piatok 1. júna 2012

Another world 21

Na začiatok, prepáčte, že zase nebola časť. 
V utorok sa nám pokazilo wi-fi, takže som nemohla písať a včera mi nejako nešla karta + som pozerala to DVDčko čo chalani na TT komentovali. :D
takže tak.
A prepáčte, že je časť taká krátka.. :D ale myslím, že aj napriek tomu má niečo do seba ;)
Inak, už teraz vám môžem povedať, že zajtra časť nebude. Nie som totižto doma. Neviem ešte, ako to bude s nedeľnou časťou, ale pokúsim sa o zázrak. Ale nesľubujem nič. :D
btw, ďakujem za 17,000 !! :-* 

"Ako sa majú bratranci?" opýtala som sa, keď sme vchádzali do obchodného centra. Opýtala som sa tú najdebilnejšiu otázku na svete, no potrebovala som rozprúdiť debatu. Celú cestu sme boli obaja ticho a on bol zrejme myšlienkami úplne inde. Asi som ho už omrzela, pomyslela som si. Veď bodaj by aj nie. Môže mať každú, na ktorú si ukáže. Prečo by sa zahadzoval so mnou? Obyčajnou babou z Tokia? Ani sa mu nečudujem, po tom týždni ma musí mať plné zuby, pokračovala som vo svojom vnútornom monológu a neočakávala Zaynovu skorú odpoveď.
"Bratranci?" opýtal sa nechápavo.
Prikývla som. "Veď tí, čo k tebe včera prišli."
"Ach. Majú sa fajn," odpovedal a venoval mi jeden z tých úžasných úsmevov.
Nič som na to nepovedala, nemala som čo.
"A ty ako?" opýtal sa po chvíli. "Tešíš sa do školy?"
"Aj celkom áno. Som hlavne zvedavá na nových spolužiakov." Nič na to nepovedal, len ma viedol po obchodnom centre.
"Kam ideme?" opýtala som sa po chvíli trápneho ticha.
"Nájsť školskú tašku," odpovedal a kráčal ďalej. Prikývla som a nasledovala ho.
Po chvíli sme konečne zastali pred akýmsi obchodom.
"Tu?" opýtala som sa neveriaco.
"Hej." Dvihla som obočie, no nepýtala som sa. Vošli sme dnu a prezreli všetky dostupné batohy. Zayn slintal nad každým druhým, no mne sa nepáčil ani jeden.
"Fajn. Ideme ďalej," povedal namrzene a pretočil očami. To mi už praskli nervy.
"Pozri, Zayn," povedala som zatiaľ pokojným hlasom, keď sme vyšli pred predajňu. "Nechápem, čo ti sadlo na nos. Vždy sme si výborne pokecali, no dnes si akýsi mĺkvy. To by mi až tak nevadilo, ale keď ťa nudím, načo si sa trepal po mňa?"
"Netrep debiliny a poď," zavrčal a vykročil.
"Zayn! Dopekla! Čo som urobila, že sa ku mne správaš ako k poslednému looserovi?!" zakričala som. Naštvane ma schmatol za ruku a vyviedol pred obchodné centrum. Alebo lepšie povedané, za, aby tam bolo menej svedkov.
"Teraz ma počúvaj! Neurobila si nič. A správam sa k tebe úplne normálne! Tak láskavo netrep somariny a poď!" zvrieskol.
"Čo si o sebe myslíš, že na mňa môžeš kričať?! Nie som nejaká fľandra, aby si si na mňa mohol otvárať hubu! Na to rýchlo zabudni!" Už som kričala a do očí sa mi drali slzy. Neviem, či od hnevu alebo som bola zronená z toho, že kričím na Zayna. Na toho dokonalého Zayna, pre ktorého by som včera možno aj vraždila.
"A ty si čo, že na mňa zvyšuješ hlas?!" oplatil mi to, ako inak, krikom.
"Ja som ja! Do riti, Zayn! Načo si sa trepal za mnou, keď po mne len kričíš?! Kurva, čo som ti urobila?" kričala som a rozplakala sa. Zayn na mňa zhrozene pozrel a nevydal ani hláska. Otočila som sa na päte a kráčala preč.
"Cheyenne!" skríkol za mnou, zdrapil ma za ruku a otočil ma k sebe.
"Čo odo mňa ešte chceš?!" vykríkla som a dívala sa do zeme. Položil mi ukazováčik na bradu a snažil sa dvihnúť mi tvár, aby som sa na neho pozrela. No ja som sa mu vytrhla.
"Daj mi pokoj, Zayn!" skríkla som a vytrhla sa z jeho zovretia.
"Kam si myslíš, že ideš?!"
"Domov!"
"V žiadnom prípade!"
"A čo kurva si, že mi budeš rozkazovať?!"
"Len bezvýznamný bod v tvojom živote! Myslíš, že som taký sprostý, že to neviem?!"
"Klameš! Vieš, že nie si bezvýznamný! A teraz ma nechaj!" zakričala som a rozbehla sa preč. Už som len počula, ako za mnou kričí, no nevenovala som tomu pozornosť.
Utekala som nevedno kam a po chvíli som sa dostala na miesto, kde som sa zoznámila so Zaynom. Sadla som si na našu lavičku, ak sa to tak dá vôbec nazvať, a rozplakala sa. Nie že by som doteraz neplakala, to nie, len.. Jednoducho, teraz to prepuklo naplno.
Rozmýšľala som, kde som urobila chybu. No na nič som neprišla.
Na čo sa za mnou trepal, keď som mu tak liezla na nervy?! Ale prečo som na neho vybehla? Si ty ale sprostá krava! okríkla som sa v duchu a rozplakala sa ešte viac, aj keď to asi nebolo možné.
"Cheyenne?" začula som nad sebou hlas. Nechcela som dvihnúť hlavu, bála som sa, že to bude Zayn. No nebol to jeho hlas. Ale kto by ma tu poznal? Rodičia to tiež nie sú, to viem určite. Opatrne som nadvihla hlavu a to, čo som zbadala, ma totálne šokovalo...

8 komentárov:

  1. bude tam Louis :D btw je to super :) skús v nedeľu pridať ďalšiu časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nebude. :D ďakujem :)pokúsim sa, ale nesľubujem nič..

      Odstrániť
  2. nemám slov..teda môžem povedať iba toto "wou" !

    OdpovedaťOdstrániť
  3. WAU užasna čast a chcem aby si v nedelu pridala čast :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. bude tam Louis, nekasli nas! :D inak super, som na to kukala, ze kolko zrazu nadavok v jednej casti, to tu este nebolo, ale mne sa to pacilo :D a mohla by si sa pokusit nas potesit v nedelu castou :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. aké ste si tým isté :DD
      hej, potrebovala som sa vybúriť a oni dvaja mi prišli ako vhodní adepti :D:D:D
      pokúsim sa :))

      Odstrániť