utorok, 26. júna 2012

Another world 38

 Aby ste sa dostali naspäť do deja - Another world 35 :3

Cheyenne
"Tak spusť," povedala Doniya ihneď, ako sa spustili titulky.
"A čo to chceš vedieť?" pýtala som sa naoko nechápavo. 
"Kto sa ti páči?"
"Čo presne chceš vedieť?"
"Aspoň meno." 
"Zayn."
"Priezvisko?"
"Neviem."
"Bože, ty si ťululum. Máš aspoň jeho číslo alebo twitter, facebook..?"
"Nope."
"Jeminky, čo ja s tebou budem robiť? Dievča, to musíš pýtať ako prvé! Ale dobre, viac sa pýtať nebudem, je zjavné, že mi to nechceš povedať," zamrmlala a zadívala sa do zeme.
"Nie že by som ti to nechcela povedať, ale nechcem o tom celkovo rozprávať. Proste sme sa pohádali a tak.."
"Ech, dobre. Počúvaj, teraz to nechám tak, ale v piatok prídeš ku mne, urobíme si malú pyžamovú žúrku a VŠETKO mi povieš. Platí?"
"Platí."
"Malíček na to!" zasmiala sa a vystrčila ruku. Pregúľala som panenky, no malíček jej podala a žúrka bola spečatená.
"Nezavoláme aj nejakých chalanov?" opýtala som sa napokon.

"Malú p-y-ž-a-m-o-v-ú žúrku. Žiadny chalani. Ž-I-A-D-N-Y!" 
"Dobre, veď na mňa nemusíš kričať."
"Nekričím, len vysvetľujem," zasmiala sa. "Potrebovala by som nové rifle, pomôžeš mi nejaké vybrať?"
"S radosťou, mademoiselle," uškrnula som sa a už sme boli na ceste k prvému obchodu.
   Rifle sme našli asi po hodine chodenia a spolu s natešenou Doniyou som sa vybrala domov. Ešte som zvedavá, ako presvedčím rodičov, aby ma k nej pustili. Snáď budú mať dobrú náladu...

*v piatok*
"Tak som tu, máš všetko?" opýtala sa Doniya, keď som sa lúčila s mamkou.
"Pyžamo, časopisy, šminky a žehličku. Zabudla som niečo?" vyratúvala som a kráčala cez záhradu von s Doniyou v pätách. 
"Malo by to byť všetko, fajn. Tadiaľ," povedala, keď za sebou zatvorila bránku na záhrade. S úsmevom som ju nasledovala a celú cestu k nej sme pretrkotali a ja som sa psychicky pripravovala na to, ako jej dopodrobna vylíčim všetko o Zaynovi. Čo sa rodičov týka, prekvapivo rýchlo súhlasili, ani ich nebolo treba presviedčať. Možno to je aj tým, že sa s Doniyou v utorok rozprávali. Ale to už neriešim, podstatné je, že som teraz tu a smerujem na žúrku. Síce pyžamovú, ale stále je to žúrka.

"Nech sa páči, tu bývam," povedala Doniya, keď sme zastali pred neveľkým domom neďaleko toho môjho. Viedla ma do vnútra, kde to už na prvý pohľad bolo útulné.
"Mami, sme tu!" zakričala a vyzula si svoje nové Conversy, ktoré som jej včera pomáhala vybrať.
 "Ahojte," podišla k nám žena v stredných rokoch, "rada ťa spoznávam, Cheyenne."
"Aj ja vás," usmiala som sa a prijala podávanú ruku.
"Cíť sa tu ako doma."
"Ďakujem."
"Ty si Cheyenne?" pribehlo ku mne asi 9 ročné dievčatko a podávalo mi drobnú rúčku.
"Áno, to som ja," usmiala som sa na ňu.
"Ja som Safaa," uškrnula sa a objala ma.
"Ahoj, ja som Waliyha," usmialo sa na mňa asi 20 ročné dievča, ktoré sa veľmi ponášalo na Doniyu.
"Teší ma," usmiala som sa a opätovala jej objatie.
"Fajn, zoznámenie máme za sebou, ideme," zasmiala sa Doniya a viedla ma cez chodbu ku schodom, no ja som sa zastavila pri fotkách v rámčekoch a neskrývane ich prezerala.
"Nehovorila si, že máš súrodencov," prehodila som mimo reči.
"Nepýtala si sa," zasmiala sa. V tom mi čosi vyrazilo dych. Fotka.
"T-toto je-"
"Môj brat," doplnila ma.
"Ó. Môj. Bože," šepla som.
"Čo sa stalo?"
"Zayn?"
"Áno, prečo?"
"To je on."

"Kto on?"
"Ten. Čo som ti o ňom hovorila."
"Takže ty si tá Cheyenne!" vykríkla zrazu.
"TÁ Cheyenne?" nechápala som.
"Zayn o tebe neustále básnil, vďakabohu že-" nedokončila.
"Vďakabohu, že čo?" dožadovala som sa pokračovania.
"Ale nič, poď, ideme do izby," zamrmlala nervózne a ťahala ma po schodoch hore. 
"Je doma?" opýtala som sa, keď za nami boli bezpečne zatvorené dvere.
"Nie," povedala rýchlo, akoby sa niečo snažila zakryť. "Chceš niečo na pitie?" opýtala sa zrazu.
"Áno, dám si," odpovedala som zmetene. Nič som nechápala. Doniya vybehla z izby a ak som predpokladala správne, išla do kuchyne. Nechápavo som sa zadívala na dvere, pomaly si zložila tašku a sadla si na posteľ prekrytou zelenkastou dekou.
"Som tu," usmiala sa a takmr vletela do izby.
"Nechcem byť otravná, alebo sa hrať na stalkera, ale kde chodí Zayn do školy?"
"Tam kde aj my."
"A ako je možné, že som ho ešte nestretla?"
"No.. Vieš.. On.. Išiel na nejaký výlet alebo čo to."
"To nevieš presne?"
"Je to môj starší brat, samozrejme, že to neviem presne, netrápi ma to," zasmiala sa. "Tak, aký film si pozrieme na začiatok? Mám aj popcorn," uškrnula sa a zo zásuvky vytiahla laptop.
"Čo tam máš?"
"Hm. The Devil Inside?"
"Fajn, prezlečiem sa do pyžama už teraz, alebo..?"
"Teraz, teraz. Zatiaľ nájdem ten film." Prikývla som a zohla sa k taške. Keď som sa dvihla, laptop sa práve zapol a mne sa naskytol pohľad na Doniynu tapetu. Bol tam nepochybne Zayn a nejaký blonďáčik.
"To je ten tvoj chalan?" opýtala som sa.
Strhla sa. "Ech. Áno."
"Musíš byť, rada, že spolu vychádzajú tak dobre, lebo pokiaľ viem, tak starší bratia svoje mladšie sestry ochraňujú."
"To aj Zayn mňa, ale Nialla pozná už dlhšiu dobu, tak mu to až tak nevadilo," usmiala sa. "Vždy lepšie ako Harry," zašomrala a nebola som si istá, či to naozaj povedala, tak som to nechala tak.

6 komentárov:

  1. Akože ty to dáš s pohľadu jej :D a čo na Nialla si zabudla :D pcht :D že sa nehambíš :D ale úžasná časť

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ňahaha :D zabudnúť na Nialla? Ja? Nikdy! :D
      nie, nehanbím :D:D
      ďakujem :)

      Odstrániť
  2. ech.. :D trošku trápna otázka, ale.. chcete pokračovanie k 37. časti ? :DD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ano :)) :D -Peťa-

      Odstrániť
    2. Že vahaš :) inak super :)

      Odstrániť
    3. no jasné!! :D:D:D:D:D:D:D

      Odstrániť