nedeľa, 28. októbra 2012

Another world - epilóg


Pravdepodobne jeden z najdlhších epilógov aký kedy kto videl :D je to trochu veľmi poodsekované, keďže som tam dávala len dôležité medzníky, ale inak by z toho bol milión ďalších častí, a to nikto z nás nechce :D


„Zayn, no tak,“ šepkal Liam. „Ja chápem, že ti Cheyenne chýba, ale skús sa aspoň trochu usmiať, kvôli directionerkám. Veď vieš, ako nenávidia, keď si smutný,“ tíšil ma ďalej. S povzdychom som si z tváre zotrel slzy a pretrel si oči, čo však spôsobilo len únik ďalších sĺz.
„Och, Zayn,“ šepol Niall a pevne ma objal. Pomaly ma to upokojovalo, veď nie nadarmo sa vraví, že náš blondiačik dáva najlepšie objatia. V tom som si však spomenul na Cheyenne a to, ako zvykla ležať v mojom náručí, ako som ju mal pri sebe, ako som ju mohol kedykoľvek pobozkať a ona mi moje bozky opätovala... To však spustilo ďalšie slzy a bol som tam, kde na začiatku.
„Zaynie, je to už viac ako mesiac. No tak,“ šepol Niall, no nepomohlo to. Skôr tým docielil presný opak. Chápete to?! Už viac ako mesiac, posratý mesiac, prežívam strasti tohto sveta bez nej. Čudujem sa, že ešte žijem. Aj keď pravdou je, že moja duša odišla s ňou a viem, že všetkým okolo mňa to je jasné...

♥♥♥

„Vitajte v Tokiu, páni,“ usmialo sa na nás mladé dievča, ktoré malo byť našou sprievodkyňou po celé dva týždne nášho pobytu v Japonsku. Ak mám byť úprimný, v kútiku duše som dúfal, že sa mi aspoň na sekundu podarí vidieť jej tvár...

♥♥♥

„Zaynie, počkaj ma tu, hneď som naspäť,“ usmial sa na mňa Liam a odbehol na toaletu. Tak som tam len trápne postával a čakal. V tom sa však stalo to, v čo som dúfal celých 13 dní.
„CHEYENNE!“ skríkol som tak, ako mi len pľúca stačili, ale zjavne ma nepočula. „Cheyenne!“ zakričal som znova, no už som nič nenechal na náhodu a rozbehol sa za ňou. Čert ber Liama, pochopí to. „Cheyenne!“ kričal som a konečne bol pri nej. Chytil som ju za rameno, no v okamihu ako sa ku mne otočila ma čakalo nemilé prekvapenie. Nebola to ona.
„Prepáčte,“ zamrmlal som a pomalým krokom sa vracal naspäť, keď som ju zbadal znova.
„Cheyenne!“ skríkol som a rozbehol sa k nej. Otočila sa za mojím hlasom a na tvári sa jej usadil prekvapený výraz, ktorý však v okamihu nahradil šťastný úsmev.
„Zayn!“ vypískla a dobehla ku mne. V okamihu sa vrhla do môjho objatia a ja som sa takmer rozplakal od šťastia.
„Tak strašne mi chýbaš,“ pošepol som jej do ucha a pevne ju objímal.
„Nie viac ako ty mne,“ šepla a ja som cítil, ako mi jej slzy máčajú tričko.
„Cheyenne, milujem ťa.“ Možno to nebolo najvhodnejšie, no musel som jej to povedať. Potreboval som, aby to vedela, aby vedela, že moje city k nej sa za tie takmer tri mesiace vôbec nezmenili.
„Milujem ťa, Zayn. Veľmi,“ šepla, pohliadla mi do očí a naše pery sa spojili v dlhom bozku plnom lásky, bolesti, smútku a citu...

♥♥♥

„Mami, oci, aha, kto prišiel!“ skríkla natešene, keď sme vkročili do jej bytu. Nevychádzal som z údivu, bolo to tak odlišné od ich domu v Bradforde, až sa mi nad tým pozastavoval rozum.
„Zayn!“ potešila sa jej mamka, keď ma zbadala stáť vedľa Cheyenne, žmoliac jej drobnú ruku.
„Dobrý,“ pozdravil som slušne.
„Rada ťa zase vidím, poď ďalej, posaď sa,“ usmievala sa ako slniečko na hnoji a ťahala nás do veľkej obývačky s presklenou stenou, cez ktorú bolo nádherne vidieť osvetlené centrum Tokia.
„Uh, mami?“ zamrmlala Chey, keď sme sedeli v obývačke a popíjali jablkový džús.
„Áno, srdiečko?“
„Vieš, je tu jedna vec... O ktorej by som sa chcela porozprávať,“ šepla a stisla mi ruku.
„Mám ísť po ocka?“ opýtala sa ticho a zrejme šípila nejakú veľkú vec. Ak mám byť úprimný, tiež som nevedel, o čo Cheyenne ide.
„Asi radšej áno,“ pošepla a slabo sa usmiala. Jej mamka len prikývla, dvihla sa z gauča odkráčala preč z obývačky.
„Zlatko, čo chceš urobiť?“ šepol som a perami jej prešiel po krku.
„Chcem sa presťahovať do Anglicka. Kúpiť si byt v Londýne, alebo ísť na univerzitu,“ povedala a zadívala sa mi do očí, akoby v nich hľadala odpoveď.
„Alebo môžeš prísť bývať k nám. Alebo ísť s nami na tour. Napríklad ako stylistka, lebo cit na to máš,“ usmial som sa na moje dievča a nežne ju pobozkal.
„Mohla by som?“ opýtala sa šokovane, no v očiach mala iskričky radosti.
„Iste. Doniya by sa neskutočne potešila a o sebe nevravím. Alebo-“ šepol som a zadíval sa jej do očí. „Alebo sa nasťahuj ku mne. V Londýne mám byt a ak mám byť úprimný, bývať sám nie je žiadna výhra. Plus by som bol najšťastnejší človek na svete,“ pousmial som sa a ona mi vtisla rýchly bozk na líce, keďže do obývačky vkročili jej rodičia.
„Myslíš to vážne?“ pošepla mi ešte.
„Smrteľne,“ odvetil som s úsmevom a palcom jej hladil chrbát ruky.
„Takže, čo také vážne nám chceš povedať?“ usmial sa na nás jej ocko.
„No.. Viete.. Mám už 18 a... Chcem ísť späť do Anglicka,“ vysypala zo seba Chey.
„Si si tým istá?“ opýtala sa jej mamka, no vôbec nevyzerala prekvapene. Cheyenne len prikývla a od nervozity mi takmer rozdrvila všetky kostičky v ruke. Tuším v nej prestávam mať cit.
„Ako si povedala, máš 18 a my ti v tom nemôžeme zabrániť. Ak mám byť úprimný, na tento moment sme čakali odo dňa, keď si na torte sfúkla 18 sviečok,“ zasmial sa jej ocko.
„To myslíš vážne?“ opýtala sa šokovane Chey. Rodičia so smiechom prikývli a nežne sa nás dívali.
„Chey, zlato, my s tým nemáme žiadny problém, len kde budeš bývať?“ opýtala sa napokon jej mamka.
„Bude bývať u mňa,“ prehlásil som skôr ako Cheyenne stihla čokoľvek povedať. Jej rodičia sa na mňa prekvapene zadívali, no na tvári sa im obom rozlial blažený úsmev.
„V tom prípade, nič ťa tu už nedrží, dcérka,“ pousmial sa jej ocko a ja som si bol istý, že som v jeho očiach zbadal slzy.
„ĎAKUJEM!“ vypískla Chey a obom sa im vrhla okolo krku. S pobaveným úsmevom som ju pozoroval, no potom pribehla ku mne a pevne ma objala.
„Ďakujem,“ pošepla s úsmevom, chytila mi tvár do dlaní a láskyplne ma pobozkala. Prekvapene som jej bozk opätoval, a keď sa odo mňa odtiahla zistil som, že sme v miestnosti úplne sami.
„Tak poď, miláčik, musíš sa pobaliť, aby sme mohli čím skôr odísť,“ usmial som sa a Chey ma už za ruku viedla do izby, ktorá bude za pár dní nahradená izbou inou. Izbou, o ktorú sa budem deliť s tým najdokonalejším stvorením na svete...


Na záver celej poviedky sa chcem poďakovať Hanke, Sany, Annie, Laure, Peti a mnohým mnohým ďalším, ktorí ste mi zanechávali absolútne dokonalé komenty, ktoré ma posúvali vpred.
Tiež sa chcem poďakovať všetkým, ktorí ste túto story čítali, pretože aj vďaka vám vznikla.
Ďakujem vám za všetku podporu, ktorú ste mi dodávali či už správami na facebook a twitteri alebo komentármi a zobrazeniami.
Všetkým vám, ktorí ste kedy navštívili tento blog patrí jedno obrovské ďakujem.
Bez vás by som nebola nikde, naozaj.
S láskou,
Stephanie xx

12 komentárov:

  1. oooooo ...:) ja plačem .. :) normálne som sa rozplakala ..:) poslednu dobu som strašne precitlivená,..névadí.. :D je to ááách :) úžasné :) perfektné:) nádherné:)!krásne :) DOKONALé:) to skor my tebe ďakujeme za to že nám tu prispievaš úžasnými príbehmi .. :) juuj :) neskutočne sa teším na ďalší príbeh :)neskutočne si mi zlepšila náladu :) ďakujem:) Macko Púú :-**

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Awwwwwwwwwwwwwww :)
    Je to úžasné. Teraz som spokojná a teraz sa pre zmenu ja usmievam ako slniečko na hnoji :D Inak, ten bol dobrý :DDDDD
    Môj názor na celú poviedku poznáš - rozkecala som sa pri poslednej časti :) Je krásna, skvelá, skvostná a teraz keď má ešte krásny happa ending, tak je aj dokonalá!
    I keď dokonalá bol aj bez neho, no. Zas aby som ti nekrivdila... :D
    Som hrozne rada, že to takto dopadlo a teším sa aj na ďalšie tvoje výtvory. Ako také malé decko :D
    Och, a ďakujem, že si ma spomenula na konci! ♥
    Som dojatá :D :) Ja som ťa v podstate tak nepriamo spomenula tiež v tom mojom epilógu ;D
    A podľa mňa ty sa niekde ešte len dostaneš. Pevne v to verím, bude z teba druhá... Nenapadá ma vhodný príklad :D Ale bude z teba niečo, na 100000 percent ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Bóžinku, usmievam sa na obrazovku ako taký blb :) Krásne si to napísala :) Celá story bola úplne že úžasná a dochádzali mi pri nej slová. Akože teraz to asi bude divné, ale najviac ma fascinovalo, keď si Zayn podrezal žily :D bude to asi tým, že toto som ešte v žiadnej poviedke spojenej s 1D nečítala. Niektoré poviedky sú presladené a málokedy sa niečo stáva naším ňuňákom. Táto bola niečo úplne iné. Iný druh, no najviac dokonalý :)
    Btw, ty si ma spomenula v epilógu :3 som dojatá, ďakujem :) a Je jasné, že sme ti to komentovali, pretože niečo tak perfektné sa nedá obísť bez povšimnutia (to, že som ti to nekomentovala vždy znamená iba to, že ma nebavilo stále vypisovať aké je to dokonalé ;).. )
    Nehorázne veľmi sa teším na novú story :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ja som vedela, že ich nenecháš od seba! :D ;)
    Je to úžasné :) vlastne žiadne prekvapenie ;D
    Naozaj som rada, že si ich dala znova dokopy :) aj keď tak, ako Fred povedal, bolo by to úžasné aj keby tam nebol ten šťastný koniec ;)
    Neskutočne sa teším na novú poviedku :) určite bude rovnako skvelá ako AW ;)
    Myslela si mňa? :) :') či je tu ešte nejaká iná Laura? :D ak som to ja, tak ďakujem <3
    Zbožňujem ťa Stephanie :) hlavne neprestávaj s písaním! Si v tom úžasná! ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Stephanie ja ťa milujem :) Som rada že sú spolu :) A ja by som sa neurazila kebyže tá pvodieka má viac častí by som len rada bola :) :D A toto bola uplne super poviedka jedna z najlepšíech čo som kedy čítala :) A to som ich čítala dosť :D určite si ju ešte raz prečítam a teším sa na novú story lebo viem že zas to bude niečo super :) A to čo si na konci ďakovala tej Peti si myslela mńa či? :D Keď si myslela mňa tak ďakujem :) <3 A to my ďakujeme že si to písala :) #TeamZaynne <3 :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Yeahhhhhhhhhh! (Chápeš :3)
    a zároveň
    Nooooooooooooooooooo! (chápeš :D)
    Ďakujem za všetko, za to že som prvá♥ a veď ty vieš.. Komentovať toto vlastne ani nemusím, ty všetko vieš ;D
    Anyway, akokoľvek by sa mi epilóg nepáčil (chápeš ako to myslím:D), napísala si to dokonalo ♥ :-* Všetko :3
    LY4EVER! <3
    -H.xx

    OdpovedaťOdstrániť
  7. wau, je to krásne, úžasné, dokonalé :)) nemám slov :)) som strašne rada, že sú spolu :)) táto poviedka mi bude chýbať, ale niečo sa končí a niečo sa začína :)) strašne rada som čítala túto poviedku (samozrejme aj tie predtým), ale táto mi prirástla srdcu :)) hlavne, keď som s v nej niekedy strácala, hlavne v tých častiach, kde nevedela, že Doniya je jeho sestra :)) ale to sa mne na tom páčilo :)) teším sa na novú poviedku a na záver chcem dodať, že to ja/my ti ĎAKUJEME zato ako skvelo píšeš :)) *K*

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Dokonalá úplne úžastná, píšeš vážne veľmi dobre nechcela by si vidať knihu ?? rada by som si ju prečítala :) a začni prosím písať ďaľiu časť prosím :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. fňuk :') dokonalejší koniec som si ani nevedela predstaviť :') jaa... vôbec neviem čo písať, vlastne ... viem :) veľké ĎAKUJEM za krásny zážitok pri čítaní tejto dokonalej poviedky :) Ďakujem za krásne slová, kvôli ktorým som sa nemálo krát zasmiala, rozplakala alebo roztopila :3 Dievčá .. keď mi kamoška poprví krát ukázala túto poviedku zaujala ma :) ten dej, ten nápad, to dokonalé opisovanie pocitov ma prinútilo prečítať si celý príbeh a nedočkavo čakať na ďalšiu čím ďalej tým dokonalejšiu časť :) neviem koľko kladných prídavných mien existuje, no na každé, ktoré si spomenieš patrí tebe :) Tvoja fanúšička čakajúca na tvoju vydanú knihu ;D

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Bola fantastická a plakala som jak blbá ale nevadí :D ;( :) (Dia)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. zbožnuejm ťa! po tej poslednej časti...och, mala som chuť ťa zabiť! ale týmto epilógom si si to vyžehlila! Normálne si ma nenormálne potešila! (Meg)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Ou bože to je nádherné, to je dokonalé :O plačem... nevadí, je to... woow, máš môj obdiv dievča ;)

    OdpovedaťOdstrániť