utorok 11. decembra 2012

A reason for a life 13

Ehm, mám akúsi veľmi divnú a smutnú náladu.. sama neviem prečo.. 
takže časť bude taká.. ako by som to povedala.. divná.
P.S.: ak si chcete prečítať niečo o mojom dnešnom trapase, tak tu.. a stále čakám na otázky ku vianočnému tc



"Chcel by som povedať, že aj napriek tomu všetkému, napriek všetkým strastiam, ktorými sme si spoločne, no hlavne Eleanor, prešli sme mali aj pekné chvíľky. Napríklad, keď som sa vrátil domov z turné, spomínaš?" usmial sa Louis a pohladil Eleanor po líci. Ona prikývla a pod jeho dotykom kúsok pookriala. "Ty či ja?"
"Ty," usmiala sa Eleanor a hlavu si oprela o Louiho rameno. On sa znova iba usmial a začal rozprávať.
"'El, zlatko, som doma!' skríkol som, keď som za sebou zatvoril vchodové dvere. Zo schodiska sa na mňa vyrútila útla postava a ja som hneď vedel, že to je moja nádherná princezná. V okamihu som z rúk pustil kufre, len aby som mal voľnú náruč a mohol ju poriadne objať. 
'Tak si mi chýbal!' šepla s tvárou schovanou na mojej hrudi a ja som cítil, ako sa jej slzy pomaly vpíjajú do môjho trička.
'Aj ty si mi chýbala, princezná,' usmial som sa a jej tvár vzal nežne do dlaní, aby som ju mohol konečne pobozkať. 'Fíha, ty si to tu dala pekne do poriadku,' zasmial som sa šokovane, keď som vkročil do spálne, ktorá už bola kompletne zariadená.
'Veď to poznáš, nudila som sa,' uškrnula sa slabo a mojej pozornosti neušlo, že sa vyhýbala očnému kontaktu. Povedal som si, že si nie je istá, či sa mi bude jej práca páčiť, tak som to nechal tak. No to som nemal...
'V každom prípade,' pokračoval som, keď som sa oprel o stôl pri dverách, 'dnes ideme na večeru, či sa ti to páči, alebo nie.' Keď som to dopovedal, chytil som Eleanor za pás a pritiahol ju k sebe. V momente ma zarazilo, že je chudšia ako keď som odchádzal, no pomyslel som si, že sa mi to iba zdá. Určite som si to len nahováral, teraz, s odstupom času si myslím, že som vedel, že sa čosi deje, len som pred tým zatváral oči..." Louis sa na chvíľu odmlčal a tak dal priestor Eleanor, aby príbeh dopovedala.
"Keď Louis povedal slovo večera, žalúdok sa mi otočil o 360°. Znamenalo to, že budem musieť jesť na verejnosti, čomu som sa všakovako vyhýbala, a taktiež bolo veľmi pravdepodobné, že Lou všetko zistí. A toho som sa bála... Snažila som sa upokojiť myšlienkou, že opäť pôjdeme len na pizzu, tak ako na našom prvom rande, no sakramentsky som sa mýlila... Lou ma zaviedol do najluxusnejšej reštaurácie v Londýne a môj strach bol každou minútou väčší. A to ešte neprišlo veľké finále - noc v jednej posteli," uchechtla sa Eleanor pochmúrne a zavŕtala sa bližšie k Louimu. "Večera na moje prekvapenie dopadla až veľmi dobre, no to by sa môj žalúdok na ceste domov nesmel rozhodnúť protestovať.
'Lou, ako ďaleko je to domov?' šepla som nervózne, keď sme stáli na križovatke.
'Asi 10 minút, prečo?'
'Len tak,' odvetila som a dívala sa na okenné sklo, za ktorým sa črtal zahmlený Londýn.
'Je ti zle?' opýtal sa zrazu Lou. Mala som klamať? Asi nie, však?
'Trochu,' priznala som, no aj tak som nebola celkom úprimná... Potrebovala som ísť domov a všetko rýchlo vyvrátiť, aby som sa cítila lepšie a aby vzápätí dorazil ten známy pocit viny. No auto sa nedalo zrýchliť a Louiho som tým nechcela zaťažovať.
'Zlatko, keď je ti veľmi zle, môžme zastaviť,' vysypal Lou, zatiaľ čo brázdil ulice Londýna najrýchlejšie ako sa dalo.
'Nie, v pohode,' zaklamala som cez zaťaté zuby a prstami drvila sedadlo. Louis sa na mňa zadíval, no po kratučkej chvíli sa s povzdychom opäť zadíval na cestu.
'Eleanor?' ozval sa zanedlho.
'Hm?'
'Len... Len chcem, aby si vedela, že ťa milujem, nech sa deje čokoľvek,' zašepkal a ja som si bola istá, že čosi šípi. Ale nechcela som ho znepokojovať, tak som mu len odvetila, že aj ja jeho a ďalej sme sa viezli, až sme po nekonečnej chvíli zastavili pred bytom. Rýchlo som sa odpútala, no pomaly smerovala dovnútra, aby som u Louiho nevzbudila ešte väčšie pochybnosti.
'Idem do sprchy, ty si choď pokojne ľahnúť,' usmial sa Lou, keď sme za sebou zamkli masívne dvere. Rýchlo som prikývla a tvárila sa, že idem do spálne. No ihneď, ako Lou zmizol za dverami kúpeľne som utekala na toaletu a zvyšok vám je už určite jasný..." Eleanor sa na chvíľu odmlčala a rozhliadla sa vôkol seba, akoby hľadala oporu. Louis jej vtisol nežný bozk na líce a zdalo sa, že jej to dodalo dostatok sily, aby mohla pokračovať. "Keď som teda urobila, čo pre mňa bolo nevyhnutné, pomaly som odišla do spálne, kde som si obliekla pyžamo - staré legíny a Louiho flanelovú košeľu - a zaľahla do postele. Zaspať sa mi však nedarilo, v hlave mi lietala dokola stále jedna a tá istá myšlienka. Louis. Ako sa zachovám, keď s ním budem v jednej posteli? Objatie som zvládla, aj bozky, ale nebude toto priveľa? Jasné, kým bol preč, tak som sa s takýmto strachom nepasovala, no teraz bola situácia iná a ja som tápala, nevedela som, čo robiť. Keď sa Louis dosprchoval, prišiel do spálne a ľahol si ku mne iba v boxerkách. To ma vystrašilo až tak, že som z postele vyskočila rýchlosťou blesku a utekala sa schovať do kuchyne. Počula som, ako Louis šokovane kričí moje meno, no ja som bola príliš zbabelá... Skončila som pod kuchynským stolom, kolená som mala pritlačené až k tvári a ticho som vzlykala, zatiaľ čo sa mi z očí valili slané kvapôčky sĺz...
'El? Eleanor? Zlatko? Ozvi sa!' počula som, ako vykrikuje po byte a živo som si vedela predstaviť jeho vyplašený výraz. Pri tej predstave, ako pobehuje hore dole a bezmocne sa hrabe vo vlasoch som sa pousmiala a nevedomky hlasno potiahla nosom. 'Ach, El, tu si,' začula som zrazu uvoľnený hlas môjho dokonalého priateľa a v okamihu sedel pri mne na zemi. 'Čo sa stalo?' vypytoval sa. Iba som pokrútila hlavou. Nemala som silu povedať mu to. Našťastie to pochopil, objal ma a pobozkal do vlasov. Potom si pamätám už len to, že som sa ráno zobudila v prázdnej posteli."

5 komentárov:

  1. Toto sa nerobí! Takto dokonalo sa nepíše! Nie j e to totiž voči mne ako zástupkyni kmeňa zemiakov fér!
    Dobre, prejdem k veci... je to úplne super Štepi! Úplne úžasné! Tie emócie a všetko to okolo :3 ja nemám slov! Také je to úžasné :)
    Lou aký dokonalý :) stará sa o ňu ako o princeznú :3 a chúďatko naša El :/ našťastie sa jej toto deje len v poviedke...
    Ach ale aspoň ty mi prezraď, ako sa dá tak svetovo písať! Prosím :)
    Je to úplne super :) teším sa na ďalšiu ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ako inak.. úžasné :) Teším sa na ďalšiu časť.. je mi fest ľúto El ale je to pekné. Chápeš, nechápeš. To je jedno. Proste.. na tvoje poviedky sa vždy teším najviac. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je to fakt pekné, Štepi :)
    Normálne je mi ľúto El aj keď to nie je realita. Ale Lou aký zlatý... Ach, ja tak milujem tento párik! :3
    No dobre, proste to bolo mega-fest úžasné ako vždy.
    Žiadne prekvapenie.
    Stále sa cítim ako zemiak.
    Nevermind.
    Maj sa krásne a píš básne ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Síce to je vymyslené, ale je to tak krásne ;) :D keď si ich predstavím ♥ uu Louis :)) ... úžasní su spolu :) :D prosím si ďalšiu, takisto bombovú časť :) :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Wow je to super :) A normálne nestíham komentovať a som rada že vôbec komentujem príbeh ale proste to mi nedá nehodiť koment :) Je to super aj keď to je len vymyslené ale je to nádherné a romantické :)

    OdpovedaťOdstrániť