Another world 34

Nehovorila som prevčerom, že zmením vzhľad blogu? :D ech, ale som ja lenivá. :D dnes sa k tomu už zrejme nedokopem :D:D ale zajtra by som už mohla :D:D:D

tie fotky čo ste chceli a ktoré som sľúbila, som pridala pred pár minútami, pretože nechcem, aby boli na stránke hneď prvé, keď zapnem blog :D:D:D
a ešte. :D 
ĎAKUJEM !! 22 000 zobrazení !! Ste perfektné ! Ľúbim vás! :-**** 

Po troch hodinách strávených s tými bláznivými ľudmi v jednej miestnosti som mala vážne pocit, že si s nimi budem výborne rozumieť.
"Cheyenne! Nemáš pero?" zakričal na mňa Luke, zelenooký chalan s havraními vlasmi.
"Chytaj!" odkričala som mu a hodila mu pero.
"Díkes," zasmial sa a poslal mi vzdušnú pusu. Akože som ju chytila a jednu mu poslala tiež. Tak ako ja ju chytil a obaja sme vybuchli do smiechu.
"Je zlatý, nie?" zasmiala sa Doniya.
"To hej," uškrnula som sa a pohľadom zaletela k Mikovi, ktorý sa rozprával s Tracy, celkom milou ryšavkou, sediacou dve lavice predo mnou.
"Ale, ale," zasmiala sa Doniya, "tebe sa páči Mike."
"Nié."
"Áno! Vidím ti to na očiach!"
"Nepáči sa mi! Len mi príde sexy," zasmiala som sa.
"Aj to je niečo. Inak, stále po tebe pokukuje."
"Myslíš?"
"Viem. Ale dám ti kamarátsku radu. Dávaj si na neho pozor, veľmi dobre si uvedomuje, že na neho baby letia a tak povediac to zneužíva. Aj keď tu je možnosť, že by sa zmenil, no úprimne o tom pochybujem."
"Keď to vravíš ty, tak to tak bude," usmiala som sa na ňu.
"To som rada. Ozaj, makajme už, lebo Kinslerka nás zabije," zasmiala sa a mierila ku dverám.
"Kto je Kinslerka?"
"Kinslerová, profesorka biológie. Nie je zlá, práve naopak, len.. Proste nestrpí nedochvíľnosť."
"Tak to ma asi nebude mať rada," skonštatovala som s úsmevom a nasledovala ju do laboratória, kde už sedeli takmer všetci spolužiaci.
"Ozaj, zlatko, ešte ti musím povedať, že na bioške nebudem sedieť s tebou, pretože Kinslerka nám na začiatku roka priradzovala partnerov," povedala Doniya so smutným výrazom.
"To je v pohode, ty za to nemôžeš," usmiala som sa a mierila do zadnej lavice, keď ma zrazu niekto schmatol za ruku.
"Nemám partnera, budeš so mnou," zasmial sa ten, čo ma potiahol.
"Preboha, Mike!" okríkla som ho. "Chceš sa ma zbaviť?! Skoro som zinfarktovala!"
"Prepáč," potláčal smiech.
"Stalo sa. Ale nabudúce si to odpusti."
"Ako rozkážete, princezná. Teraz si sadni ku mne."
"Ako povieš," zasmiala som sa s ním a zvalila sa na stoličku vedľa neho.
"Dobrý deň, žiaci," vkročila do triedy žena stredného veku, predpokladám, že to bola profesorka Kinslerová.
"O-ou. Kto čo urobil, že tu prišla zástupkyňa?" spýtal sa ticho Mike a ja som len pokrčila plecami. Taktiež som si vydýchla, že ma nebude učiť biošku. V tom do triedy vkročila mladá žena, s dlhými červenými vlasmi, popod ktoré jej presvitalo tetovanie na krku. Proísm, nech to je profesorka, modlikala som sa v duchu.
"Dobrý deň, pani zástupkyňa," pozdravila mladá žena, "deje sa niečo?"
"Dobrý deň, slečna Kinslerová." Yes! "Nedeje sa nič, len som vám prišla oznámiť, že som našla zvyšných žiakov na výmenný pobyt. Chcela som vám to oznámiť v kabinete, no nezastihla som vás tam, tak som prišla sem," vysvetľovala zástupkyňa, zatiaľ čo ja som v duchu jasala, že mám takú sympatickú učiteľku. Biológiu nenávidím, no keď tá profka bude taká, ako vraví Doniya, možno si ju aj obľúbim.
Keď zástupkyňa odišla, slečna Kinslerová sa usadila za katedru a skúmavo sa rozhliadla po triede. V tom pohľad upriamlia na mňa.
"Á, slečne Briscoe, mám pravdu?" zasmiala sa uvoľnene.
"Áno," usmiala som sa a prišla k nej.
"Ako vidím, partnera si si už našla, takže mám o starosť menej. Aspoň mi teda dovoľ privítať ťa tu medzi nami," usmiala sa a objala ma. Jej chovanie ma zarazilo, no aspoň mi dodávala pocit, že bude normálna. Po zoznámení sa ma poslala sadnúť a postavila sa pred triedu.
"Takže, žiaci. Viete, ako som vám spomínala, že neznášam, keď ma volajú priezviskom. Od teraz chcem, aby ste ma volali Cher. Je to moje krstné meno. Ale pred vedením ani slovo, a vykať mi budete naďalej. Len ma neoslovujte slečna, pani a tobôž nie profesorka. Chapandos?" zasmiala sa a my sme všetci prikývli. Potom sa pustila do vysvetľovania nového učiva a čuduj sa svete, mala tak zaujímavý výklad, že ma ani raz neťahalo naspánok.
No jedna vec, čo mi vadila, by tu bola. A to Mikeove pohľady. Neustále sa na mňa díval. Spočiatku mi to celkom lichotilo, no po čase to začalo byť otravné. Ale tak, čo mu na to poviem? Mike, nezízaj na mňa? Nie, to by som vyzerala ako paranoidná, a to ja nie som. Ale pri ňom asi začnem byť. Nevadí, uvidíme, ako to pôjde časom...