utorok 23. októbra 2012

Another world 69

69 hehe :3

 :DDDD 
na začiatok sa vám chcem poďakovať za všetky dokonalé komentáre, ktoré ste mi zanechali pri poslednej časti :)) veľmi, veľmi, veľmi si ich vážim :) viem, neodpovedala som ani na jeden, no sú tak dokonalé, že strácam slová :) no vedzte, že som si všetky prečítala (a nie raz) :) avšak jedno slovo mi napadá, ktoré si zaslúžite.. Je to veľké, tučné, obrovské ĎAKUJEM! 
Bez vás by som nebola nikde, bez vás by tento blog nefungoval a bez vás by som zrejme nebola taká, aká som.. takže ešte raz vám ďakujem :) veľmi si cením, čo všetko pre mňa robíte, a aj keď si to asi neuvedomujete, je toho naozaj veľa a ja som za to neskutočne vďačná.. :)
btw, včera som sľúbila vysvetlenie, prečo nebola časť.. Ono to je dosť zložité, no pointou je, že zrejme bolo niečo vo vzduchu a celý deň sme si s rodičmi skákali do vlasov, z čoho som mala náladu hlboko pod bodom mrazu a nemala som najmenšiu chuť písať..  


Keď som sa ráno zobudil, prvé čo som zbadal bolo Cheyennino nádherné (nahé) telo prepletené s tým  mojim. Usmial som sa pri spomienke na minulú noc a odhrnul prameň vlasov zo Cheyenninej pokojnej tváre, aby som si ju poriadne prezrel. Plné poodchýlené pery, ktorých kútiky boli skrútené do nežného úsmevu sa spolu s dlhými riasami vynímali na jej bledej, oválnej tvári. Neovládol som úsmev pri predstave, že toto stvorenie, toto prenádherné stvorenie je moje a z nejakých nevysvetliteľných dôvodov ma miluje. V tom sa z jej úst vydral tichý povzdych, v ktorom som rozoznal svoje meno a pomaly zatrepotala viečkami, kým svoje krásne zelené oči uprela na mňa.
"Dobré ráno, princezná," usmial som sa a pobozkal ju.
"Dobré ráno," usmiala sa na mňa a hlavu položila na moju hruď. Automaticky som ju objal okolo ramien a v tichosti sme si užívali vzájomnú blízkosť. Netuším, nad čím v tej chvíli premýšľala, no mne v hlave rezonovala jediná vec: spomienka na minulú noc a to, že sa to stalo s človekom, ktorého milujem.
"Nad čím premýšľaš?" prerušila ticho šeptom Cheyenne a jej prsty blúdili po mojej hrudi, čo mi spôsobovalo zimomriavky.
"Čím som si ťa zaslúžil," odpovedal som prosto. Neveriaco sa na mňa zadívala a ja som sa k nej s úsmevom natiahol, aby som naše pery mohol spojiť v bozku.

"Mami, oci, som doma!" skríkol som a z nôh si skopol čižmy.
"Ahoj, synček," zasmial sa otec a pobúchal ma po pleci. "Počul som, že so Cheyenne tvoríte pár," usmial sa hrdo a ja som sklonil svoju paradajkovo červenú tvár.
"Ahoj!" pribehla ku mne mamka a poriadne, ako sa na správneho rodiča patrí, ma vystískala. "Cheyenne nie je s tebou?"
"Práve o tom som sa chcel porozprávať," usmial som sa nervózne. "Ozaj, kde sú chalani?"
"Doniya išla von s Niallom a zvyšok netuším. No skôr ako večer sa nevrátia."
"Fajn," povzdychol som si.
"Tak von s tým, synak, čo ťa trápi?" uškrnul sa otec a pokynul mi, aby som ho nasledoval do obývačky. Mamka išla rovno za mnou, takže som sa nebál, že by som svoje pocity musel pred rodičmi vysvetľovať viackrát, ako bolo potrebné.
"No... Takže... Ide o to, že... No, ako by som... Ech... Chcem vám ju predstaviť oficiálne, ako moju priateľku." Tak, a je to von.
"Ale veď to je úžasné!" vypískla mamka a ja som si z čela zotrel pomyselný pot.
"Mohla by prísť dnes na skoršiu večeru, čo vy na to?" navrhol ocko a mamka div neskákala nadšením.
"Tak ja jej zavolám," zamrmlal som, no bol som šťastný ako blcha, aj keď to tak možno nevyzeralo.
"Zisti, čo môžem uvariť," prikázala mi mamka a s ockom v pätách takmer odtancovala do kuchyne.

"Prosím?" ozval sa jemný hlas na druhej strane linky.
"Ahoj, zlatko, tu je Zayn," oznámil som s úsmevom.
"Ach, ahoj. Čo potrebuješ?"
"Ja len... Či by si... No... Dnes neprišla na skoršiu večeru s mojimi rodičmi?" zatiahol som prosbu na konci do otázky. Prosím, povedz áno, povedz ánooo, modlil som sa v duchu.
"T-to myslíš vážne?" Prikývol som, no vzápätí si uvedomil, že ma nevidí.
"Smrteľne," odvetil som a stále čakal na reakciu.
"Fajn, počkaj... Mamíí?" skríkla a ja som si rýchlosti odtiahol mobil z ucha, no rýchlo ho priložil naspäť, aby mi neušiel ani kúsok rozhovoru. Bolo mi to však prd platné, keďže sa rozprávali akousi rečou, ktorej som absolútne nerozumel.
"Prídem," pošepla napokon.
"Naozaj?" vydýchol som šťastne a div nezačal tancovať jeden z Niallových divných oslavných tančekov.
"Áno. Prídeš po mňa?"
"Samozrejme," odvetil som a akosi sa nedokázal prestať usmievať.
"Dobre.. A o koľkej?"
"O piatej?"
"Platí. Ľúbim ťa, Zayn, pa," zasmiala sa a skôr než som stihol čokoľvek odpovedať, zložila. Takže teraz musím vybaviť ešte jednu vec...
"Zayn, ak to nie je stav života a smrti, tak si ma neželaj!" vynadala mi namiesto pozdravu Doniya.
"Ahoj, Doniya, aj ja ťa rád počujem," zasmial som sa. "Potrebujem poradiť. Cheyenne k nám dnes ide na večeru a ja potrebujem povedať mamke, čo má uvariť."
"Ah, jasné. V tom prípade máš odpustené," zasmiala sa a ja som začul mľaskavý zvuk. Poznámka pre mňa: požiadať Nialla, aby nebozkával moju mladšiu sestru, keď s ňou telefonujem.
"Rizotom nič nepokazí. Polievku si môže odpustiť a ak sa jej chce robiť dezert, tak niečo s čokoládou alebo banánmi," vyratúvala Doniya a ja som sa to snažil rýchlo zapisovať.
"Takže rizoto, bez polievky a čokoládovo-banánový dezert?" zopakoval som.
"Áno, presne tak. Musím utekať, maj sáá," zaspievala a už som počul len tón oznamujúci koniec hovoru. Čo je dnes so všetkými, že mi tak kruto skladajú?!
"Máš to?" strčila mamka hlavu do mojej izby. "Bože, uprac si tu kúsok!"
"Mám to," odvetil som s kyslým úškrnom. "Bez polievky, rizoto a ak chceš nejaký dezert, tak buď s čokoládou alebo banánmi," vyratúval som a mamka prikyvovala.
"Dobre. O koľkej?"
"O piatej idem po ňu."
"To sa stíha," zasmiala sa uvoľnene a už jej nebolo. S hlbokým povzdychom som sa postavil z postele, aby som sa pozrel na hodiny a skoro ma zrazil infarkt. 15:00!! Dopekla, dopekla, nestíhááááááám!
Rýchlo som utekal do kúpeľne, kde som sa osprchoval, nastajloval si vlasy a ešte rýchlejšie utekal naspäť do izby, kde nastal asi najväčší problém. Čo na seba?!
"Louu, no táák, dvihni to," šepkal som nervózne stepujúc pred skriňou len v boxerkách.
"Superman hlási príjem!" ozvalo sa na druhej strane linky.
"ČO SI MÁM OBLIECŤ?!"
"A kam sa chystáš?"
"Cheyenne k nám ide na večeru!"
"Dobre, pokoj. Nádych, výdych. Nie ty, Harry! Pokračuj! Daj si čierne rifle a nejakú košeľu, no nie príliš spoločenskú. Choď do našej izby a zober si tú Harryho tmavozelenú," konštatoval Louis a ja som len počul tlmené "Hej!" a chichot.
"Ok, dobre. Ďakujem, si poklad, Tomlinson!"
"Aj sa tak trblietam?" potešil sa.
"Samozrejme," zasmial som sa nervózne a rýchlo zložil. Ha, bod pre mňa! Nestihol mi zložiť.

"Mamí! Idem po Chey, za pol hodinu sme naspäť!" zakričal som, kým som si obúval čižmy.
"Dobre, stíham to!" Len som sa zasmial a vyrazil.
Bolo presne 17:00, keď sa objavila vo dverách. Pohľad na ňu mi, opäť raz, vyrazil dych. Bola neskonalo nádherná.
"Ahoj," šepla tíško.
"Si nádherná," odvetil som namiesto pozdravu a ukázal jej, aby sa otočila okolo vlastnej osi.
"Môže byť?" opýtala sa nervózne.
"Samozrejme," usmial som sa a pritiahol ju k sebe, aby som mohol znova ochutnať chuť jej sladkých pier, ktorých som sa nedokázal nabažiť.
Pomalým krokom sme teda vyrazili a po ceste sa zhovárali o všeličom možnom, no vždy sme skončili pri jednej téme. A to pri tej, že som sa Chey snažil upokojiť.
"Budú ťa zbožňovať," pošepol som jej, keď sme stáli pred dverami.
"Si si tým istý?" opýtala sa nervózne.
"Na sto percent," odvetil som a zatiahol ju dovnútra.

Večera prebehla bez najmenších problémov, všetci sme sa výborne bavili a čo je najhlavnejšie, rodičia si Chey zamilovali ešte viac, ako som čakal.
"Lepšiu priateľku pre nášho syna sme si ani nemohli prijať," usmieval sa ocko, keď sme stáli na prahu dverí a Cheyenne sa lúčila s mojimi rodičmi.
"Sme veľmi radi, že sme ťa mohli spoznať, Cheyenne," povedala mamka a objala ju. Chey jej kupodivu objatie bez zaváhania opätovala a mojej mamičke z tváre neschádzal úsmev.
"Tak sa maj, Cheyenne, pozdravuj doma," rozlúčil sa s ňou ešte ocko a my sme mohli vyraziť.
"Takže?" zasmial som sa, keď sme išli ruka v ruke po ulici.
"Výborne," zasmiala sa uvoľnene a vtisla mi bozk na líce. Ja som však zastavil, pritiahol ju k sebe a poriadne ju pobozkal. Cítil som, ako sa usmieva, tak som ju nežne pohladil po tvári a oddelil od seba naše pery.
"Milujem ťa, Cheyenne."
"Milujem ťa, Zayn," usmiala sa a opäť spojila naše pery...

9 komentárov:

  1. .yes!! Konečne mám 1. Koment :) ale kým ho napíšem tak niekto na predbehne....aaaaaaa....krásna <3 Zayníku aj ja ťa milujem <3 super úplne som asi dostala cukrovku..revem tu..som hrozna.. Ja viem :D ale AW na vždy rozreve :* krásna :) zbožňujem ťa Steph <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nie nie, si prvá :))
      ďakujem <3
      božee, ja som ťa nechcela rozplakať :(
      ďakujem ešte raz <3

      Odstrániť
  2. Ježiši to je zlate :) Už som celá precukrovaná :) :D časť bola super :) Aj ja chem toto zažiť aby ma Malik predstavila ko svoju prietľku ale môžem snívať ďalej :D A Zayn je v tej poviedke taký zlatý že vždy keď to čítam sa musím usmievať jak prepiečená :) A ešte otázka Máš rada Perrie? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :)
      mne by bohato stačil aj obyčajný chalan :D (ale ak by to mal byť Horan tak sa nepohnevám... :D)
      Perrie, Perrie... to je dlhá história... ale zbožňujem Little Mix, Jade je môj "girl crush" a aj Perrie je úžasná.. Takže áno, mám rada Perrie :3

      Odstrániť
  3. i want too.. :// :DD proste je to ááách :) úžas :)ja juuuuj :) super to je dokonalé :))) suupito ďalšiu časť ! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Stephanie, Stephanie ;) je to neskutočne sladké:) teraz v dobrom samozrejme :)
    Úplne mega super :D najviac ňuňu ;) <3
    "ČO SI MÁM OBLIECŤ?" Umrela som :D
    Úžasne píšeš :) naozaj :)
    Nechce sa mi rozpisovať, tak len v skratke ;D
    Naozaj je to super, ďalšiu prosím! :P
    P.S. Zbožňujem ťa! :) <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :))
      P.S.: Čím som si to zaslúžila ? :OOO no ďakujem znova <3

      Odstrániť
  5. krása :) my ďakujeme tebe, že tak skvelo píšeš :)) *K*

    OdpovedaťOdstrániť