streda, 20. júna 2012

Another world 33

Sladká vôňa blogu! :D
Máte ma späť :D ani neviete, ako strašne ste mi chýbali. :))
Ale musím skromne povedať, že som si výlet nadmieru užila, keďže som spala v jednej posteli s najkrajším chalanom na škole, ktorý sa neskutočne podobá na Zayna. :D:D ale nechcem sa chváliť, to len tak na okraj :D:D:D:D:D
Ako ste si iste už všimli, mám výbornú náladu, čo sa v mojom citovom rozpoložení fakt cení :D:D
No, ale to je teraz jedno. :D 
Dnes sa pohrám so vzhľadom blogu, aj keď to možno pár ľuďom (presnejšie 7) bude vadiť, ale tak ste rozhodli v ankete :P ale dúfam, že ma neopustíte. :D
Tiež mi tak napadlo, či by ste si nechceli pozrieť nejaké z tých lepších fotiek z môjho výletu, som  ochotná hodiť ich sem, ale len ak by ste chceli :)) (na to čakám komenty :D) niektoré z vás by taktiež konečne zistili, ako vyzerá ten retardovaný škrečok čo vám píše poviedky. :D
ako tak pozerám, nejako som sa ropísala. :D:D:D 
to je asi všetko čo som potrebovala a chcela povedať. :))
ľúbim vááááás :-* 



V tom momente sa všetky oči upreli na mňa.
"Á, slečna Briscoe," prehodil s úsmevom chlapík stojaci pri katedre. "Veľmi ma teší, som váš nový profesor angličtiny, pán Fiset," predstavil sa. "Taktiež som váš triedny a toto sú vaši spolužiaci," ukázal na žiakov. Iba som sa usmiala a on mi rukou pokynu, aby som podišla k nemu.
"Takže, ľudia," zasmial sa, "toto je vaša nová spolužiačka. Cheyenne ak sa nemýlim." Zvedavo sa na mňa zahľadel a ja som s úsmevom prikývla. "Takže, Cheyenne. Povedz nám v rýchlosti niečo o sebe," usmial sa. Rýchlo som sa rozhliadla po triede a hľadala nejakú podporu. V tom som si všimla hnedovlasé dievča sediace takmer vzadu, ako mi ukazuje zdvihnuté prsty. Sedela sama, takže ak všetko vyjde podľa plánov, budem sedieť s ňou, pomyslela som si.
"Takže. Volám sa Cheyenne, prišla som z Tokia, aj keď obaja rodičia sú pôvodom z Európy. Hm.. Neviem, čo by som ešte povedala," zasmiala som sa zahanbene.
"Dobre, Cheyenne, to stačilo," usmial sa milo pán Fiset. "Alebo počkaj ešte. Trieda, máte na Cheyenne nejakú otázku. Vyberiem možno takých dvoch alebo troch, trochu si zvoľníme hodinu," zasmial sa.
"Cheyenne!" vykríkol pekný chalan zo zadnej lavice. "Si veľmi pekná, budeš so mnou chodiť?" "Ben!" okríkol ho pán Fiset, no ja som sa len smiala. "Nikdy nehovor nikdy!" odkričala som mu naspäť.
"Nejaká normálna otázka?" 
"Ako to, že vieš tak dobre anglicky?" opýtalo sa celkom milo vyzerajúce dievča.
"Pár mesiacov som bývala v Londýne, takže som sa niečo priučila. Tiež sme dosť multikultúrna rodina, takže jazyky potrebujeme."
"Kde presne bývaš?" opýtal sa opäť Ben, ak sa nemýlim.
"Úprimne? Netuším. Viem len toľko, že v Bradforde." Hanba mi. Bývam tu týždeň a vlastne ani neviem kde? Huh, budem to musieť napraviť. Všetci sa rozosmiali a tak ma pán Fiset konečne oslobodil a poslal sadnúť. Zamierila som si to priamo k mojej podpore. Keď ma zbadala, milo sa usmiala a bolo jej jasné, že mierim k nej.
"Ahoj, máš tu voľné?" opýtala som sa.
"Ahoj, samozrejme," usmiala sa a zložila zo stoličky svoju tašku.
"Ďakujem. Inak, som Cheyenne, ale to si asi stihla zaregistrovať," zasmiala som sa ticho.
"Áno, to stihla. Ja som Doniya, teší ma," usmiala sa a objala ma. Strhla som sa, no tiež ma to potešilo, tak som jej objatie opätovala.
"Okej, dievčatá. Vidím, že z vás budú dobré kamarátky, ale teraz ma, prosím, nechajte vysvetliť nové učivo, fajn?" zasmial sa pán Fiset.
"Áno, pán profesor," zahlásili sme zborovo a vybuchli do smiechu. Ale len takého polsekundového, potom sme sa krotili. Aj keď no.. Nedá sa povedať, že by nám po tvári netiekli slzy. To je výhoda sedenia vzadu. Po chvíli sme sa ako tak upokojili a konečne začali vnímať výklad.
"Takže, čítal niekto Búrlivé výšiny od Jane Austenovej? Pochybujem," zasmial sa pán Fiset, no moja ruka vystrelila hore.
"Cheyenne, ty si to čítala?" opýtal sa prekvapene a od Doniye som počula to isté, len šeptom.
"Áno."
"Wow, pokrok, prvý človek, ktorý dobrovoľne číta povinné čítanie," zasmial sa. "A páčilo sa ti to?"
"Iste. Začiatok bol nudný, no prehrýzla som sa cez to a celkovo to je perfektná kniha," uškrnula som sa. 
"Tak to ma teší. Teraz si mi nasadila chrobáka do hlavy. Aké sú tvoje obľúbené tituly?"
"Hm. Ťažká otázka. Ale jeden z mojich najobľúbenejších je Twilight sága, tú by som dokázala čítať stále dokola."
"A máš niečo, nejakú jednodielovku, ktorú by si odporučila aj ostatním?"
"Väčšinou čítam dievčenské romány, takže všetkým asi nie-"
"Tak aspoň niečo dievčatám," zasmial sa a ja som s úsmevom prikývla.
"Tak jednoznačne Púštny kvet od Waris Dirieovej alebo Ľahká ako vták od Marliese Aroldovej."
"To prvé poznám, videla si aj film?"
"Áno, ale kniha je lepšia. Vo filme je vynechaných pár scén, ktoré robili knihu veľmi pútavou."
"A čo je tá druhá kniha? Ešte som o nej nepočul."
"Je to vlastne príbeh jednej anorektičky," odpovedala som jednoducho a nemienila to ďalej rozoberať.
"Ach, fajn. Dobre sme si pokecali," zasmial sa. "Teraz si všetci otvoríte zošity a zapíšete si tam, aj za uši, že o dva týždne chcem mať tu na stole od každého zošit s vašim názorom na Búrlivé výšiny. Potom si z obsahu napíšeme nejakú písomečku. A chcem, aby ste si to všetci do jedného prečítali. Áno, aj ty, Mike!" pozrel na chalana sediaceho po mojej pravej ruke, ktorý vyzeral tak.. Rebelovsky. No vyžarovalo z neho niečo roztomilé, čo ma akýmsi spôsobom priťahovalo.
"Mikovi sa asi páčiš," šepla mi Doniya. 
"Ktorý je Mike?" šepla som. 
"Ten vedľa teba." Otočila som sa a naše pohľady sa stretli. Mal tie najkrajšie oči na svete. Teda  až druhé. Nie, tretie. Štvrté. Dobre, tak nemal až také pekné oči. Zrazu zazvonilo, pán Fiset odišiel a spustilo sa šialenstvo.
"Ahoj, ja som Mike," usmial sa na mňa a podal mi ruku. S úsmevom som ju prijala a on ma ihneď objal. Už ma to nezaskočilo tak ako pri Doniyi. Možno je to tým, že voňal tak úžasne, tak mužne, tak ako Zayn. Vážne, kde je? Nechodí do školy? Chodí vôbec tu? Uvidíme, možno ho stretnem. Nechajme sa prekvapiť.
"Ahoj, ja som Liz," objalo ma dievča, ktoré sa pýtalo, odkiaľ viem tak dobre anglicky. Objatie som jej so všetkou samozrejmosťou opätovala a postupne sa objala so zvyškom triedy. Bude mi síce trvať zapamätať si všetky mená, no vytipovala som si pár ľudí, ktorí vyzerajú byť v pohode. Mám však pocit, že si budem rozumieť so všetkými. Dúfam, že to však neostane len pri tom pocite, ale bude to tak aj naozaj...

7 komentárov:

  1. fotky chceme, to je jasné :D a aj na ten nový vzhľad sa teším :D a potom..časť je perfektná ! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to ma teší, idem vybrať nejaké, kde nevyzerám jak retard. :D
      aj to ma teší, že sa tešíš :D
      ďakujem :)

      Odstrániť
  2. Perfektná časť a jasné že fotky chceme :) a som zvedavá na ten nový vzhľad :) -Peťa-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :)
      idem pohľadať pekné nejaké :)
      to aj ja :D

      Odstrániť
  3. Wow,super!!! strašne sa teším na ďalšiu...fotky?? jasné,davaj!!! :)
    Eli:)

    OdpovedaťOdstrániť