piatok 15. júna 2012

Another world 29

Zayn
"Nemôže sa kvôli mne trápiť! Nemôže!" vykríkol som a vytrhol sa z Louisovho objatia.
Utekal som do izby a matne som vnímal, že ktosi uteká za mnou. Akonáhle som sa ocitol v bezpečí izby, zabuchol som za sebou dvere a zamkol ich. Počul som, ako na ne Louis trieska a volá raz na chalanov a raz na mňa. Pousmial som sa nad absurdnosťou tejto situácie a pomaly pristúpil k nočnému stolíku, kde bolo presne to, v čo som dúfal. Spod kôpky fotiek som vytiahol maličkú krabičku a v nej žiletku. Opatrne som ju rozbalil a namieril ju proti oknu.
Taký malý kúsok kovu a koľko problémov môže urobiť, usmial som sa v duchu a sadol si na zem do stredu izby.
Z vrecka som vytiahol mobil a pozorne sa zadíval na fotku, ktorá sa mi skvela na pozadí.
Bola tam Cheyenne, ako sedela na lúke, vietor jej rozfukoval dlhé hnedé vlasy a na tvári jej pohrával pre ňu typický okúzľujúci úsmev. Chcel som si ju zapamätať takto, ako usmiate dievča, ktoré nič netrápi. Opäť som sa usmial, žiletkou si prešiel po zápästí a šepol jej meno. Akoby ma mohla počuť. Zadíval som sa na svoju ruku, kde po ťahu neostalo absolútne nič. Zamračil som sa na žiletku a opäť ju potiahol cez zápästie. Znova žiadny výsledok. Tentokrát som to skúsil znovu, no už silnejšie. Konečne! pomyslel som si, keď som zbadal kvapku krvi.
"Ešte trochu," šepol som a ten zákerný pohyb zopakoval. Zase bez výsledku. Kurva, to som až taký neschopný?! Zopakoval som to ešte párkrát a konečne sa mi to podarilo. Cez zápestie sa mi tiahli štyri dlhé zárezy. Nepáčilo sa mi to, tak som pridal ešte jeden. A ďalší. A znova. A posledný. A ešte raz. Nakoniec mi ruku zdobilo celkovo desať rán. S úsmevom som sa díval na krv, ktorá mi stekala po ruke a dopadala na zem. Pomaly som si ľahol a nechal sa unášať bolesťou. V hlave som si vytvoril zvuk dopadania krvi na zem a celý čas sa pri tom usmieval.
Jediná vec, ktorú som mal v mysli, bola ona. Krásna a dokonalá Cheyenne.
Opäť som schmatol žiletku a urobil ďalší zárez. Ale teraz už vážne posledný.
Nemal som totiž v pláne zabiť sa, to fakt nie. Len som zo seba potreboval všetko dostať a možno byť chvíľu v bezvedomí.
Pomaly sa mi začalo zahmlievať pred očami, matne som počul hlasy pri dverách, cítil krv stekajúcu po mojej ruke, cez dlaň, ku končekom prstov až na zem.
Po chvíli som nevidel nič, len Cheyenne.
"ZAYN!" začul som a upadol do šťastného bezvedomia...

5 komentárov:

  1. OOOOO nemám slov dievča žasné teším nsa na ďalší diel :) Nech je čo najskôr :D -Peťa-

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja ťa zabijém! Ale nie nemôžem, kto mi pridá ďalšiu časť :D OMG! Nie zabijem ťa ak to skončíš! :D:D Nie, BOHA neviem čo chcem! :D:D Takže pekne krásne napíš ďalšiu časť, nechaj aby Zayn prežil a všetci (vrátane teba:D) budeme šťastní! :D:D

    OdpovedaťOdstrániť