pondelok 25. júna 2012

Another world 36

Takže, trochu sa vrátime v čase a zistíme, čo sa dialo so Zaynom ďalej. Ak sa potrebujete dostať do kontextu, nadväzujem na časť 31 :)
btw, ja som tiež dobrý retard. :D raz poslovenčujem ženské priezviská a raz nie. :D no nič, pohoda. :D:D:D 
a hej ozaj. :D teraz  neviem prečo, ale vždy mi vychádzajú akési kratšie časti, tak snáď nevadí :) viete, ja len nechcem prebiehať z deja do deja veľmi, aby ste neboli zmetené so mnou na čele :D  

Doniya
"Dobre, tak sa tu držte," povedal Louis a spolu s Harrym a Liamom odišli k nám domov.
"Nechápem toho magora. Prečo to urobil?" šepla som a Niall ma len pevne objal.
"To nechápe nikto, zlatíčko." Zhlboka som si povzdychla a nevedela som nájsť slová, ktoré by vyjadrovali, ako sa v tej chvíli cítim, tak som sa len nechávala utešovať v Niallovom pevnom objatí.
"Ľúbim ťa," zašepkala som napokon.
"Aj ja teba," šepol späť a vtisol mi bozk do vlasov. Usmiala som sa do jeho košeľe a opatrne ho potisla k lavičke, aby sme si mohli sadnúť. Našťastie ma okamžite pochopil a staiahol ma do svojho lona, kde som sa cítila neskutočne bezpečne.
"Takže takto sa človek cíti, keď je zamilovaný," zamrmlal Niall a mala som pocit, že som to nemala počuť, tak som len dvihla hlavu a nežne ho pobozkala na jeho dokonalo krojené jemné pery.
"Slečna Maliková," ozvalo sa zrazu a ja som vyskočila, až Niallom myklo, no ihneď sa postavil za mňa a objal ma okolo pása. Bola som mu vážne vďačná za to, že tu so mnou ostal a bol mi oporou.
"Áno?"
"Váš brat sa prebral, môžete ho ísť navštíviť," povedal doktor a ukázal nám Zaynovu izbu. S Niallom sme prikývli a vybrali sa za tým mojim zmagoreným bratom.
"Cheyenne?" šepol Zayn ticho, keď sme mlčky vkročili do izby.
"Nie, to som ja, Doniya," pošepkala som a chytila ho za ruku.
"Ach. Čo sa stalo?"
"No, ech, mal si zatmenie mozgu, a tak nejak.. No.. ešte ti to vysvetlíme. Jednoducho si v nemocnici-" spustil Niall a stále ma objímal okolo pása.
"Ale čo turné?" prerušil ho Zayn.
"Neboj sa, ráno ťa pustia domov," zašepkala som a stisla mu ruku. Stisk mi opätoval a zadíval sa Niallovi do očí.
"A čo Cheyenne?" opýtal sa napokon.
"Nevie o tomto. Aspoň teda myslím. Ale Louis by jej to nepovedal, tým som si istý."
"To je dobre. Len jej to nevravte, fajn?"
"Ako povieš," usmiala som sa silene. "Donesieme ti niečo?"
"Nie, netreba," uškrnul sa a zaškvŕkalo mu v bruchu. "Alebo žeby?"
"Skočím ti po jedlo," povedal Niall a už ho nebolo. Ja som si zatiaľ s ťažkým povzdychom prisadla k Zaynovi a zadívala sa mu do očí.
"Zayn, prečo si to urobil?" Pokrčil plecami, tak som pokračovala. "Tak som sa o teba bála! Dočista ti zadrbalo?! Mohol si sa zabiť."
"Zlatko, nechaj to tak. Už mi je lepšie a sľubujem, že to nikdy viac neurobím. Veríš mi?"
"V tvojom momentálnom citovom rozpoložení? Nie. Ale pokúsim sa."
"Ľúbim ťa, sestrička," usmial sa a dvihol ku mne ruky.
"Aj ja ťa ľúbim, ty môj zmagorený braček," zasmiala som sa a pevne ho objala.
Takto sme sedeli až kým sa nevrátil Niall s jedlom. Zayn sa do toho s chuťou pustil a my sme sa na neho s úsmevom dívali.
"Zabudol som na spôsoby," zasmial sa po chvíli. "Nedáte si?"
Pokrútila som hlavou: "Nie som hladná."
"Láska, takmer celý deň si nič nejedla, vezmi si niečo," pošepol mi Niall do ucha a natiahol sa po kúsok chleba. 
"Nie som hladná, vážne."
"Niall, čo sa deje?" opýtal sa znepokojene Zayn a prebodával nás pohľadom.
"Tvoja sestra od rána nič nejedla."
"Doniya! Musíš jesť! Na, vezmi si," povedal a podal mi hamburger, z ktorého práve odhryzol.
"Len pokojne jedz. Tu je chlieb," uškrnula som sa a natiahla ruku k Niallovi. On len pokrútil hlavou, sadol si na stoličku a stiahol si ma do lona. 
"Budem ťa kŕmiť, bejby," zasmial sa a priložil mi chlieb k ústam. Zayn sa nadychoval, že niečo povie, no blonďáčik ho zastavil: "Máš pocit, že by inak jedla? Ja teda nie." Zayn mu to potvrdil kývnutím hlavy a ďalej sa napchával. Vyzeralo, že ho celý ten cirkus totálne vyšťavil. Ale môže si za to sám.
"Niall, choďte sa domov vyspať. Prídete zajtra," šepol Zayn a odtlačil stolík s tanierom.
"Ako rozkážeš."
"Ale-" 
"Žiadne ale, Doniya. Ideš sa domov vyspať!"
"Fajn," zašomrala som a pevne ho objala. Napokon ho ešte objal Niall a vyrazili sme naspäť domov.   

5 komentárov:

  1. byť tak Doniya O.o ale inak..veľmi dobré ! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skvelé už ani neviem čo ti mám napísať :D -Peťa-

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Popravde, nemám moc rada One Direction, teda nepočúvam ich tak moc jedine keď hrajú v rádiu ich pesničky. Nejakou čírou náhodou som sa dostala k tvojmu blogu a začala som čítať tvoje poviedky. A jediné čo ti nato môžem povedať že ÚŽASTNE píšeš. :)) Vydaj knihu. ;D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Je to ako vždy dkonale :)

    OdpovedaťOdstrániť