ten koniec je trochu slabší, viem. :D ale myslím, že to mohlo byť aj horšie. :D
P.S.: Laura, asi to nevieš, ale za túto poviedku môžeš ty. :3
P.P.S.: Chcem to venovať každému, kto mi s ňou pomáhal. :) Či už som jeho nápad použila alebo nie :)
Enjoy :3
"Ale ja vás milujem!"
"Nie sú to príliš silné slová,
pane?"
"Možno sú, no nie je na svete
fráza, ktorá by lepšie vystihla moje pocity k vám!"
"To si myslíte len vy. Veď ma
ani nepoznáte!" skríkla.
"Že vás nepoznám? Viem o vás
všetko, drahá!" kričal som a začal sa k nej približovať.
"Klamete! Odíďte, nechcem vás
vidieť," odsekla a otočila sa ku mne chrbtom.
"Sama neveríte vlastným slovám.
Priznajte si to! Milujete ma tak ako ja vás," teraz som už
naliehavo šepkal.
"Nie. Nemilujem vás, pane.
Odíďte," šepla, hrdo dvihla hlavu a odkráčala preč.
"Bravó!" rozoznel sa potlesk
jedného páru rúk. "Iris, Liam, boli ste perfektní! Vedel
som, čo robím, keď som vybral vás dvoch," pokýval uznanlivo
hlavou pán Colcord.
"Vďaka, pane," odvetili sme
s Iris naraz a zazubili sa na seba.
"Ja ďakujem vám! Ak to takto
zahráte aj na premiére..." rozplýval sa pán Colcord naďalej
a pomaly vychádzal zo sály.
"No, myslím, že takto dobre sa
nám to ešte nepodarilo," zasmiala sa Iris a pomaly schádzala
z javiska so mnou v pätách.
"Jednoznačne!" pritakal som
so smiechom.
"Tak sa maj, Liam. Vidíme sa
zajtra," usmiala sa, rýchlo ma objala, pričom nezabudla na
svoj typický bozk na líce a odcupkala do šatne.
"Zajtra," šepol som za ňou
a dlaň si priložil na miesto, kde ešte pred malou chvíľou
spočívali jej jemné pery. Ach, čo by som dal za to môcť ju
pobozkať, pomyslel som si a pomalým krokom sa vybral opačným
smerom ako Iris, ktorá mi za ten rok a niečo čo sa poznáme
prirástla k srdcu...
***
"Odíďte," šepla Iris a
odkráčala preč.
"Skvelé," pokýval uznanlivo
hlavou Colcord. "Mám pre vás ďalšiu scénu. Nie je síce do
tejto hry, čo je z jednej strany dobré, no nie som si celkom istý,
či s tým budete súhlasiť," hovoril opatrne.
"O akú scénu sa jedná?"
opýtala sa Iris.
"Pokiaľ nebudem musieť byť
nahý, tak zvládnem všetko," pokúsil som sa o žart na
uvoľnenie zrazu napätej situácie. Iris môj vtip vyčaril na tvári
úsmev, ktorý som tak veľmi zbožňoval, no pán Colcord sa
netváril až tak nadšene. "Nebudem musieť byť nahý, však
nie?" opýtal som sa preľaknuto.
"Nie, preboha, Liam, nie,"
zasmial sa konečne. "Len- Ach, načo to hovoriť, prečítajte
si scénár," pokrútil hlavou a obom nám podal zopár hárkov
papiera. V rýchlosti som text preletel očami nezaujímajúc sa o
jeho pointu, no moju pozornosť zaujalo malé, nevinné slovíčko na
samom konci strany. Pobozkať slečnu Evelyn, stálo tam.
"Vážne?" vyriekla
neveriacky Iris. Hádam, že došla k rovnakému zisteniu ako ja. Pán
Colcord iba ticho prikývol a prebehoval pohľadom medzi mnou a Iris.
"Nuž," povzdychla si napokon, "mne to problém robiť
nebude. Myslím."
"Ja som s tým tiež v pohode,"
dodal som rýchlo a snažil sa pri tom nevyznieť ako nejaká
pobláznená pubertiačka.
"Naozaj?" potešil sa pán
Colcord a div nezačal tancovať od radosti. S Iris sme sa na seba
uškrnuli a synchronizovane prikývli. "Bože, Iris, Liam, ani
neviem, ako sa vám za to odvďačím!" tešil sa pán Colcord
ďalej a posúval nás na javisko. "Teraz sa vykašleme na
pôvodnú scénu a prejdeme si túto novú, čo vy na to?" Obaja
sme nezaujato pokrčili plecami a postavili sa oproti sebe.
"Toto bude sranda," zamrmlala
Iris, no nebol som si istý, či som to mal počuť.
"Takže, Liam, ty ako lord Shiel
miluješ komornú Evelyn, ktorá slúži tvojej mame a keďže si
ešte relatívne mladý, nechápeš, že vzťahy medzi šľachtou a
poddanými nemôžu byť skutočnosťou. A tebe, Iris, mladý lord
tiež nie je ľahostajný, no na rozdiel od neho vieš, že nemôžte
byť spolu."
"Takže typická šejkspírovka?"
pokývala hlavou Iris.
"Až na to, že to nenapísal
Shakespeare. No máš pravdu, je to také niečo," zasmial sa
pán Colcord. "Idete teda do toho?"
"Jasné," usmiali sme sa
naraz a zadívali sa jeden druhému do očí. Ako som len miloval jej
zelené oči, v ktorých sa vždy, keď stála na javisku, objavili
iskričky nadšenia.
"Liam, začínaš," prikázal
pán Colcord a usadil sa do hľadiska.
"Eh, okay. Takže... Slečna
Evelyn, môžem s vami hovoriť?"
"Ale iste, pane."
"Prosím vás, neoslovujte ma
pane- Máme už aj hrať alebo len kecať?" zarazil som sa
uprostred repliky.
"Môžte hrať," povedal pán
Colcord a z tváre mu neschádzal úsmev.
"Fajn... Prosím vás, neoslovujte
ma pane," zasmial som sa ponuro a chytil Iris za ruku.
"Inak to nejde," pošepla a
ruku si z môjho zovretia vytrhla.
"To neverím. Musí byť spôsob!"
zavrčal som, opäť ju chytil za ruku a tentoraz už preplietol naše
prsty. Zadíval som sa jej do očí, v ktorých sa stále skveli tie
nadšené iskričky.
"Ale nie je," povzdychla si a
sklopila pohľad.
"Slečna Evelyn," zašepkal
som a druhou rukou, v ktorej som držal papiere, som jej nadvihol
hlavu, aby sa mi dívala do očí. Takmer som zabudol pokračovať,
keď som sa znova stratil v jej sýtozelených očiach. Bože, je
taká nádherná, pomyslel som si, no ihneď sa vrátil na zem.
"Slečna Evelyn," zopakoval som a rýchlo sa zadíval do
papierov, aby som mohol pokračovať. "Viem, že vám nie som
ľahostajný! Tak nechajte svojim pocitom voľný priebeh-"
"Nemôžem... Vy to nechápete,
pane! Som vaša slúžka, nemôžem vás milovať!"
"Ale láske predsa nerozkážete,
Evelyn!"
"Je mi to ľúto, Vincent,"
šepla, vytrhla sa z môjho zovretia a rýchlym krokom kráčala
preč.
"Evelyn! Počkajte!" skríkol
som a rozbehol sa za ňou. Zarazene sa na mňa zadívala a ja som ju
rýchlo chytil za obe ruky a chystal sa ju pobozkať, tak ako to bolo
napísané v scenári. No to by tu nesmel byť pán Colcord, ktorý
bol opäť na nohách a jeho ruky znova tlieskali.
"Mládež, ja nemám slov! Boli
ste úchvatní! Už vidím, ako sa na Brodwayi skveje obrovský
transparent – Liam Payne & Iris Terziová už dnes večer!"
zasmial sa pán Concor a my sme len ticho poďakovali. "Dobre,
na dnes vás teda nechám ísť domov. Oddýchnite si a nezabudnite,
že budúci týždeň hráme!" uškrnul sa a ladným krokom nás
opustil.
"To bude prdel," vydýchla
Iris šokovane, keď sa za Concorom zabuchli dvere.
"Tomu ver," uškrnul som sa a
sadol si na dosky, ktoré znamenali svet.
"Liam?" šepla po chvíli a
posadila sa vedľa mňa.
"Áno?"
"Ja viem, znie to divne, ale...
Nemyslíš, že by sme mali ten bozk natrénovať? Nechcem vyznieť
hlúpo, no bol by to môj prvý naozajstný bozk a chápeš-"
"Jasné," zasmial som sa a
chytil ju za ruku.
"Vďaka," usmiala sa, vtisla
mi bozk na líce a odcupitala preč.
"Iris!" skríkol som za ňou.
"Počúvam," počul som ju
povedať a vzápätí som videl, ako na mňa čaká pri schodoch na
javisko.
"Kedy chceš začať s tréningom?"
opýtal som sa ticho, keď som stál pri nej.
"Čím skôr," pošepkala a
hrýzla si do pery. V tom sa vo mne zozbierala všetka odvaha a
rozhodol som sa urobiť to, na čo nemajú odvahu ani romantici vo
všetkých slaďákoch. Nahol som sa k nej a nežne priložil svoje
pery na tie jej. Na chvíľu sa zarazila a ja som čakal, kedy ma
odstrčí, no nestalo sa tak. Pomaly, akoby sa zobúdzala mi ruky
obmotala okolo krku a ja som sa pousmial.
"Myslím, že to pôjde,"
zašepkal som, keď som sa od nej odtiahol.
"A-asi áno," šepla a
sklonila pohľad. Akoby sa hanbila...
"Iris," usmial som sa milo a
chytil jej tvár do dlaní. "Nechcem byť nevychovaný, no čo
by si povedala na to, ak by sme to bozkávanie cvičili častejšie?"
navrhol som s úsmevom.
"Ako častejšie?" nechápala.
S úškrnom som si povzdychol a opäť sa k nej naklonil, aby som ju
jemne pobozkal.
"Častejšie, oficiálnejšie,"
pošepol som. "Iris, budeš moje dievča?" šepol som a
díval sa do jej očí, v ktorých boli tie iskričky, aké má len
na javisku.
"Myslíš to vážne?" chcela
vedieť a jej dych mi ovanul tvár.
"Smrteľne vážne."
"Áno," šepla a pomaly
pristúpila ešte bližšie ku mne, takže sa naše telá dotýkali.
"Iris. A Liam. Znie to dobre,
nie?" pošepol som s úsmevom a opäť ju nežne pobozkal.
Toho dňa sme z javiska odchádzali ako
pár a tak je tomu do dnes...
Ach Štepi, je to úžasné :3
OdpovedaťOdstrániťTaké sladké a dokonalé :) proste mega :)))
Inak tou Laurou si myslela mňa? :D som tu jediná Laura? :D aj teda myslíš mňa, ako za to môžem? :D
Ale vážne je to skvelé ;) sakra ja zase neviem, čo viac napísať :D keď ty tak úžasne píšeš tak sa ani nečudujem :D
Teším sa na ďalšiu jednodielovku :)
ďakujem :))
Odstrániťáno, ty si tá Laura :D ech.. :D no.. :D tá poviedka mi napadla, keď som čítala tvoju časť, takže preto ty :D
nepreháňaj, budem sa červenať ^.^
Na tento blog som narazila náhodou a tvoje poviedky sa mi doooosť páčia. A to ani nepočúvam One direction!
OdpovedaťOdstrániťTiež rada píšem aj čítam a som celkom náročný čitateľ, no toto sa mi naozaj páči! Keď ma niečo raz rozosmeje, že padám z mojej rozheganej stoličky a v inej pasáži od napätia ani nedýcham, tak viem, že je príbeh kvalitný.
Držím palce, aby ti to aj naďalej takto išlo!
Dúfam, že som ťa svojím komentom neunavila :D
P.S.: I <3 Greyson
"Nejaká" Peťa
fuu, ďakujem :))
Odstrániťani si nevieš predstaviť, ako veľmi si ma potešila :3
P.S.: Nedá sa ho nemilovať <3
Takže, Steph, je to skvelé ale to som vedela už vtedy, ako som si prečítala ten úryvok :3 I told you!
OdpovedaťOdstrániťAle no, povedzme si narovinu, čítali sme už od teba niečo zlé? Nie. Takže vidíš :D ;)
Budem sa opakovať a poviem ti, že je to šumné (snáď som to použila v správnej vete a správnej forme :D) a veľmi sa mi to páči :) Počkaj. Viac ako veľmi. Je to úplne úžasné! Fantasticky píšeš, Štepi, ty musíš byť nejaký robot, také je to dokonalé! :D
tak ty si asi mala to šťastie, že si nečítala moje začiatky :D lebo z tých mi je na vracanie :D
Odstrániťsprávna veta, správna forma! :D
a zase preháňaš! :D ale ďakujem ^.^
Však som čítala EAY a teraz som už začala od začiatku aj AW :D A obe sú skvelé, tak nekecaj! :D :3
OdstrániťJežkove oči, Štepi! To je úplne brilantné! (fakt som použila toto slovo? omg :D ) Je to úžasné, perfektné a všetky slová vystihujúce túto dokonalosť! Fakt, wau! Skláňam sa pred tebou, práve si mi do tela dodala dostatok cukru :3 Píš jednodielovky častejšie, prosím :)
OdpovedaťOdstrániťJe to fakt pekné... páči sa mi ten tvoj zmysel pre... originalitu situácie a miesta ;)
OdpovedaťOdstrániť