že sa mi tam bude páčiť.
Potom sme prišli naspäť na letisko, zobrali batožinu, naložili ju na pás a opäť sme sa uložili do lietadla, ktoré nás malo priviezť do Košíc.

A potom to konečne prišlo. Košice!
Oproti Prahe to bolo maličké mestečko, no malo niečo do seba. Autobusom sme sa zviezli do centra a odtiaľ ďalším autobusom ku nej domov.
Jej rodičia nás už čakali, zabudol som povedať, že dávno sme im oznámili, že sme spolu. Takže ich ani neprekvapilo, keď som prišiel s ňou. Teda nie že by o tom nevedeli, ale bolo to viac menej očakávané. 
Milo ma privítali a vzali medzi seba. Steph nám robila tlmočníčku, no zjavne jej to nerobilo žiadny problém. Jej rodičia boli milý a čo ma potešilo najviac, dovolili nám spať v jednej izbe. Len sme museli sľúbiť, že sa tam nebudú diať žiadne nekalosti. Sľúbiť sme sľúbili, len či sa to bude dať dodržať.. 

*O ďalšie dva týždne*
A je to tu. Rozlúčka. Nie, ešte nie som pripravený. Po týchto dvoch perfektných mesiacoch strávených s ňou nie som schopný ju opustiť. Ale musím.
"Budeš mi chýbať," zašepkal som jej do ucha na letisku a v očiach ma štípali slzy.
"Aj ty mne," usmiala sa na mňa a hrdinsky potláčala plač.
"Skype?" uškrnul som sa a stále ju pevne objímal. Prikývla ale nepovedala nič.
"Milujem ťa," povedal som a pobozkal ju.
"Aj ja teba," povedala a už plakala. 
"Neplač, prosím," pošepol som a trasúcou sa rukou jej zotrel slzy. 
"To mi hovorí ten pravý," zasmiala sa a dívala sa do mojich plačúcich očí.
Nastala dojemná rozlúčka hodná Oscarového filmu. No toto bolo skutočné. A bolestivé. 
"O mesiac som pri tebe," zašepkal som, posledný krát ju objal a nasadol do lietadla... 

---THE END---

15 komentárov:

  1. toto mi nerob prosim ta! celu cast som prerevala ako male dieta :((( :D a este k tomu mam smutnu pesnicku pustenu. Inak krasna cast

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. priznávam sa, že aj ja som plakala keď som to písala.. :D
      ďakujem :)

      Odstrániť
  2. TO AKOŽE CHCEŠ TAKTO SKONČIŤ?!
    Si ty dievča normálne?
    Rýchlo tam trepni ešte aspoň jednu časť
    Prosím!
    Je to krásne
    Ale aj krásne smutné! :D
    Prosím, nezabíjaj ma a daj tam ešte aspoň jednu!
    Ja ťa prosím
    Na kolenách!
    Myslím to vážne!
    Je to úžasné
    Ale takto to skončiť?!
    Prosím!
    Robíš mi šoky pred spaním! :D
    Prosím!
    Prosím!
    Prosím!
    A ešte raz prosím! :D
    Ak si to nepochopila, prosím!! :D
    Je to životne dôležité
    Dievča moje píšeš skvelo, ale TAKTO to skončiť? :D
    Viem, že sa budem opakovať, ale
    PROSÍM! :D
    V mene mrkvy, ťa prosím, daj tam ešte jednu.. čo ja viem nech sa kľudne aj s celou rodinou presťahuje tam het ku nim :D
    Takže ešte raz, PROSÍM! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno, takto to chcem skončiť. :D
      nie som normálna. :D
      ďakujem :D
      nezabíjam ťa! Kto by potom písal tvoju story?! :P
      prepáč mi tie šoky :D
      pochopila som, neboj. :D
      chudák mrkvička, pôjdem proti jej menu. :( :D
      aj napriek tomu, že tak pekne prosíš, takto to skončilo. :)
      zatiaľ..

      Odstrániť
  3. TO.JE.KRÁSNE !! škoda že koniec :( Stephanie mi bude chýbať ! :) a všetky tie komentáre a zobrazenia si určite zaslúžiš ! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. NIE!! NIE!! prosíím nie!! daj tam aj to "o mesiac" prosíím..toto neprežijem..a navyše keď ďalšia nebude s Niallom :D a tie zobrazenie ti patria právom a obrovským! :) Si talent :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nááádhernéé :)) ...síce som dala koment len k poslednej, ale čítala som všeetky časti...krááásny koniec, fakt hodný Oscara :)) Dievčá máš, neuveriteľný talent... :)) Fakt klobúk dole.. :D P.S.: Dalšia by mohla byť s Harrym a Simonou, čo ty na to?? :D :D (ale néé, to ja len tak :P ) ...tak aspoň s Harrym :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem veľmi pekne :)
      ďalšiu som plánovala s Harrym, ale nesedí mi tam pár vecí, takže som trochu pozmenila plány.. :D budete sa musieť nechať prekvapiť :P

      Odstrániť
  6. niéé!! niéé!! niéé!! nekonči to!! je ešte toľko toho čo by si tam mohla dať!! :-( nemôžeš to takto skončiť!! :-D neštvi ma lebo uvidíš !! :-D nesmieš to takto ukončiť to proste nejde :-D *Ajká*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vidíš, že to ide. :D
      ja si myslím, že som to skončila v pravom mieste :) nemám pocit, že by sa tam dalo ešte niečo písať. Nechcem to dať ako v každej druhej poviedke, že ju prešlo auto, zabudla a potom si spomenula a nakoniec bol happy-end. Taká ja nie som :P
      takto je to lepšie podľa mňa :)

      stále je tu možnosť, že sa ku tejto poviedke neskôr vrátim, keďže som si nechala otvorený záver :)

      Odstrániť
  7. no skončilo to teda dosť smutne.. nechcela by som... ale späť do reality :D je to perfektné a makaj píš novú! :) -Danka

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Teraz som dočítala túto poviedku a no nemám slov dievča! Je to neskutočné! Úplne dokonalé, perfektné, úžasné! Ako to robíš prosím ťa? :D neskutočná poviedk toto.. A ten koniec no proste ja vážne nemám slov :) úplne ma uchvátil ten dej a spôsob akým píšeš :) úžasne píšeš naozaj :P ten koniec teda neni práve najšťastnejší, ale ja pevne verím, že sa ona vykašle na školu a odsťahuje sa k Niallovi :D ja by som to spravila! :D no jednoducho je to super duper ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Musím uznať je to nádherne revala som jak mala a ten koniec je originálny :D

    OdpovedaťOdstrániť